26, 27. Ako sú opísané pocity vyhnancov v Babylone a čo by mali títo vyhnanci vedieť?

²⁶ Jehova vie, že roky v zajatí oslabia ducha židovských vyhnancov, a preto inšpiruje Izaiáša, aby vopred zaznamenal tieto uisťujúce slová: „Prečo hovoríš, ó, Jakob, a hlasno vravíš, ó, Izrael: ‚Moja cesta je pred Jehovom skrytá a moje právo voči mne uniká i môjmu Bohu‘? Nepoznal si, ani si nepočul? Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas. Neunavuje sa ani neustáva. Jeho porozumenie sa nedá vyskúmať.“ — Izaiáš 40:27, 28.d

²⁷ Izaiáš zaznamenáva Jehovove slová opisujúce pocity vyhnancov v Babylone, stovky kilometrov od ich domoviny. Niektorí si myslia, že Boh nevidí ani nepozná ich ‚cestu‘ — ich ťažký život. Myslia si, že Jehova je ľahostajný ku krivdám, ktoré zažívajú. Je im pripomenuté niečo, čo by mali vedieť, ak nie z osobnej skúsenosti, tak aspoň z informácií, ktoré im boli odovzdané. Jehova je schopný a ochotný oslobodiť svoj ľud. Je večným Bohom a Stvoriteľom celej zeme. Stále má rovnakú moc, akú prejavil pri stvorení, a ani mocný Babylon nie je mimo jeho dosahu. Taký Boh sa nemôže unaviť a opustiť svoj ľud. Izraeliti by nemali očakávať, že budú schopní úplne pochopiť Jehovovu činnosť, pretože jeho porozumenie — teda jeho pochopenie, rozlišovacia schopnosť a vnímanie — je nad ich chápanie.