Jehova nepohŕda zlomeným srdcom
„Obete Bohu sú zlomený duch; srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ — ŽALM 51:17.
1. Ako sa Jehova pozerá na svojich ctiteľov, ktorí vážne zhrešili, ale sa kajajú?
JEHOVA môže ‚k sebe uzavrieť prístup akoby veľkým množstvom oblakov, aby neprenikla modlitba‘. (Plač Jeremiáša 3:44) No on chce, aby jeho ľud mal k nemu prístup. Aj keby sa niekto z jeho ctiteľov vážne previnil, ale robí pokánie, náš nebeský Otec pamätá na dobro, ktoré tento človek robil. Preto apoštol Pavol mohol spolukresťanom povedať: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ — Hebrejom 6:10.
2, 3. Čo by mali vziať do úvahy kresťanskí starší v prípade spoluveriacich, ktorí sa dopustili previnenia?
2 Aj kresťanskí starší by mali brať do úvahy roky vernej služby Bohu, ktorú ich spoluveriaci konali. To sa týka aj svätej služby kajúcnikov, ktorí urobili nejaký nesprávny krok, alebo dokonca vážne zhrešili. Kresťanskí pastieri sa usilujú o duchovné blaho všetkých v Božom stáde. — Galaťanom 6:1, 2.
3 Kajúcny previnilec potrebuje Jehovovo milosrdenstvo. Ale vyžaduje sa ešte viac. Objasňujú to Dávidove slová v Žalme 51:10–19.
Potrebné je čisté srdce
4. Prečo sa Dávid modlil o čisté srdce a nového ducha?
4 Ak je oddaný kresťan pre hriech v zlom duchovnom stave, čo ešte možno potrebuje okrem Jehovovho milosrdenstva a odpustenia? Dávid naliehavo prosil: „Stvor vo mne i čisté srdce, ó, Bože, a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ (Žalm 51:10) Dávid zrejme predkladal túto žiadosť preto, lebo si uvedomoval, že v jeho srdci sú ešte stále sklony k závažnému hriechu. Možno sme sa nezaplietli do takých hriechov, aké sa stali osídlom Dávidovi v súvislosti s Bat-šebou a Urijahom, ale potrebujeme Jehovovu pomoc, aby sme nepodľahli pokušeniu k nejakému veľmi hriešnemu správaniu. Okrem toho možno potrebujeme božskú pomoc, aby boli z nášho srdca odstránené také hriešne vlastnosti, ako je žiadostivosť a nenávisť — čo sú zločiny príbuzné krádeži a vražde. — Kolosanom 3:5, 6; 1. Jána 3:15.
5. a) Čo znamená mať čisté srdce? b) Po čom Dávid túžil, keď prosil o nového ducha?
5 Jehova vyžaduje, aby jeho služobníci mali „čisté srdce“, čo znamená čistotu pohnútok alebo zámerov. Dávid si uvedomoval, že takúto čistotu neprejavoval, a modlil sa, aby Boh jeho srdce očistil a uviedol do súladu s božskými meradlami. Žalmista chcel tiež nového, priameho ducha čiže myšlienkový sklon. Potreboval ducha, ktorý by mu pomohol odolať pokušeniu a pevne sa pridŕžať Jehovových zákonov a zásad.
Životne dôležitý je svätý duch
6. Prečo Dávid prosil, aby mu Jehova neodnímal svätého ducha?
6 Keď sme zúfalí zo svojich chýb alebo zo svojho nesprávneho konania, mohli by sme mať pocit, že Boh sa nás chystá odvrhnúť a odňať nám svojho svätého ducha čiže svoju činnú silu. Dávid sa tak cítil, pretože prosil Jehovu: „Neodvrhuj ma od svojej tváre; a svojho svätého ducha mi neodnímaj.“ (Žalm 51:11) Skrúšený a pokorný Dávid cítil, že pre svoje hriechy sa stal nehodným slúžiť Jehovovi. Odvrhnutie od Božej tváre by znamenalo stratu jeho priazne, útechy a požehnania. Ak mal byť Dávid duchovne obnovený, potreboval Jehovovho svätého ducha. Keby na tomto kráľovi spočíval svätý duch, mohol by na modlitbách hľadať božské usmernenie, aby sa páčil Jehovovi, mohol by sa vyhnúť hriechu a mohol by vládnuť múdro. Dávid si uvedomoval svoje hriechy proti Darcovi svätého ducha, preto bolo vhodné, že naliehavo prosil Jehovu, aby mu ho neodnímal.
7. Prečo by sme sa mali modliť o svätého ducha a chrániť sa pred tým, že by sme ho zarmútili?
7 A ako sa to týka nás? Mali by sme sa modliť o svätého ducha a chrániť sa pred tým, že by sme ho zarmucovali, keby sme sa neriadili jeho vedením. (Lukáš 11:13; Efezanom 4:30) Inak by sme tohto ducha mohli stratiť a neboli by sme schopní prejavovať jeho ovocie dané Bohom, ako je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť a sebaovládanie. Jehova Boh by nám odňal svojho svätého ducha najmä vtedy, keby sme voči nemu stále nekajúcne hrešili.
Jasot zo záchrany
8. Ak sme zhrešili, ale chceme mať radosť zo záchrany, aký postoj musíme mať?
8 Kajúcny hriešnik, ktorý prežíva duchovnú obnovu, sa môže opäť radovať z Jehovovho opatrenia na záchranu. Dávid po tom túžil a naliehavo žiadal Boha: „Obnov môj jasot z tvojej záchrany a kiež ma podporíš aj ochotným duchom.“ (Žalm 51:12) Aké nádherné bolo jasať z istej nádeje na záchranu od Jehovu Boha! (Žalm 3:8) Keď Dávid zhrešil proti Bohu, usiloval sa o obnovu radosti zo záchrany od Neho. V neskoršej dobe Jehova zaobstaral záchranu prostredníctvom výkupnej obete svojho Syna, Ježiša Krista. Ak sa ako Boží oddaní služobníci dopustíme vážneho hriechu, ale chceme, aby sa obnovila naša radosť zo záchrany, musíme mať kajúcny postoj, aby sme sa vyhli hriechu proti svätému duchu. — Matúš 12:31, 32; Hebrejom 6:4–6.
9. O čo Dávid žiadal, keď prosil Boha, aby ho podporil „aj ochotným duchom“?
9 Dávid prosil, aby ho Jehova podporil „aj ochotným duchom“. Je zrejmé, že sa to nevzťahuje na Božiu ochotu pomáhať alebo na jeho svätého ducha. Vzťahuje sa to na Dávidov pobádajúci myšlienkový sklon. Dávid chcel, aby ho Boh podporil tým, že by mu poskytol ducha ochoty robiť to, čo je správne, a neupadnúť opäť do hriechu. Jehova Boh neustále podporuje svojich služobníkov a dvíha tých, ktorých tlačia rozličné skúšky. (Žalm 145:14) Akú útechu to dáva, keď si to uvedomíme, a to najmä vtedy, keď sme sa previnili, ale sme preto skrúšení a želáme si slúžiť verne Jehovovi naveky.
Čo učiť priestupníkov?
10, 11. a) Čo mohol Dávid vyučovať izraelských priestupníkov? b) Čo musel Dávid najprv sám urobiť, aby mohol vyučovať hriešnikov?
10 Ak by to Boh dovolil, Dávid chcel nesebecky robiť niečo, čím by dal najavo svoje ocenenie pre Jehovovo milosrdenstvo a čo by pomohlo iným. Zbožné cítenie tohto kajúcneho kráľa bolo upriamené na Jehovu, keď ďalej vyhlásil: „Ja budem vyučovať priestupníkov tvojim cestám, aby sa aj hriešnici rovno obrátili k tebe.“ (Žalm 51:13) Ako mohol hriešny Dávid vyučovať priestupníkov Boží Zákon? Čo by im mohol povedať? A aké dobro by to mohlo priniesť?
11 Keby Dávid ukazoval izraelským priestupníkom Jehovove cesty v nádeji, že sa odvrátia od svojich zlých chodníkov, mohol by im poukázať na to, aký je hriech zlý, čo znamená pokánie a ako možno dostať Božie milosrdenstvo. Keďže sám pocítil, aké muky prináša Jehovova nepriazeň a svedomie zaťažené vinou, mohol byť nepochybne súcitným učiteľom kajúcnych hriešnikov so zlomeným srdcom. Pravdaže, svoj príklad mohol používať na vyučovanie iných iba po tom, čo sám prijal Jehovove meradlá a dosiahol jeho odpustenie, lebo tí, ktorí odmietajú podriadiť sa božským požiadavkám, nemajú právo ‚vypočítavať Božie predpisy‘. — Žalm 50:16, 17.
12. Aký úžitok mal Dávid z vedomia, že ho Boh oslobodil od viny za krv?
12 Dávid opakoval svoj úmysel inými slovami, keď povedal: „Osloboď ma od viny za krv, ó, Bože, Bože mojej záchrany, aby môj jazyk radostne rozprával o tvojej spravodlivosti.“ (Žalm 51:14) Vina za krv prinášala so sebou odsúdenie na smrť. (1. Mojžišova 9:5, 6) A tak by Dávidovi prinieslo pokoj srdca a mysle vedomie, že ho Boh jeho záchrany oslobodil od viny za krv v súvislosti s Urijahom. Potom by jeho jazyk mohol radostne spievať o Božej, a nie o jeho vlastnej spravodlivosti. (Kazateľ 7:20; Rimanom 3:10) Dávid nemohol vymazať svoju nemravnosť ani priviesť Urijaha späť z hrobu, takisto ako ani dnes človek nemôže obnoviť bezúhonnosť osoby, ktorú zviedol, alebo vzkriesiť toho, koho zabil. Nemali by sme na to myslieť vtedy, keď sme v pokušení? A ako by sme si mali vážiť Jehovovo milosrdenstvo, ktoré nám prejavuje v spravodlivosti! Ocenenie by nás malo priam nútiť, aby sme druhých viedli k tomuto Prameňu spravodlivosti a odpúšťania.
13. Iba za akých okolností môže hriešnik správnym spôsobom otvárať svoje pery, aby chválil Jehovu?
13 Žiaden hriešnik nemôže správnym spôsobom otvárať svoje pery na chválu Jehovu, pokiaľ mu ich Boh milosrdne akoby neotvorí, aby rozprával o Jeho pravdách. Preto Dávid spieval: „Ó, Jehova, kiež otvoríš tieto moje rty, aby moje ústa rozprávali tvoju chválu.“ (Žalm 51:15) Keby sa Dávidovmu svedomiu uľavilo, pretože mu Boh odpustil, bol by Dávid podnecovaný, aby vyučoval priestupníkov Jehovovým cestám, a mohol by Jehovu s voľnosťou velebiť. Všetci, ktorým boli ich hriechy odpustené tak ako Dávidovi, by si mali vážiť Jehovovu nezaslúženú láskavosť, ktorá im bola prejavená, a mali by využívať každú príležitosť na oznamovanie Božej pravdy a ‚rozprávať na jeho chválu‘. — Žalm 43:3.
Obete prijateľné Bohu
14. a) Aké obete sa vyžadovali podľa zmluvy Zákona? b) Prečo by nebolo správne myslieť si, že pokračujúce nesprávne konanie môžeme vyvážiť robením niečoho dobrého?
14 Dávid nadobudol hlboké porozumenie, na základe ktorého povedal: „Veď ty [Jehova] nemáš potešenie v obeti — inak by som ju dal; v úplnej zápalnej obeti nenachádzaš zaľúbenie.“ (Žalm 51:16) Zmluva Zákona vyžadovala, aby sa Bohu predkladali zvieracie obete. Ale Dávidove hriechy — cudzoložstvo a vražda, ktoré sa trestali smrťou, nemohli byť zmyté takýmito obeťami. V opačnom prípade by Dávid neľutoval žiadne výdavky, aby predložil Jehovovi zvieracie obete. Bez úprimného pokánia sú obete bezcenné. Preto by nebolo správne myslieť si, že pokračujúce nesprávne konanie by sme mohli vyvážiť konaním nejakých dobrých skutkov.
15. Akým postojom sa vyznačuje oddaný človek, ktorý má zlomeného ducha?
15 Dávid dodal: „Obete Bohu sú zlomený duch; srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ (Žalm 51:17) V prípade kajúcneho hriešnika prijateľné „obete Bohu sú zlomený duch“. Takáto osoba nemá bojovný postoj. Srdce oddaného človeka, ktorý má zlomeného ducha, je hlboko zarmútené nad jeho hriechom, je pokorené, lebo cíti Božiu neľúbosť, a je ochotné urobiť všetko pre opätovné dosiahnutie Božej priazne. Bohu nemôžeme ponúknuť nič cenné, pokiaľ sa zo svojich hriechov nekajáme a pokiaľ mu s výlučnou oddanosťou nedáme svoje srdce. — Náhum 1:2.
16. Ako sa Boh pozerá na človeka, ktorý má pre svoj hriech zlomené srdce?
16 Boh neodmieta obeť, akou je zlomené a zdrvené srdce. Preto napriek akýmkoľvek ťažkostiam, s ktorými sa ako jeho ľud stretneme, nepodliehajme zúfalstvu. Ak sme sa na svojej životnej ceste nejako potkli a naše srdce preto volá po božskom milosrdenstve, nie je všetko stratené. Ak sme aj vážne zhrešili, ale kajáme sa, Jehova nezavrhne naše zlomené srdce. Odpustí nám na základe Kristovej výkupnej obete a obnoví nám svoju priazeň. (Izaiáš 57:15; Hebrejom 4:16; 1. Jána 2:1) Mali by sme sa však modliť podobne ako Dávid o obnovenie božskej priazne, a nie o únik pred potrebným karhaním či naprávaním. Boh Dávidovi odpustil, ale aj ho potrestal. — 2. Samuelova 12:11–14.
Záujem o čisté uctievanie
17. Čo by mali hriešnici robiť okrem toho, že naliehavo prosia o Božie odpustenie?
17 Ak sme sa dopustili nejakého vážneho hriechu, nepochybne nás to hlboko znepokojí a skrúšené srdce nás podnieti, aby sme naliehavo prosili o Božie odpustenie. Modlime sa však aj za iných. Hoci sa Dávid tešil na to, že bude opäť preukazovať Bohu prijateľné uctievanie, vo svojom žalme nezabúda sebecky na druhých. V tomto žalme je aj táto naliehavá prosba k Jehovovi: „V svojej dobrej vôli počínaj si dobre voči Sionu; kiež vystavíš múry Jeruzalema.“ — Žalm 51:18.
18. Prečo sa kajúcny Dávid modlil za Sion?
18 Áno, Dávid sa tešil na to, že mu bude obnovená božská priazeň. Tento pokorný žalmista sa však modlil aj o to, aby ‚si Boh vo svojej dobrej vôli počínal dobre voči Sionu‘, voči izraelskému hlavnému mestu Jeruzalemu, kde chcel Dávid postaviť Boží chrám. Dávidove vážne hriechy ohrozili celý národ, lebo pre kráľovo nesprávne počínanie mohol trpieť všetok ľud. (Porovnaj 2. Samuelovu, 24. kapitolu.) Jeho hriechy akoby podkopali „múry Jeruzalema“, takže teraz museli byť postavené nanovo.
19. Ak sme zhrešili, ale bolo nám odpustené, o čo by bolo vhodné sa modliť?
19 Ak sme vážne zhrešili, ale potom sme dosiahli Božie odpustenie, bolo by vhodné modliť sa o to, aby Boh nejakým spôsobom napravil každú škodu, ktorú naše správanie spôsobilo. Možno sme priviedli pohanu na jeho sväté meno, možno sme oslabili zbor a možno sme zarmútili svoju rodinu. Náš milujúci nebeský Otec môže odstrániť každú pohanu, ktorá bola privedená na jeho meno, môže pozdvihnúť zbor pomocou svojho svätého ducha a môže utešiť srdcia našich blízkych, ktorí ho milujú a slúžia mu. No bez ohľadu na to, či došlo k hriechu, alebo nie, vždy by sme sa mali zaujímať o posvätenie Jehovovho mena a o blaho jeho ľudu. — Matúš 6:9.
20. Za akých okolností by mal Jehova potešenie z izraelských obetí a obetných darov?
20 Čo by sa tým ešte dosiahlo, keby Jehova opäť vystaval múry Siona? Dávid spieval: „V tom prípade nájdeš [Jehova] potešenie v obeti spravodlivosti, v zápalnej obeti a v úplnom obetnom dare; v tom prípade budú na tvojom vlastnom oltári obetované býky.“ (Žalm 51:19) Dávid vrúcne túžil po tom, aby sa spolu s národom tešil z Jehovovej priazne, aby tak mohli Jehovu prijateľne uctievať. Vtedy by Boh našiel potešenie v ich zápalných obetiach a v úplných obetných daroch. A to preto, lebo by to boli obete spravodlivosti, predkladané oddanými, úprimnými a kajúcnymi ľuďmi, ktorí sa tešia z Božej priazne. Z vďačnosti za Jehovovo milosrdenstvo by na oltár Jehovovi predkladali býkov — čo boli najlepšie a najdrahšie obete. Dnes ctíme Jehovu tak, že mu prinášame najlepšie z toho, čo máme. A k našim obetiam patria ‚mladé býky našich perí‘, obete chvály nášmu milosrdnému Bohu, Jehovovi. — Hozeáš 14:2; Hebrejom 13:15.
Jehova počuje naše volanie
21, 22. Aké poučenia na náš úžitok obsahuje 51. žalm?
21 Dávidova úprimná modlitba zaznamenaná v 51. žalme nám ukazuje, že na svoj hriech by sme mali reagovať so skutočne kajúcnym duchom. Tento žalm obsahuje tiež jasné poučenie na náš úžitok. Napríklad ak zhrešíme, ale kajáme sa, môžeme dôverovať v Božie milosrdenstvo. Nech nás však predovšetkým znepokojuje každá pohana, ktorú sme možno priniesli na Jehovovo meno. (1.–4. verš) Môžeme sa podobne ako Dávid obracať k nášmu nebeskému Otcovi s prosbou o milosrdenstvo na základe toho, že sme zdedili hriešnosť. (5. verš) Mali by sme byť pravdiví a musíme hľadať múdrosť od Boha. (6. verš) Ak sme zhrešili, mali by sme naliehavo prosiť Jehovu o očistenie, o čisté srdce a stáleho ducha. — 7.–10. verš.
22 Z 51. žalmu môžeme tiež vidieť, že by sme nemali nikdy dopustiť, aby sme sa zatvrdili v hriechu. Keby sme to urobili, Jehova by nám odňal svojho svätého ducha čiže svoju činnú silu. Keď však na nás pôsobí Boží duch, môžeme úspešne vyučovať iných Božím cestám. (11.–13. verš) Ak sa previníme, ale kajáme sa, Jehova nám dovolí, aby sme ho ďalej chválili, pretože On nikdy nepohŕda zlomeným a zdrveným srdcom. (14.–17. verš) Tento žalm ďalej ukazuje, že svoje modlitby by sme nemali zameriavať iba na seba. Mali by sme sa modliť o požehnanie a duchovné blaho všetkých, ktorí uctievajú Jehovu čistým spôsobom. — 18. a 19. verš.
23. Prečo by nás mal 51. žalm podnietiť, aby sme boli odvážni a optimistickí?
23 Tento dojímavý Dávidov žalm by nás mal podnietiť, aby sme boli odvážni a optimistickí. Pomáha nám uvedomiť si, že ak sme sa potkli a upadli do hriechu, nemusíme si myslieť, že všetko je stratené. Prečo? Pretože ak sa kajáme, Jehovovo milosrdenstvo nás môže zachrániť pred zúfalstvom. Ak sme skrúšení a plne oddaní nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, on počuje naše volanie o milosrdenstvo. A aké je to utešujúce, keď vieme, že Jehova nepohŕda zlomeným srdcom!
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo kresťania potrebujú čisté srdce a Božieho svätého ducha?
◻ Čo môže kajúcna osoba vyučovať priestupníkov Jehovovho zákona?
◻ Ako sa Jehova pozerá na zlomené a zdrvené srdce?
◻ Aké poučenia sú v 51. žalme?
[Obrázok na strane 15]
Modlíš sa o svätého ducha a chrániš sa, aby si ho nezarmucoval?
[Obrázok na strane 17]
Prejav ocenenie pre Jehovovu nezaslúženú láskavosť tak, že budeš hlásať jeho pravdu