Túžiš slúžiť plnšie?

„BOLA som na Jehovu nahnevaná,“ hovorí Laura. „Stále som sa modlila, aby nám pomohol vyriešiť naše finančné problémy, aby som mohla pokračovať v priekopníckej službe — no bezúspešne. Napokon som musela priekopnícku službu zanechať. Musím tiež pripustiť, že som žiarlila na tých, ktorí mohli pokračovať.“

Pouvažuj aj nad prípadom Michaela, služobného pomocníka v jednom zbore Jehovových svedkov. Usiloval sa o úrad dozorcu. (1. Timotejovi 3:1) Keď jeho túžba zostávala niekoľko rokov nesplnená, natoľko zatrpkol, že už nechcel, aby sa o ňom v tejto súvislosti uvažovalo. „Proste som nemohol opäť znášať bolesť zo sklamania,“ hovorí.

Zažil si niečo podobné? Musel si sa vzdať nejakej obľúbenej teokratickej výsady? Musel si napríklad prestať slúžiť ako priekopník, hlásateľ Kráľovstva celým časom? Alebo túžiš po nejakých zborových zodpovednostiach, ktoré boli zverené iným? Možno dokonca dychtivo túžiš slúžiť v Bételi alebo ako misionár, ale tvoje okolnosti ti to nedovoľujú.

„Odkladaným očakávaním ochorie srdce,“ potvrdzuje kniha Prísloví. (Príslovia 13:12) A to môže byť najmä vtedy, keď iní dostanú práve tie výsady, v ktoré dúfaš ty. Prejavuje Božie Slovo v tejto veci porozumenie a poskytuje útechu a nádej tým, ktorí zažívajú také sklamania? Áno, robí to. V skutočnosti 84. žalm vyjadruje pocity Jehovovho služobníka, ktorý mal podobné nesplnené túžby v Jehovovej službe.

Lévitovo ocenenie

Tento žalm zložili Kórachovi synovia, Léviti, ktorí slúžili v Jehovovom chráme a svoje služobné výsady si veľmi vážili. „Aké ľúbezné je tvoje vznešené bydlisko, ó, Jehova vojsk!“ volá jeden z nich. „Moja duša dychtila a hynula po Jehovových nádvoriach. Moje srdce a to moje telo radostne volajú k živému Bohu.“ — Žalm 84:1, 2.

Tento Lévita tak veľmi túžil slúžiť v Jehovovom chráme, že aj obvyklá scenéria na ceste do Jeruzalema sa mu zdala pôvabná. „Keď prechádzajú nížinou krovín baka,“ hovorí, „menia ju v žriedlo.“ (Žalm 84:6) Áno, bežne suchá oblasť sa mu zdala ako dobre zavlažovaná krajina.

Keďže žalmista bol nekňazským Lévitom, v chráme mohol slúžiť len jeden týždeň raz za šesť mesiacov. (1. Paralipomenon 24:1–19; 2. Paralipomenon 23:8; Lukáš 1:5, 8, 9) Zvyšok svojho času bol doma v jednom z lévitských miest. Preto spieval: „Aj vták si našiel dom a lastovička hniezdo pre seba, kam dala svoje mladé — tvoj veľkolepý oltár, ó, Jehova vojsk, môj Kráľ a môj Boh!“ (Žalm 84:3) Aký by bol Lévita šťastný, keby bol ako vtáci, ktorí mali v chráme trvalejšie obydlie!

Lévitovi sa mohlo ľahko stať, že by zatrpkol, pretože nemohol v chráme slúžiť častejšie. Bol však šťastný, že slúži, koľko môže, a istotne si uvedomoval, že oddanosť Jehovovi celým srdcom je hodná námahy. Čo pomáhalo tomuto vernému Lévitovi, aby bol spokojný so svojimi služobnými výsadami?

Uč sa byť spokojný

„Deň na tvojich nádvoriach je lepší ako tisíc inde,“ hovorí Lévita. „Vyvolil som si stáť pri prahu v dome svojho Boha radšej, ako sa pohybovať v stanoch skazenosti.“ (Žalm 84:10) Žalmista chápal, že byť čo len jeden deň v Jehovovom dome je neoceniteľná výsada. A Lévita slúžil v chráme oveľa dlhšie než len jeden deň. Jeho spokojnosť s výsadami ho viedla k radostnému spevu.

A čo my? Vážime si svoje požehnania, alebo zabúdame na to, čo už máme v Jehovovej službe? Jehova zveril svojmu ľudu široký rozsah výsad a povinností, pretože mu jeho ľud bol oddaný. Zahŕňa to náročnejšie zodpovednosti dozoru, pasenia, vyučovania a rôzne stránky služby celým časom. Ale patria do toho aj iné cenné veci spojené s Jehovovým uctievaním.

Pouvažuj napríklad o kresťanskej službe. Apoštol Pavol prirovnáva našu výsadu kázania dobrého posolstva k ‚pokladu v hlinených nádobách‘. (2. Korinťanom 4:7) Pozeráš sa na takúto službu ako na neoceniteľný poklad? Ježiš Kristus, ktorý bol priekopníkom v činnosti kázania o Kráľovstve, sa na ňu tak pozeral, čím nám zanechal vzor. (Matúš 4:17) „Preto sa nevzdávame, lebo máme túto službu,“ povedal Pavol. — 2. Korinťanom 4:1.

Aj kresťanské zhromaždenia sú svätým opatrením, ktoré by sa nemalo brať naľahko. Na našich zhromaždeniach dostávame životne dôležité poučenie a máme úžitok z potrebného spoločenstva. Na zhromaždeniach robíme aj verejné vyhlásenie o našej viere a nádeji pravidelnými komentármi a tým, že sa aj inými spôsobmi podieľame na programe. (Hebrejom 10:23–25) Naše zhromaždenia sú naozaj opatrením, ktoré by sme si mali vážiť!

Michael, ktorého sme spomínali už skôr, si tieto požehnania hlboko vážil. Ale sklamanie z toho, že nemôže slúžiť ako starší, dočasne zatlačilo jeho ocenenie do úzadia. Tým, že sa na požehnania opäť zameral, mohol znovu nadobudnúť rovnováhu a trpezlivo čakať na Jehovu.

Namiesto toho, aby sme cítili nespokojnosť, keď nemáme istú výsadu, urobíme dobre, ak preskúmame, v akých ohľadoch nás Jehova požehnáva, ako to urobil žalmista.a Ak sa nám nepodarí uvidieť ich mnoho, musíme sa pozrieť opäť a prosiť Jehovu, nech otvorí naše oči, aby sme videli svoje výsady i to, ako nás požehnáva a ako nás používa na svoju chválu. — Príslovia 10:22.

Je dôležité uvedomiť si aj to, že zvláštne výsady, ako napríklad úrad dozorcu, si vyžadujú konkrétnu spôsobilosť. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9) Musíme teda sami seba skúmať a hľadať, v čom všetkom potrebujeme zlepšenie, a potom vynaložiť skutočnú námahu, aby sme sa zlepšili. — 1. Timotejovi 4:12–15.

Nepodľahni skľúčenosti

Ak nedostaneme istú výsadu služby, nemusíme prísť k záveru, že Jehova má väčšiu lásku k tým, ktorí sa z tejto výsady tešia, alebo že pred nami zdržiava dobré. Iste by sme nemali závistlivo predpokladať, že tí druhí získali svoje výsady nezaslúžene, že boli uprednostnení ľuďmi namiesto toho, aby boli teokraticky vymenovaní. Skleslé uvažovanie o takýchto myšlienkach môže viesť k žiarlivosti, k sporom, a dokonca k tomu, že by sme sa úplne vzdali. — 1. Korinťanom 3:3; Jakub 3:14–16.

Laura, spomenutá v úvode, sa nevzdala. Napokon sa so svojimi pocitmi hnevu a žiarlivosti vyrovnala. Laura sa opakovane modlila k Bohu, aby jej pomohol prekonať negatívnu reakciu na to, že už nemôže byť priekopníčkou. Hľadala pomoc aj u schopných mužov v zbore a cítila opätovné uistenie o Božej láske. „Jehova mi dal pokoj mysle,“ povedala. „Hoci ani ja, ani môj manžel teraz nemôžeme byť priekopníkmi, vážime si ten čas, keď sme nimi boli, a čerpáme silu zo skúseností, ktoré sme vtedy mali. Pomáhame tiež v priekopníckej službe nášmu dospelému synovi.“ Keďže je Laura spokojná, môže sa teraz ‚radovať s tými, ktorí sa radujú‘ vo svojej priekopníckej službe. — Rimanom 12:15.

Stanov si dosiahnuteľné ciele

Byť spokojný s terajšími služobnými výsadami neznamená prestať si stanovovať ďalšie teokratické ciele. Keď Pavol hovoril o nebeskom vzkriesení, hovoril o ‚siahaní po veciach pred sebou‘. Povedal tiež: „Do akej miery sme urobili pokrok... choďme ďalej poriadne tým istým spôsobom.“ (Filipanom 3:13–16) Teokratické ciele nám môžu pomôcť ísť dopredu. Vedieť si dávať realistické ciele je však náročné.

Reálne ciele sú rozumné a dosiahnuteľné. (Filipanom 4:5) To neznamená, že cieľ, ktorý si vyžaduje niekoľko rokov namáhavej práce, je nereálny. Takýto dlhodobý cieľ sa dá dosiahnuť postupne stanovením si niekoľkých stredne dlhých cieľov alebo krokov. Tie môžu slúžiť ako ukazovatele duchovného pokroku. Úspešné dosiahnutie každého kroku dodá na tejto ceste pocit uspokojenia namiesto sklamania.

Správna vyrovnanosť

Je však dôležité uznať, že pre naše okolnosti a obmedzenia možno niektoré výsady nedostaneme. Ak si ich stanovíme ako ciele, povedie to len k sklamaniu a frustrácii. Takéto ciele by sme mali odložiť, aspoň nateraz. Nebude to ťažké, ak sa modlíme o zbožnú spokojnosť a ak je naším prvoradým záujmom konanie Jehovovej vôle. Ak sa usilujeme o výsady, dôležitá je Jehovova sláva — a nie uznanie našich osobných výkonov. (Žalm 16:5, 6; Matúš 6:33) Biblia nám vhodne hovorí: „Uvaľ svoje diela na samého Jehovu a tvoje plány budú pevne založené.“ — Príslovia 16:3.

Pri uvažovaní o 84. žalme môžeme vidieť, že žalmista prejavoval takýto postoj k služobným výsadám, a Jehova ho bohato požehnal. A navyše tento žalm naďalej podporuje Jehovov ľud až do dnešného dňa.

Keď sa budeš na modlitbách spoliehať na Jehovu, môžeš vyvážiť svoju túžbu po ďalších výsadách spokojnosťou s tými výsadami, z ktorých sa už teraz tešíš. Nikdy nedovoľ, aby ťa túžba robiť viac olúpila o ocenenie toho, čo máš už teraz, a o radosť slúžiť Jehovovi navždy. Dôveruj Jehovovi, pretože to vedie k šťastiu, ako ukazujú slová Lévitu: „Ó, Jehova vojsk, šťastný je človek, ktorý ti dôveruje.“ — Žalm 84:12.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

Ciele, ktoré by sme si mohli stanoviť

Denne čítať Bibliu. — Jozua 1:8; Matúš 4:4

Zlepšovať svoju vnímavosť biblickým školením. — Hebrejom 5:14

Rozvíjať si bližší vzťah k Bohu. — Žalm 73:28

Pestovať každý druh ovocia ducha. — Galaťanom 5:22, 23

Zlepšovať kvalitu svojich modlitieb. — Filipanom 4:6, 7

Stať sa účinnejším v kázaní a vyučovaní. — 1. Timotejovi 4:15, 16

Čítať každé číslo časopisu Strážna veža a Prebuďte sa! a rozjímať o ňom. — Žalm 49:3

[Obrázky na strane 9]

Pri stanovovaní si osobných cieľov daj konanie Božej vôle na prvé miesto