Kráčaj ‚chodníkom priamosti‘

„SPRAVODLIVÉMU sa bude dariť dobre,“ vyhlásil prorok Izaiáš, „veď oni budú jesť ovocie svojho počínania.“ Izaiáš tiež povedal: „Chodníkom spravodlivého je priamosť.“ ​(Izaiáš 3:10; 26:7) Je zrejmé, že ak má naše počínanie prinášať dobré ovocie, musíme robiť to, čo je správne v Božích očiach.

Ako však môžeme kráčať chodníkom priamosti? Aké požehnania môžeme očakávať, ak tak budeme konať? A aký úžitok môže priniesť druhým to, že sa prispôsobíme Božím spravodlivým normám? Šalamún, kráľ starovekého Izraela, poskytuje odpovede na tieto otázky v desiatej kapitole biblickej knihy Príslovia, kde dáva do kontrastu spravodlivých so zlými. Používa pritom trinásťkrát výraz „spravodlivý[í]“. Deväť z týchto výskytov sa nachádza vo veršoch 15 až 32. Úvaha o Prísloviach 10:15–32 bude teda určite povzbudzujúca.a

Pevne sa drž kázne

Šalamún poukazuje na dôležitosť spravodlivosti. Hovorí: „Hodnotné veci boháča sú jeho silným mestom. Skazou ponížených je ich chudoba. Činnosť spravodlivého vedie k životu; to, čo vytvára skazený, vedie k hriechu.“ — Príslovia 10:15, 16.

Bohatstvo môže slúžiť ako ochrana pred niektorými neistotami v živote, tak ako opevnené mesto poskytuje istú mieru bezpečia tým, ktorí v ňom bývajú. A chudoba môže byť skrušujúca, keď dôjde k nečakaným udalostiam. (Kazateľ 7:12) Ale múdry kráľ mohol narážať aj na nebezpečenstvo súvisiace s bohatstvom a chudobou. Boháč môže mať sklon vkladať úplnú dôveru do svojho bohatstva, predstavujúc si, že hodnotné veci sú „ako ochranná hradba“. (Príslovia 18:11) A chudobný človek môže mať mylný názor, že pre svoju chudobu nemá žiadnu nádej do budúcnosti. Tak sa obom nepodarí vytvoriť si dobré meno u Boha.

Naproti tomu, či už má spravodlivý človek po hmotnej stránke veľa, alebo málo, jeho priame konanie vedie k životu. Ako? Nuž je spokojný s tým, čo má. Nedovoľuje, aby mu finančná situácia narúšala dobrý vzťah s Bohom. Či je spravodlivý človek bohatý, alebo chudobný, jeho spôsob života mu prináša šťastie už dnes a nádej na večný život v budúcnosti. (Jób 42:10–13) Zlý nemá takýto úžitok, aj keď získa bohatstvo. Namiesto toho, aby si vážil ochrannú hodnotu bohatstva a žil v súlade s Božou vôľou, používa ho na život v hriechu.

„Ten, kto sa drží kázne, je chodníkom k životu,“ pokračuje izraelský kráľ, „ale kto opúšťa karhanie, dáva podnet k blúdeniu.“ ​(Príslovia 10:17) Jeden biblický učenec naznačuje, že tento biblický verš možno chápať dvoma spôsobmi. Jedna možnosť je, že človek, ktorý sa podriaďuje kázni a usiluje sa o spravodlivosť, je na chodníku k životu, zatiaľ čo ten, ktorý opúšťa karhanie, zblúdi z tohto chodníka. Tento verš môže tiež znamenať, že „ten, kto dbá na kázeň, ukazuje cestu k životu [druhým, lebo majú úžitok z jeho dobrého príkladu], ale každý, kto si nevšíma naprávanie, dostáva druhých na scestie“. (Príslovia 10:17, New International Version) V každom prípade je životne dôležité, aby sme sa pevne pridŕžali kázne a nevzdali sa naprávania!

Nahraď nenávisť láskou

Šalamún ďalej predkladá príslovie s dvoma časťami, ktoré nesú podobnú myšlienku, a druhá časť ešte umocňuje tú prvú. Hovorí: „Kde niekto zakrýva nenávisť, tam sú falošné pery.“ Ak má človek v srdci nenávisť voči druhému a zakrýva ju sladkými slovami alebo lichotením, je zákerný — má „falošné pery“. Múdry kráľ k tomu dodáva: „Kto predkladá zlú správu, je hlúpy.“ ​(Príslovia 10:18) Niektorí ľudia nezakrývajú svoju nenávisť, ale falošne obviňujú toho, koho nenávidia, alebo o ňom rozširujú znevažujúce reči. To je pochabé, lebo ohováračské reči v skutočnosti nezmenia to, aký ten človek je. A vnímavý poslucháč rozlíši zlomyseľnosť a bude si o ohováračovi myslieť svoje. Tak človek, ktorý rozširuje zlé reči, vlastne škodí sám sebe.

Spravodlivý sa neuchyľuje ani k zákernostiam, ani k ohováraniu. Boh Izraelitom povedal: „Nebudeš nenávidieť svojho brata vo svojom srdci.“ ​(3. Mojžišova 19:17) A Ježiš svojim poslucháčom radil: „Stále milujte [dokonca aj] svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 5:44, 45) Omnoho lepšie je napĺňať si srdce láskou ako nenávisťou!

‚Ovládaj svoje pery‘

Aby múdry kráľ zdôraznil potrebu ovládať jazyk, poznamenáva: „Pri hojnosti slov nechýba priestupok, ale ten, kto ovláda svoje pery, koná rozvážne.“ — Príslovia 10:19.

„Pochabý hovorí mnoho slov.“ ​(Kazateľ 10:14) Jeho ústa „prekypujú pochabosťou“. (Príslovia 15:2) To neznamená, že každý zhovorčivý človek je pochabý. Ale človek, ktorý rozpráva príliš veľa, sa veľmi ľahko stane šíriteľom škodlivých klebiet alebo rečí. Pochabá reč často vedie k pokazenej povesti, urazeným citom, napätým vzťahom a dokonca aj k telesnej ujme. „Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech.“ ​(Príslovia 10:19, Katolícky preklad) Okrem toho človek, ktorý má ku všetkému nejaký komentár, druhých dráždi. Kiež našich slov nie je veľa.

Človek, ktorý ovláda svoje pery, sa nielen vyhýba falošnosti, ale aj koná rozvážne. Najprv si premyslí, čo povie. Motivovaný láskou k Jehovovým cestám a úprimnou túžbou pomáhať svojmu blížnemu berie do úvahy účinky svojich slov na druhých. Jeho slová sú milé a láskavé. Uvažuje, aby to, čo hovorí, bolo príjemné a užitočné. Jeho slová sú ako „zlaté jablká v strieborných ozdobách“ — vždy vyberané a dôstojné. — Príslovia 25:11.

‚Stále pas mnohých‘

„Jazyk spravodlivého je vyberané striebro,“ hovorí ďalej Šalamún, „srdce skazeného má malú cenu.“ ​(Príslovia 10:20) To, čo hovorí spravodlivý, je čisté — ako vyberané, prečistené striebro bez trosky. To rozhodne platí o Jehovových služobníkoch, keď rozširujú životodarné poznanie z Božieho Slova druhým. Veľký Učiteľ, Jehova Boh, ich vyučil a ‚dal im jazyk učených, aby vedeli, ako slovom odpovedať unavenému‘. (Izaiáš 30:20; 50:4) Keď ich jazyk vyslovuje biblickú pravdu, je naozaj ako vyberané striebro. Ich výroky sú pre úprimných ľudí omnoho cennejšie ako úmysly zlého! Horlivo rozprávajme o Božom Kráľovstve a obdivuhodných Božích dielach.

Spravodlivý je požehnaním pre ľudí okolo seba. „Pery spravodlivého pasú stále mnohých,“ pokračuje Šalamún, „ale pochabí stále umierajú, pretože nemajú srdce.“ — Príslovia 10:21.

Ako ‚spravodlivý stále pasie mnohých‘? Hebrejské slovo, ktoré je tu použité, navodzuje predstavu „dohľadu nad stádom“. (Príslovia 10:21) Obsahuje myšlienku vedenia, ako aj sýtenia, čo je podobné tomu, ako sa pastier v staroveku staral o svoje ovce. (1. Samuelova 16:11; Žalm 23:1–3; Šalamúnova pieseň 1:7) Spravodlivý človek usmerňuje alebo vedie druhých na cestu spravodlivosti a rečou sýti svojich poslucháčov. Vďaka tomu môžu viesť šťastnejší, uspokojujúcejší život a môžu dokonca získať večný život.

Čo však pochabý? Keďže nemá srdce, má málo dobrých pohnútok alebo záujmu o následky svojho správania. Taký človek si robí, čo chce, bez ohľadu na následky. Preto za svoje skutky utrpí trest. Zatiaľ čo spravodlivý pomáha udržiavať nažive aj druhých, človek, ktorý nemá srdce, nedokáže udržať nažive ani seba.

Vyhýbaj sa voľnému správaniu

Osobnosť človeka sa často odhalí v tom, čo má rád a čo nemá rád. Konštatujúc tento fakt, izraelský kráľ hovorí: „Pestovať voľné správanie je pre hlupáka ako hra, ale múdrosť je pre muža s rozlišovacou schopnosťou.“ — Príslovia 10:23.

Niektorí považujú voľné správanie za hru a venujú sa mu len tak pre „zábavu“. Takíto ľudia neberú ohľad na Boha, ktorému všetci musia skladať účty, a zostávajú slepí voči nesprávnosti svojho počínania. (Rimanom 14:12) Majú natoľko zvrátené zmýšľanie, že sa domnievajú, že Boh nevidí ich nesprávne konanie. Svojimi skutkami vlastne hovoria: „Niet Jehovu.“ ​(Žalm 14:1–3; Izaiáš 29:15, 16) Aké je to pochabé!

Naproti tomu rozvážny človek si uvedomuje, že voľné správanie nie je zábava. Vie, že sa to nepáči Bohu a môže to zničiť jeho osobný vzťah s ním. Takéto správanie je pochabé, lebo oberá ľudí o sebaúctu, ničí manželstvá, škodí na duchu i na tele a vedie k strate duchovnosti. Sme múdri, ak sa vyhýbame voľnému správaniu a pestujeme si náklonnosť k múdrosti ako k veľmi milovanej sestre. — Príslovia 7:4.

Stavaj na správnom základe

Poukazujúc na hodnotu budovania života na vhodnom základe, Šalamún uvádza: „Čoho sa ľaká skazený — to naňho príde, ale túžba spravodlivých bude splnená. Ako keď preletí víchor, tak niet viac skazeného; ale spravodlivý je základom na neurčitý čas.“ — Príslovia 10:24, 25.

Skazený môže druhým spôsobiť veľa strachu. No nakoniec to, čoho sa desí, postihne jeho. Keďže jeho správanie nie je založené na spravodlivých zásadách, je ako nestabilná budova, ktorá sa v silnej búrke zrúti. Pod tlakom sa poddáva. Naproti tomu spravodlivý je ako človek, ktorý koná v súlade s Ježišovými výrokmi. Je ‚rozumným mužom, ktorý si postavil dom na skalnom masíve‘. „A prišiel lejak a prišli záplavy a duli vetry a šľahali dom,“ povedal Ježiš, „ten sa však nezrútil, lebo bol založený na skalnom masíve.“ ​(Matúš 7:24, 25) Taký človek je stály — jeho zmýšľanie a skutky sú pevne založené na Božích zásadách.

Pred uvedením ďalšieho kontrastu medzi skazeným a spravodlivým múdry kráľ vyjadruje stručné, ale dôležité upozornenie. Hovorí: „Ako ocot zubom a ako dym očiam, taký je leňoch tým, ktorí ho vysielajú.“ ​(Príslovia 10:26) Ocot je na zuboch nepríjemný. V ňom obsiahnutá kyselina octová vytvára v ústach kyslú chuť a môže spôsobiť precitlivenosť zubov. Dym v očiach štípe a páli. Podobne ten, kto si najíma lenivého človeka alebo ho používa ako svojho zástupcu, bude namrzený a utrpí stratu.

„Jehovova cesta je pevnosťou“

Izraelský kráľ pokračuje: „Bázeň pred Jehovom, tá pridáva dni, ale roky skazených budú skrátené. Očakávaním spravodlivých je plesanie, ale nádej skazených, tá zahynie.“ — Príslovia 10:27, 28.

Spravodlivého vedie zbožná bázeň a snaží sa páčiť Jehovovi v myšlienkach, slovách i skutkoch. Boh sa oňho stará a spĺňa jeho spravodlivé očakávania. No skazený vedie bezbožný život. Jeho nádeje sa azda občas splnia, ale len dočasne, lebo jeho dni sú často skrátené násilím alebo chorobou vyplývajúcou z jeho spôsobu života. V deň jeho smrti sa všetky jeho nádeje rozplynú. — Príslovia 11:7.

„Jehovova cesta je pevnosťou pre bezúhonného,“ hovorí Šalamún, „ale skazou je pre tých, ktorí konajú škodlivo.“ ​(Príslovia 10:29) Jehovova cesta sa tu vzťahuje nie na cestu života, po ktorej by sme mali kráčať, ale na Boží spôsob zaobchádzania s ľudstvom. „Skala, dokonalá je jeho činnosť,“ povedal Mojžiš, „lebo všetky jeho cesty sú právom.“ ​(5. Mojžišova 32:4) Spravodlivé Božie cesty znamenajú bezpečie pre spravodlivých a skazu pre bezbožných.

A akou pevnosťou je Jehova pre svoj ľud! „Spravodlivý, ten nebude privedený k potácaniu až na neurčitý čas; ale skazení, tí nebudú stále bývať na zemi. Ústa spravodlivého — tie nesú ovocie múdrosti, ale jazyk zvrátenosti bude odrezaný. Pery spravodlivého — tie spoznajú priazeň, ale ústa skazených sú zvrátenosťou.“ — Príslovia 10:30–32.

Spravodlivým sa určite dobre darí a sú požehnaní, lebo kráčajú chodníkom priamosti. Skutočne, „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť“. (Príslovia 10:22) Kiež teda vždy dbáme na to, aby sme konali v súlade s Božími zásadami. Ovládajme tiež svoje pery a používajme svoj jazyk na sýtenie druhých pravdou z Božieho Slova, ktorá zachraňuje život a vedie ich na cestu spravodlivosti.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Jazyk môže byť ako „vyberané striebro“