Prečo ‚ísť k mravcovi‘?

ŠALAMÚN, múdry kráľ starovekého Izraela, radil: „Choď k mravcovi.“ Prečo to povedal? Čo sa môžeme naučiť od mravcov?

Šalamún dodal: „Pozri na [mravcove] cesty a zmúdrej. Hoci nemá veliteľa ani správcu, ani panovníka, pripravuje si jedlo už v lete; nazbieral si potravy už cez žatvu.“ (Príslovia 6:6–8) Tieto dávno vyslovené slová vyjadrujú fakty objavené súčasnými prírodovedcami.

Autor prísloví Agúr poukazuje na to, že mravce majú „vrodenú múdrosť“. (Príslovia 30:24, 25) Ich múdrosť, pravdaže, nie je výsledkom inteligentného uvažovania, ale vyplýva z inštinktov, ktorými ich obdaril Stvoriteľ. Na základe inštinktov si mravce napríklad zhromažďujú potravu v správnom čase.

Mravce sú úžasne organizované. Pozoruhodne spolupracujú a k svojim spolupracovníkom sú veľmi pozorné; zraneným a vyčerpaným mravcom pomáhajú dostať sa späť do mraveniska. Inštinktívne sa pripravujú na budúcnosť a robia všetko, čo sa dá, aby splnili svoje úlohy.

Prirodzené počínanie mravcov naznačuje, že aj ľudia by mali vopred plánovať a usilovne pracovať. Platí to pre prácu v škole, v zamestnaní i pre duchovnú činnosť. Boh chce, aby aj ľudia ‚videli dobré za všetku svoju tvrdú prácu‘, podobne ako mravce majú úžitok zo svojej pracovitosti. (Kazateľ 3:13, 22; 5:18) Tak ako pracovité mravce, aj praví kresťania konajú denne dobrú prácu. ‚Robia zo svojej sily to, čo nájdu ich ruky robiť‘ nie preto, že ich pozoruje šéf, ale preto, že sú čestní a túžia byť usilovnými, užitočnými pracovníkmi. — Kazateľ 9:10; porovnaj Príslovia 6:9–11; pozri aj Títovi 2:9, 10.

Budeme naozaj šťastní, ak ‚pôjdeme k mravcovi‘ a uplatníme to, čo sa od neho naučíme. A najväčšie šťastie dosiahneme vtedy, keď budeme usilovne konať vôľu Jehovu Boha, ako je zjavená v Biblii.