Tvoj život — aký je jeho zmysel?

„Viedol [som] svoje srdce múdrosťou... dokiaľ neuvidím, čo je dobré pre ľudských synov... v počte dní svojho života.“ — KAZATEĽ 2:3.

 1, 2. Prečo nie je nesprávne mať o seba rozumný záujem?

ZAUJÍMAŠ sa o seba, či nie? Je to normálne. Preto každý deň jeme, keď sme unavení, spíme, a radi sme s priateľmi a s našimi blízkymi. Niekedy sa zahráme nejakú hru, zaplávame si alebo robíme niečo iné, čo nás teší. Odzrkadľuje to náš vyrovnaný záujem o seba.

² Takýto záujem o seba je v súlade s tým, čo napísal Šalamún a k čomu ho podnietil Boh: „Nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu.“ Šalamún na základe skúsenosti dodal: „Aj to som videl, že to je z ruky pravého Boha. Lebo kto je a kto pije lepšie ako ja?“ — Kazateľ 2:24, 25.

 3. Na aké záhadné otázky nenachádzajú mnohí ľudia odpoveď?

³ Ty však vieš, že život je viac než len jedenie, pitie, spanie a robenie niečoho dobrého. Zažívame bolesti, sklamania a starosti. A zdá sa, že sme príliš zamestnaní, než aby sme uvažovali o zmysle svojho života. Nie je to tak aj v tvojom prípade? Vermont Royster, bývalý redaktor novín The Wall Street Journal, po zmienke o vzraste nášho poznania a schopností napísal: „Jedna vec je zvláštna. V úvahách o človeku samom, o jeho dilemách a o jeho mieste v tomto vesmíre, sme len o trochu ďalej ako vtedy, keď sa začal čas. Ešte stále nepoznáme odpoveď na otázky, týkajúce sa toho, kto sme, prečo sme a kam smerujeme.“

 4. Prečo by mal každý z nás chcieť vedieť odpovedať na otázky, ktoré sa nás týkajú?

⁴ Ako by si odpovedal na otázky: Kto sme? Prečo sme tu? A kam smerujeme? V júli minulého roku pán Royster zomrel. Myslíš, že dovtedy stihol nájsť uspokojivé odpovede? No ešte dôležitejšie je, či existuje spôsob, ako ich môžeš nájsť ty. A ako ti to môže pomôcť tešiť sa zo šťastnejšieho, zmysluplnejšieho života? Preskúmajme to.

Hlavný zdroj porozumenia

 5. Prečo by sme mali vzhliadať k Bohu, keď sa snažíme pochopiť otázky o zmysle života?

⁵ Keby sme pri hľadaní zmyslu života boli odkázaní sami na seba, možno by sme dosiahli len malý úspech alebo by sme vôbec neuspeli, tak ako to bolo v prípade väčšiny mužov a žien, dokonca i tých, ktorí boli veľmi vzdelaní a skúsení. Nie sme však ponechaní sami na seba. Náš Stvoriteľ nám poskytuje pomoc. Zamysli sa — či nie je on najvyšším Zdrojom porozumenia a múdrosti, keďže existuje „od neurčitého času až na neurčitý čas“ a má úplné poznanie vesmíru a dejín? (Žalm 90:1, 2) On vytvoril ľudí a pozoroval všetko, čo ľudia zažili, a preto on je tým, u koho by sme mali hľadať porozumenie — a nie u nedokonalých ľudí s ich obmedzenými vedomosťami a obmedzenou vnímavosťou. — Žalm 14:1–3; Rimanom 3:10–12.

 6. a) Ako poskytol Stvoriteľ potrebné porozumenie? b) Ako to súvisí so Šalamúnom?

⁶ I keď nemôžeme očakávať, že Stvoriteľ nám odhalí zmysel života tak, že nám ho pošepne do ucha, poskytuje nám zdroj porozumenia — svoje inšpirované Slovo. (Žalm 32:8; 111:10) V tomto ohľade je mimoriadne cenná kniha Kazateľ. Pisateľa tejto knihy inšpiroval Boh, a preto „Šalamúnova múdrosť bola rozsiahlejšia ako múdrosť všetkých Orientálcov“. (1. Kráľov 3:6–12; 4:30–34) „Šalamúnova múdrosť“ tak zapôsobila na istú panovníčku, ktorá prišla Šalamúna navštíviť, že sa vyjadrila, že jej nepovedali ani polovicu a že tí, ktorí jeho múdrosť počúvajú, budú naozaj šťastní.a (1. Kráľov 10:4–8) My môžeme takisto nadobudnúť pochopenie a šťastie z božskej múdrosti, ktorú poskytol náš Stvoriteľ prostredníctvom Šalamúna.

 7. a) K akému záveru dospel Šalamún v súvislosti s väčšinou činností pod nebom? b) Čo ukazuje, že Šalamúnove zhodnotenia boli realistické?

⁷ Kniha Kazateľ odzrkadľuje múdrosť od Boha, ktorá pôsobila na Šalamúnovo srdce a mozog. Šalamún skúmal „všetko, čo bolo vykonané pod nebesami“ — mal na to čas, prostriedky a porozumenie. Videl, že väčšina z toho „bola márnosť a honba za vetrom“, čo je inšpirované zhodnotenie, na ktoré by sme mali pamätať, keď uvažujeme o zmysle svojho života. (Kazateľ 1:13, 14, 16) Šalamún bol úprimný a realistický. Zamysli sa napríklad nad jeho slovami, ktoré sú zaznamenané v Kazateľovi 1:15, 18. Vieš, že ľudia v priebehu stáročí skúšali rôzne formy vlády, pričom niekedy sa úprimne snažili riešiť problémy a zlepšiť ľudský údel. Mohli však nejaké vlády naozaj vyrovnať všetko, čo je v tomto nedokonalom systéme „pokrivené“? A možno si si všimol, že čím viac má človek vedomostí, tým viac si uvedomuje, že za krátku dĺžku života nie je možné veci úplne napraviť. Uvedomovanie si toho vyvoláva u mnohých frustráciu, ale v našom prípade to tak nemusí byť.

 8. Aké cykly existujú už oddávna?

⁸ Ďalšou vecou na uvažovanie sú opakujúce sa cykly, ktoré nás ovplyvňujú, napríklad východ a západ slnka alebo pohyby vetra a vody. Existovali za dní Mojžiša, Šalamúna, Napoleona i našich prastarých otcov. A existujú naďalej. Podobne „pokolenie odchádza a pokolenie prichádza“. (Kazateľ 1:4–7) Z ľudského hľadiska sa máločo zmenilo. Ľudia v staroveku vykonávali podobnú činnosť, mali podobné nádeje, ambície a výsledky ako ľudia dnešnej doby. Aj keď si nejaký jednotlivec spomedzi ľudí urobil pozoruhodné meno alebo vynikal krásou či schopnosťami, kde je ten človek dnes? Niet ho a pravdepodobne sa naňho zabudlo. To nie je morbidný názor. Väčšina ľudí nepozná ani mená svojich prastarých rodičov alebo nevie, kde sa narodili a kde boli pochovaní. Môžeš teda pochopiť, prečo Šalamún realisticky videl márnosť v ľudskom podnikaní a snažení. — Kazateľ 1:9–11.

 9. Ako nám môže pomôcť to, že nadobudneme realistické chápanie situácie ľudstva?

⁹ Toto božské chápanie podstaty situácie ľudstva nemusí viesť k frustrácii; naopak, môže mať na nás pozitívny účinok a môže nás podnecovať, aby sme nepripisovali nesprávne hodnoty takým cieľom alebo snahám, ktoré čoskoro pominú alebo budú zabudnuté. Malo by nám to pomôcť zhodnotiť to, čo nám život dáva, a to, čo sa snažíme dosiahnuť. Znázornime si to. Namiesto toho, aby sme boli askétmi, môžeme nachádzať radosť vo vyváženom jedení a pití. (Kazateľ 2:24) A ako uvidíme, Šalamún prichádza k veľmi pozitívnemu a optimistickému záveru. Stručne povedané, máme si veľmi ceniť náš vzťah k Stvoriteľovi, ktorý nám môže pomôcť, aby sme mali večnú, šťastnú a zmysluplnú budúcnosť. Šalamún zdôraznil: „Všetko bolo vypočuté a záver vecí je: boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — Kazateľ 12:13.

Zmysel vzhľadom na cyklus života

10. V čom Šalamún porovnával zvieratá a ľudí?

¹⁰ Božská múdrosť, ktorú odzrkadľuje kniha Kazateľ, nám ďalej môže pomáhať pri uvažovaní o zmysle života. Prečo je to tak? Preto, že Šalamún sa realisticky zameral na ďalšie pravdy, o ktorých možno uvažujeme len zriedkavo. Jedna z nich sa týka podobností medzi ľuďmi a zvieratami. Ježiš prirovnal svojich nasledovníkov k ovciam; ľudia vo všeobecnosti však nie sú radi, keď sú prirovnávaní k zvieratám. (Ján 10:11–16) Ale Šalamún uviedol určité nesporné fakty: „Pravý Boh... vyberie [ľudských synov], aby videli, že sami sú zvieratá. Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý... takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť... Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ — Kazateľ 3:18–20.

11. a) Ako možno opísať typický životný cyklus zvieraťa? b) Čo si myslíš o takomto rozbore?

¹¹ Uvažuj o zvierati, ktoré rád pozoruješ, azda o damanovi alebo o zajacovi. (5. Mojžišova 14:7; Žalm 104:18; Príslovia 30:26) Alebo si môžeš predstaviť vevericu; na celom svete je vyše 300 druhov veveríc. Aký je životný cyklus veverice? Po narodení ju matka niekoľko týždňov živí. Zanedlho má kožušinu a môže sa odvážiť ísť von. Môžeš ju vidieť, ako pobehuje a učí sa hľadať potravu. Ale často sa zdá, že sa len hrá a teší zo svojej mladosti. Po približne ročnom raste si nájde druha. Potom si musí postaviť hniezdo či brloh a musí sa starať o potomstvo. Ak nájde dosť bobúľ, orechov a semien, veveričia rodina môže byť dobre živená a môže mať čas na zväčšovanie svojho domova. Ale už po niekoľkých rokoch zviera zostarne a je náchylnejšie na choroby a nehody. Keď má asi desať rokov, zomiera. Taký je jeho životný cyklus, pričom existujú malé odchýlky v závislosti od druhu veverice.

12. a) Prečo je z realistického hľadiska životný cyklus mnohých ľudí podobný životnému cyklu bežného zvieraťa? b) O čom by sme mohli uvažovať, keď nabudúce uvidíme zviera, ktoré sme mali na mysli?

¹² Väčšina ľudí by nemala námietky proti takémuto životnému cyklu v prípade zvieraťa a sotva by očakávala, že veverica má rozumovo odôvodnený zmysel života. Ale život mnohých ľudí sa od toho veľmi neodlišuje, však? Narodia sa a poskytuje sa im starostlivosť, keď sú maličkí. Keď sú mladí, jedia, rastú a hrajú sa. Zanedlho sú dospelí, nájdu si partnera a hľadajú si miesto, kde budú bývať, a spôsob, ako si budú zaobstarávať potravu. Ak sa im darí, môžu dobre prosperovať a zväčšiť si domov (hniezdo), v ktorom budú vychovávať potomstvo. Desaťročia však rýchlo plynú a oni starnú. Ak nie skôr, tak možno po 70 či 80 rokoch naplnených ‚ťažkosťami a vecami, ktoré škodia‘, zomierajú. (Žalm 90:9, 10, 12) Mohol by si pouvažovať o týchto skutočnostiach vedúcich k zamysleniu, keď nabudúce uvidíš vevericu (alebo iné zviera, ktoré si mal na mysli).

13. Aký výsledok je rovnaký u zvierat i u ľudí?

¹³ Dokážeš pochopiť, prečo Šalamún prirovnával život ľudí k životu zvierat. Napísal: „Na všetko je ustanovený čas... čas rodiť a čas umierať.“ Tá posledná eventualita — smrť — je u človeka podobná ako u zvieraťa. „Ako umiera jeden, tak umiera druhý.“ Šalamún dodal: „Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ — Kazateľ 3:1, 2, 19, 20.

14. Ako sa niektorí ľudia snažia zmeniť bežný životný cyklus a s akým výsledkom?

¹⁴ Toto realistické zhodnotenie netreba považovať za negatívne zmýšľanie. Je pravda, že niektorí sa snažia situáciu zmeniť, napríklad prácou navyše, aby zlepšili svoju materiálnu situáciu a mali viac než ich rodičia. Možno sa viac rokov venujú vzdelávaniu, aby si zabezpečili vyššiu životnú úroveň, a popritom sa snažia rozšíriť svoje chápanie života. Alebo sa možno zameriavajú na určité cvičenie alebo na stravovací režim s cieľom nadobudnúť lepšie zdravie a trochu si predĺžiť život. Tieto snahy môžu priniesť určitý úžitok. Ale kto si môže byť istý, že takéto snahy budú úspešné? A ak predsa budú úspešné, na ako dlho?

15. Aké úprimné zhodnotenie života väčšiny ľudí je opodstatnené?

¹⁵ Šalamún sa pýtal: „Pretože je veľa vecí, ktoré spôsobujú mnoho márností, akú má človek výhodu? Lebo kto vie, čo dobré má človek počas života, v počte dní svojho márneho života, keď ich strávi ako tieň? Kto môže človeku povedať, čo sa po ňom stane?“ (Kazateľ 6:11, 12) Keďže smrť dosť rýchlo ukončuje ľudské snaženia, je naozaj takou veľkou výhodou usilovať sa získať viac hmotných vecí alebo chodiť dlhé roky do školy hlavne s cieľom získať viac majetku? A keďže život je taký krátky a odchádza ako tieň, mnohí chápu, že niet času na presmerovanie snaženia na iný ľudský cieľ, keď si uvedomia zlyhanie; a človek si nemôže byť istý ani tým, čo sa „po ňom“ stane jeho deťom.

Čas na získanie dobrého mena

16. a) Čo také by sme mali robiť, čo zvieratá robiť nemôžu? b) Aká ďalšia skutočnosť by mala ovplyvňovať naše zmýšľanie?

¹⁶ Na rozdiel od zvierat my ľudia máme schopnosť uvažovať: ‚Aký je zmysel mojej existencie? Je to iba pevne stanovený cyklus, v ktorom je čas narodiť sa a čas zomrieť?‘ V tejto súvislosti si pripomeň pravdivosť Šalamúnových slov o človeku a zvierati: „Všetci sa vracajú do prachu.“ Znamená to, že smrťou sa existencia človeka úplne končí? Nuž, Biblia ukazuje, že ľudia nemajú nesmrteľnú dušu, ktorá by prežívala telo. Ľudia sami sú duše a duša, ktorá hreší, zomrie. (Ezechiel 18:4, 20) Šalamún podrobne uviedol: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka. Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 10.

17. K akému uvažovaniu by nás mal podnietiť Kazateľ 7:1, 2?

¹⁷ Vzhľadom na túto neodvratnú skutočnosť uvažuj o tomto výroku: „Meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia. Lepšie je ísť do domu smútku ako do domu hostiny, pretože to je koniec všetkého ľudstva; a ten, kto žije, by si to mal vziať k srdcu.“ (Kazateľ 7:1, 2) Musíme súhlasiť, že smrť je „koniec všetkého ľudstva“. Nikto z ľudí nemohol vypiť taký elixír, zjesť takú vitamínovú zmes alebo riadiť sa takou diétou, či venovať sa takému cvičeniu, ktoré by mu umožnilo večný život. A zvyčajne zanedlho po ich smrti „sa zabudla ich pamiatka“. Teda prečo je meno „lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia“?

18. Prečo si môžeme byť istí, že Šalamún veril vo vzkriesenie?

¹⁸ Ako už bolo uvedené, Šalamún bol realista. Vedel o svojich predkoch, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, ktorí si určite urobili dobré meno u nášho Stvoriteľa. Jehova Boh dobre poznal Abraháma, a preto sľúbil, že požehná jeho, i jeho semeno. (1. Mojžišova 18:18, 19; 22:17) Áno, Abrahám mal u Boha dobré meno a stal sa jeho priateľom. (2. Paralipomenon 20:7; Izaiáš 41:8; Jakub 2:23) Abrahám vedel, že jeho život ani život jeho syna nie je jednoducho súčasťou nikdy nekončiaceho cyklu narodenia a smrti. Muselo byť za tým niečo viac. Mali zaručenú vyhliadku, že budú opäť žiť — nie preto, že by mali nesmrteľnú dušu, ale preto, že budú vzkriesení. Abrahám bol presvedčený, že „Boh je schopný vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych“. — Hebrejom 11:17–19.

19. Aké porozumenie môžeme nadobudnúť z knihy Jób, pokiaľ ide o význam Kazateľa 7:1?

¹⁹ To je kľúč k porozumeniu, prečo „meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia“. Šalamún bol takisto ako Jób pred ním presvedčený, že ten, kto stvoril ľudský život, môže ho aj obnoviť. Môže znovu priviesť k životu ľudí, ktorí zomreli. (Jób 14:7–14) Verný Jób povedal: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:15) Predstav si to! Náš Stvoriteľ ‚túži‘ po svojich lojálnych služobníkoch, ktorí zomreli. („Budeš chcieť znovu vidieť dielo svojich rúk.“ — The Jerusalem Bible) Stvoriteľ môže vzkriesiť ľudí, uplatniac výkupnú obeť Ježiša Krista. (Ján 3:16; Skutky 24:15) Je jasné, že ľudia sa môžu odlišovať od zvierat, ktoré zomierajú.

20. a) Kedy platí, že deň smrti je lepší ako deň narodenia? b) Ako Lazarovo vzkriesenie určite zapôsobilo na mnohých?

²⁰ To znamená, že deň smrti môže byť pre niekoho lepší ako deň narodenia, ak si ten človek dovtedy vytvoril dobré meno u Jehovu, ktorý môže vzkriesiť verných, ktorí zomreli. Väčší Šalamún, Ježiš Kristus, to dokázal. Napríklad priviedol späť k životu verného muža Lazara. (Lukáš 11:31; Ján 11:1–44) Dokážeš si predstaviť, že na mnohých, ktorí boli svedkami vzkriesenia Lazara, to veľmi zapôsobilo a uverili v Božieho Syna. (Ján 11:45) Myslíš, že mali pocit, že ich život nemá zmysel, a že nemali predstavu, kto sú a kam smerujú? Naopak, mohli chápať, že nie sú iba zvieratami, ktoré sa narodia, istý čas žijú a potom zomrú. Ich zmysel života bol priamo a úzko spätý s poznaním Ježišovho Otca a s konaním jeho vôle. A ako je to s tebou? Pomohol ti tento rozbor pochopiť alebo jasnejšie chápať, ako tvoj život môže mať a ako by mal mať skutočný zmysel?

21. Akú stránku nájdenia zmyslu života chceme ešte preskúmať?

²¹ No iba premýšľať o smrti a opätovnom živote potom zďaleka nestačí na to, aby sme mali pravý a rozumný zmysel života. Závisí to tiež od toho, ako každý deň využívame svoj život. Aj to vysvetlil Šalamún v knihe Kazateľ, ako uvidíme v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ V čom je podobnosť medzi ľuďmi a zvieratami?

◻ Prečo smrť zvýrazňuje, že mnohé ľudské snahy a činnosti sú márnosť?

◻ Ako môže byť deň smrti lepší ako deň narodenia?

◻ Od akého vzťahu závisí to, či máme rozumný zmysel života?

[Obrázky na strane 10]

Čím sa tvoj život významne odlišuje od života zvierat?