Ten, ktorý bol daný „ako svetlo národom“

 6. Aké veľkolepé vyhliadky nám Jehova umožnil prostredníctvom Ježiša Krista?

⁶ Ešte skôr ako boli Adam a Eva vyhnaní z raja, Jehova predpovedal „semeno“, ktoré bude osloboditeľom tých, čo milujú spravodlivosť. (1. Mojžišova 3:15) Keď sa toto sľúbené Semeno narodilo ako človek, Jehova spôsobil, že ho starý Simeon identifikoval v jeruzalemskom chráme ako „svetlo na odstránenie závoja z národov“. (Lukáš 2:29–32) Prostredníctvom viery v obeť Ježišovho dokonalého ľudského života mohli byť ľudia oslobodení spod odsúdenia ako dôsledku vrodenej hriešnosti. (Ján 3:36) V súlade s Jehovovou vôľou sa mohli teraz tešiť na večný život v dokonalosti, či už ako súčasť nebeského Kráľovstva, alebo ako jeho poddaní na rajskej zemi. Je to skutočne podivuhodné opatrenie.

 7. Prečo nás sľuby z Izaiáša 42:1–4, ako aj ich splnenie v prvom storočí, napĺňajú nádejou?

⁷ Zárukou toho, že sa tieto veľkolepé vyhliadky splnia, je sám Ježiš Kristus. V súvislosti s tým, že Ježiš uzdravoval postihnutých ľudí, apoštol Matúš naňho uplatnil slová z Izaiáša 42:1–4. Časť tohto textu hovorí: „Hľa, môj sluha, ktorého pevne držím! Môj vyvolený, ktorého moja duša schválila! Vložil som doňho svojho ducha. Vynesie právo národom.“ A či to nie je práve to, čo potrebujú ľudia zo všetkých národov? Proroctvo ďalej pokračuje: „Nebude kričať ani zvyšovať hlas a nedá svoj hlas počuť na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí a pohasínajúci ľanový knôt, ten nezhasí.“ V súlade s tým Ježiš nezaobchádzal drsne s ľuďmi, ktorí boli aj tak dosť sužovaní. Prejavoval im súcit, učil ich o Jehovových zámeroch a uzdravoval ich. — Matúš 12:15–21.

 8. V akom zmysle dal Jehova Ježiša „ako zmluvu ľudu“ a „ako svetlo národom“?

⁸ Sám Darca tohto proroctva sa obracia na svojho Služobníka Ježiša a hovorí: „Ja, Jehova, som ťa povolal v spravodlivosti, a potom som ťa uchopil za ruku. A budem ťa starostlivo strážiť a dám ťa ako zmluvu ľudu, ako svetlo národom, aby si otváral slepé oči, vyvádzal z kobky väzňa, z domu zadržania tých, ktorí sedia v tme.“ (Izaiáš 42:6, 7) Áno, Jehova dal Ježiša Krista ako zmluvu, ako záruku slávnostného sľubu. Aké je to povzbudzujúce! Keď bol Ježiš na zemi, prejavoval skutočný záujem o ľudstvo, dokonca dal zaň svoj život. On je tým, komu Jehova zveril vládu nad všetkými národmi. Nie div, že Jehova o ňom hovorí ako o svetle pre národy. Sám Ježiš povedal: „Ja som svetlo sveta.“ — Ján 8:12.

 9. Prečo sa Ježiš nevenoval tomu, aby zlepšil vtedajší systém vecí?

⁹ Prečo Ježiš slúžil ako svetlo sveta? Určite to nebolo pre nejaký svetský alebo hmotný cieľ. Odmietal naprávať vtedajší politický systém, ani neprijal postavenie kráľa či už od Satana, vládcu sveta, alebo od ľudí. (Lukáš 4:5–8; Ján 6:15; 14:30) Ježiš prejavoval veľký súcit tým, ktorí boli sužovaní, a prinášal im úľavu takými spôsobmi, ako to nikto iný nemohol. Vedel však, že trvalú úľavu nemožno dosiahnuť v rámci ľudskej spoločnosti, ktorá je pre vrodenú hriešnosť pod božským odsúdením a ktorou manipulujú neviditeľné zlé duchovné sily. Ježiš mal hlboké porozumenie na základe toho, že poznal Boha, a tak celý svoj život zameriaval na konanie Božej vôle. — Hebrejom 10:7.

10. Ako a prečo slúžil Ježiš ako svetlo sveta?

¹⁰ Teda ako a prečo Ježiš slúžil ako svetlo sveta? Venoval sa kázaniu dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Lukáš 4:43; Ján 18:37) Tým, že Ježiš svedčil o pravde týkajúcej sa Jehovovho zámeru, oslávil meno svojho nebeského Otca. (Ján 17:4, 6) Okrem toho Ježiš ako svetlo sveta odkrýval náboženské lži a takto poskytoval duchovnú slobodu tým, ktorí boli držaní v náboženskom otroctve. Odhalil Satana ako toho, kto neviditeľne manipuluje ľuďmi, ktorí sa ním nechajú používať. Ježiš tiež jasne označil skutky, ktoré patria k tme. (Matúš 15:3–9; Ján 3:19–21; 8:44) Vynikajúcim spôsobom dokázal, že je svetlo sveta, keď dal svoj dokonalý ľudský život ako výkupné, a tak všetkým, ktorí prejavujú vieru v toto opatrenie, otvoril cestu k odpusteniu hriechov, k schválenému vzťahu k Bohu a k vyhliadke na večný život ako členov Jehovovej univerzálnej rodiny. (Matúš 20:28; Ján 3:16) A napokon, Ježiš zachovával počas celého svojho života dokonalú zbožnú oddanosť, a tým sa zastal Jehovovej zvrchovanosti a dokázal, že Diabol je luhár. Ľuďom milujúcim spravodlivosť tak umožnil získať večný úžitok. Ale mal byť Ježiš jediným nositeľom svetla?

12. a) Ako ďaleko sa malo šíriť duchovné svetlo? b) Čo umožnil Jehovov duch porozumieť Pavlovi o Izaiášovi 42:6 a ako by malo toto proroctvo ovplyvniť náš život?

¹² Kázanie dobrého posolstva sa však nemalo obmedziť iba na túto oblasť. Ježiš dal svojim nasledovníkom pokyn, aby ‚robili učeníkov z ľudí všetkých národov‘. (Matúš 28:19) Keď bol obrátený Saul z Tarzu, Pán jednoznačne ukázal, že Saul (ktorý sa stal apoštolom Pavlom) má kázať nielen Židom, ale aj pohanom. (Skutky 9:15) Pavol si potom s pomocou svätého ducha uvedomil, čo to znamená. Rozpoznal, že proroctvo z Izaiáša 42:6, ktoré sa priamo splnilo na Ježišovi Kristovi, je vlastne príkazom pre všetkých, čo prejavujú vieru v Krista. A tak podľa Skutkov 13:47, kde Pavol citoval z Izaiáša, povedal: „Jehova nám to prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol záchranou až po končiny zeme.‘“ A čo ty? Vzal si si k srdcu túto povinnosť byť nositeľom svetla? Zameriavaš svoj život na konanie Božej vôle tak ako Ježiš a Pavol?