Dvanásta kapitola
Útecha pre Boží ľud
1. Aké skľučujúce vyhliadky má pred sebou Jeruzalem a jeho obyvatelia, no aká nádej existuje?
SEDEMDESIAT rokov — čo je bežná dĺžka ľudského života — bude judský národ v zajatí v Babylone. (Žalm 90:10; Jeremiáš 25:11; 29:10) Väčšina Izraelitov odvedených do zajatia zostarne a zomrie v Babylone. Zamysli sa, ako ich budú pokorovať posmešky a bodavé poznámky ich nepriateľov. Uvažuj tiež, aká pohana bude navŕšená na ich Boha, Jehovu, keď bude mesto, v ktorom umiestnil svoje meno, tak dlho spustošené. (Nehemiáš 1:9; Žalm 132:13; 137:1–3) Milovaný chrám, ktorý bol pri zasvätení Šalamúnom naplnený Božou slávou, už nebude existovať. (2. Paralipomenon 7:1–3) Aké skľučujúce vyhliadky! No Jehova prostredníctvom Izaiáša predpovedá obnovu. (Izaiáš 43:14; 44:26–28) V 51. kapitole knihy Izaiáš nachádzame ďalšie proroctvá s touto témou prinášajúcou útechu a uistenie.
2. a) Komu Jehova prostredníctvom Izaiáša adresuje svoje posolstvo útechy? b) Ako sa verní Židia ‚usilujú o spravodlivosť‘?
2 Jehova oslovuje tých z Judska, ktorí majú srdce naklonené k nemu, a hovorí: „Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť, ktorí sa snažíte nájsť Jehovu.“ (Izaiáš 51:1a) ‚Úsilie o spravodlivosť‘ si vyžaduje konanie. Tí, ktorí ‚sa usilujú o spravodlivosť‘, nebudú len tvrdiť, že sú Božím ľudom. Budú sa horlivo snažiť, aby boli spravodliví a aby žili v súlade s Božou vôľou. (Žalm 34:15; Príslovia 21:21) Budú sa obracať k Jehovovi ako k jedinému Zdroju spravodlivosti a budú sa ‚snažiť nájsť Jehovu‘. (Žalm 11:7; 145:17) To neznamená, že ešte nebudú vedieť, kto je Jehova alebo ako sa k nemu približovať v modlitbe. Ale budú vynakladať úsilie, aby sa k nemu približovali, uctievali ho, modlili sa k nemu a hľadali jeho vedenie vo všetkom, čo robia.
3, 4. a) Kto je „skalou“, z ktorej boli Židia vysekaní, a kto je ‚dutinou jamy‘, z ktorej boli vykopaní? b) Prečo to prinesie Židom útechu, keď si spomenú na svoj pôvod?
3 No tých, ktorí sa skutočne usilujú o spravodlivosť, je v Judsku pomerne málo, a to možno vedie k tomu, že sú nesmelí a skleslí. Preto ich Jehova pomocou znázornenia o vysekaní kameňa povzbudzuje: „Pozrite ku skale, z ktorej ste boli vysekaní a k dutine jamy, z ktorej ste boli vykopaní. Pozrite sa k svojmu otcovi Abrahámovi a k Sáre, ktorá vás nakoniec porodila v pôrodných bolestiach. Bol totiž jeden, keď som ho povolal, a potom som ho požehnal a urobil z neho mnohých.“ (Izaiáš 51:1b, 2) „Skalou“, z ktorej boli Židia vysekaní, je Abrahám, historická osoba, na ktorú je izraelský národ veľmi hrdý. (Matúš 3:9; Ján 8:33, 39) Je praotcom, teda ľudským pôvodcom národa. ‚Dutinou jamy‘ je Sára, z ktorej lona vyšiel predok Izraela, Izák.
4 Abrahám a Sára mali už za sebou roky, keď mohli splodiť dieťa, a boli bezdetní. No Jehova sľúbil, že Abraháma požehná a ‚urobí z neho mnohých‘. (1. Mojžišova 17:1–6, 15–17) Abrahám a Sára vďaka božskej obnove ich rozmnožovacej schopnosti splodili vo svojej starobe dieťa, z ktorého vznikol Boží zmluvný národ. Tak Jehova urobil tohto jedného muža otcom veľkého národa, ktorého počet sa stal nespočítateľným ako hviezdy na nebi. (1. Mojžišova 15:5; Skutky 7:5) Ak Jehova mohol vyviesť Abraháma zo vzdialenej krajiny a vytvoriť z neho mocný národ, určite môže tiež uskutočniť svoj sľub, že oslobodí verný ostatok z babylonského područia, privedie ho späť do jeho domoviny a opäť z neho vytvorí veľký národ. Boží sľub daný Abrahámovi sa splnil; jeho sľub daný zajatým Židom sa tiež uskutoční.
5. a) Koho predobrazujú Abrahám a Sára? Vysvetli to. b) Kto je v konečnom splnení tým, koho pôvodcom je „skala“?
5 Symbolické vysekanie kameňa spomenuté v Izaiášovi 51:1, 2 má pravdepodobne aj ďalšie uplatnenie. Piata Mojžišova 32:18 nazýva Jehovu „Skalou“, ktorá bola otcom Izraela, a ‚Tým, ktorý zrodil Izrael v pôrodných bolestiach‘. V druhom z týchto vyjadrení je použité rovnaké hebrejské sloveso, aké sa objavuje v Izaiášovi 51:2 v súvislosti so Sárou, ktorá porodila Izrael. Preto Abrahám je prorockým predobrazom Jehovu, Väčšieho Abraháma. Abrahámova manželka Sára vhodne znázorňuje Jehovovu univerzálnu nebeskú organizáciu duchovných tvorov, ktorá je vo Svätých Písmach zobrazovaná ako Božia manželka alebo žena. (1. Mojžišova 3:15; Zjavenie 12:1, 5) Národom, ktorého pôvodcom je „skala“, je v konečnom splnení týchto slov Izaiášovho proroctva „Boží Izrael“, zbor kresťanov pomazaných duchom, ktorý bol zrodený na Letnice 33 n. l. Ako bolo rozoberané v predchádzajúcich kapitolách tejto knihy, tento národ sa dostal v roku 1918 do babylonského zajatia, no v roku 1919 bol obnovený do stavu duchovnej prosperity. — Galaťanom 3:26–29; 4:28; 6:16.
6. a) Čo čaká judskú krajinu a akú obnovu si to bude vyžadovať? b) Akú novodobú obnovu nám pripomína Izaiáš 51:3?
6 Jehovova útecha pre Sion, čiže pre Jeruzalem, zahŕňa viac než len sľub vytvorenia ľudnatého národa. Čítame: „Jehova istotne uteší Sion. Určite uteší všetky jeho spustošené miesta a jeho pustatinu urobí podobnú Edenu a jeho púšťovú rovinu podobnú Jehovovej záhrade. Nájde sa v ňom jasanie a plesanie, vďakyvzdanie a zvuk melódie.“ (Izaiáš 51:3) Počas 70 rokov spustošenia sa judská krajina zmení na pustatinu zarastenú tŕnistými krami, ostružinami a inou divo rastúcou vegetáciou. (Izaiáš 64:10; Jeremiáš 4:26; 9:10–12) Teda okrem opätovného osídlenia Judska obnova bude musieť zahŕňať aj obnovu krajiny, ktorá bude premenená na edenskú záhradu s dobre zavlažovanými úrodnými poľami a sadmi plnými ovocia. Bude to, akoby sa zem radovala. V porovnaní so spustošeným stavom počas vyhnanstva sa bude krajina podobať raju. Pomazaný ostatok Božieho Izraela vstúpil v duchovnom zmysle do takéhoto raja v roku 1919. — Izaiáš 11:6–9; 35:1–7.
Dôvody na dôveru v Jehovu
7, 8. a) Čo znamená Jehovova výzva nakloniť k nemu ucho? b) Prečo je pre Judsko dôležité dbať na Jehovu?
7 Jehova znovu žiada o pozornosť a hovorí: „Venuj mi pozornosť, ó, ľud môj; a ty, moja národnostná skupina, nakloň ucho. Veď odo mňa vyjde zákon a aj dám, aby moje sudcovské rozhodnutie pôsobilo ako svetlo národom. Moja spravodlivosť je blízko. Moja záchrana istotne vyjde a moje ramená budú súdiť i národy. Vo mňa budú dúfať ostrovy a budú čakať na moje rameno.“ — Izaiáš 51:4, 5.
8 Jehovova výzva nakloniť ucho zahŕňa viac než len vypočuť si jeho posolstvo. Znamená venovať pozornosť s cieľom konať podľa toho. (Žalm 49:1; 78:1) Národ si musí uvedomiť, že Jehova je Zdrojom poučovania, práva a záchrany. Len on je Zdrojom duchovného osvietenia. (2. Korinťanom 4:6) Je najvyšším Sudcom ľudstva. Zákony a sudcovské rozhodnutia, ktoré pochádzajú od Jehovu, sú svetlom pre tých, ktorí sa nimi nechávajú viesť. — Žalm 43:3; 119:105; Príslovia 6:23.
9. Kto okrem Božieho zmluvného ľudu bude mať úžitok z Jehovových skutkov záchrany?
9 To všetko sa má splniť nielen na Božom zmluvnom ľude, ale aj na ľuďoch so správnym sklonom srdca kdekoľvek, aj na najvzdialenejších morských ostrovoch. Ich dôvera v Boha a v jeho schopnosť zasiahnuť v prospech svojich verných služobníkov a zachrániť ich nebude sklamaná. Na jeho moc znázornenú jeho ramenom sa možno spoľahnúť; jeho rameno nikto nemôže zadržať. (Izaiáš 40:10; Lukáš 1:51, 52) Podobne aj dnes horlivá kazateľská činnosť zostávajúcich členov Božieho Izraela podnietila milióny ľudí, mnohých zo vzdialených morských ostrovov, aby sa obrátili k Jehovovi a vložili v neho dôveru.
10. a) Akú skutočnosť bude kráľ Nabuchodonozor prinútený spoznať? b) Aké „nebesia“ a „zem“ budú privedené ku koncu?
10 Jehova ďalej poukazuje na skutočnosť, ktorú bude musieť spoznať babylonský kráľ Nabuchodonozor. Nič v nebi ani na zemi nemôže zastaviť Jehovu v uskutočňovaní jeho vôle. (Daniel 4:34, 35) Čítame: „Pozdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď i nebesia budú rozptýlené ako dym a zem sa obnosí ako odev a jej obyvatelia zomrú ako komár. Ale moja záchrana, tá bude až na neurčitý čas a moja spravodlivosť nebude rozdrvená.“ (Izaiáš 51:6) Hoci dovoliť zajatcom vrátiť sa domov je v rozpore s politikou babylonských monarchov, Jehovova záchrana jeho ľudu nebude prekazená. (Izaiáš 14:16, 17) Babylonské „nebesia“, čiže vládne autority, utrpia zdrvujúcu porážku. Babylonská „zem“, poddaní týchto vládnych autorít, príde postupne k svojmu koncu. Veru, ani najväčšia mocnosť tých dní nebude môcť obstáť proti Jehovovej moci, ani zabrániť jeho skutkom záchrany.
11. Prečo dnešných kresťanov povzbudzuje úplné splnenie proroctva, že babylonské „nebesia“ a „zem“ budú privedené ku koncu?
11 Akým povzbudením je pre dnešných kresťanov vedomie, že tieto prorocké slová sa úplne splnili! Prečo? Lebo apoštol Peter použil podobné vyjadrenia v súvislosti s budúcimi udalosťami. Hovoril o rýchlo sa približujúcom Jehovovom dni, „prostredníctvom ktorého sa nebesia rozplynú v ohni a prvky sa v žeravej horúčave roztopia!“ Potom povedal: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ (2. Petra 3:12, 13; Izaiáš 34:4; Zjavenie 6:12–14) Hoci mocné národy a ich povýšení vládcovia podobní hviezdam sa azda stavajú Jehovovi na odpor, v jeho stanovenom čase budú zničení — rozdrvení tak ľahko ako obyčajný komár. (Žalm 2:1–9) Len Božia spravodlivá vláda bude navždy vládnuť nad spravodlivou ľudskou spoločnosťou. — Daniel 2:44; Zjavenie 21:1–4.
12. Prečo by sa Boží služobníci nemali báť, keď sú znevažovaní ľuďmi, ktorí im odporujú?
12 Jehova sa teraz obracia k ‚tým, ktorí sa usilujú o spravodlivosť‘, a hovorí: „Počúvajte ma, vy, ktorí poznáte spravodlivosť, ľud, v ktorého srdci je môj zákon. Nebojte sa pohany smrteľných ľudí a nebuďte zdesení pre ich utŕhačné slová. Veď moľ ich zožerie ako odev a šatový moľ ich zožerie ako vlnu. Ale moja spravodlivosť, tá bude až na neurčitý čas a moja záchrana na nespočítateľné pokolenia.“ (Izaiáš 51:7, 8) Tí, ktorí dôverujú Jehovovi, budú znevažovaní a opovrhovaní za svoj odvážny postoj, no nemajú sa toho báť. Tí, ktorí nimi opovrhujú, sú len smrteľníci, ktorí budú ‚zožratí‘, rovnako ako je vlnený odev zožratý moľami.a Podobne ako starovekí verní Židia, ani dnešní praví kresťania nemajú žiaden dôvod báť sa nikoho, kto sa im stavia na odpor. Jehova, večný Boh, je ich záchranou. (Žalm 37:1, 2) Pohana zo strany Božích nepriateľov je dôkazom, že Jehovov ľud má Božieho ducha. — Matúš 5:11, 12; 10:24–31.
13, 14. Čo znázorňujú výrazy „Rachab“ a „morská obluda“ a ako bola táto obluda ‚rozbitá‘ a ‚prebodnutá‘?
13 Izaiáš akoby vyzýva Jehovu k zásahu v prospech jeho zajatého ľudu a hovorí: „Prebuď sa, prebuď sa, odej sa silou, ó, Jehovovo rameno! Prebuď sa ako za dávnych dní, ako za pokolení dávno minulých čias. Či nie si to ty, ktoré rozbilo Rachaba, ktoré prebodlo morskú obludu? Či nie si to ty, ktoré vysušilo more, vody ohromnej hĺbky? To, ktoré z morských hlbín urobilo cestu, aby prešli vyplatení?“ — Izaiáš 51:9, 10.
14 Historické príklady, o ktorých Izaiáš hovorí, sú dobre zvolené. Každý Izraelita vie o oslobodení národa z Egypta a o prechode cez Červené more. (2. Mojžišova 12:24–27; 14:26–31) Výrazy „Rachab“ a „morská obluda“ sa týkajú Egypta pod vládou faraóna, ktorý sa staval proti odchodu Izraela z Egypta. (Žalm 74:13; 87:4; Izaiáš 30:7) Staroveký Egypt pripomína obludu podobnú hadovi s hlavou pri delte Nílu a s pretiahnutým telom tiahnucim sa stovky kilometrov hore úrodným nílskym údolím. (Ezechiel 29:3) No keď Jehova vylial naň svojich desať rán, táto obluda bola rozbitá. Zničením jej armády vo vodách Červeného mora bola prebodnutá, ťažko zranená a oslabená. Áno, Jehova ukázal v súvislosti s Egyptom moc svojho ramena. Bude vari menej pripravený bojovať za svoj ľud zajatý v Babylone?
15. a) Kedy a ako utečie zármutok a vzdychanie Siona? b) Kedy utiekol zármutok a vzdychanie v prípade Božieho Izraela v súčasnej dobe?
15 Teraz sa proroctvo zameriava na budúce oslobodenie Izraela z Babylona a pokračuje: „Potom sa vrátia Jehovovi vykúpení a prídu k Sionu s radostným prevolávaním a na ich hlave bude plesanie na neurčitý čas. Získajú jasanie a plesanie. Zármutok a vzdychanie istotne utečú.“ (Izaiáš 51:11) Bez ohľadu na to, aká smutná azda bude situácia v Babylone, tí, ktorí hľadajú Jehovovu spravodlivosť, majú slávne vyhliadky. Príde čas, keď pominie zármutok a vzdychanie. Radostné prevolávanie, plesanie a jasanie — to bude počuť z pier vyplatených alebo vykúpených. V novodobom splnení týchto prorockých slov bol Boží Izrael v roku 1919 oslobodený z babylonského zajatia. Vrátil sa k svojmu duchovnému vlastníctvu s veľkým plesaním — plesaním, ktoré trvá až dodnes.
16. Aká cena je zaplatená ako výkupné za Židov?
16 Aká je výkupná cena za Židov? Izaiášovo proroctvo už odhalilo, že Jehova dá ‚ako výkupné za nich Egypt, namiesto nich Etiópiu a Sebu‘. (Izaiáš 43:1–4) To sa uskutoční neskôr. Po dobytí Babylona a prepustení židovských zajatcov Perzská ríša porazí Egypt, Etiópiu i Sebu. Tie jej budú dané namiesto duší Izraelitov. To je v súlade so zásadou uvedenou v Prísloviach 21:18: „Skazený je výkupným za spravodlivého a ten, kto koná zradne, berie miesto priamych.“
Ďalšie uistenia
17. Prečo sa Židia nemusia báť zúrivého hnevu Babylona?
17 Jehova ďalej uisťuje svoj ľud: „Ja — ja sám som Ten, kto vás utešuje. Kto si ty, že by si sa mal báť smrteľného človeka, ktorý zomrie, a syna ľudí, ktorý zanikne len ako zelená tráva? A že by si zabudol na Jehovu, svojho Tvorcu, Toho, ktorý roztiahol nebesia a položil základ zeme, takže si bol po celý deň zdesený pre zúrivý hnev toho, kto ťa zvieral, akoby celkom upriamený na tvoju skazu? A kde je zúrivý hnev toho, kto ťa zvieral?“ (Izaiáš 51:12, 13) Izraeliti majú pred sebou roky zajatia. Napriek tomu nemajú dôvod báť sa zúrivého hnevu Babylona. Hoci tento národ, tretia svetová veľmoc podľa biblického záznamu, zvíťazí nad Božím ľudom a bude sa ho snažiť ‚zvierať‘, čiže zahatať mu cestu úniku, verní Židia vedia, že Jehova predpovedal pád Babylona rukou Cýra. (Izaiáš 44:8, 24–28) Na rozdiel od Stvoriteľa — večného Boha, Jehovu — obyvatelia Babylona pominú ako tráva, ktorá v období sucha vädne pod silnými slnečnými lúčmi. Kde potom budú ich vyhrážky a zúrivý hnev? Aké je nemúdre báť sa človeka a zabudnúť na Jehovu, toho, ktorý vytvoril nebo a zem!
18. Aké uistenie dáva Jehova členom svojho ľudu, hoci budú nejaký čas väzňami?
18 Hoci členovia Jehovovho ľudu budú nejaký čas v zajatí, teda budú sa obrazne ‚zohýbať v reťaziach‘, budú náhle prepustení. Nebudú v Babylone vyhladení ani nezomrú od hladu ako väzni — neodídu mŕtvi do šeolu, do jamy. (Žalm 30:3; 88:3–5) Jehova ich uisťuje: „Ten, kto sa zohýba v reťaziach, istotne bude rýchlo uvoľnený, aby neodišiel v smrti do jamy a aby mu nechýbal chlieb.“ — Izaiáš 51:14.
19. Prečo môžu mať verní Židia úplnú dôveru v Jehovove slová?
19 Jehova ďalej utešuje Sion a pokračuje: „Ale ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, ktorý vzdúva more, aby sa rozbúrili jeho vlny. Jehova vojsk je jeho meno. A dám ti do úst svoje slová a istotne ťa prikryjem tieňom svojej ruky, aby som zasadil nebesia a položil základ zeme a povedal Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘“ (Izaiáš 51:15, 16) Biblia sa opakovane zmieňuje o Božej schopnosti uplatniť moc nad morom a ovládať ho. (Jób 26:12; Žalm 89:9; Jeremiáš 31:35) Jehova má úplnú moc nad prírodnými silami, ako to ukázal, keď oslobodzoval svoj ľud z Egypta. Koho možno porovnať čo len v tom najmenšom meradle s „Jehovom vojsk“? — Žalm 24:10.
20. Aké „nebesia“ a aká „zem“ začnú existovať, keď Jehova obnoví Sion, a aké utešujúce slová Jehova vysloví?
20 Židia sú naďalej Božím zmluvným ľudom a Jehova ich uisťuje, že sa vrátia do svojej domoviny a opäť budú žiť pod jeho Zákonom. Znovu postavia Jeruzalem a chrám a znovu sa ujmú svojich zodpovedností pod zmluvou, ktorú s nimi Boh uzavrel prostredníctvom Mojžiša. Keď bude krajina opäť obývaná Izraelitmi a ich domácimi zvieratami, začne existovať „nová zem“. Nad ňou budú ustanovené „nové nebesia“, nový vládny systém. (Izaiáš 65:17–19; Haggeus 1:1, 14) Jehova znovu povie Sionu: „Ty si môj ľud.“
Výzva k činnosti
21. Akú výzvu k činnosti dáva Jehova?
21 Po uistení Siona Jehova dáva výzvu k činnosti. Hovorí, akoby utrpenie Siona už bolo ukončené: „Precitni, precitni, vstaň, ó, Jeruzalem, ty, čo si pil z Jehovovej ruky pohár zúrivého hnevu. Čašu, pohár, ktorý pôsobí motanie, si vypil, vyprázdnil.“ (Izaiáš 51:17) Áno, Jeruzalem musí vstať zo svojho biedneho stavu a znovu získať svoje niekdajšie postavenie a nádheru. Príde čas, keď vyprázdni symbolický pohár božskej odplaty. Boh už nebude voči nemu prejavovať hnev.
22, 23. Čo zažije Jeruzalem, keď bude piť pohár Jehovovho hnevu?
22 Kým však bude Jeruzalem trestaný, nik z jeho obyvateľov, jeho „synov“, nebude môcť zabrániť tomu, čo sa má stať. (Izaiáš 43:5–7; Jeremiáš 3:14) Proroctvo hovorí: „Nikto zo všetkých synov, ktorých zrodil, ho [„neviedol“, „Roháčkov preklad“], a nikto zo všetkých synov, ktorých odchoval, ho nevzal za ruku.“ (Izaiáš 51:18) Ako len bude Jeruzalem trpieť z rúk Babylončanov! „Tie dve veci sa ti stávali. Kto bude mať s tebou súcit? Plienenie a rozvrat a hlad a meč! Kto ťa uteší? Tvoji synovia omdleli. Ľahli... na [„rohu“, RP] všetkých ulíc ako divé ovce v sieti, ako tí, čo sú plní Jehovovho zúrivého hnevu, kárania tvojho Boha.“ — Izaiáš 51:19, 20.
23 Úbohý Jeruzalem! Zažije „plienenie a rozvrat“, ako aj „hlad a meč“. Jeho „synovia“ ho nebudú schopní viesť a udržať ho na nohách. Budú bezmocní, chabí a nebudú dosť silní na to, aby zahnali babylonských útočníkov. Ochabnutí, slabí a vyčerpaní zostanú ležať viditeľne na rohoch ulíc. (Plač Jeremiáša 2:19; 4:1, 2) Budú piť pohár Božieho zúrivého hnevu a budú rovnako bezmocní ako zvieratá chytené v sieti.
24, 25. a) Čo už viac Jeruzalem nebude musieť? b) Kto po Jeruzaleme bude musieť piť z pohára Jehovovho hnevu?
24 Táto smutná situácia sa však raz skončí. Izaiáš utešujúco hovorí: „Preto počúvaj, prosím, toto, ó, žena utrápená a opitá, ale nie vínom. Toto povedal tvoj Pán, Jehova, áno tvoj Boh, ktorý bojuje o svoj ľud: ‚Hľa, odnímem z tvojej ruky pohár, ktorý pôsobí motanie. Čašu, môj pohár zúrivého hnevu — už ho nebudeš zasa piť. A dám ho do ruky tých, ktorí ťa dráždia, ktorí povedali tvojej duši: „Skloň sa, aby sme prešli“, takže si svoj chrbát urobila podobný zemi a ako ulicu pre tých, ktorí tade prechádzajú.‘“ (Izaiáš 51:21–23) Po disciplinovaní Jeruzalema je Jehova pripravený konať s ľútosťou a prejaviť voči nemu ducha odpúšťania.
25 Jehova teraz odvráti svoj hnev od Jeruzalema a upriami ho na Babylon. Babylon zničil Jeruzalem a pokoril ho. (Žalm 137:7–9) No Jeruzalem už nebude musieť opäť piť z tohto pohára z rúk Babylona ani jeho spojencov. Tento pohár bude namiesto toho vzatý z ruky Jeruzalema a daný tým, ktorí sa tešili z jeho potupy. (Plač Jeremiáša 4:21, 22) Babylon padne opitý na smrť. (Jeremiáš 51:6–8) Naproti tomu Sion vstane! Aká zmena! Pre Sion môže byť takáto vyhliadka naozaj útechou. A Jehovovi služobníci si môžu byť istí, že Božími skutkami záchrany bude posvätené Božie meno.
[Poznámka pod čiarou]
a Moľ, o ktorom je tu zmienka, je zjavne moľa šatová, zvlášť vo svojom ničivom štádiu larvy.
[Obrázok na strane 167]
Jehova, Väčší Abrahám, je „skalou“, z ktorej bol „vysekaný“ jeho ľud
[Obrázok na strane 170]
Odporcovia Božieho ľudu pominú ako odev zožratý moľami
[Obrázok na stranách 176, 177]
Jehova ukázal, že má moc ovládať prírodné živly
[Obrázok na strane 178]
Pohár, z ktorého bude piť Jeruzalem, má byť potom daný Babylonu a jeho spojencom