Jehovovo milosrdenstvo nás zachraňuje zo zúfalstva
„Prejav mi priazeň, ó, Bože, podľa svojej milujúcej láskavosti. Podľa hojnosti svojich milosrdenstiev vymaž moje priestupky.“ — ŽALM 51:1.
1, 2. Ako môže na Jehovovho služobníka pôsobiť vážny hriech?
JEHOVOV zákon nemožno porušovať beztrestne. Akým zjavným sa to stane, ak sa voči Bohu dopustíme nejakého vážneho hriechu! Hoci sme možno verne slúžili Jehovovi celé roky, porušenie jeho zákona v nás môže vyvolať veľkú úzkosť alebo hlbokú depresiu. Možno cítime, že nás Jehova opustil a že už nie sme hodní slúžiť mu. Náš hriech nám môže pripadať ako obrovský mrak neprepúšťajúci svetlo Božej priazne.
2 Dávid, kráľ starovekého Izraela, sa kedysi ocitol v takomto stave. Ako k tejto situácii došlo?
Chybné kroky môžu viesť k veľkému hriechu
3, 4. Čo sa stalo kráľovi Dávidovi v období blahobytu?
3 Dávid miloval Boha, ale urobil nesprávne kroky, ktoré viedli k vážnym hriechom. (Porovnaj Galaťanom 6:1.) To sa môže stať každému nedokonalému človeku, najmä ak má moc nad inými. Dávid sa ako prosperujúci kráľ tešil zo slávy a z moci. Kto by sa opovážil odporovať jeho slovu? K jeho službám stáli pripravení schopní muži a ľud dychtivo vykonával jeho pokyny. No Dávid sa previnil tým, že si zväčšoval počet manželiek a že spočítal ľud. — 5. Mojžišova 17:14–20; 1. Paralipomenon 21:1.
4 Počas tohto obdobia hmotného blahobytu spáchal Dávid vážne hriechy proti Bohu a človeku. Áno, jeden hriech viedol k druhému hriechu ako popretkávané nite tkaniny navrhnutej Satanom. Zatiaľ čo iní Izraeliti bojovali s Ammónčanmi, Dávid pozoroval zo svojej strechy krásnu Urijahovu manželku Bat-šebu, ako sa kúpe. Keďže Urijah bol vo vojne, kráľ nechal túto ženu priviesť do svojho paláca a dopustil sa s ňou cudzoložstva. Predstav si, ako to ním otriaslo, keď sa neskôr dozvedel, že je ťarchavá. Dávid poslal po Urijaha dúfajúc, že Urijah strávi noc s Bat-šebou a potom bude považovať dieťa za svoje. Hoci Dávid Urijaha opil, Urijah odmietol s ňou spať. Dávid, ktorý bol teraz už zúfalý, poslal veliteľovi Joábovi tajné príkazy, aby postavil Urijaha do prvých línií, kde určite zomrie. Urijah bol v boji zabitý, vdova po ňom zachovala obvyklé obdobie smútku a Dávid sa s ňou oženil skôr, ako mohli ľudia spoznať, že je ťarchavá. — 2. Samuelova 11:1–27.
5. Čo sa stalo po tom, ako Dávid zhrešil s Bat-šebou, a ako naňho zapôsobil jeho hriech?
5 Prostredníctvom proroka Nátana Boh odhalil Dávidove hriechy a povedal: „Vzbudzujem proti tebe nešťastie z tvojho vlastného domu.“ Preto dieťa, ktoré sa narodilo Bat-šebe, zomrelo. (2. Samuelova 12:1–23) Dávidov prvorodený syn Amnón znásilnil svoju nevlastnú sestru Támar a bol zabitý jej bratom. (2. Samuelova 13:1–33) Kráľov syn Abšalóm sa pokúsil zmocniť sa trónu a potupil svojho otca tým, že mal pomer s Dávidovými konkubínami. (2. Samuelova 15:1–16:22) Občianska vojna sa skončila Abšalómovou smrťou a pre Dávida ďalším zármutkom. (2. Samuelova 18:1–33) Dávida však jeho hriechy pokorili a spôsobili, že si uvedomil, aké potrebné je zostať blízko pri svojom súcitnom Bohu. Keby sme sa previnili, pokorne sa kajajme a priblížme sa k Jehovovi. — Porovnaj Jakuba 4:8.
6. Prečo bol kráľ Dávid zvlášť vinný?
6 Dávid bol zvlášť vinný preto, že bol izraelským vládcom a bol si plne vedomý toho, čo hovorí Jehovov Zákon. (5. Mojžišova 17:18–20) Nebol egyptským faraónom alebo babylonským kráľom, ktorým takéto poznanie chýbalo a mohli zo zvyku robiť to, čo Boh neschvaľuje. (Porovnaj Efezanom 2:12; 4:18.) Ako člen národa zasväteného Jehovovi si Dávid uvedomoval, že cudzoložstvo a vražda sú veľké hriechy. (2. Mojžišova 20:13, 14) Aj kresťania poznajú Boží zákon. Avšak podobne ako Dávid, niektorí z nich ho porušujú pre zdedenú hriešnosť, ľudskú slabosť a pokušenie, ktorému nekladú odpor. Keby sa to stalo komukoľvek z nás, nemusíme zostať v zatemnenom stave, ktorý kalí náš duchovný zrak a zahaľuje nás hlbokým zúfalstvom.
Vyznanie prináša úľavu
7, 8. a) Čo sa stalo Dávidovi, keď sa snažil skryť svoje hriechy? b) Prečo má človek vyznať a opustiť svoj hriech?
7 Ak sa previníme vážnym prestúpením Božieho zákona, možno zisťujeme, že je ťažké vyznať svoje hriechy, dokonca i Jehovovi. Čo sa za týchto okolností môže stať? V 32. žalme Dávid pripustil: „Keď som mlčal [namiesto vyznania sa], moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním. Lebo vo dne v noci na mne ťažko spočívala tvoja [Jehovova] ruka. Moja životná vlaha sa zmenila ako v suchej horúčave leta.“ (3. a 4. verš) Dávid konal svojvoľne, keď sa pokúšal zatajiť svoj hriech a potlačiť svedomie zaťažené vinou, a to ho vyčerpalo. Úzkosť tak oslabila jeho životnú silu, že bol ako strom bez životodarnej vlahy postihnutý suchom. Skutočne to mohlo naňho zle vplývať duševne i fyzicky. Tak či tak, stratil radosť. Čo by sme mali robiť, keby sa niekto z nás dostal do podobného stavu?
8 Keď sa vyznáme Bohu, môže to priniesť odpustenie a úľavu. „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval,“ spieval Dávid. „Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ (Žalm 32:5) Pociťuješ tieseň pre nejaký skrytý hriech? Nebolo by najlepšie vyznať sa z neho a opustiť ho, aby si získal Božie milosrdenstvo? Prečo si nezavolať zborových starších a neusilovať sa o duchovné uzdravenie? (Príslovia 28:13; Jakub 5:13–20) Tvoj kajúcny duch si získa uznanie a časom môže byť obnovená tvoja kresťanská radosť. „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý,“ povedal Dávid. „Šťastný je človek, ktorému Jehova nepripočítava previnenia a v ktorého duchu niet klamu.“ — Žalm 32:1, 2.
9. Kedy bol zložený 51. žalm a prečo?
9 Dávid a Bat-šeba boli zodpovední pred Jehovom Bohom za svoje nesprávne konanie. Hoci mohli byť za svoje hriechy usmrtení, Boh im prejavil milosrdenstvo. K Dávidovi bol milosrdný hlavne pre zmluvu o Kráľovstve. (2. Samuelova 7:11–16) Dávidov kajúcny postoj, ktorý zaujal k svojim hriechom s Bat-šebou, vidno z 51. žalmu. Tento dojímavý žalm zložil kajúcny kráľ po tom, ako prorok Nátan prebudil jeho svedomie a Dávid si uvedomil, aké nesmierne veľké je jeho prestúpenie božského zákona. Od Nátana si to vyžadovalo odvahu, aby upriamil Dávidovu pozornosť na jeho hriechy, takisto ako menovaní kresťanskí starší musia byť odvážni, aby mohli robiť niečo podobné dnes. Miesto toho, žeby kráľ obvinenie popieral a žeby prikázal Nátana popraviť, pokorne sa priznal. (2. Samuelova 12:1–14) V 51. žalme je ukázané, čo povedal Bohu v modlitbe o svojich nízkych skutkoch, a tento žalm je veľmi vhodný na rozjímanie v modlitbách, najmä ak sme sa previnili a túžime po Jehovovom milosrdenstve.
Sme zodpovední Bohu
10. Ako mohol byť Dávid duchovne uzdravený?
10 Dávid sa nesnažil ospravedlniť svoj hriech, ale prosil: „Prejav mi priazeň, ó, Bože, podľa svojej milujúcej láskavosti. Podľa hojnosti svojich milosrdenstiev vymaž moje priestupky.“ (Žalm 51:1) Tým, že sa Dávid dopustil priestupkov, prekročil hranice Božieho Zákona. Existovala však nádej na jeho duchovné uzdravenie, keby mu Boh prejavil priazeň podľa svojej milujúcej láskavosti čiže lojálnej lásky. Hojnosť Božích milosrdenstiev v minulosti poskytla tomuto kajúcnemu kráľovi základ pre vieru, že jeho Tvorca vymaže jeho priestupky.
11. Čo naznačovali obete v dni zmierenia a čo sa vyžaduje na záchranu dnes?
11 Prostredníctvom prorockých predobrazov, ktorými boli obete v deň zmierenia, Jehova naznačil, že má spôsob, ako očistiť od hriechu tých, čo sa kajajú. Teraz vieme, že jeho milosrdenstvo a odpúšťanie sa na nás vzťahujú na základe našej viery vo výkupnú obeť Ježiša Krista. Ak Dávid, ktorý uvažoval iba o vzoroch a predobrazoch tejto obete, mohol dôverovať v Jehovovu milujúcu láskavosť a v jeho milosrdenstvá, o čo viac by mali dnešní Boží služobníci prejavovať vieru vo výkupné, ktoré bolo zaobstarané na ich záchranu! — Rimanom 5:8; Hebrejom 10:1.
12. Čo znamená zhrešiť a ako sa Dávid pozeral na svoje nesprávne konanie?
12 V naliehavej prosbe k Bohu Dávid dodal: „Dôkladne ma umy od môjho previnenia a očisti ma aj od môjho hriechu. Sám totiž poznám svoje priestupky a môj hriech je predo mnou.“ (Žalm 51:2, 3) Zhrešiť znamená minúť cieľ v súvislosti s Jehovovými meradlami. A Dávid urobil presne to. Nebol však ako nejaký vrah alebo cudzoložník, ktorému je jeho prečin ľahostajný a znepokojuje ho iba trest či možnosť nákazy nejakou chorobou. Dávid ako ten, kto miluje Jehovu, nenávidel, čo je zlé. (Žalm 97:10) Bol zhnusený svojím hriechom a chcel, aby ho Boh od neho úplne očistil. Dávid si plne uvedomoval svoje priestupky a cítil hlbokú ľútosť nad tým, že sa nechal premôcť svojou hriešnou túžbou. Svoj hriech mal stále pred sebou, lebo svedomie bohabojného človeka, ktoré je zaťažené vinou, sa neupokojí, dokiaľ človek neurobí pokánie, nevyzná sa a nezíska Jehovovo odpustenie.
13. Prečo mohol Dávid povedať, že zhrešil proti samému Bohu?
13 Dávid uznal svoju zodpovednosť pred Jehovom a povedal: „Proti tebe, proti tebe samému som zhrešil a urobil som to, čo je zlé v tvojich očiach, aby si sa ukázal ako spravodlivý, keď hovoríš, aby si stál čistý, keď súdiš.“ (Žalm 51:4) Dávid porušil Božie zákony, zneuctil kráľovský úrad a „nesporne konal voči Jehovovi neúctivo“, čím ho vystavil pohane. (2. Samuelova 12:14; 2. Mojžišova 20:13, 14, 17) Dávidove hriešne skutky boli prečinmi aj proti izraelskému spoločenstvu a členom jeho rodiny, takisto ako pokrstený previnilec v našich dňoch spôsobí zármutok či bolesť kresťanskému zboru a svojim milovaným. Hoci tento kajúcny kráľ vedel, že zhrešil proti svojim blížnym, ako bol Urijah, uznal svoju ešte väčšiu zodpovednosť pred Jehovom. (Porovnaj 1. Mojžišovu 39:7–9.) Dávid uznával, že rozsudok od Jehovu bude spravodlivý. (Rimanom 3:4) Kresťania, ktorí zhrešili, musia zaujať rovnaký postoj.
Poľahčujúce okolnosti
14. Aké poľahčujúce okolnosti uvádzal Dávid?
14 Hoci sa Dávid nesnažil ospravedlňovať, povedal: „Hľa, v previnení som sa narodil v pôrodných bolestiach a v hriechu ma počala moja matka.“ (Žalm 51:5) Dávid sa narodil s previnením a jeho matka prežívala pôrodné bolesti pre zdedenú hriešnosť. (1. Mojžišova 3:16; Rimanom 5:12) Jeho slová však neznamenajú, že správne manželské vzťahy, počatie a pôrod sú hriešne, pretože pôvodcom manželstva a rodenia detí je Boh; nemyslel ani na nejaký konkrétny hriech svojej matky. Bol počatý v hriechu preto, lebo jeho rodičia boli hriešni podobne ako všetci nedokonalí ľudia. — Jób 14:4.
15. Aj keď Boh môže vziať do úvahy poľahčujúce okolnosti, čo by sme nemali robiť?
15 Ak sme zhrešili, v modlitbe k Bohu môžeme uviesť ako poľahčujúce okolnosti všetko, čo možno prispelo k tomu, že sme konali nesprávne. Ale nepovažujme Božiu nezaslúženú láskavosť za niečo, čo ospravedlní voľné správanie, ani nepoužívajme zdedenú hriešnosť ako dymovú clonu, za ktorú sa dá skryť pred zodpovednosťou za naše hriechy. (Júda 3, 4) Dávid uznal zodpovednosť za to, že prechovával nečisté myšlienky a podľahol pokušeniu. Modlime sa, aby sme neprepadli pokušeniu, a potom konajme v súlade s takouto modlitbou. — Matúš 6:13.
Naliehavá prosba o očistenie
16. V akej vlastnosti má Boh potešenie a ako by to malo ovplyvniť naše správanie?
16 Ľudia sa môžu javiť ako vynikajúci jednotlivci oddaní Bohu, ale Boh sa pozerá pod povrch a vidí, akými sú vnútri. Dávid povedal: „Hľa, [Jehova,] našiel si potešenie v pravdivosti vo vnútri; a kiež spôsobíš, aby som poznal vo svojom skrytom ja úplnú múdrosť.“ (Žalm 51:6) Dávid sa previnil falošnosťou a úskočnosťou, keď úkladne nastrojil Urijahovu smrť a pokúšal sa zakryť skutočnosť, že Bat-šeba je ťarchavá. Pritom však vedel, že Boh má potešenie v pravdivosti a vo svätosti. To by malo pozitívne ovplyvniť naše správanie, lebo Jehova by nás odsúdil, keby sme boli úskoční. (Príslovia 3:32) Dávid si tiež uvedomoval, že keď Boh ‚spôsobí, aby poznal úplnú múdrosť‘, ako kajúcny kráľ bude počas zvyšku svojho života schopný vyhovovať jeho božským meradlám.
17. Aký význam mala modlitba o očistenie yzopom?
17 Pretože žalmista vedel, že pri prekonávaní hriešnych sklonov potrebuje Božiu pomoc, ďalej naliehavo prosil: „Kiež ma očistíš od hriechu yzopom, aby som bol čistý; kiež ma umyješ, aby som bol belší ako sneh.“ (Žalm 51:7) Yzop (možno to bol majorán čiže Origanum maru) sa okrem iného používal pri očisťovacom obrade ľudí, ktorí boli predtým nakazení malomocenstvom. (3. Mojžišova 14:2–7) A tak bolo vhodné, aby sa Dávid modlil o očistenie od hriechu yzopom. Predstava čistoty je spojená aj s jeho naliehavou prosbou, aby ho Jehova umyl, a tak aby bol celkom čistý, belší ako sneh, na ktorý nenapadali sadze ani iné nečistoty. (Izaiáš 1:18) Ak niekto z nás teraz trpí výčitkami svedomia, vyvolanými nejakým nesprávnym konaním, prejavujme vieru, že keď sa budeme kajúcne usilovať o Božie odpustenie, Boh nás môže očistiť na základe Ježišovej výkupnej obete.
Naliehavá prosba o obnovu
18. V akom stave sa nachádzal Dávid skôr, ako sa začal kajať a vyznávať sa, a ako nám to dnes môže pomôcť, keď to vieme?
18 Každý kresťan, ktorý niekedy trpel výčitkami svedomia zaťaženého vinou, dokáže pochopiť Dávidove slová: „Kiež spôsobíš [Jehova], aby som počul jasot a plesanie, aby sa zaradovali kosti, ktoré si rozdrvil.“ (Žalm 51:8) Dokiaľ sa Dávid nekajal a nevyznal svoje hriechy, jeho znepokojené svedomie spôsobovalo, že sa cítil biedne. Nenachádzal potešenie ani v piesňach jasania a plesania, ktoré spievali vynikajúci speváci sprevádzaní schopnými hudobníkmi. Hriešny Dávid preto, že si privodil Božiu neľúbosť, pociťoval také muky, že bol ako človek, ktorému boli bolestivo rozdrvené kosti. Túžil po odpustení, duchovnom uzdravení a obnovení radosti, ktorú prežíval predtým. Aj dnes potrebuje kajúcny previnilec Jehovovo odpustenie, aby znovu získal radosť, ktorú mal skôr, ako sa dopustil toho, čo ohrozilo jeho vzťah k Bohu. Obnovenie ‚radosti svätého ducha‘ kajúcnemu človeku ukazuje, že Jehova mu odpustil a že ho miluje. (1. Tesaloničanom 1:6) Akú útechu to prináša!
19. Ako by sa Dávid cítil, keby Boh vymazal všetky jeho previnenia?
19 Dávid sa ďalej modlil: „Skry svoju tvár pred mojimi hriechmi a vymaž aj všetky moje previnenia.“ (Žalm 51:9) Nie je možné očakávať, že sa Jehova bude na hriech pozerať so schválením. Preto ho Dávid žiadal, aby skryl svoju tvár pred jeho hriechmi. Kráľ tiež naliehavo prosil, aby Boh vymazal všetky jeho previnenia, aby odstránil všetku jeho nespravodlivosť. Kiež by to len Jehova urobil! Pozdvihlo by to Dávidovho ducha, odstránilo bremeno výčitiek svedomia a umožnilo tomuto kráľovi, ktorý sa teraz kajal, spoznať, že mu jeho milujúci Boh odpustil.
Čo robiť, ak si zhrešil?
20. Čo sa odporúča každému kresťanovi, ktorý vážne zhrešil?
20 V 51. žalme je ukázané, že každý Jehovov oddaný služobník, ktorý vážne zhrešil, ale prejavuje pokánie, môže Boha s dôverou prosiť, aby mu prejavil priazeň a očistil ho od jeho hriechu. Ak si kresťanom, ktorý sa takto previnil, prečo by si sa s pokornou modlitbou neusiloval o odpustenie od nášho nebeského Otca? Uznaj, že potrebuješ Božiu pomoc, aby si pred ním mohol stáť schválený, a pros, aby obnovil tvoju predošlú radosť. Kajúcni kresťania môžu s dôverou prichádzať k Jehovovi v modlitbe s takýmito žiadosťami, lebo on „odpustí vo veľkej miere“. (Izaiáš 55:7; Žalm 103:10–14) Pravdaže, mali by si zavolať aj zborových starších, aby im mohli poskytnúť potrebnú duchovnú pomoc. — Jakub 5:13–15.
21. Čo budeme skúmať ďalej?
21 Jehovovo milosrdenstvo zachraňuje Boží ľud zo zúfalstva. Ale preskúmajme ďalšie úprimné, naliehavé prosby kajúcneho Dávida zaznamenané v 51. žalme. Naše skúmanie ukáže, že Jehova nepohŕda zlomeným srdcom.
Ako by si odpovedal?
◻ Aký účinok môže mať na Jehovovho služobníka vážny hriech?
◻ Ako to pôsobilo na Dávida, keď sa snažil skryť svoj hriech?
◻ Prečo Dávid povedal, že zhrešil proti samému Bohu?
◻ Hoci Boh môže pri našom hriechu vziať do úvahy poľahčujúce okolnosti, čo by sme nemali robiť?
◻ Čo by mal kresťan robiť, ak vážne zhrešil?