Poučenie z vesmíru

„Nepredstieram, že rozumiem vesmíru — je oveľa väčší ako ja.“ — Thomas Carlyle, 1795–1881.

PO STO rokoch máme lepšiu predstavu, o koľko je vesmír skutočne väčší ako my. Hoci teraz vedia vedci oveľa viac než v minulosti, podľa opisu jedného astronóma sú stále v podobnej situácii ako „botanici osemnásteho storočia, ktorí nachádzali v džungli všetky tie nové kvety“.

Napriek nášmu obmedzenému poznaniu je možné vyvodiť určité závery. A tieto závery súvisia s tými najdôležitejšími otázkami vôbec — ako vesmír funguje, a predovšetkým, kde sa tu vzal.

Poriadok, nie chaos

Štúdium stavby vesmíru sa nazýva kozmológia. Je to výraz odvodený z gréckych slov kosmos a logos, ktoré poukazujú na ‚štúdium poriadku alebo harmónie‘. Toto označenie je vhodné, pretože poriadok je práve to, s čím sa astronómovia stretávajú, či už skúmajú pohyb nebeských telies alebo hmotu, z ktorej sa vesmír skladá.

Všetko v našom vesmíre je v pohybe, a tento pohyb nie je ani nevypočítateľný, ani nepredvídateľný. Planéty, hviezdy a galaxie sa pohybujú priestorom podľa presných fyzikálnych zákonov, zákonov, ktoré umožňujú vedcom predpovedať určité kozmické javy s neomylnou presnosťou. A je takmer neuveriteľné, že štyri základné sily, ktoré ovládajú ten najmenší atóm, vládnu aj nad najmohutnejšími galaxiami.

Poriadok je zjavný aj v samotnej hmote, z ktorej je vesmír vystavaný. „Hmota je... organizovaná na všetkých úrovniach — od veľmi malých rozmerov po veľmi veľké,“ vysvetľuje The Cambridge Atlas of Astronomy. Hmota nie je v žiadnom prípade rozložená v priestore náhodne, naopak, je usporiadaná podľa istého poriadku. Týka sa to tak spôsobu, akým sú elektróny viazané k protónom a neutrónom v atómovom jadre, ako aj vzájomnej príťažlivosti, ktorá viaže k sebe obrovské kopy galaxií.

Prečo sa vo vesmíre zračí taký poriadok a súlad? Prečo v ňom vládnu zákony prevyšujúce naše chápanie? A keďže tieto zákony museli existovať pred počiatkom vesmíru — inak by ho totiž nemohli ovládať — vzniká logická otázka: Kde sa vzali?

Slávny vedec Isaac Newton dospel k takémuto záveru: „Tento nanajvýš krásny systém pozostávajúci zo Slnka, planét a komét mohol byť jedine výsledkom zámeru a moci inteligentnej a mocnej Bytosti.“

Fyzik Fred Hoyle povedal: „Pôvod vesmíru, takisto ako zloženie Rubikovej kocky, vyžaduje inteligenciu.“ Záver, že musí jestvovať nadprirodzený Zákonodarca, potvrdzujú naše poznatky o počiatku vesmíru.

Zásadná otázka: Kde sa tu vzal vesmír?

Teoretický fyzik S. Hawking vysvetľuje: „Raný vesmír v sebe skrýva odpoveď na zásadnú otázku o pôvode všetkého, čo dnes vidíme, vrátane života.“ Aký je teda súčasný vedecký názor na raný vesmír?

V šesťdesiatych rokoch vedci spozorovali slabé žiarenie pozadia prichádzajúce zo všetkých častí vesmíru. Toto žiarenie je vraj dozvukom prvotného výbuchu, ktorý astronómovia pomenovali veľký tresk. Hovoria, že výbuch bol taký obrovský, že jeho ozvenu možno stále pozorovať aj po miliardách rokov.a

No ak začal vesmír existovať po náhlom výbuchu pred 15 až 20 miliardami rokov, ako to tvrdí väčšina dnešných vedcov (čomu však iní silne oponujú), vynára sa jedna rozhodujúca otázka. Kde sa vzala pôvodná energia? Inými slovami, čo sa udialo pred veľkým treskom?

To je otázka, ktorej sa veľa astronómov radšej vyhýba. Jeden z nich uznal: „Veda dokázala, že svet začal jestvovať ako výsledok pôsobenia síl, ktoré sú zrejme navždy nad možnosti vedeckého opisu. Vedcov to trápi, pretože je to v rozpore s vedeckým náboženstvom — náboženstvom príčiny a následku, presvedčenia, že každý následok má príčinu. Teraz zisťujeme, že vôbec najväčší následok, zrod vesmíru, porušuje tento článok viery.“

Istý profesor oxfordskej univerzity to napísal ešte presnejšie: „Je na čitateľovi, aby si doplnil túto prvotnú príčinu vesmíru. Ale naša predstava je bez neho neúplná.“ Biblia však predkladá vec priamo, keď identifikuje „prvotnú príčinu“ slovami: „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ — 1. Mojžišova 1:1.

Bezvýznamnosť človeka

Najjednoduchšie poučenie, ktoré nám poskytuje vesmír, je zároveň najzreteľnejšie. Je to poučenie, ktoré sa pyšný muž stredoveku snažil ignorovať, ale ktoré si biblickí pokorní básnici vzali k srdcu už pred tisícročiami — poučenie o ľudskej bezvýznamnosti.

Nedávne objavy potvrdzujú realistické hodnotenie prednesené kráľom Dávidom: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:3, 4.

Astronómia odhalila nesmiernu veľkosť a majestátnosť vesmíru — hviezdy obrovských rozmerov, vzdialenosti nad našu predstavivosť, časové úseky vzdorujúce nášmu chápaniu, kozmické „pece“ produkujúce teplotu miliónov stupňov, výbuchy s takou energiou, že miliarda atómových bômb je popri nich ako detská hračka. To všetko je výstižne opísané v knihe Jób: „Hľa, toto sú len okraje jeho ciest, a aký šepot je o ňom počuť! Ale kto môže dokázať, že rozumie jeho mocnému hromu?“ (Jób 26:14) Čím viac sa o vesmíre dozvedáme, tým bezvýznamnejšie sa javí naše poznanie, a tým sa stáva naše miesto vo vesmíre nepatrnejšie. Pre objektívneho pozorovateľa to je poučenie prispievajúce k triezvosti.

Isaac Newton pripustil: „Pripadám si len ako chlapec, ktorý sa hrá na morskom pobreží. Poteším sa, keď kde-tu nájdem hladký okruhliak alebo krajšiu mušľu ako zvyčajne, kým veľký oceán pravdy leží predo mnou neobjavený.“

Pokora, ktorú by malo takéto poznanie v nás vyvolať, nám pomôže uznať, že existuje Ten, kto stvoril vesmír, Ten, kto stanovil zákony, ktoré ho ovládajú, Ten, kto je oveľa väčší a múdrejší ako my. Ako nám to pripomína kniha Jób: „U neho je múdrosť aj moc, jeho je rada aj porozumenie.“ (Jób 12:13) To je vôbec to najdôležitejšie poučenie.

Zatiaľ čo je odhaľovaných stále viac tajomstiev vesmíru, ešte väčšie záhady zostávajú neobjavené. Jeden z ďalších článkov bude rozoberať niektoré najnovšie objavy, ktoré teraz mätú astronómov a vyvolávajú nové otázky vedúce k vášnivým debatám medzi kozmológmi.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Prístroj na detekciu reliktového žiarenia z teoretického veľkého tresku

[Prameň ilustrácie]

S láskavým súhlasom Royal Greenwich Observatory and the Canary Islands Istitute of Astrophysics