Rozruch medzi národmi

4. Ako by si zhrnul hlavné myšlienky Žalmu 2:1, 2?

⁴ Žalmista v úvode tohto žalmu poukazuje na konanie národov a ich vládcov, keď spieva: „Prečo je rozruch medzi národmi a národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno? Králi zeme sa stavajú a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden muž proti Jehovovi a jeho pomazanému.“ — Žalm 2:1, 2.a

5, 6. O čom „stále mrmlú“ národnostné skupiny?

⁵ Dnešné národnostné skupiny „stále mrmlú naprázdno“, alebo podľa iných prekladov, o niečom prázdnom. Čím sa to vlastne zaoberajú? Národy odmietajú prijať Božieho Pomazaného — Mesiáša, Krista — a namiesto toho „stále mrmlú“, čiže uvažujú o tom, ako si udržať svoju moc. Tieto slová druhého žalmu sa splnili už v prvom storočí n. l., keď sa židovskí a rímski vodcovia spojili a zabili Ježiša Krista, ktorého Boh určil za budúceho Kráľa. Ale hlavné splnenie tohto žalmu sa začalo odohrávať v roku 1914, keď bol Ježiš ustanovený za nebeského Kráľa. Odvtedy ani jedna vláda na zemi neuznala Božieho Kráľa dosadeného na trón.

⁶ Aký význam má žalmistova otázka ‚prečo národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno‘? Znamená to, že ich zámer je prázdny, čiže márny, nezmyselný a odsúdený na neúspech. Národy nedokážu zabezpečiť na zemi mier a harmóniu. Napriek tomu postupujú vo svojich zámeroch tak ďaleko, že sa stavajú proti Božej vláde. Áno, zaujali jednotný nepriateľský postoj a zhromaždili sa proti Najvyššiemu a jeho Pomazanému. Aká pochabosť!

Jehovov víťazný Kráľ

7. Na koho Ježišovi raní nasledovníci vztiahli vo svojej modlitbe slová Žalmu 2:1, 2?

⁷ Ježišovi nasledovníci vztiahli slová Žalmu 2:1, 2 na Ježiša. Keď boli prenasledovaní za svoju vieru, modlili sa: „Zvrchovaný Pane [Jehova], ty si Ten, ktorý vytvoril nebo a zem, more a všetko v nich a ktorý si povedal prostredníctvom svätého ducha ústami nášho predka Dávida, svojho sluhu: ‚Prečo sa rozbúrili národy a ľudia uvažujú o prázdnych veciach? Králi zeme povstali a vládcovia sa spolu zhromaždili proti Jehovovi a proti jeho pomazanému.‘ Takisto sa Herodes [Antipas] aj Pontský Pilát skutočne zhromaždili s národmi a ľudom Izraela v tomto meste proti tvojmu svätému sluhovi Ježišovi, ktorého si pomazal.“ ​(Skutky 4:24–27; Lukáš 23:1–12)b Áno, v prvom storočí sa proti Božiemu pomazanému služobníkovi Ježišovi sprisahali. No tento žalm mal mať ešte ďalšie splnenie o stáročia neskôr.

8. Ako sa Žalm 2:3 vzťahuje na dnešné národy?

⁸ Keď v starovekom Izraeli vládol ľudský kráľ, ako bol Dávid, pohanské národy a ich vládcovia sa v podstate zhromažďovali proti Bohu a jeho pomazanému, ktorého Boh dosadil na trón. Ale ako je to v našich dňoch? Súčasné národy sa nechcú prispôsobiť Jehovovým a Mesiášovým požiadavkám. Preto sú v žalme opísaní, akoby hovorili: „Roztrhnime ich putá a odvrhnime od seba ich povrazy!“ ​(Žalm 2:3) Vládcovia i celé národy sa stavajú proti všetkým obmedzeniam, ktoré stanovil Boh a jeho Pomazaný. Samozrejme, všetky snahy roztrhnúť takéto putá a odvrhnúť takéto povrazy budú márne!