Jehova je neporovnateľný v odpúšťaní

 4. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova je ochotný odpúšťať?

⁴ Z Božieho Slova vieme, že Jehova je ochotný odpúšťať. Keď sa Mojžišovi zjavil na vrchu Sinaj, prostredníctvom anjela povedal: „Jehova je milosrdný a súcitný Boh, Jehova je trpezlivý a plný vernej lásky a pravdy, prejavuje vernú lásku tisícom, odpúšťa previnenie, priestupok a hriech.“ (2. Mojž. 34:6, 7) Jehova je láskavý a milosrdný Boh, ktorý je vždy pripravený odpustiť tým, ktorí sa kajajú. (Neh. 9:17; Žalm 86:15)

 5. Ako s nami Jehova zaobchádza podľa Žalmu 103:13, 14?

⁵ Jehova je náš Stvoriteľ, a preto o nás vie úplne všetko. Len sa zamysli. Dopodrobna pozná každého človeka na tejto zemi! (Žalm 139:15–17) Teda vie aj o všetkých nedostatkoch, ktoré sme zdedili po rodičoch. Dokonca vie o všetkom, čo sme prežili a čo formovalo našu osobnosť. Ako s nami Jehova zaobchádza, keďže nás tak dôverne pozná? Je k nám milosrdný. (Žalm 78:39; prečítajte Žalm 103:13, 14.)

 6. Ako Jehova dokázal, že je ochotný odpúšťať?

⁶ Jehova dokázal, že je ochotný ľuďom odpúšťať. Vie, že pre neposlušnosť prvého človeka Adama sme sa všetci dostali do otroctva hriechu a smrti. (Rim. 5:12) Žiadny človek nedokáže sám seba ani iného človeka oslobodiť z tohto otroctva. (Žalm 49:7–9) Ale náš milujúci Boh nám prejavil súcit a zabezpečil, aby sme mohli byť oslobodení. Ako? Z Jána 3:16 sa dozvedáme, že poslal na zem svojho jediného Syna, aby za nás zomrel. (Mat. 20:28; Rim. 5:19) Ježiš za nás „vytrpel smrť“, aby oslobodil každého, kto v neho verí. (Hebr. 2:9) Jehova určite cítil veľkú bolesť, keď videl svojho milovaného Syna zomierať takou mučivou a potupnou smrťou. Rozhodne by to nedovolil, keby nám nechcel odpustiť.

 7. Napríklad komu Jehova ochotne odpustil?

⁷ V Biblii sa píše o mnohých ľuďoch, ktorým Jehova ochotne odpustil. (Ef. 4:32) Vieš si spomenúť na nejaký príklad? Možno ti napadne kráľ Manašše. Tento zlý človek robil hrozné veci a tak hrešil proti Jehovovi. Uctieval falošných bohov a podnecoval k tomu aj druhých. Svoje deti spálil v ohni ako obeť falošným bohom. Zašiel až tak ďaleko, že do Jehovovho svätého chrámu umiestnil vytesanú modlu. V Biblii sa o ňom píše, že „napáchal veľa zla v Jehovových očiach a tak ho urážal“. (2. Kron. 33:2–7) Ale keď sa úprimne kajal, Jehova mu ochotne odpustil. Dokonca mu dovolil, aby opäť začal vládnuť ako kráľ. (2. Kron. 33:12, 13) Možno si spomenieš aj na kráľa Dávida, ktorý sa tiež dopustil vážnych hriechov vrátane cudzoložstva a vraždy. Ale keď priznal svoje hriechy a úprimne sa kajal, aj jemu Jehova odpustil. (2. Sam. 12:9, 10, 13, 14) Z týchto správ jasne vyplýva, že Jehova rád odpúšťa. A ako ďalej uvidíme, v odpúšťaní sa mu nikto z ľudí nevyrovná.