Získaj múdrosť a prijmi kázeň
JEHOVA BOH je Vznešeným Učiteľom svojho ľudu. Učí ho nielen o sebe, ale aj o živote. (Izaiáš 30:20; 54:13; Žalm 27:11) Napríklad izraelskému národu dal Jehova prorokov, Lévitov — najmä kňazov — a iných múdrych mužov, aby slúžili ako učitelia. (2. Paralipomenon 35:3; Jeremiáš 18:18) Proroci učili ľud o Božích predsavzatiach a vlastnostiach a ukazovali, aký spôsob počínania je správny. Kňazi a Léviti mali zodpovednosť vyučovať Jehovov Zákon. A múdri muži, čiže starší, poskytovali rozumné rady v otázkach každodenného života.
Medzi múdrymi mužmi v Izraeli vynikal Šalamún, Dávidov syn. (1. Kráľov 4:30, 31) Keď jedna z jeho najvýznamnejších návštev, kráľovná zo Šeby, uvidela jeho slávu a bohatstvo, priznala: „Nepovedali mi ani polovicu. V múdrosti a blahobyte si prekonal veci, ktoré som počula.“ (1. Kráľov 10:7) Čo bolo tajomstvom Šalamúnovej múdrosti? Keď sa v roku 1037 pred n. l. stal Šalamún izraelským kráľom, modlil sa o „múdrosť a poznanie“. Jehovovi sa jeho prosba páčila a dal mu poznanie, múdrosť i rozumejúce srdce. (2. Paralipomenon 1:10–12; 1. Kráľov 3:12) Nie div, že Šalamún mohol „povedať tritisíc prísloví“! (1. Kráľov 4:32) Niektoré z nich spolu so ‚slovami Agúra‘ a „kráľa Lemuela“ sú zaznamenané v biblickej knihe Príslovia. (Príslovia 30:1; 31:1) Pravdy vyjadrené v týchto prísloviach odzrkadľujú Božiu múdrosť a sú večné. (1. Kráľov 10:23, 24) Pre každého, kto túži po šťastnom a úspešnom živote, sú dnes rovnako dôležité, ako boli vtedy, keď boli prvýkrát vyslovené.
Ako dosiahnuť úspech a zostať morálne čistý
Cieľ knihy Príslovia je vysvetlený v jej úvodných slovách: „Príslovia Šalamúna, syna izraelského kráľa Dávida, aby človek poznal múdrosť a kázeň, aby rozlišoval slová porozumenia, prijal kázeň, ktorá dáva pochopenie, spravodlivosť a súd a priamosť, aby dával neskúseným rozumnosť, mladému mužovi poznanie a schopnosť premýšľať.“ — Príslovia 1:1–4.
Akému vznešenému účelu majú slúžiť „príslovia Šalamúna“! Sú určené na to, „aby človek poznal múdrosť a kázeň“. Mať múdrosť znamená vidieť veci také, aké sú, a používať toto poznanie na riešenie problémov, na dosahovanie cieľov, na vyhýbanie sa alebo zamedzovanie nebezpečenstvám, či na pomoc druhým, aby tak mohli konať. „V knihe Príslovia,“ uvádza jedno referenčné dielo, „slovo ‚múdrosť‘ znamená vedieť dobre žiť — schopnosť robiť múdre rozhodnutia a žiť úspešným životom.“ Aké je veľmi dôležité získať múdrosť! — Príslovia 4:7.
Šalamúnove príslovia poskytujú tiež kázeň alebo disciplínu. Potrebujeme takéto školenie? V Písmach má slovo kázeň význam nápravy, pokarhania alebo potrestania. Podľa jedného biblického učenca to „znamená školenie mravného charakteru vrátane napravovania sklonu k nerozumnosti“. Kázeň, či už sa k nej vedieme sami, alebo ju prijímame od druhých, nás nielenže chráni pred nesprávnym počínaním, ale nás tiež motivuje zmeniť sa k lepšiemu. Áno, ak chceme zostať morálne čistí, potrebujeme kázeň.
Príslovia majú teda dvojaký účel — odovzdať múdrosť a poskytnúť kázeň. Mravná kázeň a schopnosť premýšľať majú rôzne stránky. Napríklad spravodlivosť a právo sú morálne vlastnosti, ktoré nám pomáhajú pridržiavať sa Jehovových vysokých noriem.
Múdrosť v sebe spája mnoho činiteľov vrátane porozumenia, pochopenia, bystrosti a schopnosti premýšľať. Porozumenie je schopnosť vidieť do nejakej záležitosti a rozoznať činitele, z ktorých sa skladá, pochopením súvislosti medzi jednotlivými časťami a celkom. To umožňuje pochopiť zmysel celej záležitosti. Pochopenie si vyžaduje poznať dôvody a uvedomiť si, prečo je určitý spôsob konania správny alebo nesprávny. Napríklad človek s porozumením môže rozlíšiť, keď sa niekto vydáva nesprávnym smerom, a môže ho ihneď varovať pred nebezpečenstvom. Ale aby porozumel, prečo ten človek ide takým smerom, a aby mu prišiel na pomoc tým najúčinnejším spôsobom, potrebuje pochopenie.
Bystrí ľudia sú rozvážni — nie ľahkoverní. (Príslovia 14:15) Dokážu predvídať zlo a pripraviť sa naň. A múdrosť nám umožňuje vytvárať si zdravé predstavy a názory, ktoré nás v živote vedú správnym smerom. Štúdium biblických prísloví je naozaj odmeňujúce, lebo tieto príslovia boli zaznamenané nato, aby sme mohli spoznať múdrosť a kázeň. Dokonca aj ‚neskúsení‘, ktorí im venujú pozornosť, získajú rozumnosť a ‚mladý muž‘ získa pomocou nich poznanie a schopnosť premýšľať.
Príslovia pre múdrych
Biblické príslovia však nie sú len pre neskúsených a mladých. Sú pre každého, kto je dostatočne múdry na to, aby počúval. „Múdry bude počúvať a prijme viac poučenia,“ hovorí kráľ Šalamún, „a človek s porozumením, ten získava obratné vedenie, aby porozumel prísloviu a záhadnej reči, slovám múdrych a ich hádankám.“ (Príslovia 1:5, 6) Venovaním pozornosti prísloviam si človek, ktorý už získal múdrosť, rozšíri svoje poznanie a človek s porozumením si zlepší schopnosť viesť úspešný život.
Príslovie často vyjadruje hlbokú pravdu iba niekoľkými slovami. Biblické príslovie môže znieť ako záhadný výrok. (Príslovia 1:17–19) Niektoré príslovia sú hádanky — zložité a zauzlené vyjadrenia, ktoré si vyžadujú rozlúštenie. Príslovie môže obsahovať aj prirovnania, metafory a iné slovné obrazy. Porozumieť im si vyžaduje čas a rozjímanie. Šalamún, autor mnohých prísloví, určite chápal jemné odtienky porozumenia toho-ktorého príslovia. V knihe Príslovia sa podujal na úlohu vštepiť čitateľom túto schopnosť, čo je niečo, čomu by múdry človek mal chcieť venovať pozornosť.
Začiatok, ktorý vedie k cieľu
Kde sa človek začína učiť múdrosti a kázni? Šalamún odpovedá: „Bázeň pred Jehovom je počiatkom poznania. Iba blázni pohrdli múdrosťou a kázňou.“ (Príslovia 1:7) Poznanie sa začína bázňou pred Jehovom. Bez poznania nemôže byť múdrosť ani kázeň. Bázeň pred Jehovom je teda začiatkom múdrosti a kázne. — Príslovia 9:10; 15:33.
Bázeň pred Bohom nie je chorobný strach. Je to hlboká úcta a posvätná bázeň. Bez tejto bázne niet pravého poznania. Život pochádza od Jehovu Boha a, samozrejme, akékoľvek poznanie môžeme mať len vtedy, keď máme život. (Žalm 36:9; Skutky 17:25, 28) Okrem toho, Boh stvoril všetko; teda celé ľudské poznanie je založené na štúdiu jeho diel. (Žalm 19:1, 2; Zjavenie 4:11) Boh tiež inšpiroval svoje písané Slovo, ktoré je „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti“. (2. Timotejovi 3:16, 17) Teda ústredným bodom celého pravého poznania je Jehova, a tak človek, ktorý hľadá také poznanie, musí mať úctivú bázeň pred Bohom.
Akú hodnotu má ľudské poznanie a svetská múdrosť bez bázne pred Bohom? Apoštol Pavol napísal: „Kde je múdry? Kde znalec Písma? Kde diskutér tohto systému vecí? Neurobil Boh múdrosť sveta pochabou?“ (1. Korinťanom 1:20) Svetsky múdry človek bez zbožnej bázne vyvodzuje zo známych faktov nesprávne závery a nakoniec je ‚iba ako blázon‘.
‚Náhrdelník tvojmu hrdlu‘
Múdry kráľ potom oslovuje mladých: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky, lebo sú pôvabným vencom tvojej hlave a krásnym náhrdelníkom tvojmu hrdlu.“ — Príslovia 1:8, 9.
V starovekom Izraeli dostali rodičia od Boha zodpovednosť učiť svoje deti. Mojžiš nabádal otcov: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ (5. Mojžišova 6:6, 7) Aj matky mali významný vplyv. Hebrejská manželka mohla v rámci autority svojho manžela presadzovať zákon rodiny.
Z celej Biblie vyplýva, že rodina je základnou jednotkou na vštepovanie poučenia. (Efezanom 6:1–3) Keď deti poslúchajú svojich veriacich rodičov, symbolicky sa tým ozdobujú pôvabným vencom a náhrdelníkom cti.
„Odníma dušu svojim majiteľom“
Jeden ázijský otec, ktorý posielal svojho 16-ročného syna do Spojených štátov, aby tam získal vyššie vzdelanie, radil synovi, aby sa nezaplietol so zlými ľuďmi. Táto rada sa podobá Šalamúnovmu varovaniu: „Syn môj, ak ťa hriešnici chcú zviesť, neprivoľ.“ (Príslovia 1:10) Šalamún však hovorí aj to, aké lákadlo používajú: „Stále hovoria: ‚Len poď s nami. Striehnime v skrýši na krv. Bez príčiny si počkajme v úkryte na nevinných. Pohlťme ich živých tak ako šeol, [áno celých, „Reference Bible“] ako tých, ktorí zostupujú do jamy. Nájdime drahocennosti každého druhu. Naplňme svoje domy korisťou. Mal by si spojiť svoj osud s nami. A nech je len jedno vrece, patriace nám všetkým.‘“ — Príslovia 1:11–14.
Tým lákadlom je očividne bohatstvo. Vidinou rýchleho zbohatnutia „hriešnici“ zvádzajú druhých, aby sa zapojili do ich násilných alebo nespravodlivých plánov. Títo zlí ľudia neváhajú pre hmotný zisk preliať krv. ‚Pohlcujú svoju obeť živú tak ako šeol, áno celú‘, teda oberajú ju o všetko, čo má, tak ako hrob dostane celé telo. Pozývajú k zločineckému životu — chcú ‚naplniť svoje domy korisťou‘ a chcú, aby neskúsený ‚spojil s nimi svoj osud‘. Aké časové je pre nás toto varovanie! Nepoužívajú mládežnícke gangy a díleri drog podobné metódy na získavanie nových? Nie je sľub o rýchlom zbohatnutí návnadou pri mnohých pochybných obchodných ponukách?
„Syn môj,“ radí múdry kráľ, „nevydávaj sa s nimi na cestu. Zdrž svoju nohu od ich cesty. Lebo ich nohy — tie bežia iba k zlu a oni sa stále náhlia prelievať krv.“ Potom predvída ich neblahý koniec: „Lebo nadarmo je roztiahnutá sieť pred očami toho, čo má krídla. Striehnu teda v skrýši práve na ich krv; striehnu v úkryte na ich duše. Také sú chodníky každého, kto dosahuje nepoctivý zisk. Ten zisk odníma dušu svojim majiteľom.“ — Príslovia 1:15–19.
‚Každý, kto dosahuje nepoctivý zisk‘, na svojej ceste zahynie. Tá istá sieť, ktorú zlí pripravili pre druhých, sa stane pascou pre nich samých. Zmenia úmyselní hriešnici svoje konanie? Nie. I keď je sieť odkrytá očiam, vtáky — tvory, ktoré ‚majú krídla‘ — letia priamo do nej. Podobne aj zlí ľudia, zaslepení svojou chamtivosťou, ďalej konajú zlé skutky, hoci skôr či neskôr budú chytení.
Kto bude počúvať hlas múdrosti?
Uvedomujú si vlastne hriešnici, že ich spôsob konania vedie k nešťastiu? Boli upozornení na následky svojich ciest? Nevedomosť nie je ospravedlnením, lebo na verejnosti sa oznamuje veľmi jasné posolstvo.
Šalamún vyhlasuje: „Pravá múdrosť stále hlasno volá priamo na ulici. Na námestiach stále vyvoláva. Volá na hornom konci hlučných ulíc. Pri vchodoch do mestských brán hovorí svoje výroky.“ (Príslovia 1:20, 21) Múdrosť silným a jasným hlasom volá na verejnosti, aby ju všetci počuli. V starovekom Izraeli dávali starší muži v mestských bránach múdre rady a vynášali sudcovské rozhodnutia. Pokiaľ ide o nás, Jehova dal pravú múdrosť zaznamenať do svojho Slova, Biblie, ktoré je dnes hojne dostupné. A Boží služobníci dnes usilovne oznamujú na verejnosti biblické posolstvo všade na svete. Boh naozaj dal oznámiť múdrosť všetkým.
Čo hovorí pravá múdrosť? Toto: „Vy neskúsení, ako dlho budete milovať neskúsenosť, a vy posmievači, ako dlho budete pre seba túžiť po otvorenom posmechu?... Pretože som volala, ale vy stále odmietate, vystierala som ruku, ale nikto nedáva pozor.“ Pochabí nedbajú na hlas múdrosti. Preto „budú jesť z plodov svojej cesty“. Ich ‚odpadlíctvo a bezstarostnosť ich zničí‘. — Príslovia 1:22–32.
Čo však ten, kto si našiel čas, aby počúval hlas múdrosti? „Bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“ (Príslovia 1:33) Kiež si aj ty medzi tými, ktorí získajú múdrosť a prijmú kázeň venovaním pozornosti biblickým prísloviam.
[Obrázok na strane 15]
Pravá múdrosť je hojne dostupná