Ôsma kapitola

Jehova Boh je vo svojom svätom chráme

Izaiáš 6:1–13

1, 2. a) Kedy dostáva prorok Izaiáš videnie chrámu? b) Prečo kráľ Uzzijah stratil Jehovovu priazeň?

„V ROKU, keď zomrel Kráľ Uzzijah, videl som Jehovu ako sedí na vysokom a povznesenom tróne, a jeho suknice napĺňali chrám.“ ​(Izaiáš 6:1) Týmito prorokovými slovami sa začína 6. kapitola knihy Izaiáš. Je rok 778 pred n. l.

² Uzzijah počas svojho 52-ročného kraľovania nad Judskom dosahoval väčšinou skvelé úspechy. Keďže robil to, čo „bolo správne v Jehovových očiach“, tešil sa z Božej podpory tak pri vojenských výpravách, ako aj pri svojich stavebných a poľnohospodárskych projektoch. Tento úspech sa však stal aj príčinou jeho pádu. Jeho srdce sa nakoniec povýšilo, „takže konal neverne proti Jehovovi, svojmu Bohu, a vošiel do Jehovovho chrámu páliť kadidlo“. Uzzijah pre tento opovážlivý skutok a preto, že sa zúrivo rozhneval na kňazov, ktorí ho za to karhali, zomrel ako malomocný. (2. Paralipomenon 26:3–22) Približne v tomto čase začína Izaiáš svoju prorockú službu.

 3. a) Vidí Izaiáš Jehovu skutočne? Vysvetli to. b) Aký pohľad sa Izaiášovi naskytá a prečo dostáva toto videnie?

³ Nevieme, kde sa Izaiáš nachádza, keď dostáva toto videnie. No to, čo pozoruje svojimi doslovnými očami, je zjavne iba videnie, nehľadí skutočne na Všemohúceho, pretože „nikto nikdy nevidel Boha“. (Ján 1:18; 2. Mojžišova 33:20) Jednako však pohľad na Stvoriteľa, Jehovu, čo len vo videní, vzbudzuje bázeň. Univerzálny Vládca a Zdroj každej oprávnenej vlády sedí na vznešenom tróne, ktorý symbolizuje jeho úlohu večného Kráľa a Sudcu! Suknice jeho dlhého, vlniaceho sa rúcha napĺňajú chrám. Izaiáš je povolaný do prorockej služby, ktorou má byť vyzdvihnutá Jehovova zvrchovaná moc a právo. Aby bol na to pripravený, dostáva videnie Božej svätosti.

 4. a) Prečo sú opisy Jehovu vo videniach zaznamenaných v Biblii určite len symbolické? b) Čo sa dozvedáme o Jehovovi z Izaiášovho videnia?

⁴ V Izaiášovom videní nenachádzame opis Jehovovho vzhľadu — na rozdiel od videní, ktoré zaznamenali Ezechiel, Daniel a Ján. A tieto správy sa odlišujú aj v tom, čo bolo vidieť v nebi. (Ezechiel 1:26–28; Daniel 7:9, 10; Zjavenie 4:2, 3) No musíme pamätať na charakter a cieľ týchto videní. Nie sú to doslovné opisy Jehovovej prítomnosti. Telesnými očami nemožno vidieť to, čo je duchovné, a ani obmedzenou ľudskou mysľou nemožno pochopiť duchovnú ríšu. Preto v týchto videniach sú predložené informácie vyjadrené v ľudských pojmoch. (Porovnaj Zjavenie 1:1.) V Izaiášovom videní nebol potrebný opis Božieho vzhľadu. Toto videnie len informovalo Izaiáša, že Jehova je vo svojom svätom chráme, že je svätý a jeho súdy sú čisté.

Serafíni

 5. a) Kto sú serafíni a aký je význam ich označenia? b) Prečo si serafíni zakrývajú tvár a nohy?

⁵ Počúvaj! Izaiáš pokračuje: „Nad ním stáli serafíni. Každý mal šesť krídiel. Dvoma si zakrýval tvár a dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal.“ ​(Izaiáš 6:2) Šiesta kapitola Izaiáša je jediným miestom v Biblii, kde nachádzame zmienku o serafínoch. Sú to zjavne anjelskí tvorovia, ktorí slúžia Jehovovi a majú veľmi veľké výsady a česť byť pri Jehovovom nebeskom tróne. Na rozdiel od pyšného kráľa Uzzijaha svoje postavenie prijímajú so všetkou pokorou a skromnosťou. Keďže serafíni sú v prítomnosti nebeského Zvrchovaného Panovníka, jedným párom krídel si zakrývajú tvár a na znak úcty k svätému miestu si ďalším párom krídel zakrývajú nohy. V blízkosti Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka sa držia v ústraní zvlášť preto, aby neodvádzali pozornosť od Božej osobnej slávy. Výraz „serafíni“ znamená „ohniví“ alebo „horiaci“, čo naznačuje, že vyžarujú jas, no pred väčšou nádherou a slávou Jehovu si svoju tvár zakrývajú.

 6. Aké postavenie majú serafíni vo vzťahu k Jehovovi?

⁶ Tretí pár krídel používajú serafíni na lietanie a nepochybne na to, aby sa mohli vznášať, čiže ‚stáť‘ na svojom mieste. (Porovnaj 5. Mojžišovu 31:15.) O ich umiestnení profesor Franz Delitzsch poznamenáva: „Serafíni v skutočnosti neboli nad hlavou Toho, ktorý sedel na tróne, ale sa vznášali nad rúchom, ktoré mu patrilo a ktorým bola naplnená sieň.“ ​(Commentary on the Old Testament) To sa javí ako rozumné. ‚Nestoja nad‘ Jehovom v tom zmysle, že by mali vyššie postavenie než Boh, ale v tom zmysle, že čakajú na neho a sú poslušní a pripravení slúžiť mu.

 7. a) Akú úlohu spĺňajú serafíni? b) Prečo serafíni ohlasujú Božiu svätosť trikrát?

⁷ Počúvaj teraz týchto serafínov vo výsadnom postavení! „Volal jeden na druhého a hovoril: ‚Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk. Plnosť celej zeme je jeho slávou.‘“ ​(Izaiáš 6:3) Ich úlohou je dohliadať na to, aby bola v celom vesmíre, ktorého súčasťou je aj zem, ohlasovaná Jehovova svätosť a uznávaná jeho sláva. Jehovovu slávu vidno vo všetkom, čo stvoril, a čoskoro ju budú uznávať všetci obyvatelia zeme. (4. Mojžišova 14:21; Žalm 19:1–3; Habakuk 2:14) Trojnásobné vyhlásenie „svätý, svätý, svätý“ nie je dôkazom Trojice. Skôr je trojnásobným zdôraznením Božej svätosti. (Porovnaj Zjavenie 4:8.) Jehova je svätý v najvyššej miere.

 8. Aký účinok majú vyhlásenia serafínov?

⁸ Hoci tu nie je zmienka o počte serafínov, v blízkosti trónu je ich možno niekoľko skupín. V melodickej piesni jeden za druhým opakujú vyhlásenie o Božej svätosti a sláve. Aký účinok možno pozorovať? Počúvaj, čo Izaiáš hovorí ďalej: „Čapy prahov sa roztriasli pri hlase toho, ktorý volal, a dom sa postupne naplnil dymom.“ ​(Izaiáš 6:4) V Biblii je dym alebo oblak často viditeľným dôkazom Božej prítomnosti. (2. Mojžišova 19:18; 40:34, 35; 1. Kráľov 8:10, 11; Zjavenie 15:5–8) Je znakom slávy, ku ktorej sa my, ľudskí tvorovia, nemôžeme priblížiť.

Nehodný, no očistený

 9. a) Ako pôsobí toto videnie na Izaiáša? b) Aký zjavný kontrast je medzi Izaiášom a kráľom Uzzijahom?

⁹ Toto videnie Jehovovho trónu na Izaiáša hlboko zapôsobí. Podáva správu: „Povedal som: ‚Beda mi! Lebo som umlčaný, pretože som muž nečistých pier a bývam medzi ľudom nečistých pier; veď moje oči videli samotného Kráľa, Jehovu vojsk!‘“ ​(Izaiáš 6:5) Aký ostrý kontrast je medzi Izaiášom a kráľom Uzzijahom! Uzzijah si prisvojil postavenie pomazaného kňazstva a neúctivo vstúpil do svätého oddelenia chrámu. Hoci Uzzijah videl zlaté svietniky, zlatý oltár na kadidlo a stoly na „chlieb Prítomnosti“, nevidel Jehovovu tvár vyjadrujúcu schválenie ani nedostal od Boha žiadne zvláštne poverenie. (1. Kráľov 7:48–50, poznámka pod čiarou v Reference Bible) Naproti tomu prorok Izaiáš neignoroval kňazstvo ani nedovolene nevstúpil do chrámu. Dostal však videnie Jehovu v jeho svätom chráme a bol poctený priamym poverením od Boha. Hoci serafíni sa neodvažujú hľadieť na Pána chrámu sediaceho na tróne, Izaiášovi je vo videní dovolené pozrieť sa na „samotného Kráľa, Jehovu vojsk!“

10. Prečo Izaiáš cíti strach, keď vidí toto videnie?

¹⁰ Izaiáš si uvedomuje kontrast medzi Božou svätosťou a vlastnou hriešnosťou, a preto sa cíti veľmi nečistý. Napĺňa ho strach a myslí si, že zomrie. (2. Mojžišova 33:20) Počuje serafínov chváliť Boha čistými perami, no jeho pery sú nečisté a sú poškvrnené aj pre nečistotu pier ľudu, medzi ktorým žije a ktorého reč počúva. Jehova je svätý a jeho služobníci musia túto jeho vlastnosť odzrkadľovať. (1. Petra 1:15, 16) Hoci Izaiáš už bol vybratý ako Boží hovorca, trápi ho vedomie, že je hriešny a že nemá čisté pery, aké by mal mať hovorca tohto slávneho a svätého Kráľa. Ako na to zareagujú nebeskí tvorovia?

11. a) Čo robí jeden zo serafínov a čo to symbolizuje? b) Ako nám môže uvažovanie o tom, čo povedal serafín Izaiášovi, pomôcť, keď sa cítime nehodní byť Božími služobníkmi?

¹¹ Serafíni nevyháňajú Izaiáša pre jeho nízke postavenie z Jehovovej prítomnosti, ale snažia sa mu pomôcť. Správa hovorí: „Nato priletel ku mne jeden zo serafínov a v jeho ruke bol žeravý uhoľ, ktorý vzal kliešťami z oltára. A dotkol sa mojich úst a povedal: ‚Hľa, toto sa dotklo tvojich pier a tvoje previnenie odišlo a tvoj hriech je zmierený.‘“ ​(Izaiáš 6:6, 7) Oheň má v symbolickom zmysle očisťovaciu moc. Keď serafín prikladá žeravý uhoľ zo svätého ohňa oltára k Izaiášovým perám, uisťuje Izaiáša, že jeho hriechy sú zmierené do takej miery, že môže získať Božiu priazeň a prijať poverenie od Boha. Akým uistením je to aj pre nás! My sme tiež hriešni a nie sme hodní priblížiť sa k Bohu. No boli sme vykúpení zásluhou Ježišovej výkupnej obete, a tak môžeme získať Božiu priazeň a približovať sa k Bohu v modlitbe. — 2. Korinťanom 5:18, 21; 1. Jána 4:10.

12. Aký oltár vidí Izaiáš a aký účinok má oheň?

¹² Zmienka o ‚oltári‘ nám opäť pripomína, že ide len o videnie. (Porovnaj Zjavenie 8:3; 9:13.) V jeruzalemskom chráme boli dva oltáre. Priamo pred oponou Najsvätejšej bol malý oltár na kadidlo a pred vchodom do svätyne bol veľký oltár na obete, kde stále horel oheň. (3. Mojžišova 6:12, 13; 16:12, 13) No tieto oltáre na zemi boli len znázornením niečoho významnejšieho. (Hebrejom 8:5; 9:23; 10:5–10) Pri zasväcovaní chrámu kráľom Šalamúnom bol zápalný obetný dar na oltári strávený ohňom z neba. (2. Paralipomenon 7:1–3) A teraz je ohňom z pravého nebeského oltára odstránená nečistota Izaiášových pier.

13. Akú otázku kladie Jehova a koho zahŕňa v slove „nám“?

¹³ Počúvajme spolu s Izaiášom. „A počul som Jehovov hlas, ako hovorí: ‚Koho pošlem a kto nám pôjde?‘ A povedal som: ‚Tu som! Pošli ma.‘“ ​(Izaiáš 6:8) Otázka, ktorú tu Jehova kladie, má zjavne podnietiť k reakcii Izaiáša, pretože vo videní sa neobjavuje žiaden iný ľudský prorok. Jehova nepochybne Izaiáša pozýva, aby bol jeho poslom. Prečo sa však Jehova pýta: „Kto nám pôjde?“ Tým, že Jehova tu prechádza z jednotného čísla ‚ja‘ k množnému číslu „nám“, zmieňuje sa prinajmenšom ešte o jednej osobe. O kom? Nie o svojom jednosplodenom Synovi, ktorý sa neskôr stal človekom Ježišom Kristom? Určite, veď práve tomuto Synovi Jehova tiež povedal: „Urobme človeka na svoj obraz.“ ​(1. Mojžišova 1:26; Príslovia 8:30, 31) Áno, spolu s Jehovom je na nebeských nádvoriach aj jeho jednosplodený Syn. — Ján 1:14.

14. Ako reaguje Izaiáš na Jehovovo pozvanie a aký príklad nám tým dáva?

¹⁴ Izaiáš bez váhania reaguje! Bez ohľadu na to, o aké posolstvo pôjde, okamžite odpovedá: „Tu som! Pošli ma.“ Izaiáš sa nepýta, čo tým získa, keď prijme toto poverenie. Jeho ochotný duch je znamenitým príkladom pre všetkých dnešných Božích služobníkov, ktorí sú poverení kázať ‚dobré posolstvo o kráľovstve po celej obývanej zemi‘. (Matúš 24:14) Aj oni sa tak ako Izaiáš verne pridŕžajú svojho poverenia a napriek rozšírenej ľahostajnosti ľudí vydávajú ‚svedectvo všetkým národom‘. A podobne ako Izaiáš pokračujú v tomto diele s dôverou, že na túto službu majú oprávnenie od najvyššej autority.

Izaiášovo poverenie

15, 16. a) Čo má Izaiáš povedať „tomuto ľudu“ a ako bude ľud reagovať? b) Je reakcia ľudu zapríčinená nejakou Izaiášovou chybou? Vysvetli to.

¹⁵ Jehova teraz ukazuje, čo má Izaiáš hovoriť a aká bude reakcia ľudu: „Choď a povieš tomuto ľudu: ‚Počujte znovu a znovu, ale nerozumejte; a viďte znovu a znovu, ale nezískajte nijaké poznanie.‘ Urob srdce tohto ľudu necitlivé a ich uši, tie urob neprístupné a oči, tie im zalep, aby svojimi očami nevideli a svojimi ušami nepočuli a aby ich srdce neporozumelo a aby sa skutočne neobrátili a nezískali si uzdravenie.“ ​(Izaiáš 6:9, 10) Znamená to, že Izaiáš má byť necitlivý a netaktný a že má vzbudzovať v Židoch odpor, aby zostali v Jehovovej nepriazni? To v žiadnom prípade! Veď ide o Izaiášov vlastný ľud, ku ktorému Izaiáš cíti blízky vzťah. No Jehovove slová ukazujú, ako bude ľud reagovať na Božie posolstvo bez ohľadu na to, ako verne si bude Izaiáš spĺňať svoju úlohu.

¹⁶ Chyba je v ľuďoch samých. Izaiáš im bude hovoriť „znovu a znovu“, ale jeho posolstvo neprijmú ani nezískajú porozumenie. Väčšina bude tvrdošijná a nezareaguje, akoby boli úplne slepí a hluchí. Tým, že Izaiáš k nim bude chodiť opakovane, sa ukáže, že ‚tento ľud‘ nechce rozumieť. Bude jasné, že Izraeliti si sami zatvárajú myseľ i srdce pred posolstvom, ktoré má pre nich Izaiáš — pred Božím posolstvom. Aké pravdivé je to aj o dnešných ľuďoch! Mnohí odmietajú počúvať Jehovových svedkov, ktorí kážu dobré posolstvo o prichádzajúcom Božom Kráľovstve.

17. Na čo sa vzťahuje Izaiášova otázka „Ako dlho“?

¹⁷ Izaiáša teraz zaujíma: „Na to som povedal: ‚Ako dlho, ó, Jehova?‘ Potom povedal: ‚Kým sa mestá naozaj nezrútia v troskách, takže budú bez obyvateľov, a domy budú bez pozemského človeka a zem bude skazená na spustošeninu; a Jehova skutočne ďaleko vzdiali pozemských ľudí a uprostred krajiny sa skutočne veľmi rozšíri opustený stav.‘“ ​(Izaiáš 6:11, 12) Otázkou „Ako dlho?“ sa Izaiáš nepýta, ako dlho bude musieť kázať ľahostajnému ľudu. Skôr prejavuje záujem o ľud a pýta sa, ako dlho bude trvať tento zlý duchovný stav a ako dlho bude Jehovovo meno na zemi znevažované. (Pozri Žalm 74:9–11.) Teda ako dlho bude existovať táto nezmyselná situácia?

18. Až dokedy bude trvať zlý duchovný stav ľudu a dožije sa Izaiáš úplného splnenia tohto proroctva?

¹⁸ Beda, Jehovova odpoveď ukazuje, že tento zlý duchovný stav ľudu bude trvať až dovtedy, kým sa nesplní všetko, o čom hovorila zmluva ako o následkoch neposlušnosti voči Bohu. (3. Mojžišova 26:21–33; 5. Mojžišova 28:49–68) Národ bude zničený, ľud bude poslaný do vyhnanstva a krajina zostane spustošená. No Izaiáš už nezažije zničenie Jeruzalema a jeho chrámu babylonskou armádou v roku 607 pred n. l., hoci bude prorokovať ešte vyše 40 rokov — až do vlády Ezechiáša, pravnuka kráľa Uzzijaha. Izaiáš zomrel vyše 100 rokov pred touto národnou katastrofou a až do svojej smrti si verne spĺňal svoje poverenie.

19. Aké uistenie dáva Boh Izaiášovi napriek tomu, že národ má byť zoťatý ako strom?

¹⁹ Zničenie, po ktorom zostane Judsko ‚skazené‘ a ‚spustošené‘, určite príde, ale situácia nie je beznádejná. (2. Kráľov 25:1–26) Jehova uisťuje Izaiáša: „Ešte bude v nej desatina a aj z tej musí byť niečo na spálenie, ako veľký strom a ako objemný strom, z ktorých, keď sa rúbu, je peň; jej peň bude sväté semeno.“ ​(Izaiáš 6:13) Áno, „desatina“, „sväté semeno“, zostane ako peň zoťatého objemného stromu. Toto uistenie Izaiáša nepochybne utešuje — v jeho ľude sa nájde svätý ostatok. Hoci národ bude opakovane spálený tak ako veľký strom, ktorý je zoťatý a použitý ako palivo, tomuto symbolickému stromu Izraela bude ponechaný životaschopný peň. Bude ním semeno, čiže potomstvo, ktoré bude Jehovovi sväté. Časom znova vypučí a strom opäť vyrastie. — Porovnaj Jóba 14:7–9; Daniela 4:26.

20. Ako sa prvý raz splnila posledná časť tohto Izaiášovho proroctva?

²⁰ Splnili sa slová tohto proroctva? Áno. Sedemdesiat rokov po spustošení judskej krajiny sa bohabojný ostatok vrátil z vyhnanstva v Babylone. Znovu postavil chrám i mesto a obnovil v krajine pravé uctievanie. Vďaka návratu Židov do ich domovskej krajiny, ktorú dostali od Boha, mohlo mať toto proroctvo, ktoré dal Jehova Izaiášovi, aj druhé splnenie. Aké? — Ezdráš 1:1–4.

Ďalšie splnenia

21–23. a) Na kom sa splnilo Izaiášovo proroctvo v prvom storočí a ako? b) Kto bol ‚svätým semenom‘ v prvom storočí a ako bolo toto semeno zachované?

²¹ Izaiášova prorocká úloha predobrazovala dielo, ktoré mal približne o 800 rokov konať Mesiáš, Ježiš Kristus. (Izaiáš 8:18; 61:1, 2; Lukáš 4:16–21; Hebrejom 2:13, 14) Hoci Ježiš bol väčší ako Izaiáš, prejavil rovnakú ochotu prijať poslanie od svojho nebeského Otca. Povedal: „Hľa, prišiel som, aby som konal... tvoju vôľu.“ — Hebrejom 10:5–9; Žalm 40:6–8.

²² Ježiš podobne ako Izaiáš verne konal dielo, ktorým bol poverený, a stretol sa s rovnakou reakciou ľudí. Židia v Ježišových dňoch neboli o nič ochotnejší prijať jeho posolstvo než tí, ktorým kázal prorok Izaiáš. (Izaiáš 1:4) Jednou črtou Ježišovej služby bolo používanie znázornení. To podnietilo Ježišových učeníkov k otázke: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ Ježiš odpovedal: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám nebeského kráľovstva, ale im to nie je dané. V podobenstvách im hovorím preto, lebo hľadiac, hľadia márne; počúvajúc, počúvajú márne, ani zmysel toho nechápu; a spĺňa sa na nich Izaiášovo proroctvo, ktoré hovorí: ‚Počuť počujete, ale zmysel toho určite nepochopíte; a pozerajúc budete pozerať, ale určite neuvidíte. Lebo znecitlivelo srdce tohto ľudu, a ušami počúvali bez ohlasu a oči zatvárali, len aby nevideli očami a nepočuli ušami a aby nepochopili zmysel toho svojím srdcom a neobrátili sa, aby som ich uzdravil.‘“ — Matúš 13:10, 11, 13–15; Marek 4:10–12; Lukáš 8:9, 10.

²³ Týmto citátom z Izaiáša Ježiš ukázal, že toto proroctvo malo splnenie aj v jeho dňoch. Ľud vo všeobecnosti prejavil rovnaký postoj srdca ako Židia v dňoch Izaiáša. Boli slepí a hluchí vzhľadom na Ježišovo posolstvo a rovnako aj ich postihlo zničenie. (Matúš 23:35–38; 24:1, 2) V roku 70 n. l. prišli proti Jeruzalemu rímske vojská pod vedením vojvodcu Títa a zničili mesto i jeho chrám. Niektorí však Ježiša počúvali a stali sa jeho učeníkmi. Ježiš ich vyhlásil za ‚šťastných‘. (Matúš 13:16–23, 51) Povedal im, že keď uvidia „Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami“, majú ‚utekať na vrchy‘. (Lukáš 21:20–22) Tak bolo zachránené „sväté semeno“, ktoré prejavovalo vieru a ktoré bolo sformované do duchovného národa, „Božieho Izraela“.a — Galaťanom 6:16.

24. Ako uplatnil Izaiášovo proroctvo Pavol a čo to naznačuje?

²⁴ Približne v roku 60 n. l. sa apoštol Pavol ocitol v Ríme v domácom väzení. Tam si dohodol stretnutie s ‚poprednými Židmi‘, ako aj s ďalšími, aby im „dôkladne svedčil o Božom kráľovstve“. Keď mnohí neprijali jeho posolstvo, Pavol vysvetlil, že sa tým spĺňa Izaiášovo proroctvo. (Skutky 28:17–27; Izaiáš 6:9, 10) Poverenie Ježišových učeníkov bolo teda porovnateľné s poverením Izaiáša.

25. Čo rozpoznali novodobí Boží svedkovia a ako na to reagujú?

²⁵ Jehovovi svedkovia dnes podobne rozpoznali, že Jehova Boh je vo svojom svätom chráme. (Malachiáš 3:1) Tak ako Izaiáš hovoria: „Tu som! Pošli ma.“ Horlivo nechávajú zaznievať varovné posolstvo o približujúcom sa konci tohto zlého systému vecí. No ako ukázal Ježiš, relatívne málo ľudí otvára svoje oči a uši, aby videli a počuli a boli zachránení. (Matúš 7:13, 14) Naozaj, šťastní sú tí, ktorí naklonia svoje srdce, aby počúvali a ‚získali uzdravenie‘! — Izaiáš 6:8, 10.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 94]

„Tu som! Pošli ma.“

[Obrázok na strane 97]

‚Kým sa mestá nezrútia v troskách, takže budú bez obyvateľov‘