Rýdzosť vedie priamych
„ČLOVEK zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom,“ píše sa v Biblii. (Jób 14:1) Zdá sa, že bolesť a utrpenie je údelom človeka počas celej ľudskej existencie. Veď aj každodenný život môže byť plný úzkostlivých starostí a zmätku. Čo nás za zlých okolností úspešne povedie a pomôže nám udržať si spravodlivé postavenie pred Bohom?
Pouvažujme o príklade bohatého muža Jóba, ktorý žil asi pred 3500 rokmi na území dnešnej Arábie. Satan spôsobil tomuto bohabojnému mužovi veľké nešťastie. Jób prišiel o všetok dobytok a smrťou stratil milované deti. Krátko nato Satan postihol Jóba zhubnými vredmi od hlavy po päty. (Jób, 1. a 2. kapitola) Jób vôbec nepoznal príčinu zlých vecí, ktoré ho postihli. Jednako „Jób nezhrešil svojimi perami“. (Jób 2:10) Povedal: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ (Jób 27:5) Áno, Jóba viedla v skúškach jeho rýdzosť.
Rýdzosť sa definuje ako mravná bezúhonnosť, úplnosť a zahŕňa skutočnosť, že človek je z Božieho hľadiska bezúhonný a bezchybný. No neznamená dokonalosť v reči a v konaní nedokonalých ľudí, ktorí v žiadnom prípade nemôžu úplne spĺňať Božie normy. Rýdzosť človeka znamená, že jeho srdce je v oddanosti Jehovovi, jeho vôli a predsavzatiu nerozdelené, čiže úplné. Zbožná oddanosť potom vedie priamych vždy a za každých okolností. Z prvej časti 11. kapitoly biblickej knihy Príslovia uvidíme, ako nás môže naša rýdzosť viesť v rôznych oblastiach života, a uistíme sa o tom, že to prinesie požehnania. So živým záujmom sa teda pozrime, čo sa tam píše.
Rýdzosť vedie k poctivosti v podnikaní
Staroveký izraelský kráľ Šalamún nie právnickými termínmi, ale poetickými slovami zdôrazňuje zásadu poctivosti, keď hovorí: „Falošné váhy sú niečím odporným Jehovovi, ale v úplnom kamennom závaží má zaľúbenie.“ (Príslovia 11:1) To je v knihe Príslovia prvý zo štyroch výskytov, kde sa závažia a váhy používajú na vyjadrenie Jehovovho priania, aby boli jeho ctitelia vo svojich obchodných transakciách poctiví. — Príslovia 16:11; 20:10, 23.
Blahobyt ľudí, ktorí sa uchyľujú k falošným váham — čiže k nepoctivosti —, môže lákať. No naozaj by sme sa chceli zrieknuť Božích noriem toho, čo je dobré a čo zlé, tým, že by sme v obchodných záležitostiach postupovali neeticky? Ak sa nechávame viesť rýdzosťou, tak nie. Nepoctivosti sa vyhýbame preto, lebo Jehovovi je príjemné úplné, čiže presné kamenné závažie, ktoré predstavuje poctivosť.
„Múdrosť je u skromných“
Kráľ Šalamún pokračuje: „Prišla opovážlivosť? Potom príde potupa; ale múdrosť je u skromných.“ (Príslovia 11:2) Opovážlivosť — či už sa prejavuje pýchou, neposlušnosťou, alebo závisťou — prináša hanbu. Na druhej strane pokorne uznať svoje obmedzenia je múdre. Pravdivosť tohto príslovia veľmi dobre ilustrujú biblické príklady.
Závistlivý Lévita Kórach viedol dav vzbúrencov proti autorite Jehovových ustanovených služobníkov, Mojžiša a Árona. Čo bolo výsledkom tohto opovážlivého skutku? „Zem otvorila ústa a pohltila“ niektorých rebelov, zatiaľ čo ďalších, medziiným Kóracha, pohltil oheň. (4. Mojžišova 16:1–3, 16–35; 26:10; 5. Mojžišova 11:6) Taká potupa! Zamyslime sa aj nad Uzzom, ktorý opovážlivo vystrel ruku a chytil truhlu zmluvy, aby zabránil jej pádu. Bol na mieste usmrtený. (2. Samuelova 6:3–8) Je teda veľmi dôležité, aby sme sa vyhýbali opovážlivosti!
Pokorný a skromný človek neutrpí potupu, ani keď sa dopustí chyby. I keď bol Jób v mnohých ohľadoch príkladný, bol nedokonalý. Skúšky odhalili vážny nedostatok v niektorých oblastiach jeho uvažovania. V obhajobe pred žalobcami tak trochu stratil vyrovnanosť. Dokonca naznačil, že je spravodlivejší ako Boh. (Jób 35:2, 3) Ako Jehova napravil Jóbovo uvažovanie?
Jehova poučil Jóba o nepatrnosti človeka v porovnaní s veľkosťou Boha, keď mu poukázal na zem, more, hviezdnaté nebesia, niektoré zvieratá a ďalšie obdivuhodné veci, ktoré vytvoril. (Jób, 38. až 41. kapitola) Jehova nikde vo svojej reči neuviedol, prečo Jób trpí. Nemusel. Jób bol skromný. Pokorne uznal veľký rozdiel medzi sebou a Bohom, svojou nedokonalosťou a slabosťou a Jehovovou spravodlivosťou a mocou. Povedal: „Odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:6) Rýdzosť viedla Jóba k ochotnému prijatiu pokarhania. A ako je to s nami? Keby nás bolo treba pokarhať alebo napraviť, podnietila by nás rýdzosť, aby sme to ochotne prijali?
Aj Mojžiš bol skromný a pokorný. Keď sa vyčerpával riešením problémov iných ľudí, jeho svokor Jetro mu navrhol praktické riešenie: Podeľ sa o určitú mieru zodpovednosti s ďalšími schopnými mužmi. Mojžiš uznal svoje obmedzenia a múdro prijal tento návrh. (2. Mojžišova 18:17–26; 4. Mojžišova 12:3) Skromný človek sa nezdráha udeliť autoritu iným ani sa nebojí, že keď sa o vhodné úlohy podelí s ďalšími schopnými mužmi, stratí nejako kontrolu. (4. Mojžišova 11:16, 17, 26–29) Namiesto toho im horlivo pomáha robiť duchovné pokroky. (1. Timotejovi 4:15) Nemalo by to platiť aj o nás?
‚Cesta bezúhonného je rovná‘
Šalamún uznáva, že rýdzosť vždy neuchráni priameho pred nebezpečenstvom či nešťastím, keď hovorí: „Rýdzosť priamych — tá ich vedie, ale prekrúcanie olúpi tých, ktorí konajú zradne.“ (Príslovia 11:3) Rýdzosť vedie priameho aj za ťažkých okolností konať to, čo je v Božích očiach správne, a z dlhodobého hľadiska mu prináša úžitok. Jób odmietol zriecť sa svojej rýdzosti a Jehova „požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok“. (Jób 42:12) Ľudia, ktorí konajú zradne, majú azda pocit, že si polepšujú na úkor iného, a možno sa dokonca zdá, že sa im nejaký čas darí. No skôr či neskôr ich zničí vlastný podvod.
Múdry kráľ hovorí: „Hodnotné veci nebudú na úžitok v deň zúrivosti, ale spravodlivosť vyslobodí zo smrti.“ (Príslovia 11:4) Je pochabé lopotiť sa pre hmotný zisk, a pritom zanedbávať osobné štúdium, modlitbu, účasť na zhromaždeniach a zvestovateľskú službu, teda práve tie činnosti, ktoré prehlbujú našu lásku k Bohu a posilňujú našu oddanosť voči nemu! V blížiacom sa veľkom súžení žiadne bohatstvo neprinesie oslobodenie. (Matúš 24:21) Prinesie ho iba spravodlivosť priameho. (Zjavenie 7:9, 14) Preto je múdre vziať si k srdcu Sofoniášovu naliehavú prosbu: „Kým na vás nepríde deň Jehovovho hnevu, hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme, ktorí ste vykonávali Jeho sudcovské rozhodnutia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť.“ (Sofoniáš 2:2, 3) Dajme si dovtedy za cieľ ‚ctiť Jehovu svojimi hodnotnými vecami‘. — Príslovia 3:9.
Šalamún ďalej zdôrazňuje hodnotu úsilia o spravodlivosť. Stavia do protikladu to, k čomu dospeje bezúhonný, s tým, k čomu dospeje skazený: „Spravodlivosť bezúhonného, tá narovná jeho cestu, ale skazený padne vo svojej vlastnej skazenosti. Spravodlivosť priamych, tá ich vyslobodí, ale tí, ktorí konajú zradne, budú chytení svojou žiadostivosťou. Keď umiera skazený, hynie jeho nádej; a zahynulo i očakávanie založené na moci. Spravodlivý, ten je vyslobodený i z tiesne, a skazený tam vchádza namiesto neho.“ (Príslovia 11:5–8) Bezúhonný človek nespadne na svojej ceste ani sa nezamotá do vlastného konania. Jeho cesta je rovná. Priami sú nakoniec vyslobodení z tiesne. Skazení sa môžu javiť mocní, ale ich také oslobodenie nečaká.
‚Mesto je povznesené‘
Rýdzosť priamych i skazenosť zločincov má vplyv aj na druhých ľudí. „Ten, kto je odpadlík, ničí svojimi ústami svojho blížneho, ale poznaním sú vyslobodení spravodliví,“ hovorí izraelský kráľ. (Príslovia 11:9) Kto by popieral, že ohováranie, klebetenie, oplzlá reč a prázdne reči škodia druhým? Na druhej strane reč spravodlivého je čistá, premyslená a ohľaduplná. Spravodlivý je vyslobodený poznaním, lebo vďaka svojej rýdzosti má dôkazy potrebné na to, aby ukázal, že jeho žalobcovia klamú.
Kráľ pokračuje: „Pre dobrotu spravodlivých je mesto povznesené, ale keď hynú skazení, radostne sa prevoláva.“ (Príslovia 11:10) Spravodlivých majú ostatní ľudia obyčajne radi a ich susedia sa cítia povznesene — šťastne a radostne. ‚Skazených‘ nemá nikto skutočne rád. Keď skazení zomierajú, ľudia všeobecne za nimi obyčajne nežialia. Určite nebude nik smútiť, keď Jehova ‚odreže zo zeme zlých a vytrhne z nej zradných‘. (Príslovia 2:21, 22) Naopak, zavládne radosť, lebo ich už nebude. Ale čo my? Bude dobré, keď sa zamyslíme, či spôsob nášho správania prispieva k radosti druhých ľudí.
‚Mesto je vyvýšené‘
Šalamún ďalej stavia do protikladu vplyv priamych a vplyv skazených ľudí na spoločnosť, keď hovorí: „Pre požehnanie priamych je mesto vyvýšené, ale pre ústa skazených je zborené.“ — Príslovia 11:11.
Obyvatelia mesta, ktorí konajú priamo, podporujú pokoj a blaho a budujú ostatných obyvateľov. Mesto je teda vyvýšené — prosperuje. Ľudia, ktorí hovoria utŕhačné, škodlivé a skazené veci, spôsobujú nepokoj, bolesť, nejednotnosť a ťažkosti. Zvlášť to platí, ak títo jednotlivci majú nejaké vplyvné postavenie. Také mesto trpí neporiadkom, korupciou a morálnym a možno aj ekonomickým úpadkom.
Zásada uvedená v Prísloviach 11:11 sa vzťahuje aj na Jehovov ľud, lebo jeho členovia sa spolu stýkajú v zboroch podobných mestám. Zbor, v ktorom majú vplyv duchovní ľudia — priami, ktorých vedie rýdzosť —, je zhromaždením šťastných, aktívnych a ochotných ľudí, ktorí prinášajú Bohu česť. Jehova taký zbor žehná a zbor duchovne prosperuje. Tu a tam niekoľkí, ktorí sú azda rozladení a nespokojní, kritizujú to, ako sa v zbore postupuje, a rozhorčene o tom hovoria. Títo ľudia sa podobajú ‚jedovatému koreňu‘, ktorý sa môže rozšíriť a otráviť ďalších, ktorí pôvodne neboli ovplyvnení. (Hebrejom 12:15) Takí ľudia často chcú viac právomocí a významnejšie postavenie. Šíria reči, že v zbore vládne nespravodlivosť, etnické predsudky a podobne alebo že sa tak prejavujú starší. Ich ústa môžu skutočne rozdeliť zbor. Nemali by sme odmietnuť počúvať ich reči a usilovať sa byť duchovnými ľuďmi, ktorí prispievajú k pokoju a jednote zboru?
Šalamún ďalej hovorí: „Ten, kto nemá srdce, opovrhol svojím blížnym, ale muž s rozsiahlou rozlišovacou schopnosťou, ten mlčí. Kto obchádza ako ohovárač, odkrýva dôverný rozhovor, ale kto je verného ducha, prikrýva vec.“ — Príslovia 11:12, 13.
Človek bez dobrého úsudku, čiže človek, ktorý „nemá srdce“, robí veľkú škodu! Pokračuje vo svojej neviazanej reči, až začne ohovárať alebo očierňovať. Vymenovaní starší musia taký zhubný vplyv rýchlo zastaviť. Na rozdiel od niekoho, „kto nemá srdce“, muž s rozlišovacou schopnosťou vie, kedy zostať ticho. Nezrádza dôveru, ale prikrýva vec. Človek s rozlišovacou schopnosťou vie, že nestrážený jazyk môže spôsobiť veľa škody, a preto je „verného ducha“. Je lojálny spoluveriacim a nevyzrádza dôverné záležitosti, ktoré by mohli spoluveriacich ohroziť. Ľudia, ktorí takto zachovávajú rýdzosť, sú pre zbor veľkým požehnaním!
Jehova nám chce pomôcť kráčať cestou bezúhonných, a preto nám poskytuje hojnosť duchovného pokrmu, ktorý sa pripravuje pod vedením „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Okrem toho v našich zboroch podobajúcich sa mestám dostávame veľa osobnej pomoci od kresťanských starších. (Efezanom 4:11–13) Sme za nich naozaj vďační, lebo „ak niet obratného vedenia, ľud padá, ale záchrana je v množstve radcov“. (Príslovia 11:14) Buďme pevne rozhodnutí ‚chodiť vo svojej rýdzosti‘ stoj čo stoj! — Žalm 26:1.
[Zvýraznený text na strane 26]
Je pochabé lopotiť sa pre hmotný zisk, a pritom zanedbávať teokratickú činnosť!
[Obrázky na strane 24]
Jób sa nechal viesť rýdzosťou a Jehova ho žehnal
[Obrázok na strane 25]
Uzza zomrel pre opovážlivosť