Jehova nám ukazuje, ako počítať svoje dni
„Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce.“ — ŽALM 90:12.
1. Prečo je vhodné prosiť Jehovu, aby nám ukázal, ako „počítať svoje dni“?
JEHOVA BOH je náš Stvoriteľ a Životodarca. (Žalm 36:9; Zjavenie 4:11) Preto by nám nik iný nemohol lepšie ukázať, ako múdro využívať roky života. Je teda vhodné, že žalmista sa obrátil na Boha s prosbou: „Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce.“ (Žalm 90:12) Deväťdesiaty žalm, v ktorom nachádzame túto prosbu, si určite zaslúži, aby sme sa nad ním pozorne zamysleli. Najskôr si však urobme krátky prehľad o tejto piesni, ktorú inšpiroval Boh.
2. a) Kto je uvedený ako skladateľ 90. žalmu a kedy ho možno napísal? b) Ako by mal 90. žalm ovplyvniť náš názor na život?
2 Nadpis 90. žalmu znie: „Modlitba Mojžiša, muža pravého Boha.“ V tomto žalme je zdôraznená pominuteľnosť ľudského života, a preto je pravdepodobné, že bol zložený po oslobodení Izraelitov z egyptského zajatia počas 40-ročného putovania v pustatine, keď smrťou tisícov ľudí prestalo existovať pokolenie bez viery. (4. Mojžišova 32:9–13) V každom prípade 90. žalm poukazuje na to, že život nedokonalých ľudí je krátky. Je teda zrejmé, že svoje vzácne dni by sme mali využívať múdro.
3. Čo je obsahom 90. žalmu?
3 V 1. až 6. verši 90. žalmu je Jehova označený za náš večný príbytok. Verš 7. až 12. poukazuje na to, čo potrebujeme, aby sme svoje prchavé roky života využili spôsobom, ktorý je Bohu prijateľný. A ako je to vyjadrené v 13. až 17. verši, vrúcne túžime prijímať Jehovovu milujúcu láskavosť a jeho požehnanie. Samozrejme, tento žalm nepredpovedá, čo zažijeme ako jednotliví Jehovovi služobníci. Napriek tomu by sme si mali osobne vziať k srdcu príklad zbožného postoja vyjadreného modlitbou v tomto žalme. Preto sa podrobnejšie pozrime na 90. žalm očami ľudí oddaných Bohu.
Jehova je náš „skutočný príbytok“
4–6. V akom zmysle je nám Jehova „skutočným príbytkom“?
4 Žalmista začína slovami: „Ó, Jehova, ty sám si dokázal, že si nám skutočným príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa zrodili vrchy alebo kým si akoby v pôrodných bolestiach zrodil zem a úrodnú pôdu, áno, ty si Boh [alebo Božský, poznámka pod čiarou v Reference Bible] od neurčitého času až na neurčitý čas.“ — Žalm 90:1, 2.
5 „Večný Boh“, Jehova, je nám „skutočným príbytkom“ — duchovným útočišťom. (Rimanom 16:26) Cítime sa bezpečne, lebo ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, je vždy pripravený pomôcť nám. (Žalm 65:2) Keďže úzkostlivé starosti sme uvrhli na nášho nebeského Otca prostredníctvom jeho milovaného Syna, ‚Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, stráži naše srdce a naše myšlienkové sily‘. — Filipanom 4:6, 7; Matúš 6:9; Ján 14:6, 14.
6 Zažívame duchovné bezpečie, lebo Jehova je nám, obrazne povedané, „skutočným príbytkom“. Boh nám poskytuje aj „vnútorné miestnosti“ — ktoré pravdepodobne súvisia so zbormi jeho ľudu — ako duchovné útulky, kde k nášmu pocitu bezpečia do veľkej miery prispievajú láskyplní pastieri. (Izaiáš 26:20; 32:1, 2; Skutky 20:28, 29) Okrem toho niektorí z nás patria do rodiny, ktorá má za sebou už mnoho rokov v službe Bohu a ktorej členovia sami zistili, že Boh je „skutočným príbytkom z pokolenia na pokolenie“.
7. Čo žalmista vyjadruje slovami: vrchy sa „zrodili“ a zem bola zrodená akoby v „pôrodných bolestiach“?
7 Jehova existoval skôr, ako sa „zrodili“ vrchy alebo ako sa zem zrodila akoby v „pôrodných bolestiach“. Z ľudského hľadiska bolo potrebné veľké úsilie na vytvorenie zeme so všetkými jej charakteristickými vlastnosťami, chemickým zložením a komplikovanými mechanizmami. A keď žalmista hovorí, že vrchy sa „zrodili“ a zem bola zrodená akoby v „pôrodných bolestiach“, dáva najavo veľkú úctu k množstvu práce, ktorú bolo treba urobiť, keď Jehova tvoril tieto veci. Nemali by sme mať aj my podobnú úctu k Stvoriteľovej práci a byť za ňu vďační?
Jehova je vždy pripravený pomôcť nám
8. Čo sa myslí vyhlásením, že Jehova je Boh „od neurčitého času až na neurčitý čas“?
8 Žalmista spieval: „Ty si Boh od neurčitého času až na neurčitý čas.“ „Neurčitý čas“ sa môže vzťahovať na niečo, čo má koniec, ale čoho trvanie nebolo bližšie vymedzené. (2. Mojžišova 31:16, 17; Hebrejom 9:15) Ale v Žalme 90:2 a na ďalších miestach v Hebrejských Písmach výraz „neurčitý čas“ znamená „večný“. (Kazateľ 1:4) My nedokážeme pochopiť, ako je možné, že Boh existoval vždy. Napriek tomu Jehova nemal začiatok a nebude mať ani koniec. (Habakuk 1:12) Vždy bude živý a pripravený pomôcť nám.
9. S čím porovnáva žalmista tisíc rokov ľudskej existencie?
9 Žalmista bol inšpirovaný porovnať tisíc rokov ľudskej existencie s časom, ktorý je pre večného Stvoriteľa veľmi krátky. Oslovujúc Boha, napísal: „Pôsobíš, aby sa smrteľný človek vrátil do prachu zeme, a hovoríš: ‚Vráťte sa, ľudskí synovia.‘ Veď tisíc rokov je v tvojich očiach iba ako včerajšok, keď pominul, a ako hliadka počas noci.“ — Žalm 90:3, 4.
10. Ako Boh pôsobí, že človek sa ‚vracia do prachu zeme‘?
10 Človek je smrteľný a Boh pôsobí, aby sa „vrátil do prachu zeme“. Jehova vlastne hovorí: ‚Vráťte sa do prachu zeme, z ktorého ste boli vytvorení.‘ (1. Mojžišova 2:7; 3:19) To sa týka všetkých — silných či slabých, bohatých či chudobných —, lebo žiaden nedokonalý, človek ‚nemôže nijako vykúpiť ani brata, ani dať za neho Bohu výkupné, aby žil navždy‘. (Žalm 49:6–9) My sme však veľmi vďační, že ‚Boh dal svojho jednosplodeného Syna, aby každý, kto prejavuje vieru v neho, mohol mať večný život‘! — Ján 3:16; Rimanom 6:23.
11. Prečo môžeme povedať, že čas, ktorý je pre nás dlhý, je pre Boha veľmi krátky?
11 Z Jehovovho pohľadu dokonca ani 969-ročný Matuzalem nežil jeden deň. (1. Mojžišova 5:27) Pre Boha je tisíc rokov len ako včerajšok, ktorý pominul — iba ako 24 hodín. Žalmista sa tiež zmieňuje o tom, že pre Boha je tisíc rokov ako štvorhodinová hliadka strážnika v tábore za noci. (Sudcovia 7:19) Teda je zjavné, že čas, ktorý je pre nás dlhý, je pre večného Boha, Jehovu, veľmi krátky.
12. Ako Boh ‚zmetá‘ ľudí?
12 V protiklade k večnej existencii Boha je ľudský život skutočne krátky. Žalmista hovorí: „Zmietol si ich; stali sa iba spánkom; zrána sú ako zelená tráva, ktorá sa mení. Zrána nasadzuje kvety a zmení sa; navečer vädne a usychá.“ (Žalm 90:5, 6) Mojžiš videl tisíce Izraelitov zomrieť v pustatine — Boh ich „zmietol“ ako v nejakej povodni. Táto časť žalmu bola preložená aj takto: „Strhávaš ľudí v spánku smrti.“ (New International Version) Na druhej strane dĺžka života nedokonalých ľudí je „iba spánkom“ s krátkym trvaním — je porovnateľná so spánkom počas jednej noci.
13. V akom zmysle sme iba „ako zelená tráva“ a ako by to malo vplývať na naše zmýšľanie?
13 Sme ‚iba ako zelená tráva, ktorá zrána nasadzuje kvety‘, ale od silnej slnečnej páľavy do večera usychá. Áno, náš život je pominuteľný ako tráva, ktorá za deň vyschne. Preto nepremrhajme svoj drahocenný život. Namiesto toho by sme mali hľadať Božie vedenie v tom, ako využiť roky, ktoré nám v tomto systéme vecí ešte zostávajú.
Jehova nám pomáha „počítať svoje dni“
14, 15. Ako sa na Izraelitoch splnil Žalm 90:7–9?
14 Žalmista o Bohu dodáva: „Dospeli [sme] ku koncu v tvojom hneve a boli sme znepokojení tvojím zúrivým hnevom. Postavil si si naše previnenia priamo pred seba, naše skryté veci pred svoju jasnú tvár. Veď všetky naše dni sa nachýlili v tvojej zúrivosti; svoje roky sme skončili ako zašepkanie.“ — Žalm 90:7–9.
15 Izraeliti bez viery ‚dospeli ku koncu v Božom hneve‘. Boli ‚znepokojení jeho zúrivým hnevom‘, čiže ‚zdesení jeho rozhorčením‘. (Katolícky preklad) Niektorí v dôsledku splnenia Božieho rozsudku „zahynuli na pustatine“. (1. Korinťanom 10:5) Jehova si ‚postavil ich previnenia priamo pred seba‘. Volal ich na zodpovednosť za ich verejne známe nesprávne konanie, ale aj „skryté veci“, čiže ich utajené hriechy, boli ‚pred jeho jasnou tvárou‘. (Príslovia 15:3) Nekajúcni Izraeliti, objekt Božieho hnevu, ‚skončili svoje roky ako zašepkanie‘. Aj náš krátky život sa podobá dychu prechádzajúcemu našimi perami, akoby iba zašepkaniu.
16. Čo by mali urobiť tí, ktorí tajne hrešia?
16 Keby niekto z nás tajne hrešil, možno by sa nám to darilo pred inými ľuďmi nejaký čas tajiť. Ale naše skryté nesprávne konanie by bolo ‚pred Jehovovou jasnou tvárou‘ a naše skutky by poškodzovali náš vzťah k nemu. Ak by sme chceli k Jehovovi opäť nadobudnúť blízky vzťah, museli by sme sa k nemu modliť o odpustenie, zanechať priestupky a vďačne prijať duchovnú pomoc kresťanských starších. (Príslovia 28:13; Jakub 5:14, 15) O čo lepšie by to bolo, než keby sme azda ‚skončili svoje roky ako zašepkanie‘ s ohrozenou nádejou na večný život!
17. Aká je vo všeobecnosti dĺžka života ľudí a čím sú naplnené naše roky?
17 O dĺžke života nedokonalých ľudí žalmista hovorí: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov, predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia; veď sa to istotne rýchle pomíňa a my odlietame.“ (Žalm 90:10) Dĺžka života 70 rokov je pre ľudí vo všeobecnosti bežná. Káleb vo veku 85 rokov poukázal na svoju neobyčajnú silu. Boli aj výnimky, napríklad Áron (123 rokov), Mojžiš (120 rokov) a Jozua (110 rokov). (4. Mojžišova 33:39; 5. Mojžišova 34:7; Jozua 14:6, 10, 11; 24:29) No príslušníci pokolenia bez viery, ktoré vyšlo z Egypta, spísaní od 20-ročných vyššie, zomreli v priebehu 40 rokov. (4. Mojžišova 14:29–34) Aj v súčasnosti sa v mnohých krajinách pohybuje dĺžka ľudského života všeobecne v rozmedzí, ktoré uviedol žalmista. Naše roky sú naplnené ‚ťažkosťami a vecami, ktoré škodia‘. Rýchlo sa pomíňajú a „my odlietame“. — Jób 14:1, 2.
18, 19. a) Čo znamená „počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce“? b) Do akého konania nás podnieti snaha prejavovať múdrosť?
18 Žalmista ďalej spieva: „Kto pozná silu tvojho hnevu a tvoju zúrivosť podľa bázne pred tebou? Ukáž nám len, ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce.“ (Žalm 90:11, 12) Nikto z nás úplne nepozná silu Božieho hnevu ani rozsah jeho zúrivosti a to by malo zväčšiť našu zbožnú bázeň pred Jehovom. Malo by nás to motivovať, aby sme sa ho pýtali, „ako počítať svoje dni tak, aby sme získali múdre srdce“.
19 Žalmista sa týmito slovami modlí o to, aby Jehova vyučoval svoj ľud prejavovať múdrosť v pripisovaní hodnoty zostávajúcim dňom a pri ich využívaní spôsobom, ktorý Boh schvaľuje. Pri predpokladanej dĺžke života 70 rokov má človek nádej približne na 25 500 dní. Ale bez ohľadu na vek ‚nevieme, aký bude náš život zajtra, lebo sme para, ktorá sa na chvíľku zjavuje a potom mizne‘. (Jakub 4:13–15) Nevieme povedať, ako dlho ešte budeme žiť, lebo nás ‚všetkých postihuje čas a nepredvídaná udalosť‘. Modlime sa teda o múdrosť pri prekonávaní skúšok, pri vhodnom zaobchádzaní s druhými a v tom, aby sme v službe Jehovovi už teraz — dnes — robili všetko, čo môžeme! (Kazateľ 9:11; Jakub 1:5–8) Jehova nás vedie prostredníctvom svojho Slova, svojho ducha a svojej organizácie. (Matúš 24:45–47; 1. Korinťanom 2:10; 2. Timotejovi 3:16, 17) Snaha prejavovať múdrosť nás podnecuje ‚hľadať najprv Božie Kráľovstvo‘ a využívať svoje dni spôsobom, ktorý Jehovovi prináša slávu a rozradostňuje jeho srdce. (Matúš 6:25–33; Príslovia 27:11) Samozrejme, tým, že budeme Boha uctievať celým srdcom, sa neodstránia všetky naše problémy, ale rozhodne to povedie k veľkej radosti.
Jehovovo požehnanie nám prináša radosť
20. a) Ako Boh ‚pociťuje ľútosť‘? b) Ako bude Jehova s nami zaobchádzať, ak sa dopustíme vážneho priestupku, ale budeme prejavovať pravé pokánie?
20 Aké by bolo nádherné, keby sme sa po zvyšok svojho života mohli radovať! V súvislosti s tým Mojžiš prosí: „Ó, Jehova, vráť sa! Ako dlho to bude trvať? A pocíť ľútosť nad svojimi sluhami. Nasýť nás ráno svojou milujúcou láskavosťou [alebo „lojálnou láskou“, poznámka pod čiarou v Reference Bible], aby sme radostne volali a plesali po všetky svoje dni.“ (Žalm 90:13, 14) Boh nerobí chyby. Napriek tomu ‚pociťuje ľútosť‘ a ‚odvracia sa‘ od svojho hnevu a od vymerania trestu, keď jeho varovanie vedie k zmene v postoji a v správaní kajúcnych previnilcov. (5. Mojžišova 13:17) Keby sme sa preto niekedy azda dopustili vážneho priestupku, ale prejavovali by sme pravé pokánie, Jehova by nás ‚nasýtil svojou milujúcou láskavosťou‘ a my by sme mali dôvod ‚radostne volať‘. (Žalm 32:1–5) A keď budeme žiť spravodlivo, budeme pociťovať, že nás Boh lojálne miluje, a budeme môcť ‚plesať po všetky svoje dni‘ — áno, po zvyšok svojho života.
21. O čo azda žiadal Mojžiš slovami zaznamenanými v Žalme 90:15, 16?
21 Žalmista sa vrúcne modlí: „Rozradostni nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, rokov, keď sme videli nešťastie. Kiež sa tvoja činnosť ukáže tvojim sluhom a tvoja nádhera na ich synoch.“ (Žalm 90:15, 16) Mojžiš azda žiadal Boha, aby požehnal Izrael plesaním podľa dní ich trápenia a rokov, v ktorých ich postihovalo nešťastie, čiže ktoré by trvalo tak dlho. Prosil Boha, aby sa Božia „činnosť“, ktorou bude žehnať Izraelitov, stala Božím služobníkom zjavnou a aby sa Božia nádhera prejavila na ich synoch, čiže potomkoch. Aj my sa môžeme vhodne modliť o požehnanie poslušného ľudstva v Božom sľúbenom novom svete. — 2. Petra 3:13.
22. O čo sa môžeme podľa Žalmu 90:17 oprávnene modliť?
22 Deväťdesiaty žalm sa končí touto prosbou: „Nech je nad nami príjemnosť Jehovu, nášho Boha, a pevne na nás založ dielo našich rúk. Áno, dielo našich rúk pevne založ.“ (Žalm 90:17) Z týchto slov vidno, že sa môžeme oprávnene modliť k Bohu, aby požehnal naše úsilie v službe pre neho. Ako pomazaní kresťania či ich spoločníci, „iné ovce“, sa tešíme, že je na nás ‚Jehovova príjemnosť‘. (Ján 10:16) Sme veľmi šťastní, že Boh ‚pevne založil dielo našich rúk‘ ako hlásateľov Kráľovstva a aj v iných ohľadoch!
Ďalej počítajme svoje dni
23, 24. Aký úžitok môžeme mať z rozjímania o 90. žalme?
23 Rozjímanie o 90. žalme by malo posilniť naše vedomie závislosti od Jehovu, nášho ‚skutočného príbytku‘. Na základe rozjímania nad slovami tohto žalmu o krátkosti života, mali by sme si začať ešte viac uvedomovať, že pri počítaní svojich dní potrebujeme Božie vedenie. Ak budeme vytrvalo hľadať a prejavovať zbožnú múdrosť, môžeme mať istotu, že od Jehovu budeme prijímať milujúcu láskavosť a požehnanie.
24 Jehova nám bude ďalej ukazovať, ako počítať svoje dni. A ak sa budeme podriaďovať jeho pokynom, budeme môcť svoje dni počítať po celú večnosť. (Ján 17:3) Ak si však máme udržať vyhliadku na večný život, Jehova musí byť naším útočišťom. (Júda 20, 21) Ako uvidíme v nasledujúcom článku, táto myšlienka je celkom zjavná z povzbudzujúcich slov 91. žalmu.
Ako by si odpovedal?
• V akom zmysle je nám Jehova „skutočným príbytkom“?
• Prečo môžeme povedať, že Jehova je vždy pripravený pomôcť nám?
• Ako nám Jehova pomáha „počítať svoje dni“?
• Čo nám umožňuje ‚plesať po všetky svoje dni‘?
[Obrázok na strane 10]
Jehova bol Bohom, „skôr ako sa zrodili vrchy“
[Obrázok na strane 12]
Z Jehovovho pohľadu dokonca ani 969-ročný Matuzalem nežil jeden deň
[Obrázky na strane 14]
Jehova ‚pevne založil dielo našich rúk‘