„Hľaď na Jehovovu príjemnosť“

Skľučujúce situácie na nás môžu veľmi ťažko doliehať. Môžu neustále zamestnávať našu myseľ, takže sa nedokážeme na nič sústrediť, môžu nás oberať o silu a úplne zmeniť náš pohľad na život. Dávid, kráľ starovekého Izraela, zažil mnoho trápenia a ťažkostí. Čo mu pomohlo ich zvládnuť? Odpoveď nájdeme v jednom dojímavom žalme, v ktorom napísal: „Svojím hlasom som volal k Jehovovi o pomoc; svojím hlasom som zavolal k Jehovovi o priazeň. Pred ním som vylieval svoju starosť; rozprával som pred ním o svojej tiesni, keď vo mne zomdlieval duch. Vtedy si sám poznal moju cestu.“ Dávid sa pokorne modlil k Bohu o pomoc. (Žalm 142:1–3)

V inom žalme sa Dávid vyjadril: „O jednu vec som prosil Jehovu — tú budem hľadať, aby som býval v Jehovovom dome po všetky dni svojho života, aby som hľadel na Jehovovu príjemnosť a s ocenením sa pozeral na jeho chrám.“ ​(Žalm 27:4) Dávid nebol Lévita, a tak nemohol vstúpiť do svätostánku ani na sväté nádvorie. Ale nie je ťažké predstaviť si, ako stojí neďaleko tohto centra pravého uctievania a v srdci cíti takú vďačnosť, že túži na tomto mieste prežiť celý zvyšok života, a tak „hľadieť na Jehovovu príjemnosť“.

Slovo „príjemnosť“ sa spája s niečím, čo lahodí našej mysli a zmyslom a vyvoláva príjemné pocity. Dávid sa vždy s ocenením pozeral na usporiadanie, ktoré umožňovalo uctievanie Boha. Je dobré zamyslieť sa: „Vnímam to rovnako aj ja?“

Dnes pravé uctievanie nesúvisí s nejakou konkrétnou stavbou, ale s veľkým duchovným chrámom — so svätým usporiadaním, ktorým je celý systém pravého uctievania.a Ak „sa s ocenením pozeráme“ na toto usporiadanie, aj my môžeme „hľadieť na Jehovovu príjemnosť“.

Pouvažujme napríklad o medenom oltári na zápalné obete, ktorý stál pred vchodom do svätostánku. (2. Mojž. 38:1, 2; 40:6) Tento oltár predstavoval Božiu ochotu prijať ako obeť Ježišov ľudský život. (Hebr. 10:5–10) Len sa zamysli, aký veľký význam to má pre nás! Apoštol Pavol napísal, že „keď sme boli nepriateľmi“, boli sme „zmierení s Bohom smrťou jeho Syna“. (Rim. 5:10) Keď prejavujeme vieru v Ježišovu preliatu krv, môžeme sa tešiť z priazne, ktorú nám Boh preukazuje ako svojim priateľom. Vďaka tomu môžeme mať „dôverný vzťah k Jehovovi“. (Žalm 25:14)

Keďže naše „hriechy boli vytreté“, zažívame „časy osvieženia od Jehovu“. (Sk. 3:19) Sme v podobnej situácii ako väzeň, ktorý čaká na popravu, no ľutuje svoje predošlé konanie a robí radikálne zmeny. Keď súcitný sudca vidí takúto zmenu postoja, podnieti ho to, aby previnilcovi odpustil a úplne zrušil jeho trest. Predstav si, akú úľavu a radosť cíti tento väzeň! Jehova ako takýto sudca prejavuje kajúcnym hriešnikom priazeň a oslobodzuje ich od rozsudku smrti.

K aspektom pravého uctievania, ktoré mohol Dávid pri Jehovovom dome pozorovať, patrili zhromaždenia veľkých zástupov Izraelitov, verejné čítanie a vysvetľovanie Zákona, predkladanie kadidla a svätá služba kňazov a Lévitov. (2. Mojž. 30:34–38; 4. Mojž. 3:5–8; 5. Mojž. 31:9–12) Tieto aspekty pravého uctievania v starovekom Izraeli majú svoj náprotivok aj v pravom uctievaní dnes.

„Aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ ​(Žalm 133:1) Platilo to v minulosti a platí to aj dnes. Navyše, v našom celosvetovom „spoločenstve bratov“ vidno ohromujúci vzrast. (1. Petra 2:17) Božie Slovo je verejne čítané a vysvetľované na našich zhromaždeniach. Jehova prostredníctvom svojej organizácie zabezpečuje bohatý program kvalitného vyučovania. Máme tiež hojnosť duchovného pokrmu v podobe tlačeného materiálu, ktorý môžeme využiť pri svojom osobnom či rodinnom štúdiu. Jeden člen vedúceho zboru povedal: „To, že rozjímam o Jehovovom Slove, premýšľam o jeho význame a pátram po porozumení a pochopení, napĺňa každú hodinu môjho života uspokojením a duchovne ma to obohacuje.“ Ako ukazuje toto vyjadrenie, poznanie sa môže stať príjemným našej duši. (Prísl. 2:10)

K Jehovovi denne vystupuje množstvo prijateľných modlitieb jeho služobníkov. Takéto modlitby sú pre Jehovu ako príjemná vôňa kadidla. (Žalm 141:2) Či nás nehreje pri srdci vedomie, že Jehova nachádza potešenie v našich pokorných modlitbách?

Mojžiš sa modlil: „Nech je nad nami príjemnosť Jehovu, nášho Boha, a pevne na nás založ dielo našich rúk.“ ​(Žalm 90:17) Keď horlivo slúžime Jehovovi, on naše úsilie žehná. (Prísl. 10:22) Možno sme niekomu pomohli spoznať pravdu. A možno v službe vytrvávame mnoho rokov napriek ľahostajnosti ľudí alebo napriek tomu, že bojujeme so zdravotnými ťažkosťami, zažívame emocionálnu bolesť alebo znášame prenasledovanie. (1. Tes. 2:2) V každom prípade aj my hľadíme na „Jehovovu príjemnosť“ a uvedomujeme si, že svojím úsilím prinášame radosť nášmu nebeskému Otcovi.

Dávid spieval: „Jehova je časť môjho prideleného podielu a môjho pohára. Držíš pevne môj lós. Meracie povrazy mi padli na príjemné miesta.“ ​(Žalm 16:5, 6) Dávid bol vďačný za svoj „podiel“, ktorým bol jeho blízky vzťah k Jehovovi a výsada slúžiť mu. Možno aj my podobne ako Dávid zažívame trápenie či ťažkosti. No v duchovnom ohľade sa tešíme z mnohých požehnaní. Preto naďalej nachádzajme potešenie v pravom uctievaní a vždy „sa pozerajme s ocenením“ na Jehovov duchovný chrám.