Desiata kapitola

‚Čas dobrej vôle‘

Izaiáš 49:1–26

1, 2. a) Z akého požehnania sa Izaiáš tešil? b) Koho sa týkajú prorocké slová zaznamenané v prvej polovici 49. kapitoly Izaiáša?

VŠETCI verní ľudia sa už dlho tešia z Božieho schválenia a z jeho ochrany. Jehova však neprejavuje dobrú vôľu všetkým bez rozdielu. Človek musí spĺňať podmienky na získanie takéhoto jedinečného požehnania. Izaiáš bol jedným z tých, ktorí tieto podmienky spĺňali. Tešil sa z Božej priazne a Jehova ho používal ako svoj nástroj na oznamovanie svojej vôle ďalším. Príklad toho je zaznamenaný v prvej polovici 49. kapitoly Izaiášovho proroctva.

² Tieto slová sú prorocky adresované Abrahámovmu semenu. V prvom splnení je týmto semenom Izrael, ktorý pochádza z Abraháma. Mnohé vyjadrenia sa však jasne vzťahujú na dlho očakávané Abrahámovo Semeno, na sľúbeného Mesiáša. Tieto inšpirované slová platia aj na Mesiášových duchovných bratov, ktorí sa stávajú súčasťou Abrahámovho duchovného semena a súčasťou „Božieho Izraela“. (Galaťanom 3:7, 16, 29; 6:16) Táto časť Izaiášovho proroctva však predovšetkým opisuje zvláštny vzťah medzi Jehovom a jeho milovaným Synom, Ježišom Kristom. — Izaiáš 49:26.

Ustanovený a chránený Jehovom

3, 4. a) Akú podporu má Mesiáš? b) Komu Mesiáš adresuje svoje slová?

³ Mesiáš sa teší z Božej dobrej vôle, čiže z Božieho schválenia. Jehova mu dáva autoritu a doklady mesiášstva, ktoré potrebuje na splnenie svojej úlohy. Budúci Mesiáš preto vhodne hovorí: „Počujte ma, ostrovy, a venujte pozornosť, ďaleké národnostné skupiny. Sám Jehova ma povolal ešte z materinského lona. Z vnútra mojej matky sa zmienil o mojom mene.“ — Izaiáš 49:1.

⁴ Mesiáš tu adresuje svoje slová ‚ďalekým‘ národom. Hoci Mesiáš je sľúbený židovskému ľudu, jeho služba bude pôsobiť na požehnanie všetkých národov. (Matúš 25:31–33) Aj keď „ostrovy“ a „národnostné skupiny“ nie sú v zmluve s Jehovom, majú dbať na Mesiáša v Izraeli, pretože bol poslaný, aby priniesol záchranu celému ľudstvu.

 5. Ako je Mesiáš pomenovaný ešte skôr, než sa narodí ako človek?

⁵ Proroctvo hovorí, že Jehova dá Mesiášovi meno skôr, než sa narodí ako človek. (Matúš 1:21; Lukáš 1:31) Ježiš dlho pred svojím narodením dostáva meno „Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6) Ukazuje sa, že meno Immanuel, čo je pravdepodobne meno Izaiášovho syna, je tiež prorockým menom Mesiáša. (Izaiáš 7:14; Matúš 1:21–23) Aj meno, pod ktorým sa stáva Mesiáš známym — Ježiš —, je predpovedané pred jeho narodením. (Lukáš 1:30, 31) Toto meno pochádza z hebrejského slova, ktoré znamená „Jehova je záchrana“. Je jasné, že Ježiš nie je samozvaným Kristom.

 6. V akom zmysle sú Mesiášove ústa podobné ostrému meču a ako je Mesiáš skrytý?

⁶ Mesiášove prorocké slová pokračujú: „A moje ústa urobil podobné ostrému meču. Skryl ma v tieni svojej ruky. A postupne urobil zo mňa vyleštený šíp. Skryl ma v svojom tulci.“ ​(Izaiáš 49:2) Keď v roku 29 n. l. prichádza čas, aby Jehovov Mesiáš začal svoju pozemskú službu, Ježišove slová a skutky naozaj pôsobia ako ostré, vyleštené zbrane, schopné preniknúť do srdca jeho poslucháčov. (Lukáš 4:31, 32) Jeho slová a skutky vyvolávajú hnev Jehovovho veľkého nepriateľa Satana a jeho stúpencov. Satan sa pokúša pripraviť Ježiša o život už od jeho narodenia, no Ježiš je ako šíp skrytý v Jehovovom tulci.a Môže s dôverou počítať s ochranou od svojho Otca. (Žalm 91:1; Lukáš 1:35) V ustanovenom čase Ježiš dáva za ľudstvo svoj život. No príde čas, keď vyjde ako mocný nebeský bojovník vyzbrojený v inom zmysle — ostrým mečom vychádzajúcim z jeho úst. V tom čase bude ostrý meč predstavovať Ježišovu právomoc vyhlásiť i vykonať rozsudok nad Jehovovými nepriateľmi. — Zjavenie 1:16.

Namáhavá práca Božieho služobníka nie je márna

 7. Na koho sa vzťahujú Jehovove slová v Izaiášovi 49:3 a prečo?

⁷ Teraz Jehova hovorí tieto prorocké slová: „Ty si môj sluha, ó, Izrael, ty, na ktorom ukážem svoju krásu.“ ​(Izaiáš 49:3) Jehova sa o izraelskom národe zmieňuje ako o svojom sluhovi. (Izaiáš 41:8) Božím najvýznamnejším Služobníkom je však Ježiš Kristus. (Skutky 3:13) Žiaden z Božích tvorov nemôže lepšie odzrkadľovať Jehovovu „krásu“ než Ježiš. Preto hoci sú tieto slová adresované menovite Izraelu, ich základné uplatnenie sa vzťahuje na Ježiša. — Ján 14:9; Kolosanom 1:15.

 8. Ako reaguje na Mesiáša jeho vlastný ľud, no od koho Mesiáš očakáva posúdenie svojho úspechu?

⁸ No nie je vari pravda, že väčšina Ježišovho vlastného ľudu Ježišom opovrhuje a odmieta ho? Áno, je to tak. Izraelský národ ako celok neprijíma Ježiša ako Božieho pomazaného Služobníka. (Ján 1:11) Všetko, čo Ježiš na zemi koná, sa jeho súčasníkom azda javí ako nedôležité, ba až bezvýznamné. Mesiáš sa o tomto zdanlivom zlyhaní svojej služby nepriamo zmieňuje ďalej: „Nadarmo som sa namáhal. Spotreboval som svoju silu na neskutočnosť a márnosť.“ ​(Izaiáš 49:4a) Tieto výroky Mesiáš nehovorí preto, že by strácal odvahu. Uvažuj, čo hovorí ďalej: „Skutočne, môj súd je u Jehovu a moja mzda u môjho Boha.“ ​(Izaiáš 49:4b) Úspech Mesiáša nebudú posudzovať ľudia, ale Boh.

9, 10. a) Aké poverenie má Mesiáš od Jehovu a aké výsledky dosahuje? b) Ako môžu byť dnešní kresťania povzbudení tým, čo zažíval Mesiáš?

⁹ Ježiš sa zaujíma predovšetkým o Božie schválenie, čiže o Božiu dobrú vôľu. V proroctve Mesiáš hovorí: „Teraz mi povedal Jehova, Ten, ktorý ma z materinského lona utvoril ako sluhu, ktorý mu patrí, aby som mu priviedol späť Jakoba, aby sa zhromaždil k nemu Izrael. A budem oslávený v Jehovových očiach a môj Boh sa stane mojou silou.“ ​(Izaiáš 49:5) Mesiáš prichádza, aby obrátil srdcia izraelských synov späť k ich nebeskému Otcovi. Väčšina z nich nereaguje, no niektorí áno. Mesiášova skutočná mzda je však u Jehovu Boha. Jeho úspech nie je hodnotený podľa ľudského chápania, ale podľa Jehovových noriem.

¹⁰ Dnes môžu mať Ježišovi nasledovníci občas pocit, akoby sa namáhali nadarmo. Na niektorých miestach sa výsledky ich služby azda javia ako bezvýznamné v porovnaní s množstvom práce a vynaloženého úsilia. No povzbudení príkladom Ježiša, vytrvávajú. Posilňujú ich aj slová apoštola Pavla, ktorý napísal: „Preto, moji milovaní bratia, buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ — 1. Korinťanom 15:58.

„Svetlo národov“

11, 12. Ako je Mesiáš „svetlom národov“?

¹¹ V Izaiášovom proroctve Jehova povzbudzuje Mesiáša pripomienkou, že byť Božím Služobníkom nie je bezvýznamnosť. Ježiš má ‚pozdvihnúť Jakobove kmene a priviesť späť aj chránených z Izraela‘. Jehova okrem toho vysvetľuje: „Dal som ťa tiež za svetlo národov, aby moja záchrana bola až po najvzdialenejšie konce zeme.“ ​(Izaiáš 49:6) Ako Ježiš prináša svetlo národom „až po najvzdialenejšie konce zeme“, keď jeho pozemská služba je obmedzená len na Izrael?

¹² Biblický záznam ukazuje, že Božie „svetlo národov“ nevyhaslo odchodom Ježiša z pozemskej scény. Približne 15 rokov po Ježišovej smrti misionári Pavol a Barnabáš citovali proroctvo z Izaiáša 49:6 a uplatnili ho na Ježišových učeníkov, teda na jeho duchovných bratov. Vysvetlili: „Jehova nám to prikázal týmito slovami: ‚Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol záchranou až po končiny zeme.‘“ ​(Skutky 13:47) Pavol pred svojou smrťou videl, ako sa dobré posolstvo stalo prístupným nielen Židom, ale aj ‚celému stvoreniu pod nebom‘. (Kolosanom 1:6, 23) Zostávajúci z Kristových pomazaných bratov dnes pokračujú v tomto diele. Podporovaní „veľkým zástupom“ dosahujúcim už milióny, slúžia ako „svetlo národov“ vo viac než 230 krajinách po celom svete. — Zjavenie 7:9.

13, 14. a) S akou reakciou na kazateľské dielo sa stretol Mesiáš i jeho nasledovníci? b) Aká zmena okolností nastala?

¹³ Jehova naozaj dokázal, že je zdrojom sily svojho Sluhu Mesiáša, ako aj Mesiášových pomazaných bratov i všetkých z veľkého zástupu, ktorí s nimi pokračujú v diele kázania dobrého posolstva. Je pravda, že tak ako Ježiš, aj jeho učeníci zažívali pohŕdanie a odpor. (Ján 15:20) Jehova však vo svojom čase vždy zabezpečuje zmenu okolností, aby zachránil a odmenil svojich lojálnych služobníkov. V súvislosti s Mesiášom, ktorý je „opovrhovaný v duši“ a „ku komu má národ odpor“, Jehova sľubuje: „Králi uvidia a istotne vstanú, a kniežatá, a poklonia sa kvôli Jehovovi, ktorý je verný, kvôli Svätému Izraela, ktorý si ťa vyberá.“ — Izaiáš 49:7.

¹⁴ O tejto predpovedanej zmene okolností písal neskôr apoštol Pavol kresťanom vo Filipi. Opisoval, že Ježiš bol pokorený na mučeníckom kole, no potom ho Boh povýšil. Jehova dal svojmu Služobníkovi ‚nadradené postavenie a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno‘. (Filipanom 2:8–11) Aj Kristovi verní nasledovníci boli upozornení na to, že budú prenasledovaní. No tak ako Mesiáš majú uistenie o Jehovovej dobrej vôli. — Matúš 5:10–12; 24:9–13; Marek 10:29, 30.

„Zvlášť prijateľný čas“

15. O akom mimoriadnom „čase“ sa zmieňuje Izaiášovo proroctvo a čo to znamená?

¹⁵ Izaiášovo proroctvo pokračuje vyjadrením, ktoré má veľký význam. Jehova Mesiášovi hovorí: „V čase dobrej vôle som ti odpovedal a v deň záchrany som ti pomohol; a stále som ťa ochraňoval, aby som ťa dal ako zmluvu pre ľud.“ ​(Izaiáš 49:8a) Podobné proroctvo je zaznamenané v Žalme 69:13–18. Žalmista sa zmieňuje o „čase dobrej vôle“, použijúc vyjadrenie „prijateľný čas“. Tieto výrazy znamenajú, že Jehova prejavuje svoju dobrú vôľu a poskytuje ochranu mimoriadnym spôsobom, ale len v konkrétnom a vymedzenom čase.

16. Kedy bol Jehovov čas dobrej vôle voči starovekému Izraelu?

¹⁶ Kedy plynul tento čas dobrej vôle? V pôvodnom rámci boli tieto slová súčasťou proroctva o obnove a predpovedali návrat Židov zo zajatia. Izraelský národ zažil čas dobrej vôle, keď mu bolo umožnené ‚obnoviť krajinu‘ a keď získal späť vlastníctvo „spustošených dedičných vlastníctiev“. (Izaiáš 49:8b) Izraeliti už viac neboli ‚väzňami‘ v Babylone. Počas ich cesty domov Jehova zaistil, že nešli ‚hladní‘ ani ‚smädní‘, ani ich ‚netrápila vysušujúca horúčava alebo slnko‘. Rozptýlení Izraeliti sa zhromaždili späť do svojej domoviny „zďaleka... zo severu a zo západu“. (Izaiáš 49:9–12) Biblia ukazuje, že okrem tohto prvého dramatického splnenia má toto proroctvo aj širšie uplatnenie.

17, 18. Aký čas dobrej vôle Jehova vymedzil v prvom storočí?

¹⁷ Najprv anjeli ohlasovali pokoj a Božiu dobrú vôľu, čiže priazeň, voči ľuďom pri príležitosti Ježišovho narodenia. (Lukáš 2:13, 14) Táto dobrá vôľa nebola ponúknutá ľuďom vo všeobecnosti, ale len tým, ktorí prejavia vieru v Ježiša. Neskôr Ježiš verejne prečítal proroctvo z Izaiáša 61:1, 2 a uplatnil ho na seba ako na hlásateľa ‚Jehovovho prijateľného roku‘. (Lukáš 4:17–21) Apoštol Pavol povedal, že Kristus mal v dňoch svojho tela Jehovovu zvláštnu ochranu. (Hebrejom 5:7–9) Tento čas dobrej vôle sa teda týka Božej priazne prejavovanej Ježišovi počas jeho ľudského života.

¹⁸ No toto proroctvo má ešte ďalšie uplatnenie. Keď Pavol citoval slová Izaiáša o čase dobrej vôle, povedal: „Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ ​(2. Korinťanom 6:2) Pavol napísal tieto slová 22 rokov po Ježišovej smrti. Pri zrode kresťanského zboru na Letnice roku 33 n. l. Jehova zrejme predĺžil svoj rok dobrej vôle, aby mali z neho úžitok aj Kristovi pomazaní nasledovníci.

19. Ako môžu mať dnešní kresťania úžitok z Jehovovho času dobrej vôle?

¹⁹ A čo dnešní Ježišovi nasledovníci, ktorí nie sú pomazaní ako dedičia Božieho nebeského Kráľovstva? Môžu mať aj ľudia s pozemskou nádejou úžitok z tohto prijateľného času? Áno. Biblická kniha Zjavenie ukazuje, že teraz je čas Jehovovej dobrej vôle voči veľkému zástupu, ktorý vyjde „z veľkého súženia“, aby sa tešil zo života na rajskej zemi. (Zjavenie 7:13–17) Preto všetci kresťania môžu využiť toto časovo obmedzené obdobie, v ktorom Jehova ponúka svoju dobrú vôľu nedokonalým ľuďom.

20. Ako sa môžu kresťania vyvarovať toho, že by im unikol účel Jehovovej nezaslúženej láskavosti?

²⁰ Pred vyhlásením o Jehovovom prijateľnom čase však apoštol Pavol predložil varovanie. Naliehavo prosil kresťanov, aby „neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby [im] unikol jej účel“. (2. Korinťanom 6:1) Preto kresťania využívajú každú príležitosť na získanie Božej priazne a na konanie jeho vôle. (Efezanom 5:15, 16) Robia dobre, ak sa riadia Pavlovým nabádaním: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha; ďalej sa však každý deň navzájom nabádajte, kým sa dá povedať ‚dnes‘, aby sa nikto z vás nezatvrdil klamlivou mocou hriechu.“ — Hebrejom 3:12, 13.

21. Akým radostným výrokom sa končí prvá časť 49. kapitoly Izaiáša?

²¹ Na konci prorockého rozhovoru medzi Jehovom a jeho Mesiášom Izaiáš vyslovuje potešujúci výrok: „Radostne volajte, nebesia, a teš sa, zem. Nech sa rozveselia vrchy radostným volaním. Veď Jehova utešil svoj ľud a prejavuje ľútosť nad svojimi strápenými.“ ​(Izaiáš 49:13) Aké krásne slová útechy pre starovekých Izraelitov, pre Jehovovho veľkého Služobníka, Ježiša Krista, ako aj pre Jehovových pomazaných služobníkov a ich dnešných spoločníkov, „iné ovce“! — Ján 10:16.

Jehova nezabúda na svoj ľud

22. Ako Jehova zdôrazňuje, že nikdy nezabudne na svoj ľud?

²² Izaiáš teraz pokračuje v oznamovaní Jehovových vyhlásení. Predpovedá, že zajatí Izraeliti budú mať sklon ochabovať a strácať nádej. Izaiáš hovorí: „Sion hovoril: ‚Jehova ma opustil a Jehova zabudol na mňa.‘“ ​(Izaiáš 49:14) Je to pravda? Opustil Jehova svoj ľud a zabudol naň? Izaiáš ako Jehovov hovorca pokračuje: „Či môže manželka zabudnúť na svoje dojča, takže by neľutovala syna svojho brucha? Aj tieto ženy môžu zabudnúť, ale ja na teba nezabudnem.“ ​(Izaiáš 49:15) Aká láskyplná reakcia Jehovu! Božia láska k jeho ľudu je väčšia než láska matky k jej dieťaťu. Jehova stále myslí na tých, ktorí sú mu lojálni. Pamätá na nich, akoby mal ich mená vyryté na svojich rukách: „Hľa, vyryl som si ťa do dlaní. Tvoje múry sú stále predo mnou.“ — Izaiáš 49:16.

23. Ako Pavol povzbudil kresťanov, aby dôverovali, že Jehova na nich nikdy nezabudne?

²³ Apoštol Pavol v liste Galaťanom kresťanov nabádal: „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ​(Galaťanom 6:9) A Hebrejom napísal tieto povzbudzujúce slová: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebrejom 6:10) Nikdy by sme nemali mať pocit, že Jehova zabudol na svoj ľud. Kresťania majú podobne ako staroveký Sion dobrý dôvod radovať sa a trpezlivo čakať na Jehovu. Boh verne dodržiava svoju zmluvu a svoje sľuby.

24. Ako bude Sion obnovený a aké otázky bude klásť?

²⁴ Jehova prostredníctvom Izaiáša ponúka ďalšiu útechu. Tí, ktorí „strhávajú“ Sion, či sú to Babylončania, alebo odpadlícki Židia, už nepredstavujú hrozbu. „Synovia“ Siona, Židia vo vyhnanstve, ktorí zostali lojálni Jehovovi, „sa poponáhľali“. Budú ‚zhromaždení‘. Židia, ktorí sa poponáhľajú späť do Jeruzalema, budú okrasou svojho hlavného mesta ako ‚ozdoby‘, ktoré má na sebe „nevesta“. (Izaiáš 49:17, 18) Miesta Siona boli „spustošené“. Predstav si to prekvapenie Siona, keď je v ňom zrazu toľko obyvateľov, že miesto na bývanie sa v ňom javí ako stiesnené. (Čítaj Izaiáša 49:19, 20.) Je prirodzené, že sa pýta, kde sa vzali všetky tie deti: „Istotne si povieš v srdci: ‚Kto sa mi stal ich otcom, keď som žena olúpená o deti a neplodná, daná do vyhnanstva a uväznená? A títo, kto ich vychoval? Hľa, bola som ponechaná sama. Títo — kde boli?‘“ ​(Izaiáš 49:21) Aká šťastná situácia kedysi neplodného Siona!

25. Akú obnovu zažil duchovný Izrael v novej dobe?

²⁵ Tieto slová majú aj novodobé splnenie. V ťažkých rokoch prvej svetovej vojny duchovný Izrael zažil obdobie spustošenia a zajatia. No bol obnovený a teraz je v duchovnom raji. (Izaiáš 35:1–10) Ako kedysi spustošené mesto opísané Izaiášom sa obrazne povedané teší, že bol naplnený radostnými, aktívnymi ctiteľmi Jehovu.

„Signál pre národy“

26. Akú pomoc poskytuje Jehova svojmu oslobodenému ľudu?

²⁶ Jehova teraz prorocky prenáša Izaiáša do času, keď bude Boží ľud prepustený z Babylona. Bude Izraelu poskytnutá nejaká božská pomoc? Jehova odpovedá: „Hľa, zdvihnem ruku až k národom a k národom zodvihnem svoj signál. A prinesú tvojich synov v náručí a na ramene ponesú tvoje dcéry.“ ​(Izaiáš 49:22) V pôvodnom splnení sa Jehovovým „signálom“ stáva Jeruzalem, bývalé sídlo vlády a miesto Jehovovho chrámu. Dokonca aj významní a mocní ľudia z iných národov, ako sú „králi“ a „kňažné“, pomáhajú Izraelitom na ich ceste späť. (Izaiáš 49:23a) Ako sa neskôr ukázalo, k týmto pomocníkom patria perzskí králi Cýrus a Artaxerxes Longimanus so svojimi domácnosťami. (Ezdráš 5:13; 7:11–26) A Izaiášove slová majú aj ďalšie uplatnenie.

27. a) K akému „signálu“ sa zhromaždia národy pri väčšom splnení? b) K čomu to povedie, keď budú všetky národy prinútené skloniť sa pred Mesiášovou vládou?

²⁷ Izaiáš 11:10 hovorí o „signále pre národy“. Apoštol Pavol uplatnil tieto slová na Krista Ježiša. (Rimanom 15:8–12) A tak vo väčšom splnení je Jehovovým „signálom“, ku ktorému sa zhromažďujú národy, Ježiš so svojimi spoluvládcami pomazanými duchom. (Zjavenie 14:1) V ustanovenom čase sa pred Mesiášovou vládou budú musieť skloniť všetky národy zeme — dokonca aj dnešné vládnuce triedy. (Žalm 2:10, 11; Daniel 2:44) K čomu to povedie? Jehova hovorí: „Budeš musieť poznať, že som Jehova, a tí, ktorí dúfajú vo mňa, sa nebudú hanbiť.“ — Izaiáš 49:23b.

„Teraz je naša záchrana bližšie“

28. a) Akými slovami Jehova opäť uisťuje svoj ľud, že bude prepustený? b) Aký záväzok Jehova ešte stále má vzhľadom na svoj ľud?

²⁸ Niektorí z tých, ktorí sú v zajatí v Babylone, sa azda pýtajú: ‚Je to naozaj možné, že Izrael bude prepustený?‘ Jehova sa zaoberá touto otázkou a pýta sa: „Môžu byť odňatí mocnému mužovi tí, ktorých už vzal, alebo môže uniknúť zástup zajatcov tyranovi?“ ​(Izaiáš 49:24) Odpoveď je áno. Jehova ich uisťuje: „Aj zástup zajatcov mocného muža bude odobraný a tí, ktorých už tyran vzal, uniknú.“ ​(Izaiáš 49:25a) Aké utešujúce uistenie! Navyše s Jehovovou dobrou vôľou voči jeho ľudu je spätý aj Jehovov pevný záväzok chrániť ho. Celkom jasne hovorí: „Sám budem zápasiť s každým, kto zápasí s tebou, a sám zachránim tvojich synov.“ ​(Izaiáš 49:25b) Tento záväzok je ešte stále platný. Ako je zaznamenané v Zechariášovi 2:8, Jehova svojmu ľudu hovorí: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ Naozaj, teraz zažívame obdobie dobrej vôle, počas ktorého majú národy na celej zemi príležitosť zhromaždiť sa k duchovnému Sionu. No toto obdobie dobrej vôle sa raz skončí.

29. Aká pochmúrna vyhliadka čaká tých, ktorí odmietnu poslúchať Jehovu?

²⁹ Čo sa stane s tými, ktorí tvrdohlavo odmietajú poslúchať Jehovu a ktorí dokonca prenasledujú jeho ctiteľov? Jehova hovorí: „Tým, ktorí s tebou kruto zaobchádzajú, ja dám jesť ich vlastné mäso; a ako sladkým vínom sa opijú svojou krvou.“ ​(Izaiáš 49:26a) Aká pochmúrna vyhliadka! Takíto zatvrdilí odporcovia nemajú dlhú budúcnosť. Budú zničení. A tak keď Jehova zachráni svoj ľud a zničí jeho nepriateľov, bude zjavné, že je Záchrancom. „Každé telo bude musieť poznať, že ja, Jehova, som tvoj Záchranca a tvoj Výplatca, Jakobov Mocný.“ — Izaiáš 49:26b.

30. Aké skutky záchrany vykonal Jehova v prospech svojho ľudu a čo ešte uskutoční?

³⁰ Tieto slová sa prvý raz splnili, keď Jehova použil Cýra na oslobodenie svojho ľudu z područia Babylona. Rovnako platili aj v roku 1919, keď Jehova použil svojho Syna, Ježiša Krista, dosadeného na trón, aby oslobodil svoj ľud z duchovného otroctva. Preto Biblia hovorí o Jehovovi aj o Ježišovi ako o záchrancoch. (Títovi 2:11–13; 3:4–6) Jehova je naším Záchrancom a Ježiš, Mesiáš, je jeho „Hlavným Sprostredkovateľom“. (Skutky 5:31) Božie skutky záchrany prostredníctvom Ježiša Krista sú naozaj úžasné. Jehova pomocou dobrého posolstva oslobodzuje ľudí so správnym sklonom srdca z područia falošného náboženstva. Výkupnou obeťou ich oslobodzuje z područia hriechu a smrti. V roku 1919 zachránil Ježišových bratov z duchovného otroctva. A v armagedonskej bitke, ktorá sa rýchlo približuje, zachráni veľký zástup verných ľudí pred zničením, ktoré príde na hriešnikov.

31. Ako by mali kresťania reagovať na to, že im Boh prejavuje dobrú vôľu?

³¹ Akou je teda výsadou patriť k tým, ktorým Boh prejavuje dobrú vôľu! Kiež všetci múdro využívame tento prijateľný čas. A kiež konáme v súlade s naliehavosťou našej doby a dbáme na Pavlove slová Rimanom: „Poznáte čas, že už je tu hodina, aby ste sa prebudili zo spánku, lebo teraz je naša záchrana bližšie ako vtedy, keď sme sa stali veriacimi. Noc veľmi pokročila. Deň sa priblížil. Teda zoblečme skutky, ktoré patria tme, a oblečme si zbrane svetla. Choďme slušne ako vo dne, nie v hýrení a pijatikách, nie v nedovolených stykoch a vo voľnom správaní, nie v sporoch a žiarlivosti. Ale oblečte si Pána Ježiša Krista a neplánujte vopred telesné žiadosti.“ — Rimanom 13:11–14.

32. Aké uistenie má Boží ľud?

³² Jehova bude aj naďalej prejavovať priazeň tým, ktorí dbajú na jeho rady. Bude im poskytovať silu a schopnosti potrebné na kázanie dobrého posolstva. (2. Korinťanom 4:7) Jehova bude používať svojich služobníkov tak, ako používa ich Vodcu, Ježiša. Urobí ich ústa „podobné ostrému meču“, aby sa s dobrým posolstvom dostali k srdciam miernych. (Matúš 28:19, 20) Bude chrániť svoj ľud „v tieni svojej ruky“. Skryje ich „v svojom tulci“ ako „vyleštený šíp“. Nie, Jehova neopustí svoj ľud! — Žalm 94:14; Izaiáš 49:2, 15.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 139]

Mesiáš je ako „vyleštený šíp“ v Jehovovom tulci

[Obrázok na strane 141]

Mesiáš je „svetlom národov“

[Obrázok na strane 147]

Božia láska k jeho ľudu je väčšia než láska matky k jej dieťaťu