Čo je nesprávne na láske k peniazom?

PAVOL a Mária viedli veľkú samoobsluhu v jednej chudobnej africkej obci.a Tvrdou prácou vo dne v noci si zarobili veľa peňazí. Časom sa Mária mohla pýšiť veľkým, novým domom naplneným luxusným nábytkom. A Pavol sa mohol voziť v luxusnom aute.

Jedného dňa prišli za Pavlom členovia istej skupiny, ktorá bola v opozícii voči vláde, a žiadali: „Chceme, aby tvoj obchod každý mesiac prispieval [sumou 100 dolárov] na podporu našej veci.“ Keďže v politickom boji sa Pavol s Máriou nechceli postaviť na žiadnu stranu, odvážne to odmietli. Pre svoj neutrálny postoj upadli do podozrenia, že dostávajú finančnú podporu od vlády. Raz cez víkend, keď Pavol a Mária boli mimo mesta, ich obchod bol vykradnutý a ich auto a nádherný dom boli podpálené.

Je to naozaj smutná príhoda, ale môžeme sa z nej poučiť? Mnohí z tých, čo tvrdo pracovali s cieľom zbohatnúť, možno neboli postihnutí nejakým nešťastím, ktoré by ich olúpilo o bohatstvo, ale čo prinesie budúcnosť? Prečo Biblia hovorí, že „tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy“? — 1. Timotejovi 6:9.

Vyrovnaný názor na peniaze

Podľa Biblie sa musí pravý kresťan či kresťanka starať o hmotné potreby svojich rodinných príslušníkov, ktorí sú od neho alebo od nej závislí. Niekedy to môže byť ťažké pre také okolnosti, ako je napríklad strata zamestnania alebo zdravotné problémy. Na druhej strane kresťan, ktorý svojvoľne zanedbáva starostlivosť o svoju rodinu, „zaprel vieru a je horší ako človek bez viery“. — 1. Timotejovi 5:8.

V niektorých vidieckych spoločenstvách žijú ľudia z pôdy, na ktorej si sami dopestujú potraviny a chovajú dobytok. Niektorí len málo používajú peniaze, pretože veci potrebné pre život si zaobstarávajú výmenou za tovar a služby. No živitelia najčastejšie zaopatrujú svoje rodiny tak, že pracujú za mzdu v nejakom zamestnaní. Zarobené peniaze potom používajú na nákup potravín a iných vecí, ktoré prispievajú k blahu ich rodiny. Okrem toho múdro ušetrené peniaze môžu poskytnúť určitú mieru ochrany v ťažkých časoch alebo v prípade nešťastia. Môžu sa napríklad použiť na úhradu výdavkov za lekársku starostlivosť alebo na potrebné opravy v domácnosti. Preto sa v Biblii realisticky uvádza, že „peniaze sú na ochranu“ a „nájdu odozvu vo všetkom“. — Kazateľ 7:12; 10:19.

Keďže peniaze zmôžu tak veľa, je tu nebezpečenstvo vzniku nerealistického názoru na ich moc. Kresťan si musí uvedomovať ich obmedzenia v porovnaní s inými, dôležitejšími vecami. Biblia napríklad porovnáva hodnotu peňazí s hodnotou zbožnej múdrosti a hovorí: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“ (Kazateľ 7:12) V čom má zbožná múdrosť takúto výhodu oproti peniazom?

Poučenie z minulosti

Názorným príkladom výhody zbožnej múdrosti oproti peniazom sú udalosti, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme v roku 66 n. l. Po odrazení invázie rímskych vojsk Židia v Jeruzaleme zrejme verili, že majú dobré obchodné vyhliadky. Na oslavu svojej novonadobudnutej slobody začali dokonca raziť vlastné peniaze. Ich mince sa razili s takými nápismi v hebrejčine, ako napríklad: „Za slobodu Siona“ a „Svätý Jeruzalem“. Každý rok razili nové mince s nápismi, ktoré tieto mince označujú ako mince z „roku dva“, z „roku tri“ a z „roku štyri“. Archeológovia dokonca vykopali niekoľko vzácnych mincí s nápisom „rok päť“, čo zodpovedá roku 70 n. l. Ale pozerali sa židovskí kresťania na nové židovské peniaze ako na opodstatnený symbol trvalej slobody?

Nie, pretože mali na pamäti slová múdrosti svojho Majstra. Rímsku inváziu, ktorá sa uskutočnila v roku 66 n. l., Ježiš predpovedal. Svojim nasledovníkom radil, aby, keď sa to stane, ‚odišli sprostred Jeruzalema‘. (Lukáš 21:20–22) Dejiny dosvedčujú, že židovskí kresťania to urobili. Pre opustenie Jeruzalema očividne ochotne zniesli stratu majetku a obchodných príležitostí. O štyri roky sa rímske vojská vrátili a mesto obľahli.

Podľa očitého svedka, historika Josepha, „bolo v Meste veľké množstvo zlata“. Ale ohromné množstvo peňazí nemohlo zachrániť Jeruzalem pred hladom, ktorý bol stále „horší“ a „pohlcoval celé domácnosti a rodiny“. Niektorí obyvatelia prehltli zlaté mince a pokúšali sa utiecť z mesta. Boli však zabití svojimi nepriateľmi, ktorí im rozpárali bruchá, aby z nich vytiahli peniaze. „Pre bohatých,“ vysvetľuje Josephus, „bolo rovnako nebezpečné v Meste zostať, ako ho opustiť; mnohí ľudia boli totiž zabití pre svoje peniaze pod zámienkou, že sú to dezertéri.“

O necelých šesť mesiacov od začiatku obliehania bol Jeruzalem zničený a vyše milióna jeho obyvateľov zomrelo od hladu, na morové nákazy a mečom. Láska k peniazom mnohých zaslepila a uvrhla ich do zničenia a skazy, zatiaľ čo uplatnenie slov múdrosti umožnilo židovským kresťanom uniknúť.

To však nebol jediný prípad v dejinách, keď v čase krízy peniaze ľuďom nepomohli. Teda akým krutým pánom môže byť láska k peniazom! (Matúš 6:24) A okrem toho ťa môže olúpiť aj o terajšie šťastie.

Potešenia, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze

Posadnutosť túžbou zbohatnúť môže človeka zaslepiť tak, že nevidí mnohé potešenia, ktoré nevyžadujú množstvo peňazí. Uvažuj napríklad o šťastných rodinných vzťahoch, o pravých priateľoch, o prírodných divoch, očarujúcom západe slnka, pôsobivom hromobití, hviezdnatých nebesiach, o šantení zvierat alebo o kvetoch a stromoch v nedotknutom lese.

Je pravda, že mnohí bohatí ľudia majú viac času na to, aby sa tešili z uvedených príjemných vecí, ale väčšina z nich je príliš zamestnaná snahou udržať si alebo zväčšiť svoje bohatstvo. Aj keď sa to možno zdá čudné, šťastie často uniká práve tým, ktorí majú veľa voľného času. To dnešných výskumníkov prekvapuje. „Ako máme vysvetliť skutočnosť, že získanie toho, po čom tak dychtivo túži toľko ľudí a v čo sa verí ako v nejaký všeliek, prináša takú škálu účinkov siahajúcich od sklamania až po traumu?“ pýta sa Thomas Wiseman vo svojej knihe The Money Motive—​A Study of an Obsession (Hnacia sila peňazí — Štúdia posadnutosti).

Jednou z vecí, ktorá môže bohatého človeka olúpiť o šťastie, je to, že ťažko rozpozná, kto sú jeho skutoční priatelia. Bohatý kráľ Šalamún poznal zo skúsenosti, že „keď pribúdajú dobré veci, určite pribúda tých, ktorí ich jedia“. (Kazateľ 5:11) A mnohí bohatí ľudia trpia úzkostlivými starosťami, keď sa usilujú udržať si alebo zvýšiť hodnotu svojho bohatstva. To ich často oberá o príjemný spánok. Biblia vysvetľuje: „Sladký je spánok slúžiaceho bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ — Kazateľ 5:12.

Láska k peniazom môže poškodiť vzťahy v rodine a medzi priateľmi, pretože môže človeka zvádzať k tomu, aby konal nečestne a zločinne. Tí, ktorí milujú peniaze, sa často dávajú aj na hazardné hry. Je smutné, že túžba zahrať si ešte jednu jedinú hru vrhá mnohých do dlhov. „V čase, keď ku mne títo [náruživí hráči] prichádzajú, zvyčajne už prekročili bod, z ktorého sa dá ešte vrátiť — stratili zamestnanie, podnik, domov a ich rodina ich často už opustila,“ hovorí jeden juhoafrický psychiater. Aká pravdivá je biblická výstraha: „Muž verných skutkov získa mnoho požehnania, ale ten, kto sa ponáhľa získať bohatstvo, nezostane nevinný.“ — Príslovia 28:20.

‚Robí si krídla... a odlieta‘

Iným dôvodom, prečo je láska k peniazom taká nebezpečná, je to, že ľudské vlády nedokázali plne spolupracovať alebo zaistiť, aby si peniaze zachovali medzinárodne stabilnú hodnotu; ani nedokážu zabrániť hospodárskym poklesom, krízam a krachom na burzách. Aj podvody, krádeže a inflácia podčiarkujú pravdivosť inšpirovaných slov: „Nelopoť sa, aby si získal bohatstvo. Skoncuj so svojím vlastným porozumením. Nechal si svoje oči, aby naň pohliadli, hoci nie je ničím? Lebo si určite robí krídla podobné orlím a odlieta k nebesiam.“ — Príslovia 23:4, 5.

Inflácia. Tento problém sa určite neobmedzuje iba na chudobné krajiny. Začiatkom tohto storočia postihla rýchlo rastúca inflácia priemyselne vyspelé stredoeurópske krajiny. Napríklad pred prvou svetovou vojnou mala nemecká marka približne rovnakú hodnotu ako britský šiling, francúzsky frank a talianska líra. O desať rokov neskôr sa jeden šiling, frank aj líra rovnali približne 1 000 000 000 000 mariek. Aký účinok má prudko narastajúca inflácia na ľudí v bohatých spoločnostiach? „Keď máme usudzovať podľa toho, čo sa stalo porazeným vedúcim mocnostiam začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia,“ hovorí Adam Fergusson vo svojej knihe When Money Dies (Keď zomierajú peniaze), „potom [peňažný kolaps] rozpútava takú chamtivosť, násilie, nešťastie a nenávisť, živené vo veľkej miere strachom, že to žiadna spoločnosť nemôže prežiť bez zmrzačenia a zmien.“

V roku 1923 Nemecko revalvovalo svoju menu tak, že sa 12 núl škrtlo, takže 1 000 000 000 000 starých mariek sa zrazu rovnal jednej novej marke. Tento zákrok síce infláciu zastavil, ale mal ďalšie katastrofálne následky. Fergusson vysvetľuje: „Obnovenie peňažnej stability, ktoré znamenalo pre tisíce ľudí bankrot, milióny ľudí olúpilo o živobytie a ďalším miliónom zmarilo nádeje, si nepriamo vyžiadalo ešte hroznejšiu cenu, ktorú musel zaplatiť celý svet.“ Tou ‚hroznou cenou‘, ktorú mal autor na mysli, bol zrejme vzostup nacizmu a druhá svetová vojna.

Skutočnosť, že veľké bankové kontá sklamali už toľkých ľudí v minulosti, by mala byť triezvou výstrahou v týchto časoch celosvetovej ekonomickej neistoty. Sám Boží Syn varoval, že peniaze zlyhajú, čo sa už určite stalo mnohokrát. (Lukáš 16:9) Ale k tomu najväčšiemu a najrozsiahlejšiemu zlyhaniu peňazí dôjde vtedy, keď Jehova Boh vykoná rozsudok nad týmto skazeným svetom. „Hodnotné veci nebudú na úžitok v deň zúrivosti, ale spravodlivosť vyslobodí zo smrti.“ — Príslovia 11:4.

Aké je teda dôležité, aby sa každý z nás usiloval zachovať si spravodlivé postavenie pred našimi pravými Priateľmi, Jehovom Bohom a Ježišom Kristom!

Zdroj trvalého šťastia

Pavol a Mária, o ktorých sa hovorilo na začiatku, boli Jehovovými svedkami. Mnoho rokov sa zúčastňovali na evanjelizačnom diele celým časom. Ich túžba po bohatstve však spôsobila, že prestali navštevovať zhromaždenia kresťanského zboru a prestali sa deliť o svoju vieru vo verejnej službe. No prebudili sa. „Teraz vidím, aké nerozumné bolo venovať celý svoj čas a energiu niečomu, čo sa môže počas niekoľkých minút rozplynúť v dyme,“ povedala Mária potom, keď bola olúpená a jej dom bol spustošený. Našťastie sa táto manželská dvojica poučila skôr, než by bolo príliš neskoro. Áno, najväčšou škodou, ktorú môže spôsobiť láska k peniazom, je to, že olúpi človeka o schválený vzťah k Jehovovi Bohu a k Ježišovi Kristovi. A akú nádej na prežitie konca tohto skazeného sveta a na vstup do sľúbeného nového sveta spravodlivosti môžeme mať bez týchto Priateľov? — Matúš 6:19–21, 31–34; 2. Petra 3:13.

A tak bez ohľadu na to, či sa považuješ za bohatého alebo chudobného, chráň sa pred tým, že by sa u teba vyvinula láska k peniazom. Pracuj na tom, aby si získal a udržal si ten najväčší poklad — schválené postavenie pred Jehovom Bohom. Môžeš to robiť tak, že budeš stále venovať pozornosť naliehavému pozvaniu: „Duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ — Zjavenie 22:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 8, 9]

Obe strany mince s nápisom „rok dva“, ktorá bola vyrazená počas židovskej vzbury

[Prameň ilustrácie]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.