Biblická kniha číslo 20 — Príslovia

Rečníci: Šalamún, Agúr, Lemuel

Miesto písania: Jeruzalem

Písanie dokončené: asi 717 pred n. l.

 1. Akú múdrosť nachádzame v knihe Príslovia?

KEĎ sa Šalamún, Dávidov syn, stal v roku 1037 pred n. l. izraelským kráľom, modlil sa k Jehovovi o „múdrosť a poznanie“, aby mohol ‚súdiť tento veľký ľud‘. Jehova ho vypočul a dal mu poznanie a „múdrosť a rozumejúce srdce“. (2. Par. 1:10–12; 1. Kráľ. 3:12; 4:30, 31) To viedlo k tomu, že Šalamún mohol „povedať tritisíc prísloví“. (1. Kráľ. 4:32) Časť tejto vyrieknutej múdrosti bola zaznamenaná v biblickej knihe Príslovia. Múdrosť mu skutočne „vložil Boh do srdca“, a preto štúdiom Prísloví vlastne študujeme múdrosť Boha Jehovu. (1. Kráľ. 10:23, 24) Tieto príslovia obsahujú večné pravdy. Dnes sú rovnako časové ako v dobe, keď boli povedané prvýkrát.

 2. Prečo bolo vhodné, že božské vedenie v Prísloviach bolo dané v dňoch Šalamúna?

² Šalamúnova vláda bola vhodnou dobou na poskytnutie tohto božského vedenia. Hovorilo sa, že Šalamún „sadol na Jehovov trón“. Teokratické kráľovstvo Izraela bolo v rozkvete a Šalamún bol obdarený vynikajúcou ‚kráľovskou dôstojnosťou‘. (1. Par. 29:23, 25) Bolo to obdobie mieru a hojnosti, čas bezpečia. (1. Kráľ. 4:20–25) Ale aj pod touto teokratickou vládou mali ľudia následkom svojej nedokonalosti osobné problémy a ťažkosti. Je pochopiteľné, že ľud vzhliadal k múdremu kráľovi Šalamúnovi, aby im pomohol ich problémy riešiť. (1. Kráľ. 3:16–28) Pri vynášaní súdov v mnohých prípadoch vyslovoval príslovečné múdrosti hodiace sa na mnohé životné situácie, ktoré vznikajú každý deň. Ľudia, ktorí túžili uviesť svoj život do súladu s Božou vôľou, si veľmi vážili tieto stručné, ale pôsobivé výroky.

 3. Ako bola zostavená kniha Príslovia?

³ Správa nehovorí, že Šalamún napísal Príslovia. Ukazuje však, že ‚rozprával‘ príslovia a tiež že „dôkladne skúmal, aby usporiadal mnoho prísloví“, a tak prejavil záujem, aby sa príslovia zachovali pre neskoršie použitie. (1. Kráľ. 4:32; Kaz. 12:9) Za dní Dávida a Šalamúna patrili tajomníci medzi dvorných úradníkov. (2. Sam. 20:25; 2. Kráľ. 12:10) Nevieme, či títo pisári na Šalamúnovom dvore napísali a zozbierali jeho príslovia, ale výroky ktoréhokoľvek vládcu jeho významu boli vo veľkej vážnosti a boli bežne zaznamenávané. Vládne všeobecný názor, že kniha je zbierkou zostavenou z iných zbierok.

 4. a) Ako sa obyčajne rozdeľuje kniha Príslovia? b) Kto bol pôvodcom väčšej časti Prísloví?

⁴ Kniha Príslovia sa zvyčajne rozdeľuje na päť častí. Sú to: 1. kapitoly 1–9, začínajúce slovami: ‚Príslovia Šalamúna, syna Dávida‘; 2. kapitoly 10–24, označené ako „Príslovia Šalamúna“; 3. kapitoly 25–29, táto časť začína slovami: „Aj toto sú Šalamúnove príslovia, ktoré prepísali muži judského kráľa Ezechiáša“; 4. kapitola 30, uvedená ako „slová Agúra, syna Jákeho“; a 5. kapitola 31, ktorá obsahuje „Slová kráľa Lemuela, závažné posolstvo, ktoré mu dala jeho matka k náprave“. Šalamún bol teda pôvodcom väčšej časti Prísloví. Čo sa týka Agúra a Lemuela, o ich totožnosti sa nevie nič určité. Niektorí komentátori sa domnievajú, že Lemuel bolo iné meno Šalamúna.

 5. Kedy bola napísaná a zostavená kniha Príslovia?

⁵ Kedy boli Príslovia napísané a zostavené? Väčšia časť bola nepochybne napísaná za Šalamúnovej vlády (1037–998 pred n. l.), predtým, ako sa odklonil. Totožnosť Agúra a Lemuela nie je istá, a preto nie je možné ich materiál časovo určiť. Jedna zo zbierok vznikla za vlády Ezechiáša (745–717 pred n. l.), a tak celá zbierka nemohla byť ukončená pred jeho vládou. Boli aj posledné dve časti zhromaždené pod dohľadom kráľa Ezechiáša? Odpoveď poskytuje objasňujúca poznámka pod čiarou k Prísloviam 31:31 v Preklade nového sveta Svätých písiem — s odkazmi: „Niektoré vydania hebrejského textu majú trigramatom alebo tromi písmenami, Chet, Zajin, Kof (חזק), ktoré boli uvedené ako podpis kráľa Ezechiáša na opise zhotovenom jeho pisármi. Znamenali, že práca bola dokončená.“

 6. Čo je to príslovie a prečo je hebrejský názov knihy vhodný?

⁶ V hebrejských Bibliách bola kniha najskôr pomenovaná podľa svojho úvodného slova, mišle, čo znamená „príslovia“. Mišle je však množné číslo, zložený tvar hebrejského podstatného mena mašal, ktoré sa všeobecne považuje za odvodeninu z koreňa slova s významom „podobný“ alebo „porovnateľný“. Tieto výrazy vhodne vystihujú obsah knihy, pretože príslovia sú hlboké myšlienky, v ktorých sa často používajú prirovnania a ktoré sú určené na to, aby prinútili poslucháča premýšľať. Príslovia sú stručné, a tak sa nielen ľahko sledujú a sú zaujímavé, ale sa aj ľahko vyučujú, naučia a zapamätajú. Myšlienka sa vštepí do pamäti.

 7. Čo by sme si mali všimnúť na slohu Prísloví?

⁷ V knihe je použitý veľmi zaujímavý spôsob vyjadrovania. Je to hebrejský básnický sloh. Kniha je väčšinou napísaná v básnických paralelách. To neznamená, že by konce riadkov čiže veršov boli rytmnicky či zvukovo podobné. Rytmus veršov je daný tým, že verše obsahujú paralelné myšlienky alebo pohľady. Krása a sila poučenia spočíva v tomto rytme myšlienok. Myšlienky môžu byť vyjadrené synonymami alebo kontrastami, ale sila paralely spočíva v tom, že paralela myšlienku rozširuje, prehlbuje celkový pohľad a dáva možnosť presvedčiť sa o zmysle myšlienky. Synonymné paralely nájdeme v Prísloviach 11:25; 16:18 a 18:15, a väčšie množstvo kontrastných paralel je v Prísloviach 10:7, 30; 12:25; 13:25 a 15:8. Iný typ skladby nachádzame celkom na konci knihy. (Prísl. 31:10–31) Dvadsaťdva veršov je usporiadaných tak, že v hebrejčine každý začína nasledujúcim písmenom hebrejskej abecedy, čo je takzvaný akrostich používaný aj v mnohých žalmoch. Tento sloh svojou krásou nemá v starovekých spisoch obdobu.

 8. Ako používanie Prísloví prvými kresťanmi dokazuje vierohodnosť knihy?

⁸ O vierohodnosti Prísloví svedčí tiež to, že ich často používali prví kresťania, keď hovorili o pravidlách správania. Jakub asi poznal Príslovia veľmi dobre a použil základné zásady tejto knihy, keď udeľoval vynikajúce rady pre kresťanské správanie. (Porovnaj Príslovia 14:29; 17:27 s Jakubom 1:19, 20; Príslovia 3:34 s Jakubom 4:6; Príslovia 27:1 s Jakubom 4:13, 14.) Priame citáty z Prísloví môžeme tiež nájsť na nasledujúcich miestach: Rimanom 12:20 — Príslovia 25:21, 22; Hebrejom 12:5, 6 — Príslovia 3:11, 12; 2. Petra 2:22 — Príslovia 26:11.

 9. Ako je kniha Príslovia v súlade s ostatnými časťami Biblie?

⁹ Kniha Príslovia je takisto v súlade s ostatnými časťami Biblie, a to dokazuje, že je súčasťou „celého Písma“. Ak ju porovnáme s Mojžišovým Zákonom, s Ježišovým učením a so spismi jeho učeníkov a apoštolov, vidíme nápadnú myšlienkovú jednotu. (Pozri Príslovia 10:16 — 1. Korinťanom 15:58 a Galaťanom 6:8, 9; Príslovia 12:25 — Matúša 6:25; Príslovia 20:20 — 2. Mojžišovu 20:12 a Matúša 15:4.) Aj v takých bodoch, ako je príprava zeme na to, aby mohla byť obývaná ľuďmi, je tu myšlienková jednota s ostatnými pisateľmi Biblie. — Prísl. 3:19, 20; 1. Mojž. 1:6, 7; Jób 38:4–11; Žalm 104:5–9.

10, 11. Čo ešte svedčí o Božej inšpirácii knihy?

¹⁰ Božiu inšpiráciu tejto knihy dosvedčuje tiež jej vedecká presnosť, či už sa príslovie dotýka chemických, lekárskych alebo zdravotných otázok. Príslovia 25:20 nepochybne hovoria o reakciách kyselín a zásad. Príslovia 31:4, 5 súhlasia so súčasnými vedeckými poznatkami, že alkohol otupuje myšlienkové pochody. Mnohí lekári a odborníci na výživu súhlasia s tým, že med je zdravou potravinou, čo pripomína príslovie: „Syn môj, jedz med, lebo je dobrý.“ ​(Prísl. 24:13) Moderné psychosomatické poznatky nie sú pre knihu Príslovia niečím novým. „Radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči.“ — 17:22; 15:17.

¹¹ Kniha Príslovia sa dotýka každej ľudskej potreby a situácie, takže jeden znalec vyhlásil: „V živote neexistuje žiadny vzťah, pre ktorý by nebolo vhodné poučenie, žiadny dobrý alebo zlý sklon, ku ktorému by sa nenašiel vhodný podnet alebo pokarhanie. Ľudské vedomie je všade uvádzané do bezprostredného vzťahu s Božím,... a človek chodí, akoby bol v prítomnosti svojho Pôvodcu a Sudcu... V tejto starovekej knihe nájdeme každý ľudský typ; a hoci bola napísaná pred troma tisícročiami, zodpovedá skutočnosti tak verne, ako by bola vykreslená dnes podľa nejakého živého vzrou.“ — Smith’s Dictionary of the Bible (Smithov Biblický slovník), 1890, zv. III, strana 2616.

OBSAH PRÍSLOVÍ

12. a) Aká súvislá báseň tvorí prvú časť Prísloví? b) Čo učí o múdrosti a ľudskom správaní? c) Ako Príslovia 1:7 predkladajú ústrednú myšlienku pre celú knihu?

¹² Prvá časť (1:1–9:18). Je to súvislá báseň skladajúca sa z krátkych rozhovorov akoby otca so synom. Hovorí o potrebe múdrosti, ktorá by viedla srdce čiže celé vnútro človeka, a ktorá by riadila každé prianie. Poučuje o hodnote múdrosti a o požehnaniach, ktoré sú s ňou spojené: o šťastí, príjemnosti, pokoji a živote. (1:33; 3:13–18; 8:32–35) To potom porovnáva s výsledkami, ktoré prináša nedostatok múdrosti: trápenie a nakoniec smrť. (1:28–32; 7:24–27; 8:36) Zaoberá sa množstvom situácií a možností, ktoré sa v živote stávajú a predkladá zásadné pozorovania ľudského správania, aj to, aké následky má také správanie v prítomnosti i v budúcnosti. Slová v Prísloviach 1:7 sú ústrednou myšlienkou celej knihy: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom poznania.“ Všetko konanie musí dokazovať, že berieme do úvahy Jehovu. Opakovane znie výzva, aby sme nezabúdali na Božie zákony. Máme dodržiavať Božie prikázania a neopúšťať ich.

13. Opíš hlavné myšlienky, ktoré obsahuje prvá časť Prísloví.

¹³ Ako červená niť sa tiahne látkou tejto prvej časti: praktická múdrosť, poznanie a bázeň pred Jehovom, kázeň a rozlišovacia schopnosť. Sme varovaní pred zlou spoločnosťou, pred zavrhovaním Jehovovej výchovy a pred nesprávnymi stykmi s cudzími ženami. (1:10–19; 3:11, 12; 5:3–14; 7:1–27) Dvakrát je múdrosť opisovaná, ako by stála na verejných priestranstvách, teda dostupná, dosiahnuteľná. (1:20, 21; 8:1–11) Je zosobnená a naliehavo dohovára neskúseným. Dokonca vrhá určité svetlo na stvorenie zeme. (1:22–33; 8:4–36) Aká je to úžasná kniha! Táto časť končí svojím počiatočným námetom, že „počiatkom múdrosti je bázeň pred Jehovom“. (9:10) Celá kniha dokazuje, že rešpekovanie Jehovu na všetkých našich cestách a lipnutie na jeho spravodlivosti je cestou života a môže nás ochrániť pred množstvom nežiadúcich vecí.

14. Akými kontrastnými paralelami vynikajú praktické poučenia Prísloví?

¹⁴ Druhá časť (10:1–24:34). Nachádzame tu bohatý výber rôznorodých prísloví, ktoré môžeme múdro uplatniť v zložitých životných situáciách. Učia nás správne uplatňovať poučenie a tým nás vedú k väčšiemu šťastiu a príjemnému životu. Kontrasty v paralelách tieto poučenia v našej mysli o to viac zdôraznia. Uvádzame čiastočný zoznam námetov, o ktorých hovoria kapitoly 10, 11 a 12:

láska proti nenávisti

múdrosť proti pochabosti

poctivosť proti podvádzaniu

vernosť proti ohováraniu

pravda proti falošnosti

štedrosť proti lakomstvu

usilovnosť proti nedbalosti

chodiť v rýdzosti proti pokriveným cestám

dobrá rada proti neobratnému vedeniu

schopná manželka proti manželke  konajúcej hanebne

spravodlivosť proti zlu

skromnosť proti opovážlivosti

Ak uvažujeme o týchto námetoch v súvislosti s každodenným životom, určite nás to presvedčí, že Príslovia sú skutočne praktickou knihou!

15. Uveď niektoré príklady rozmanitosti ľudských situácií, o ktorých Príslovia hovoria.

¹⁵ Zostávajúca časť (13:1–24:34) naďalej pripomína Jehovove meradlá, ktoré nám umožnia mať hlbšie pochopenie a rozlišovaciu schopnosť. Z veľkej rozmanitosti ľudských situácií, o ktorých sa hovorí, je zrejmé, že táto kniha je tématicky rozsiahla. Je veľmi užitočné poznať biblický pohľad na predstieranie, opovážlivosť, dodržiavanie slova, chytráctvo, spoločenstvo, karhanie a výchovu detí, ľudský pohľad na to, čo je správne, nutnosť byť pomalý do hnevu, prejavovanie priazne strápeným, na podvod, modlitbu, posmech, spokojnosť s nevyhnutnými životnými potrebami, pýchu, nečestný zisk, úplatkárstvo, sváry, sebaovládanie, samotu, mlčanie, straníckosť, hádky, pokoru, prepych, starostlivosť o otca a matku, opojné nápoje, podvádzanie, vlastnosti manželky, dary, pôžičky a požičiavanie, láskavosť, dôveru, majetkové záležitosti, budovanie domácnosti, závisť, odplatu, márnosť, miernu odpoveď, rozjímanie a na dobrú spoločnosť. Naozaj bohatstvo rád, po ktorých môžeme siahnuť, ak túžime po zdravom vedení v každodenných záležitostiach! Niektorým ľuďom sa mnohé z týchto bodov možu zdať nedôležité, ale všimnime si, že Biblia tu nezabúda na naše potreby ani v zdanlivých maličkostiach. V tom spočíva neoceniteľná hodnota Prísloví.

16. Aké budujúce rady poskytuje tretia časť Prísloví?

¹⁶ Tretia časť (25:1–29:27). Poskytuje budujúce rady v takých záležitostiach, ako je česť, trpezlivosť, nepriatelia, počínanie voči hlupákom, žarty, lichotenie, žiarlivosť, škoda spôsobená priateľom, hlad, ohováranie, pozornosť voči zodpovednostiam, úrok, vyznanie sa, výsledky zlej vlády, vyzývavosť, požehnania spravodlivej vlády, zločinnosť detí, zaobchádzanie so sluhami, pochopenie a videnie.

17. a) Aké „závažné posolstvo“ odovzdáva Agúr? b) Aké rôzne skupiny štyroch vecí opisuje?

¹⁷ Štvrtá časť (30:1–33). Je to „závažné posolstvo“ pripisované Agúrovi. Najskôr pisateľ pokorne pripúšťa svoju nepodstatnosť a potom poukazuje na neschopnosť človeka vytvoriť zem a veci na nej. Hovorí, že Božie slovo je prečistené a je štítom. Žiada, aby sa od neho vzdialilo lživé slovo a aby nemal ani bohatstvo, ani chudobu. Opisuje nečistú, pyšnú a chamtivú generáciu, ktorá zvoláva zlo na svojich rodičov. Určuje totožnosť štyroch vecí, ktoré nepovedali „Dosť!“ spolu so štyrmi vecami, ktoré sú príliš ťažko pochopiteľné. (30:15, 16) Hovorí o nehanebnom sebaospravedlňovaní cudzoložnej ženy. Potom opisuje štyri veci, ktoré zem nemôže zniesť, štyri malé veci inštinktívne múdre a štyri veci, ktoré vynikajú svojím pohybom. Vhodnými prirovnaniami pisateľ varuje, že „tlak hnevu vyvoláva hádku“. — 30:33.

18. Čo hovorí kráľ Lemuel a) o zlej žene? b) o schopnej manželke?

¹⁸ Piata časť (31:1–31). Nasleduje ďalšie „závažné posolstvo“, a to posolstvo kráľa Lemuela. Je písané dvoma slohmi. Prvá časť hovorí o skaze, ktorú môže človeku priniesť zlá žena, varuje pred opojným nápojom, ktorý môže pokriviť súd, a volá po spravodlivom súde. Akrostich v druhej časti je venovaný klasickému opisu schopnej manželky. V niektorých podrobnostiach uvažuje o jej hodnote, zdôrazňuje, že má dôveru, a ona sa odmeňuje svojmu majiteľovi. Medzi jej vlastnosti patrí usilovnosť, zavčasu vstáva, nakupuje s rozlišovacou schopnosťou, je láskavá k chudobným, prezieravá, hovorí múdro. Je tiež bdelá, jej deti si ju vážia a manžel ju chváli. Predovšetkým sa bojí Jehovu.

PREČO JE UŽITOČNÁ

19. Ako nám samotná kniha Príslovia dáva na vedomie svoj užitočný účel?

¹⁹ Prospešný účel Prísloví vyjadrujú úvodné verše: „Aby človek poznal múdrosť a kázeň, aby rozlišoval slová porozumenia, prijal kázeň, ktorá dáva pochopenie, spravodlivosť a súd a priamosť, aby dával neskúseným rozumnosť, mladému mužovi poznanie a schopnosť premýšľať.“ ​(1:2–4) V súlade s týmto účelom kniha vyzdvihuje poznanie, múdrosť a porozumenie, pretože každá z týchto vlastností je užitočná svojím osobitým spôsobom.

20. Čo hovoria Príslovia o poznaní?

²⁰ 1. Poznanie človek veľmi potrebuje, lebo nie je dobré, keď upadne do nevedomosti. Nikto nemôže získať presné poznanie bez bázne pred Jehovom, pretože poznanie začína touto bázňou. Je potrebné dať prednosť poznaniu pred zlatom. Prečo? Spravodliví sú vyslobodení poznaním, zdržuje nás, aby sme sa neponáhľali k hriechu. Naozaj potrebujeme hľadať poznanie a prijímať ho! Je drahocenné. Preto „nakloň svoje ucho a počuj slová múdrych, aby si priložil svoje srdce k môjmu poznaniu“. — 22:17; 1:7; 8:10; 11:9; 18:15; 19:2; 20:15.

21. Aké je božské učenie o múdrosti?

²¹ 2. Múdrosť čiže schopnosť správne používať poznanie na chválu Jehovu je ‚prvoradou vlastnosťou‘. Získavaj ju! Jej zdrojom je Jehova. Životodarná múdrosť má počiatok v poznaní Boha Jehovu a v bázni pred ním. To je veľké tajomstvo múdrosti. Boj sa preto Boha, nie človeka! Zosobnená múdrosť vyhlasuje a nabáda všetkých, aby napravili svoje cesty. Múdrosť nahlas volá priamo na uliciach. Jehova volá všetkých neskúsených a tých, ktorých srdce nie je naklonené, aby sa obrátili a živili sa chlebom múdrosti. Ak budú mať bázeň pred Jehovom, potom budú spokojní i s málom. Múdrosť prináša mnoho požehnania; jej pôsobenie je veľmi užitočné. Múdrosť a poznanie — to je nevyhnutný základ pre schopnosť premýšľať, schopnosť, ktorá nás ochráni. Ako je užitočný a príjemný med, taká je aj múdrosť. Má väčšiu hodnotu ako zlato; je stromom života. Bez múdrosti ľudia hynú, veď múdrosť zachováva život; znamená život. — 4:7; 1:7, 20–23; 2:6, 7, 10, 11; 3:13–18, 21–26; 8:1–36; 9:1–6, 10; 10:8; 13:14; 15:16, 24; 16:16, 20–24; 24:13, 14.

22. Akú ochranu nájdeme v porozumení?

²² 3. Okrem poznania a múdrosti je životne dôležité porozumenie; preto „so všetkým, čo získaš, získaj porozumenie“. Porozumenie je schopnosť vidieť vec v jej súvislostiach; znamená rozlišovaciu schopnosť, a to s mysľou stále upriamenou na Boha, pretože človek sa nemôže spoliehať na svoje vlastné porozumenie. Je úplne nemožné mať porozumenie alebo rozlišovaciu schopnosť, ak človek koná v odpore proti Jehovovi. Musíme dychtivo hľadať porozumenie ako skrytý poklad, aby sme si ho privlastnili. K porozumeniu potrebujeme poznanie. Ak človek, ktorý má porozumenie, hľadá poznanie, je odmenený a múdrosť ide pred ním. Je chránený pred nečestnými pascami tohto sveta, napríklad pred množstvom zlých ľudí, ktorí by chceli človeka chytiť, aby s nimi chodil po ceste tmy. Vďaka patrí Jehovovi Bohu, Zdroju životodarného poznania, múdrosti a porozumenia! — 4:7; 2:3, 4; 3:5; 15:14; 17:24; 19:8; 21:30.

23. O akej múdrej rade sa ďalej hovorí?

²³ V súlade s užitočnosťou Prísloví predkladá kniha hojnosť múdrych, inšpirovaných rád, aby nám pomohla osvojiť si porozumenie a strážiť srdce, „lebo z neho sú zdroje života“. (4:23) Uvádzame výber z múdrych rád, ktoré celá kniha zvlášť zdôrazňuje.

24. Čo je povedané o zlom a o spravodlivom človeku?

²⁴ Rozdiel medzi zlými a spravodlivými: Zlý bude chytený na svojich pokrivených cestách a jeho poklady ho nezachránia v deň zúrivosti. Spravodlivého čaká život a Jehovova odmena. — 2:21, 22; 10:6, 7, 9, 24, 25, 27–32; 11:3–7, 18-21, 23, 30, 31; 12:2, 3, 7, 28; 13:6, 9; 14:2, 11; 15:3, 8, 29; 29:16.

25. Ako varujú Príslovia pred nemravnosťou?

²⁵ Nutnosť mravného správania: Šalamún neustále varuje pred nemravnosťou. Cudzoložníkov postihne bolesť a zneuctenie a ich pohana nebude odstránená. „Kradnuté vody“ sa môžu mladíkovi zdať sladké, ale prostitútka zostupuje do smrti a berie svoje neskúsené obete so sebou. Jehova otvorene odsudzuje tých, ktorí padajú do hlbokej jamy nemravnosti. — 2:16–19; 5:1–23; 6:20–35; 7:4–27; 9:13–18; 22:14; 23:27, 28.

26. Čo je povedané o sebaovládaní?

²⁶ Nutnosť sebaovládania: Je odsúdené opilstvo a nenásytnosť. Umiernenosť v jedení a pití je nevyhnutná pre všetkých, ktorí chcú mať Božie schválenie. (20:1; 21:17; 23:21, 29–35; 25:16; 31:4, 5) Tí, čo sú pomalí do hnevu, majú hojnosť rozlišovacej schopnosti a sú lepší ako silný muž, ktorý sa zmocňuje mesta. (14:17, 29; 15:1, 18; 16:32; 19:11; 25:15, 28; 29:11, 22) Sebeovládanie je tiež potrebné preto, aby sme sa vyvarovali závisti a žiarlivosti, ktoré sú hnilobou pre kosti. — 14:30; 24:1; 27:4; 28:22.

27. a) Akým nemúdrym spôsobom sa používa reč? b) Prečo je múdre používanie úst a jazyka tak životne dôležité?

²⁷ Múdre a nemúdre používanie reči: Prevrátená reč, ohovárač, falošný svedok a falšovateľ budú odhalení, pretože sú odporní Jehovovi. (4:24; 6:16–19; 11:13; 12:17, 22; 14:5, 25; 17:4; 19:5, 9; 20:17; 24:28; 25:18) Ak niečie ústa hovoria o dobrých veciach, sú zdrojom života, ale ústa pochabého človeka urýchľujú jeho skazu. „Smrť i život sú v moci jazyka a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho plody.“ ​(18:21) Je odsúdené ohováranie, podvodná reč, lichotenie a unáhlené slová. Múdro koná ten, kto hovorí pravdu a ctí Boha. — 10:11, 13, 14; 12:13, 14, 18, 19; 13:3; 14:3; 16:27–30; 17:27, 28; 18:6–8, 20; 26:28; 29:20; 31:26.

28. Akú škodu pôsobí pýcha, ale aký úžitok prináša pokora?

²⁸ Pochabosť pýchy a nutnosť pokory: Pyšného človeka, ktorý sám seba vyzdvihuje na takú vysokú úroveň, akú v skutočnosti nemá, čaká pád. Ľudia pyšného srdca sú Jehovovi odporní, ale pokorným dáva múdrosť, slávu, bohatstvo a život. — 3:7; 11:2; 12:9; 13:10; 15:33; 16:5, 18, 19; 18:12; 21:4; 22:4; 26:12; 28:25, 26; 29:23.

29. Ako sa máme pozerať na lenivosť a akú hodnotu má usilovnosť?

²⁹ Usilovnosť, nie lenivosť: Lenivý človek je opísaný mnohými spôsobmi. Mal by sa poučiť od mravca a zmúdrieť. Ale usilovnému — tomu sa bude dariť. — 1:32; 6:6–11; 10:4, 5, 26; 12:24; 13:4; 15:19; 18:9; 19:15, 24; 20:4, 13; 21:25, 26; 22:13; 24:30–34; 26:13–16; 31:24, 25.

30. Ako Príslovia zdôrazňujú dobré spoločenstvo?

³⁰ Dobré spoločenstvo: Je pochabosťou pestovať spoločenstvo s tými, ktorí sa neboja Jehovu, so zlými alebo hlupákmi, s prchkými ľuďmi, klebetníkmi alebo nenásytníkmi. Radšej pestuj spoločenstvo s múdrymi a staneš sa ešte múdrejším. — 1:10–19; 4:14–19; 13:20; 14:7; 20:19; 22:24, 25; 28:7.

31. Čo hovorí múdra rada o karhaní?

³¹ Potreba karhania a naprávania: „Koho Jehova miluje, toho karhá,“ a tí, ktorí dbajú na túto výchovu, sú na ceste k sláve a k životu. Kto nenávidí karhanie, zožne zneuctenie. — 3:11, 12; 10:17; 12:1; 13:18; 15:5, 31–33; 17:10; 19:25; 29:1.

32. Ktoré vynikajúce napomenutie učí, ako byť dobrou manželkou?

³² Rada, ako byť dobrou manželkou: Príslovia znovu a znovu varujú pred tým, aby manželka nebola hašterivá a nekonala hanebne. Rozvážna, schopná, bohabojná manželka má na jazyku zákon milujúcej láskavosti; každý, kto nachádza takú manželku, získava Jehovovu priazeň. — 12:4; 18:22; 19:13, 14; 21:9, 19; 27:15, 16; 31:10–31.

33. Akú užitočnú radu tu nachádzame o výchove detí?

³³ Výchova detí: Pravidelne ich vyučuj Božie prikázania, aby ‚nezabudli‘. Od útleho detstva ich vychovávaj podľa poučenia od Jehovu. Ak je to potrebné, nešetri prút; prút a karhanie ako výraz lásky, vštepujú chlapcovi múdrosť. Deti vychované podľa Božej cesty, prinesú otcovi a matke radosť a mnoho potešenia. — 4:1–9; 13:24; 17:21; 22:6, 15; 23:13, 14, 22, 24, 25; 29:15, 17.

34. Prečo je výhodné, keď na seba vezmeme zodpovednosť pomáhať iným?

³⁴ Zodpovednosť pomáhať iným: To je v Prísloviach často zdôrazňované. Múdry má okolo seba šíriť poznanie na úžitok druhých. Štedro prejavuje priazeň tomu, kto má málo prostriedkov. Keď to robí, požičiava vlastne Jehovovi, a ten zaručuje odmenu. — 11:24–26; 15:7; 19:17; 24:11, 12; 28:27.

35. Ako sa Príslovia dotýkajú vlastného koreňa našich problémov a akú radu dávajú?

³⁵ Spoliehanie na Jehovu: Príslovia sa dotýkajú koreňa našich problémov a radia nám, aby sme plne dôverovali Bohu. Musíme si všímať Jehovu na všetkých svojich cestách. Človek si môže plánovať svoj spôsob života, ale je to Jehova, kto riadi jeho kroky. „Jehovovo meno je silnou vežou, do nej uteká spravodlivý a dostáva ochranu.“ Dúfaj v Jehovu a hľadaj vedenie v jeho Slove. — 3:1, 5, 6; 16:1–9; 18:10; 20:22; 28:25, 26; 30:5, 6.

36. Z akých hľadísk môžu byť Príslovia označené ako časové, praktické a užitočné?

³⁶ Aká užitočná na vyučovanie nás aj druhých je kniha Príslovia! Zdá sa, že neprehliada žiadnu oblasť ľudských vzťahov. Odťahuje sa niekto od svojich spoluctiteľov Boha? (18:1) Robí človek vo vysokom postavení závery skôr, ako v určitej záležitosti vypočuje obe strany? (18:17) Žartuje niekto nebezpečne? (26:18, 19) Má niekto sklon k straníckosti? (28:21) Obchodník vo svojom obchode, roľník na poli, manžel, manželka i deti — všetci dostávajú zdravé poučenie. Rodičia dostávajú pomoc, aby mohli odhaliť všetky pasce, ktorých je tak veľa ukrytých na ceste mladých. Múdri môžu vyučovať neskúsených. Príslovia sú praktické, nech žijeme kdekoľvek; poučenia a rady tejto knihy nebudú nikdy zastarané. Americký pedagóg William Lyon Phelps raz povedal: „Kniha Príslovia je časovejšia než dnešné ranné noviny.“a Kniha Príslovia je časová, praktická a užitočná na vyučovanie preto, že ju inšpiroval Boh.

37. Ako sú Príslovia v súlade s učením väčšieho Šalamúna?

³⁷ Príslovia, ktoré z veľkej časti vyslovil Šalamún, sú užitočné na nápravu vecí a privádzajú ľudí k Všemohúcemu Bohu. To robil aj Ježiš Kristus, ktorý je podľa Matúša 12:42 „viac ako Šalamún“.

38. Ako Príslovia prispievajú k nášmu oceneniu pre Božie kráľovstvo a jeho spravodlivé zásady?

³⁸ Sme veľmi vďační, že tento neobyčajne Múdry je vyvolený Jehovom ako Semeno Kráľovstva. Práve jeho trón bude „pevne založený spravodlivosťou“ a jeho pokojná vláda bude oveľa slávnejšia ako vláda kráľa Šalamúna. O vláde tohto Kráľovstva bude platiť: „Milujúca láskavosť a pravosť, tie ochraňujú kráľa; a milujúcou láskavosťou si podoprel trón.“ Tak sa začne spravodlivá vláda pre ľudstvo, o ktorej Príslovia ďalej hovoria: „Kde súdi kráľ ponížených podľa pravosti, jeho trón bude pevne založený po celý čas.“ A tak s radosťou oceňujeme, že Príslovia nielen osvecujú našu cestu k poznaniu, múdrosti, porozumeniu a tiež k večnému životu, ale čo je oveľa dôležitejšie, že velebia Jehovu ako Zdroj pravej múdrosti, ktorú dáva prostredníctvom Krista Ježiša, dediča Kráľovstva. Kniha Príslovia veľmi prispieva k nášmu oceneniu Božieho kráľovstva a spravodlivých zásad, podľa ktorých teraz vládne. — Prísl. 25:5; 16:12; 20:28; 29:14.

[Poznámka pod čiarou]