Azaf si nakoniec uvedomil, že jeho zmýšľanie bolo nesprávne, a povedal: „Keby som bol povedal: ‚Ja budem rozprávať taký príbeh,‘ hľa, bol by som si počínal zradne proti pokoleniu tvojich synov. A stále som uvažoval, aby som to poznal; v mojich očiach to boli ťažkosti, kým som potom nevošiel do veľkolepej Božej svätyne. Chcel som rozpoznať ich budúcnosť. Istotne ich staviaš na klzkú zem. Nechal si ich rozpadnúť sa na trosky. Ó, ako sa stali predmetom úžasu akoby v okamihu, ako skončili, boli privedení k svojmu koncu náhlym zdesením! Ako snom po prebudení, ó, Jehova, tak keď precitneš, pohrdneš samotným ich obrazom.“ — Žalm 73:15–20.

Azaf si uvedomil, že Boh postavil zlých „na klzkú zem“. Ich život sa točí okolo hmotných vecí, a tak sú v nebezpečenstve, že zažijú náhly krach. A nakoniec, v starobe ich premôže smrť a ich nezákonne nadobudnuté bohatstvo im nezabezpečí dlhší život. (Žalm 49:6–12) Ich prosperita bude ako krátko trvajúci sen. Právo ich môže dostihnúť dokonca skôr, než dosiahnu starobu, a budú žať to, čo zasiali. (Galaťanom 6:7) Keďže sa obrátili chrbtom k Jedinému, ktorý je schopný im pomôcť, sú ponechaní bez pomoci, bez nádeje. Keď Jehova proti nim zakročí, na ich „obraz“ — ich okázalosť a postavenie — sa bude dívať s opovrhnutím.