Dedičstvo, s ktorým môžete počítať

„AK DOSTANETE poštou oznámenie o neočakávanom dedičstve, buďte opatrní. Mohli by ste sa stať obeťou rafinovaného podvodníka.“

Toto varovanie sa objavilo na webovej stránke Poštovej inšpekčnej služby v Spojených štátoch. Prečo? Pretože už tisíce ľudí dostali poštou oznámenie približne v takomto znení: ‚Istý Váš príbuzný zomrel a odkázal Vám nejaký majetok.‘ Mnohí poslali poštou poplatok vo výške 30 dolárov alebo aj viac za podrobnejšiu správu o dedičstve, ktorá mala údajne obsahovať informácie o tom, kde sa dedičstvo nachádza a ako si naň uplatniť nárok. No títo ľudia zažili trpké sklamanie. Všetci dostali rovnakú správu — a šanca, že by niečo zdedili, bola prakticky nulová.

Takéto podvody sú založené na predpoklade, že každý človek je rád, keď niečo zdedí. Aj v Biblii nachádzame priaznivé zmienky v súvislosti s dedičstvom. Napríklad o ľuďoch, ktorí sa starajú o to, aby ich potomkovia niečo zdedili, sa píše: „Kto je dobrý, zanechá dedičstvo synom synov.“ ​(Príslovia 13:22) A sám Ježiš Kristus povedal v Kázni na vrchu známy a obľúbený výrok: „Šťastní [Blahoslavení, Roháčkov preklad] sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ — Matúš 5:5.

Ježišove slová nám pripomínajú to, čo už stáročia predtým pod inšpiráciou napísal Dávid, kráľ starovekého Izraela: „Mierni, tí budú vlastniť [„zdedia“, RP] zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Žalm 37:11.

„Zdedia zem“ — nie je to vzrušujúca vyhliadka? Ale môžeme si byť istí, že to nie je len ďalší šikovný podvod, ktorého cieľom je ľudí o niečo pripraviť? Môžeme. Keďže zem je jedným z Jehovových úžasných stvoriteľských diel, on ako jej Tvorca a Majiteľ má právo dať ju, komukoľvek chce. Prostredníctvom kráľa Dávida Jehova adresoval svojmu milovanému Synovi, Ježišovi Kristovi, tieto prorocké slová: „Požiadaj ma, aby som ti dal národy do dedičstva a končiny zeme do vlastníctva.“ ​(Žalm 2:8) Vzhľadom na tento sľub apoštol Pavol napísal, že Boh „ustanovil [Ježiša] za dediča všetkého“. (Hebrejom 1:2) Preto môžeme mať istotu, že keď Ježiš povedal, že ‚mierni zdedia zem‘, myslel to úprimne, a má aj právomoc splniť svoj sľub. — Matúš 28:18.

Vzniká teda dôležitá otázka: Ako sa tento sľub splní? Keď sa dnes pozrieme okolo seba, zdá sa, že do čela spoločnosti sa dostávajú draví a povýšeneckí jednotlivci a že títo ľudia môžu mať všetko, na čo si len pomyslia. Môžu tu ešte niečo získať mierni? Okrem toho, zem je veľmi znečisťovaná a jej zdroje drancujú chamtiví a krátkozrakí ľudia. Bude zem o nejaký čas ešte planétou, ktorú by sa oplatilo zdediť? Nasledujúci článok vám dá odpovede na tieto, ako aj na ďalšie dôležité otázky.

Ako sa splní biblický sľub, že ‚mierni zdedia zem‘?

„MOŽNO poznáte Ježišove povzbudivé slová, že ‚mierni zdedia zem‘. Ale keď vezmete do úvahy, ako dnes ľudia zaobchádzajú jeden s druhým i s našou zemou, čo myslíte, zostane tu vôbec niečo, čo by mohli mierni ľudia zdediť?“ — Matúš 5:5; Žalm 37:11.

Týmito slovami začala Myriam, ktorá je Jehovovou svedkyňou, jeden biblický rozhovor. Muž, s ktorým hovorila, odpovedal, že ak Ježiš dal takýto sľub, potom zem určite bude dedičstvom, ktoré sa oplatí zdediť, a nie nejakou zdevastovanou, neobývateľnou skládkou odpadu.

Ten muž vyjadril optimistický názor. Ale je takýto pozitívny pohľad opodstatnený? Áno, lebo Biblia nám dáva pádne dôvody veriť, že spomínaný sľub sa splní. Splnenie tohto sľubu je v skutočnosti úzko spojené s Božím predsavzatím s ľudstvom a so zemou. A je isté, že všetko, čo si Boh predsavzal, aj uskutoční. (Izaiáš 55:11) Aké teda bolo na začiatku Božie predsavzatie s ľudstvom a ako sa uskutoční?

Božie večné predsavzatie so zemou

Jehova Boh stvoril zem s konkrétnym zámerom. „Toto povedal Jehova, Stvoriteľ nebies, On, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná: ‚Ja som Jehova a niet nikoho iného.‘“ ​(Izaiáš 45:18) Teda zem bola vytvorená na to, aby na nej bývali ľudia. Navyše Boh si želá, aby bola pre ľudstvo večným domovom. „Založil zem na jej stanovených miestach; nebude sa potácať na neurčitý čas čiže navždy.“ — Žalm 104:5; 119:90.

Božie predsavzatie so zemou je zjavné aj z toho, akou úlohou poveril Jehova prvý ľudský pár, Adama a Evu. Povedal im: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ ​(1. Mojžišova 1:28) Zem, ktorú Boh zveril Adamovi a Eve, mala byť večným domovom nielen pre nich, ale aj pre ich potomstvo. „Nebesia, nebesia patria Jehovovi,“ vyhlásil žalmista o stáročia neskôr, „ale zem dal ľudským synom.“ — Žalm 115:16.

Ak sa mala táto úžasná vyhliadka naplniť, bolo nutné, aby Adam a Eva, ako aj všetci ich potomkovia uznali Jehovu Boha, Stvoriteľa a Darcu života, ako svojho Zvrchovaného Vládcu a ochotne ho poslúchali. Jehova sa v tomto ohľade vyjadril veľmi jednoznačne. Dal človeku tento pokyn: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) Ak mali Adam a Eva trvalo žiť v záhrade Eden, museli poslúchať tento jednoduchý, ale jasný pokyn. Taká poslušnosť by bola prejavom ich vďačnosti za všetko, čo pre nich urobil ich nebeský Otec.

Tým, že Adam a Eva úmyselne neposlúchli Boha a porušili zákaz, ktorý im bol uložený, sa v podstate obrátili chrbtom k tomu, kto im dal všetko, čo mali. (1. Mojžišova 3:6) Tak stratili svoj nádherný rajský domov nielen pre seba, ale aj pre svoje potomstvo. (Rimanom 5:12) Zmarila však neposlušnosť prvej ľudskej dvojice Božie predsavzatie so zemou?

Boh, ktorý sa nemení

Prostredníctvom svojho proroka Malachiáša Boh vyhlásil: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ ​(Malachiáš 3:6) V komentári k tomuto veršu francúzsky biblista L. Fillion poznamenal, že toto vyhlásenie úzko súvisí s uskutočnením Božích sľubov. „Jehova mohol vyhladiť svoj spurný ľud,“ napísal Fillion, „ale keďže svoje sľuby nikdy nemení, napriek všetkým prekážkam dodrží sľuby, ktoré dal v minulosti.“ Boh nikdy nezabúda na svoje sľuby — bez ohľadu na to, či dá nejaký sľub jednotlivcovi, národu, alebo celému ľudstvu — a v patričnom čase ich splní. „Pamätal na svoju zmluvu až na neurčitý čas, na slovo, ktoré prikázal, na tisíc pokolení.“ — Žalm 105:8.

Ako si však môžeme byť istí, že Jehova nezmenil svoje pôvodné predsavzatie so zemou? V celej Biblii, ktorá je Božím inšpirovaným Slovom, nachádzame zmienky o tom, že Božím predsavzatím je dať zem poslušnému ľudstvu. (Žalm 25:13; 37:9, 22, 29, 34) Okrem toho sa v nej píše, že ľudia, ktorých Jehova požehná, budú bývať v bezpečí, že každý bude sedieť „pod svojím viničom a pod svojím figovníkom“ a „pred nikým sa nebudú chvieť“. (Micheáš 4:4; Ezechiel 34:28) Ďalej čítame, že títo ľudia „istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie“. Budú žiť v pokoji aj s divými zvieratami. — Izaiáš 11:6–9; 65:21, 25.

Biblia nám aj iným spôsobom pomáha predstaviť si, ako sa splní Boží sľub. Za vlády kráľa Šalamúna zažíval izraelský národ obdobie pokoja a blahobytu. „Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ ​(1. Kráľov 4:25) Biblia hovorí, že Ježiš je „viac ako Šalamún“, a o jeho vláde žalmista napísal tieto prorocké slová: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac.“ V tom čase bude „na zemi... hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok“. — Lukáš 11:31; Žalm 72:7, 16.

Jehova Boh si stojí za slovom, a tak sa postará o to, aby sa sľúbené dedičstvo nielen zachovalo, ale aby bolo aj obnovené do pôvodnej krásy. Božie Slovo nám v Zjavení 21:4 hovorí, že v sľúbenom novom svete Boh „zotrie [ľuďom] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. Áno, Boh sľúbil ľudstvu skutočný raj! — Lukáš 23:43.

Ako získať sľúbené dedičstvo

Premena zeme na raj sa uskutoční pod dohľadom vlády, ktorá bude vládnuť z neba — pod dohľadom Kráľovstva na čele s Ježišom Kristom ako Kráľom. (Matúš 6:9, 10) Toto Kráľovstvo najprv ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. (Zjavenie 11:18; Daniel 2:44) Potom Ježiš Kristus, ktorý je „Kniežaťom pokoja“, splní tieto prorocké slová: „Hojnosti kniežacieho panstva a pokoja nebude konca.“ ​(Izaiáš 9:6, 7) Pod vládou tohto Kráľovstva milióny ľudí vrátane vzkriesených budú môcť zdediť zem. — Ján 5:28, 29; Skutky 24:15.

Kto bude patriť k ľuďom, ktorí získajú toto jedinečné dedičstvo? Spomeňte si na Ježišove slová: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ ​(Matúš 5:5) Čo znamená byť mierny? Slovníky zvyčajne definujú toto slovo ako jemný, nevýbojný, poddajný, tichý, dokonca plachý. No pôvodné grécke slovo má ešte hlbší význam. V tomto slove síce „je jemnosť,“ píše William Barclay v diele New Testament Wordbook, „ale za touto jemnosťou je sila ocele.“ To opisuje myšlienkový postoj, ktorý človeku umožňuje znášať ubližovanie bez toho, aby sa rozhorčoval či myslel na pomstu, a to všetko preto, že má dobrý vzťah k Bohu a tento vzťah je preňho zdrojom sily. — Izaiáš 12:2; Filipanom 4:13.

Mierny človek sa pokorne prispôsobuje Božím normám vo všetkých oblastiach svojho života; netrvá na tom, že bude konať podľa vlastných názorov či podľa názorov iných ľudí. Je tiež ochotný učiť sa a prijímať poučovanie od Jehovu. Žalmista Dávid napísal: „[Jehova] spôsobí, že mierni budú chodiť v jeho sudcovskom rozhodnutí, a miernych bude vyučovať svojej ceste.“ — Žalm 25:9; Príslovia 3:5, 6.

Budete patriť k ‚miernym‘, ktorí zdedia zem? Ak sa rozhodnete študovať Bibliu, spoznávať Jehovu a jeho vôľu a potom uplatňovať to, čo sa učíte, budete sa môcť tešiť z vyhliadky, že zdedíte pozemský raj a budete v ňom žiť navždy. — Ján 17:3.