Biblická kniha číslo 22 — Šalamúnova pieseň

Pisateľ: Šalamún

Miesto písania: Jeruzalem

Písanie dokončené: asi 1020 pred n. l.

 1. V akom zmysle je to „Pieseň piesní“?

„CELÝ svet nebol hodný dňa, keď bola táto vznešená Pieseň daná Izraelu.“ Tak vyjadril svoje ocenenie pre Šalamúnovu pieseň židovský „rabbi“ Akiba, ktorý žil v prvom storočí nášho letopočtu.a Názov knihy je skratkou úvodných slov: ‚Najskvelejšia pieseň, ktorá je Šalamúnova.‘ Podľa doslovného hebrejského textu je to „Pieseň piesní“, čo označuje mimoriadnu znamenitosť, podobne ako „nebesia nebies“ sú najvyššie nebesia. (5. Mojž. 10:14) Nie je to zbierka piesní, ale jedna pieseň, „pieseň najvyššej dokonalosti, jedna z najlepších, ktoré existovali alebo ktoré kedy boli napísané“.b

 2. a) Kto bol pisateľom Šalamúnovej piesne, aké mal schopnosti a prečo by sa kniha mohla nazývať pieseň márnej lásky? b) Kde bola kniha napísaná a kedy?

² Pisateľom tejto piesne, ako to potvrdzuje jej úvod, bol jeruzalemský kráľ Šalamún. Bol najspôsobilejší napísať túto neobyčajne pôvabnú ukážku hebrejskej poézie. (1. Kráľ. 4:32) Je to idylická báseň hlbokého významu a v opise krásy neporovnateľne pestrá. Čitateľ, ktorý si vie v duchu predstaviť orientálne prostredie, to ocení ešte viac. (Pieseň 4:11, 13; 5:11; 7:4) Príležitosť na jej napísanie bola ojedinelá. Veľký kráľ Šalamún, slávny múdrosťou, mocný silou a oslnivý leskom svojho hmotného majetku, ten, ktorý dokonca vzbudil obdiv kráľovny zo Šeby, nebol schopný zapôsobiť na prosté dedinské dievča, do ktorého sa zamiloval. Kráľ prehral, pretože láska dievčaťa k pastierovi bola stála. Kniha by sa preto mohla nazývať Pieseň Šalamúnovej márnej lásky. Boh Jehova ho inšpiroval, aby zložil túto pieseň na úžitok čitateľov Biblie v budúcich storočiach. Napísal ju v Jeruzaleme, asi okolo roku 1020 pred n. l., niekoľko rokov po dokončení chrámu. V čase, keď napísal pieseň, mal Šalamún „šesťdesiat kráľovien a osemdesiat konkubín“ v porovnaní so „sedemsto manželkami, kňažnami a tristo konkubínami“ na konci svojej vlády. — Pieseň 6:8; 1. Kráľ. 11:3.

 3. Čo dokazuje kanonicitu Šalamúnovej piesne?

³ V raných dobách nik nepochyboval, že Šalamúnova pieseň je kanonická. Dlho pred naším letopočtom ju považovali za neoddeliteľnú inšpirovanú časť hebrejského kánonu. Bola súčasťou gréckej Septuaginty. Jesephus ju zahrnul do svojho zoznamu svätých kníh. Pieseň má teda pre svoju kanonicitu tie isté preukázateľné podklady, aké sa všeobecne uvádzajú pre každú inú knihu Hebrejských písiem.

 4. a) Je skutočnosť, že Šalamúnova pieseň neobsahuje slovo „Boh“, podkladom proti jej kanonicite? b) Čo určuje jej jedinečné miesto v biblickom kánone?

⁴ Niektorí však vyslovili pochybnosti o kanonicite knihy preto, že tam vraj nie je žiadna zmienka o Bohu. Skutočnosť, že chýba akákoľvek zmienka o Bohu, túto knihu nerobí nekanonickou, takisto ako by ju iba prítomnosť slova „Boh“ neurobila kanonickou. Božie meno sa ale predsa vyskytuje vo svojom skrátenom tvare v 8. kapitole, 6. verši, kde sa hovorí o láske, že je „plameňom Jah“. Kniha nepopierateľne tvorí časť tých spisov, o ktorých sa Ježiš Kristus pochvalne zmieňoval, keď povedal: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život.“ ​(Ján 5:39) Navyše pôsobivé vykreslenie takej vrúcnej vzájomnej lásky, aká je v duchovnom zmysle medzi Kristom a jeho „nevestou“, zabezpečuje Šalamúnovej piesni jedinečné miesto v kánone Biblie. — Zjav. 19:7, 8; 21:9.

OBSAH ŠALAMÚNOVEJ PIESNE

 5. a) Podľa čoho rozoznať totožnosť postáv v dráme? b) Aký dojemný námet opisuje?

⁵ Obsah knihy tvorí mnoho rozhovorov. Rečníci sa neprestajne menia. V úlohe rečníka vystupuje jeruzalemský kráľ Šalamún, pastier, jeho milovaná Šulamitka, jej bratia, dvorné dámy („dcéry Jeruzalema“) a jeruzalemské ženy („dcéry Siona“) (Pieseň 1:5–7; 3:5, 11) Ich totožnosť poznať podľa toho, čo o sebe hovoria buď sami, alebo čo je hovorené im. Dráma sa rozvíja blízko Šunemu lebo Šulemu, kde Šalamún táborí so svojou dvornou družinou. Sleduje dojímavý námet — lásku dedinského dievčaťa zo Šunemu k jej milovanému pastierovi.

 6. Aký rozhovor je medzi devou a dvornými dámami Šalamúnovho tábora?

⁶ Šulamitská dievčina v Šalamúnovom tábore (1:1–14). Deva sa objavuje v kráľovských stanoch, do ktorých ju kráľ uvedie, ale ona stojí len o to, aby videla svojho milovaného pastiera. V túžbe po svojom milom hovorí, ako by bol prítomný. Dvorné dámy, ktoré čakajú na kráľa, „dcéry Jeruzalema“, si zvedavo prezerajú Šulamitku a jej tmavú pleť. Deva vysvetľuje, že je opálená, pretože sa stará o vinice svojich bratov. Potom hovorí k svojmu milému, akoby bola voľná a pýta sa, kde ho môže nájsť. Dvorné dámy ju vyzývajú, aby vyšla a pásla svoje stádo pri stane pastierov.

 7. Aké pokusy o zblíženie podniká Šalamún, ale s akým výsledkom?

⁷ Prichádza Šalamún. Nie je ochotný prepustiť ju. Chváli jej krásu a sľubuje, že ju ozdobí „zlatými krúžkami“ a „striebornými guličkami“. Šulamitka odoláva jeho snahám o zblíženie a dáva mu najavo, že jediná láska, ktorú cíti, je láska k jej milovanému. — 1:11.

 8. Ako povzbudzuje devu jej milý? Po čom deva túži?

⁸ Objavuje sa milovaný pastier (1:15–2:2). Šulamitkin milý prichádza do Šalamúnovho tábora a povzbudzuje ju. Uisťuje ju o svojej láske. Šulamitka túži po blízkosti svojho drahého a po prostom potešení, aby boli spolu na poliach a v lesoch.

 9. Ako hodnotí svoju krásu deva a čo o nej hovorí jej milý?

⁹ Šulamitka je skromná deva. „Som číry šafran z pobrežnej pláne,“ hovorí. Jej milovaný pastier ju považuje za jedinečnú a hovorí: „Ako ľalia medzi tŕnistou burinou, taká je moja družka medzi dcérami.“ — 2:1, 2.

10. Čo si deva pripomína o svojej láske?

¹⁰ Deva túži po svojom pastierovi (2:3–3:5). Šulamitka je znovu odlúčená od svojho milého. Ukazuje, ako si ho váži nad všetkých ostatných a hovorí dcéram Jeruzalema, že sú pod prísahou, aby sa nepokúšali roznietiť v nej nežiadúcu lásku k niekomu inému. Šulamitka si spomína na čas, keď jej na volanie odpovedal jej pastier a pozval ju v jarnom období na kopce. Vidí ho, ako chodí po vrchoch a skáče od radosti. Počuje ho, ako na ňu volá: „Vstaň, poď, moja družka, moja krásavica, a poď!“ Jej bratia, ktorí si neboli istí jej stálosťou, sa však rozhnevali a poslali ju, aby strážila vinice. Vyhlasuje: „Môj milý je môj a ja som jeho“, a naliehavo prosí, aby sa ponáhľal k nej. — 2:13, 16.

11. Akú prísahu deva znovu pripomína dcéram Jeruzalema?

¹¹ Šulamitka opisuje svoj nútený pobyt v Šalamúnovom tábore. V noci na lôžku túži po svojom pastierovi. Znovu pripomína dcéram Jeruzalema, že sú pod prísahou, aby v nej neprebúdzali nežiadúcu lásku.

12. Aké ďalšie povzbudenie jej dáva jej milý, keď ju Šalamún odvádza do Jeruzalema?

¹² Šulamitka v Jeruzaleme (3:6–5:1). Šalamún sa vracia do Jeruzalema v kráľovskej nádhere a ľud obdivuje jeho sprievod. V tejto kritickej chvíli milovaný pastier Šulamitku neopúšťa. Ide za svojou družkou, ktorá je zahalená a stretáva sa s ňou. Posilňuje svoju milú vrelými prejavmi nežnosti. Ona mu hovorí, že sa chce oslobodiť a opustiť mesto, a on potom nadšene prejaví svoju lásku: „Celá si krásna, ó, družka moja.“ ​(4:7) Len jej letmý pohľad pôsobí, že mu srdce bije rýchlejšie. Jej prejavy nežnosti sú lepšie ako víno, jej vôňa je ako vôňa Libanonu a jej koža je ako raj granátových jabĺk. Deva volá svojho drahého, aby prišiel do „svojej záhrady“ a on to prijíma. Priateľské jeruzalemské ženy ju povzbudzujú: „Jedzte, ó, druhovia! Pite a opite sa prejavmi nežnosti!“ — 4:16; 5:1.

13. Aký sen má dievčina a ako opisuje dvorným dámam svojho milého?

¹³ Sen devy (5:2–6:3). Šulamitka rozpráva dvorným dámam o sne, v ktorom počuje klopanie. Vonku je jej drahý a naliehavo ju prosí, aby ho pustila dnu. Ale ona je už prichystaná k spánku. Vychádza za ním, ale nemôže ho nájsť. Strážcovia mesta s ňou zle zaobchádzali. Zaväzuje dvorné dámy, aby povedali jej milému, ak ho uvidia, že ona je chorá láskou. Pýtajú sa jej, čím je taký vynikajúci. Ona začína vycibreným opisom svojho pastiera a hovorí, že je „oslnivý a rumenný, najnápadnejší z desiatich tisícov“. (5:10) Dvorné dámy sa jej pýtajú, kam odišiel. Odpovedá, že šiel pásť medzi záhrady.

14. Ako Šalamún prehráva vo svojom úsilí napriek všetkej svojej schopnosti?

¹⁴ Šalamúnove posledné pokusy o zblíženie (6:4–8:4). Kráľ Šalamún pristupuje k Šulamitke. Znovu jej hovorí, aká je krásna, pôvabnejšia ako „šesťdesiat kráľovien a osemdesiat konkubín“, ale ona ho odmieta. (6:8) Je tu len preto, že má niečo vybaviť a prišla až do blízkosti jeho tábora. ‚Čo na mne vidíš?‘ pýta sa. Šalamún využíva jej nevinnú otázku, aby porozprával o jej kráse od chodidiel až po temeno hlavy, ale dievčina odoláva všetkým jeho lichôtkam. Odvážne vyhlasuje, že je oddaná svojmu pastierovi a volá ho. Tretíkrát pripomína dcéram Jeruzalema, že sú pod prísahou, aby v nej nebudili lásku proti jej vôli. Šalamún ju púšťa domov. Vo svojom úsilí o Šulamitkinu lásku prehral.

15. a) S akou prosbou sa deva vracia k svojim bratom? b) Ako slávne zvíťazila výlučná oddanosť?

¹⁵ Šulamitka sa vracia (8:5–14). Jej bratia ju vidia, ako sa blíži, ale nie je sama. „Opiera sa o svojho milého.“ Pripomína, ako sa stretla so svojím milým pod jabloňou a vyhlasuje, že ho neochvejne miluje. Nasleduje zmienka o niekoľkých predchádzajúcich poznámkach jej bratov o tom, ako sa o ňu starali, keď bola malou ‚sestričkou‘. Ona však vyhlasuje, že dokázala, že je zrelou a stálou ženou. (8:8) Nech jej teraz bratia dajú súhlas na sobáš. Kráľ Šalamún nech má svoje bohatstvo! Ona je spokojná so svojou jednou vinicou, pretože miluje toho, kto jej je výlučne drahý. V jej prípade je táto láska silná ako smrť a jej žiara je ako „plameň Jah“. Trvanie na výlučnej oddanosti „neústupnej ako šeol“, slávne zvíťazilo a viedlo k nádhernému vyvrcholeniu jej zväzku s milovaným pastierom. — 8:5, 6.

PREČO JE UŽITOČNÁ

16. Aké hodnotné poučenia obsahuje táto pieseň?

¹⁶ Aké poučenia, ktoré obsahuje táto pieseň lásky, môžu dnes byť užitočné Božiemu ľudu? Pieseň jasne poukazuje na vernosť, vernú oddanosť a rýdzosť voči Božím zásadám. Učí, aká krásna je cnosť a nevinnosť toho, kto skutočne miluje. Učí, že pravá láska je nezdolateľná, neuhasiteľná, nepredajná. Mladí kresťanskí muži a ženy, rovnako ako manželia a manželky, môžu mať úžitok z tohto príkladu rýdzosti, keď sa vyskytnú pokušenia a lákavé príležitosti.

17. a) Ako Pavol ukazuje, že táto pieseň bola napísaná na poučenie kresťanského zboru? b) Prečo ju mohol mať na mysli, keď písal Korinťanom a Efezanom? c) Aké zaujímavé porovnanie môžeme urobiť s Jánovými inšpirovanými spismi?

¹⁷ Ale táto inšpirovaná pieseň je predovšetkým užitočná pre kresťanský zbor ako celok. Kresťania v prvom storočí ju uznávali ako časť inšpirovaných Písiem. Jeden z nich napísal: „Lebo všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ ​(Rim. 15:4) Ten istý inšpirovaný pisateľ, Pavol, mohol mať na mysli výlučnú lásku Šulamitky k jej pastierovi, keď písal kresťanskému zboru: „Som totiž žiarlivý na vás zbožnou žiarlivosťou, lebo som vás osobne sľúbil do manželstva jednému manželovi, aby som vás predstavil ako cudnú pannu Kristovi.“ Pavol písal tiež o Kristovej láske k zboru ako o láske manžela k manželke. (2. Kor. 11:2; Ef. 5:23–27) Ježiš Kristus nie je pre nich len znamenitým Pastierom, ale aj ich Kráľom, ktorý ponúka svojim pomazaným nasledovníkom neopísateľnú radosť v „manželstve“, ktoré s ním uzavrú v nebesiach. — Zjav. 19:9; Ján 10:11.

18. Ako môžu mať pomazaní nasledovníci Ježiša Krista úžitok z príkladu šulamitskej dievčiny?

¹⁸ Títo pomazaní nasledovníci Ježiša Krista iste môžu mať veľký úžitok z príkladu šulamitskej devy. Musia byť tiež verne oddaní vo svojej láske, nesmú sa nechať zlákať leskom hmotárskeho sveta a musia vo svojej rýdzosti zachovávať rovnováhu, kým nedosiahnu odmenu. Upierajú myseľ na veci hore a ‚hľadajú najprv Kráľovstvo‘. Tešia sa z milujúcej náklonnosti svojho Pastiera, Ježiša Krista. Sú najšťastnejší, pretože vedia, že ich drahý je blízko vedľa nich, hoci je neviditeľný, a že ich nabáda, aby boli odvážni a zvíťazili nad svetom. Ak budú mať k svojmu pastierskemu Kráľovi túto neuhasiteľnú lásku, silnú ako „plameň Jah“, potom istotne zvíťazia a budú s ním spojení ako spoludedičia v slávnom Kráľovstve v nebesiach. Tak bude posvätené meno Jah! — Mat. 6:33; Ján 16:33.

[Poznámky pod čiarou]