Učme sa nachádzať radosť v bázni pred Jehovom
„Poďte, synovia, počúvajte ma; je to bázeň pred Jehovom, ktorú vás budem vyučovať.“ — ŽALM 34:11.
1. Ako Božie Kráľovstvo zaženie strach? Týka sa to však všetkého strachu?
ĽUDIA všade na svete túžia po oslobodení od strachu — od strachu zo zločinnosti a násilia, strachu z nezamestnanosti a strachu z ťažkých chorôb. Aký to bude veľkolepý deň, keď sa pod vládou Božieho Kráľovstva toto oslobodenie stane skutočnosťou! (Izaiáš 33:24; 65:21–23; Micheáš 4:4) No nie všetok strach bude vtedy rozptýlený a ani teraz by sme sa nemali snažiť zo svojho života vytlačiť všetok strach. Jestvuje strach, ktorý je dobrý, a jestvuje aj strach, ktorý je zlý.
2. a) Aký druh strachu je zlý a aký druh strachu je žiaduci? b) Čo je to zbožná bázeň a ako to ukazujú uvedené biblické texty?
2 Strach môže byť duševným jedom, ktorý v človeku ochromuje schopnosť uvažovať. Môže podkopávať odvahu a ničiť nádej. Takýto strach môže zažívať niekto, koho fyzicky ohrozuje nejaký nepriateľ. (Jeremiáš 51:30) Môže ho zažívať aj ten, kto pripisuje príliš veľkú dôležitosť tomu, aby ho uznávali určití vplyvní ľudia. (Príslovia 29:25) Ale jestvuje aj strach, ktorý je zdravý; taký druh strachu či bázne, ktorý nám bráni urobiť niečo nerozvážne a chráni nás pred zranením. A k zbožnej bázni patrí ešte niečo viac. Je to bázeň pred Jehovom, hlboký rešpekt pred ním, spojený so zdravou obavou, aby sme sa mu neznepáčili. (Žalm 89:7) Táto bázeň pred tým, že by sme mohli vyvolať jeho neľúbosť, pramení z ocenenia jeho milujúcej láskavosti a dobroty. (Žalm 5:7; Hozeáš 3:5) Patrí k nej tiež uvedomovanie si, že Jehova je Najvyšší Sudca a Všemocný, ktorý má moc uložiť trest, ba i usmrtiť tých, ktorí odmietajú poslúchať ho. — Rimanom 14:10–12.
3. Aký kontrast je medzi bázňou pred Jehovom a strachom spojeným s niektorými pohanskými božstvami?
3 Zbožná bázeň je zdravá, nie chorobná. Podnecuje človeka, aby pevne stál za tým, čo je správne, a nerobil ústupky konaním toho, čo je nesprávne. Nie je ako strach spájaný so starovekým gréckym bohom Fobom, ktorý bol opisovaný ako zlovestný boh vzbudzujúci hrôzu. A nie je ani ako strach spájaný s hinduistickou bohyňou Kálí, ktorá je niekedy zobrazovaná ako krvilačná bohyňa, s mŕtvolami, hadmi a lebkami ako ozdobami. Zbožná bázeň priťahuje, neodpudzuje. Spája sa s láskou a ocenením. Preto nás zbožná bázeň priťahuje k Jehovovi. — 5. Mojžišova 10:12, 13; Žalm 2:11.
Prečo ju niektorí ľudia majú a iní nie
4. Do akého stavu sa ľudstvo dostalo, ako to ukázal apoštol Pavol, a čo je toho príčinou?
4 Ľudstvo ako celok nie je podnecované touto vlastnosťou zbožnej bázne. V Rimanom 3:9–18 apoštol Pavol opisuje, ako ďaleko sa ľudia dostali od pôvodnej dokonalosti. Pavol hovorí, že všetci sú pod vplyvom hriechu, a potom cituje zo Žalmov: „Niet spravodlivého človeka, ani jediného.“ (Pozri Žalm 14:1.) Potom sa zaoberá podrobnosťami, keď uvádza také veci, ako zanedbávanie hľadania Boha zo strany ľudí, ich nedostatok láskavosti, ich podvodnú reč, preklínanie a prelievanie krvi. Ako presne to opisuje dnešný svet! Väčšina ľudí vôbec nemá záujem o Boha a o jeho predsavzatia. Akákoľvek vonkajšia podoba láskavosti je príliš často vyhradená na príležitosti, keď ňou možno niečo získať. Bežné je luhanie a vulgárna reč. Krviprelievanie je predvádzané nielen v správach, ale aj v zábave. Čo je príčinou tejto situácie? Je pravda, že všetci sme potomkami hriešnika Adama, ale keď ľudia prijímajú ako svoj spôsob života veci, ktoré tu apoštol Pavol opisuje, je v tom ešte niečo iné. Vysvetľuje to 18. verš: „Pred ich očami niet bázne pred Bohom.“ — Pozri Žalm 36:1.
5. Prečo niektorí ľudia majú zbožnú bázeň a iní nie?
5 Prečo však niektorí ľudia majú zbožnú bázeň a iní nie? Jednoducho povedané preto, lebo niektorí ľudia si ju rozvíjajú, zatiaľ čo iní to nerobia. Nikto z nás sa s ňou nenarodil, ale všetci máme schopnosť ju nadobudnúť. Zbožná bázeň je niečím, čomu sa musíme naučiť. A ak má byť mocnou podnecujúcou silou v našom živote, musíme si ju potom ďalej rozvíjať.
Príťažlivé pozvanie
6. Kto nám predkladá pozvanie zaznamenané v Žalme 34:11 a ako tento text ukazuje, že zbožnej bázni sa treba učiť?
6 Príťažlivé pozvanie, aby sme sa učili bázni pred Jehovom, nám predkladá 34. žalm. Je to Dávidov žalm. A predobrazom koho bol Dávid? Nikoho iného než Pána Ježiša Krista. Proroctvo, ktoré apoštol Ján konkrétne uplatnil na Ježiša, je zaznamenané v 20. verši tohto žalmu. (Ján 19:36) Ježiš je tým, kto v našich dňoch dáva také pozvanie, aké je v 11. verši: „Poďte, synovia, počúvajte ma; je to bázeň pred Jehovom, ktorú vás budem vyučovať.“ To jasne ukazuje, že zbožná bázeň je niečo, čomu sa možno učiť, a Ježiš Kristus je výnimočne spôsobilý na to, aby nás učil. Prečo?
7. Prečo je najmä Ježiš tým, od koho sa máme učiť zbožnej bázni?
7 Ježiš Kristus pozná dôležitosť zbožnej bázne. List Hebrejom 5:7 o ňom hovorí: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ Táto zbožná bázeň bola vlastnosťou, ktorú Ježiš Kristus prejavil ešte predtým, než sa ocitol tvárou v tvár smrti na mučeníckom kole. Spomeň si, že v Prísloviach v 8. kapitole je Boží Syn opísaný ako zosobnenie múdrosti. A Príslovia 9:10 nám hovoria: „Počiatkom múdrosti je bázeň pred Jehovom.“ Takže táto zbožná bázeň bola základnou zložkou osobnosti Božieho Syna už dávno predtým, ako prišiel na zem.
8. Čo sa učíme o bázni pred Jehovom z Izaiáša 11:2, 3?
8 Okrem toho Izaiáš 11:2, 3 o Ježišovi ako o mesiášskom Kráľovi hovorí: „Spočinie na ňom Jehovov duch, duch múdrosti a porozumenia, duch rady a moci, duch poznania a bázne pred Jehovom; a bude sa radovať v bázni pred Jehovom.“ Ako nádherne je to vyjadrené! Bázeň pred Jehovom nie je niečím nepríjemným. Je pozitívna a konštruktívna. Je to vlastnosť, ktorá sa rozšíri do celej oblasti, nad ktorou bude Kristus vládnuť ako Kráľ. Kristus vládne už teraz a všetkých, ktorí sú zhromažďovaní ako jeho poddaní, poučuje v bázni pred Jehovom. Ako?
9. Ako nás Ježiš Kristus učí bázni pred Jehovom a čo nás chce o nej naučiť?
9 Pomocou našich zborových zhromaždení a zjazdov nám Ježiš ako ustanovená Hlava zboru a ako mesiášsky Kráľ pomáha jasne porozumieť, čo je to zbožná bázeň a prečo je taká užitočná. Ježiš sa tým snaží prehĺbiť naše ocenenie pre ňu, aby sme sa — tak ako on — naučili nachádzať radosť v bázni pred Jehovom.
Vynaložíš úsilie?
10. Čo musíme robiť na kresťanských zhromaždeniach, aby sme porozumeli bázni pred Jehovom?
10 Prirodzene, iba to, že si budeme čítať Bibliu či chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva, nám nezaručí, že budeme mať zbožnú bázeň. Všimni si, čo musíme robiť, aby sme skutočne porozumeli bázni pred Jehovom. V Prísloviach 2:1–5 sa hovorí: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha.“ Preto je potrebné, aby sme na zhromaždeniach venovali pozornosť tomu, čo sa hovorí, aby sme sa vážne snažili sústrediť na kľúčové myšlienky a zapamätať si ich, aby sme hlboko uvažovali o tom, ako by malo to, čo cítime k Jehovovi, ovplyvniť náš postoj k poskytovaným radám — áno, aby sme si otvorili srdce. Vtedy porozumieme bázni pred Jehovom.
11. Čo by sme mali vrúcne a často robiť, aby sme si mohli rozvíjať zbožnú bázeň?
11 Žalm 86:11 upozorňuje na ďalší dôležitý činiteľ — na modlitbu. „Poučuj ma, ó, Jehova, o svojej ceste. Budem chodiť v tvojej pravde,“ modlil sa žalmista. „Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ Jehova schválil túto modlitbu, keďže ju dal zaznamenať do Biblie. Aby sme si mohli rozvíjať zbožnú bázeň, aj my sa musíme modliť k Jehovovi, aby nám pomáhal, a prinesie nám to úžitok, ak sa budeme modliť vrúcne a často. — Lukáš 18:1–8.
Týka sa to tvojho srdca
12. Prečo treba venovať zvláštnu pozornosť srdcu a čo k tomu patrí?
12 V Žalme 86:11 je ešte niečo ďalšie, čo by sme si mali všimnúť. Žalmista neprosil len o rozumové pochopenie bázne pred Bohom. Zmieňuje sa o svojom srdci. Rozvíjanie zbožnej bázne sa týka obrazného srdca, ktoré si vyžaduje zvláštnu pozornosť, lebo je vnútornou osobnosťou, ktorá sa prejavuje v každej našej životnej činnosti a zahŕňa naše myšlienky, postoje, túžby, pohnútky, ciele.
13. a) Čo môže naznačovať, že niekto má rozdelené srdce? b) Aký cieľ by sme sa mali snažiť dosiahnuť, keď si rozvíjame zbožnú bázeň?
13 Biblia nás upozorňuje, že srdce človeka môže byť rozdelené. Môže byť zradné. (Žalm 12:2; Jeremiáš 17:9) Môže nás podnecovať, aby sme sa podieľali na zdravej činnosti — chodili na zhromaždenia a do zvestovateľskej služby; ale môže mať tiež rado určité stránky svetského spôsobu života. To nám môže brániť v tom, aby sme skutočne celou dušou podporovali záujmy Kráľovstva. Toto zradné srdce sa nás potom môže snažiť presvedčiť, že, koniec koncov, robíme toľko, čo mnohí iní. Alebo — možno v škole či na našom svetskom pracovisku — srdce môže byť ovplyvnené strachom z človeka. V dôsledku toho možno v takom prostredí váhame dať najavo, že sme Jehovovi svedkovia, a možno dokonca robíme také veci, ktoré nie sú pre kresťanov vhodné. Potom nás však trápi svedomie. Takými ľuďmi nechceme byť. Modlime sa preto k Jehovovi tak ako žalmista: „Zjednoť moje srdce, aby sa bálo tvojho mena.“ Chceme, aby celá naša vnútorná osobnosť, ktorá sa prejavuje v každej našej životnej činnosti, dokazovala, že sa ‚bojíme pravého Boha a dodržujeme jeho prikázania‘. — Kazateľ 12:13.
14, 15. a) Čo Jehova sľúbil, že dá svojmu ľudu, keď predpovedal navrátenie Izraela zo zajatia v Babylone? b) Čo Jehova urobil pre to, aby do sŕdc svojho ľudu vštepil bázeň pred Bohom? c) Prečo sa Izrael odvrátil od Jehovových ciest?
14 Jehova sľúbil, že svojmu ľudu dá takéto bohabojné srdce. Predpovedal obnovenie Izraela a povedal to, čo čítame v Jeremiášovi 32:37–39: „Ja ich privediem späť na toto miesto a nechám ich bývať v bezpečí. A istotne sa stanú mojím ľudom a ja sám sa stanem ich Bohom. A ja im dám jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma vždy báli pre vlastné dobro i svojich synov po sebe.“ V 40. verši je Boží sľub posilnený: „Vložím im do srdca bázeň predo mnou, aby neodbočili odo mňa.“ V roku 537 pred n. l. ich Jehova skutočne priviedol späť do Jeruzalema, tak ako sľúbil. Ale ako je to so zvyškom tohto sľubu — že im dá ‚jedno srdce, aby sa ho vždy báli‘? Prečo sa staroveký izraelský národ po tom, ako ich Jehova priviedol späť z Babylona, od Jehovu odvrátil, a preto bol ich chrám v roku 70 n. l. zničený a už nikdy nemal byť znovu postavený?
15 Nebolo to pre nejaké zlyhanie zo strany Jehovu. Jehova skutočne podnikol kroky, aby do sŕdc svojho ľudu vložil bázeň pred Bohom. Milosrdenstvom, ktoré prejavil, keď ich oslobodil z Babylona a vrátil ich do ich domoviny, im dal dostatočné dôvody na to, aby naňho hľadeli s hlbokým rešpektom. To všetko Boh posilnil pripomienkami, radami a karhaním prostredníctvom prorokov Haggea, Zechariáša a Malachiáša, prostredníctvom Ezdráša, ktorý bol k nim poslaný ako učiteľ, prostredníctvom miestodržiteľa Nehemiáša a prostredníctvom svojho vlastného Syna. Občas tento ľud počúval. Počúvli, keď na naliehanie Haggea a Zechariáša znovu postavili Jehovov chrám a keď za dní Ezdráša poslali preč cudzozemské manželky. (Ezdráš 5:1, 2; 10:1–4) Ale častejšie neposlúchali. Neboli dôslední vo svojej pozornosti, nezostali vnímaví voči radám, nenechali si srdcia otvorené. Izraeliti si nerozvíjali zbožnú bázeň, a preto nebola mocnou podnecujúcou silou v ich živote. — Malachiáš 1:6; Matúš 15:7, 8.
16. Do čích sŕdc vštepil Jehova zbožnú bázeň?
16 Napriek tomu Jehovov sľub, že vloží zbožnú bázeň do sŕdc svojho ľudu, nezlyhal. Urobil novú zmluvu s duchovným Izraelom — s tými kresťanmi, ktorým predložil nebeskú nádej. (Jeremiáš 31:33; Galaťanom 6:16) V roku 1919 ich Boh vyviedol zo zajatia vo Veľkom Babylone, svetovej ríši falošného náboženstva. Do sŕdc im pevne vštepil bázeň pred ním. To prinieslo bohatý úžitok im a tiež „veľkému zástupu“ ľudí, ktorí majú nádej, že budú žiť ako pozemskí poddaní Kráľovstva. (Jeremiáš 32:39; Zjavenie 7:9) Aj do ich sŕdc sa dostala bázeň pred Jehovom.
Ako sa zbožná bázeň vštepuje do našich sŕdc
17. Ako Jehova vložil do našich sŕdc zbožnú bázeň?
17 Ako Jehova vštepil túto zbožnú bázeň do našich sŕdc? Pôsobením svojho ducha. A čo máme, čo je dielom svätého ducha? Bibliu, Božie inšpirované Slovo. (2. Timotejovi 3:16, 17) Tým, čo Jehova urobil v minulosti, tým, ako zaobchádza so svojimi služobníkmi v súčasnosti, pričom sa spĺňa jeho prorocké Slovo, a tým, že dáva proroctvá o veciach, ktoré prídu, nám všetkým poskytuje zdravý základ pre to, aby sme si rozvíjali zbožnú bázeň. — Jozua 24:2–15; Hebrejom 10:30, 31.
18, 19. Ako nám zjazdy a zborové zhromaždenia pomáhajú nadobudnúť zbožnú bázeň?
18 Je pozoruhodné, že Jehova povedal Mojžišovi slová, ktoré sú zaznamenané v 5. Mojžišovej 4:10: „Zhromaždi ku mne ľud, aby som im dal počuť svoje slová, aby sa ma naučili báť po všetky dni, kým budú živí na pôde, a aby vyučovali svojich synov.“ Podobne dnes Jehova urobil mnohé opatrenia, aby svojmu ľudu pomohol naučiť sa báť sa ho. Na zjazdoch a na zborových zhromaždeniach si rozoberáme dôkazy Jehovovej milujúcej láskavosti a dobroty. Práve to sme robili pri štúdiu knihy Najväčší človek, ktorý kedy žil. Ako ťa toto štúdium ovplyvnilo a ako ovplyvnilo tvoj postoj k Jehovovi? Keď si videl rôzne stránky vznešenej osobnosti nášho nebeského Otca, odzrkadlenej v jeho Synovi, či to neposilnilo tvoju túžbu nikdy sa neznepáčiť Bohu? — Kolosanom 1:15.
19 Na našich zhromaždeniach si rozoberáme i správy o tom, ako Jehova oslobodzoval svoj ľud v minulosti. (2. Samuelova 7:23) Keď študujeme biblickú knihu Zjavenie pomocou knihy Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko!, dozvedáme sa o prorockých videniach, ktoré sa v tomto dvadsiatom storočí už splnili, a o udalostiach vzbudzujúcich bázeň, ktoré ešte nastanú. O všetkých takýchto Božích činoch Žalm 66:5 hovorí: „Poďte ľudia a viďte Božie činy. Jeho počínanie voči ľudským synom vzbudzuje bázeň.“ Áno, pri správnom pohľade tieto Božie činy vštepujú do našich sŕdc bázeň pred Jehovom, hlboký rešpekt. Môžeme teda vidieť, že Jehova Boh plní svoj sľub: „Vložím im do srdca bázeň predo mnou, aby neodbočili odo mňa.“ — Jeremiáš 32:40.
20. Čo sa od nás vyžaduje, aby sa nám zbožná bázeň dostala hlboko do srdca?
20 Je však zjavné, že zbožná bázeň sa nám nedostane do srdca bez nášho úsilia. Výsledky sa nedostavia automaticky. Jehova si svoju úlohu plní. A my si musíme plniť našu úlohu tak, že si rozvíjame zbožnú bázeň. (5. Mojžišova 5:29) Prirodzený Izrael v tom zlyhal. Ale duchovný Izrael a jeho spoločníci sa spoliehajú na Jehovu a už teraz zažívajú mnohé dobrodenia, ktoré sa dostávajú tým, čo majú bázeň pred Bohom. O niektorých z týchto dobrodení budeme uvažovať v nasledujúcom článku.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo je to zbožná bázeň?
◻ Ako sme vyučovaní nachádzať radosť v bázni pred Jehovom?
◻ Aké úsilie sa od nás vyžaduje, aby sme mali zbožnú bázeň?
◻ Prečo sa nadobúdanie zbožnej bázne týka všetkých čŕt nášho obrazného srdca?
[Obrázky na stranách 12, 13]
Porozumieť bázni pred Jehovom si vyžaduje usilovné štúdium