Pätnásta kapitola

Neplodná žena sa raduje

Izaiáš 54:1–17

 1. Prečo Sára túžila mať deti a čo zažívala v tomto ohľade?

SÁRA túžila mať deti. Žiaľ, bola neplodná a to ju veľmi trápilo. V jej dňoch bola neplodnosť považovaná za pohanu, no Sáru trápilo ešte niečo iné. Túžila vidieť splnenie sľubu, ktorý dal Boh jej manželovi. Abrahám sa mal stať otcom semena, ktoré malo byť požehnaním pre všetky rodiny zeme. (1. Mojžišova 12:1–3) No ani desaťročia po tom, čo Boh dal tento sľub, ešte nemali žiadne dieťa. Sára zostarla a stále bola bezdetná. Niekedy si azda kládla otázku, či jej nádeje neboli márne. No v jeden deň sa jej zúfalstvo obrátilo na radosť!

 2. Prečo by nás malo zaujímať proroctvo zaznamenané v 54. kapitole Izaiáša?

² Sárina nepríjemná situácia nám pomáha porozumieť proroctvu zaznamenanému v 54. kapitole Izaiáša. Jeruzalem je v tejto kapitole oslovovaný ako neplodná žena, ktorá má zažiť veľkú radosť z toho, že bude mať množstvo detí. Tým, že Jehova svoj staroveký ľud ako celok zobrazuje ako svoju manželku, dáva najavo svoje nežné city voči nemu. Navyše táto kapitola Izaiáša nám pomáha objasniť si veľmi dôležitý aspekt toho, čo Biblia nazýva „svätým tajomstvom“. (Rimanom 16:25, 26) Totožnosť „ženy“ a udalosti, ktoré zažíva podľa tohto proroctva, vrhajú dôležité svetlo na čisté uctievanie dnes.

Určenie totožnosti „ženy“

 3. Prečo bude mať neplodná „žena“ dôvod na radosť?

³ Kapitola 54 sa začína v radostnom duchu: „‚Radostne volaj, neplodná, ktorá si nerodila! Rozveseľ sa radostným volaním a prenikavo krič, ty, ktorá si nemala pôrodné bolesti, veď synovia opustenej sú početnejší ako synovia ženy, ktorú vlastní manžel,‘ povedal Jehova.“ ​(Izaiáš 54:1) Aký musel byť Izaiáš vzrušený, keď hovoril tieto slová! A akú útechu prinesie ich splnenie Židom, ktorí budú v zajatí v Babylone! Jeruzalem bude v tom čase ešte stále spustošený. Z ľudského hľadiska sa bude zdať beznádejné, že by mohol byť niekedy opäť obývaný, rovnako ako neplodná žena nemôže za bežných okolností dúfať, že porodí deti vo svojej starobe. No táto „žena“ zažije v budúcnosti veľké požehnanie — stane sa plodnou. Jeruzalem bude od radosti celý bez seba. Opäť bude mať množstvo „synov“, čiže obyvateľov.

 4. a) Ako nám apoštol Pavol pomáha pochopiť, že 54. kapitola Izaiáša musí mať aj väčšie splnenie, než aké nastalo v roku 537 pred n. l.? b) Čo je „Jeruzalem hore“?

⁴ Izaiáš možno ani nevie, že jeho proroctvo bude mať viac ako jedno splnenie. Apoštol Pavol cituje z 54. kapitoly Izaiáša a vysvetľuje, že „žena“ predstavuje niečo oveľa dôležitejšie než len pozemské mesto Jeruzalem. Píše: „Jeruzalem hore je slobodný, a on je našou matkou.“ ​(Galaťanom 4:26) Čo je týmto „Jeruzalemom hore“? Je jasné, že to nie je mesto Jeruzalem v Zasľúbenej krajine. Ten je pozemský, nie je „hore“ v nebeskej ríši. „Jeruzalem hore“ je Božia nebeská „žena“, Božia organizácia mocných duchovných tvorov.

 5. a) Koho znázorňuje v symbolickej dráme načrtnutej v Galaťanom 4:22–31 a) Abrahám? b) Sára? c) Izák? d) Hagar? e) Izmael?

⁵ Ako však môže mať Jehova dve symbolické ženy — jednu nebeskú a druhú pozemskú? Nie je v tom nejaký rozpor? Vôbec nie. Apoštol Pavol ukazuje, že odpoveď spočíva v prorockom obraze, ktorý tvorila Abrahámova rodina. (Galaťanom 4:22–31; pozri rámček „Abrahámova rodina — prorocký predobraz“ na strane 218.) Sára, „slobodná žena“ a Abrahámova manželka, znázorňuje Jehovovu organizáciu duchovných tvorov, ktorá je akoby Jehovovou manželkou. Hagar, otrokyňa a Abrahámova vedľajšia manželka, čiže konkubína, znázorňuje pozemský Jeruzalem.

 6. V akom zmysle zažila Božia nebeská organizácia dlhé obdobie neplodnosti?

⁶ Keď berieme do úvahy tieto súvislosti, začíname chápať hlboký význam Izaiáša 54:1. Po desaťročiach neplodnosti Sára vo veku 90 rokov porodila Izáka. Podobne Jehovova nebeská organizácia zažila dlhé obdobie neplodnosti. Ešte v Edene Jehova sľúbil, že jeho „žena“ zrodí „semeno“. (1. Mojžišova 3:15) Po vyše 2000 rokoch Jehova urobil zmluvu s Abrahámom o sľúbenom Semene. Božia nebeská „žena“ však musela čakať ešte mnohé stáročia, kým zrodila toto Semeno. Napriek tomu prišiel čas, keď boli deti tejto kedysi „neplodnej ženy“ početnejšie než deti telesného Izraela. Znázornenie o neplodnej žene nám pomáha pochopiť, prečo anjeli tak veľmi túžili byť svedkami príchodu predpovedaného Semena. (1. Petra 1:12) Kedy k tomu nakoniec prišlo?

 7. Kedy mal „Jeruzalem hore“ dôvod na radosť podľa predpovede v Izaiášovi 54:1 a prečo tak odpovedáš?

⁷ Narodenie Ježiša ako ľudského dieťaťa bolo pre anjelov určite radostnou udalosťou. (Lukáš 2:9–14) No nebolo to tou udalosťou, ktorá bola predpovedaná v Izaiášovi 54:1. Ježiš sa stal duchovným synom „Jeruzalema hore“ až vtedy, keď bol v roku 29 n. l. splodený svätým duchom, teda keď ho Boh verejne uznal ako svojho ‚Syna, milovaného‘. (Marek 1:10, 11; Hebrejom 1:5; 5:4, 5) Vtedy mala Božia nebeská „žena“ dôvod na radosť v splnení Izaiáša 54:1. Konečne zrodila sľúbené Semeno, Mesiáša! Stáročia jej neplodnosti sa skončili. Jej radosť sa tým však neskončila.

Početní synovia neplodnej ženy

 8. Prečo mala Božia nebeská „žena“ dôvod na radosť aj po tom, čo už zrodila sľúbené Semeno?

⁸ Po Ježišovej smrti a následnom vzkriesení sa Božia nebeská „žena“ tešila, že jej bol tento schválený Syn prinavrátený ako „prvorodený z mŕtvych“. (Kolosanom 1:18) Potom začala plodiť ďalších duchovných synov. Na Letnice roku 33 n. l. bolo približne 120 Ježišových nasledovníkov pomazaných svätým duchom, a tak prijatých za Kristových spoludedičov. Neskôr v ten deň k nim bolo pripojených ďalších 3000. (Ján 1:12; Skutky 1:13–15; 2:1–4, 41; Rimanom 8:14–16) Tento počet synov ďalej rástol. V prvých storočiach odpadnutia takzvaného kresťanstva sa tento rast veľmi spomalil. V 20. storočí sa to však malo zmeniť.

9, 10. Čo by znamenal pokyn „urob miesto svojho stanu priestrannejšie“ pre starovekú ženu bývajúcu v stanoch a prečo je to pre takúto ženu čas radosti?

⁹ Izaiáš ďalej prorokuje o období pozoruhodného rastu: „Urob miesto svojho stanu priestrannejšie. A nech sa roztiahnu stanové plátna tvojho vznešeného stánku. Nezadržuj. Predĺž stanové šnúry a stanové kolíky si urob silné. Veď vyrazíš napravo aj naľavo a tvoje potomstvo vezme do vlastníctva i národy a budú obývať aj opustené mestá. Neboj sa, veď nebudeš zahanbená; a necíť sa ponížená, lebo nebudeš sklamaná. Lebo zabudneš i na hanbu v čase svojej mladosti a na pohanenie svojho stáleho vdovstva si už nespomenieš.“ — Izaiáš 54:2–4.

¹⁰ Jeruzalem je tu oslovený ako manželka a matka bývajúca v stanoch podobne ako Sára. Keď je žena požehnaná rastúcou rodinou, je to čas, aby zabezpečila rozšírenie svojho domova. Potrebuje dlhšie stanové plátna a šnúry a musí zabezpečiť stan kolíkmi na nových miestach. Je to pre ňu radostná práca, pri ktorej ľahko zabudne na roky, keď si úzkostlivo kládla otázku, či niekedy porodí deti, cez ktoré bude pokračovať rodová línia.

11. a) Ako bola Božia nebeská „žena“ požehnaná v roku 1914? (Pozri poznámku pod čiarou.) b) Aké požehnanie zažívali pomazaní na zemi od roku 1919?

¹¹ Pozemský Jeruzalem bol po babylonskom zajatí požehnaný takýmto časom obnovy. „Jeruzalem hore“ bol ešte väčšmi požehnaný.a Zvlášť od roku 1919 sa jeho pomazaným ‚potomkom‘ dobre darilo v obnovených duchovných podmienkach. (Izaiáš 61:4; 66:8) ‚Vzali do vlastníctva národy‘, keď sa rozšírili do mnohých krajín, aby vyhľadávali tých, ktorí sa pripoja k ich duchovnej rodine. Výsledkom bol veľmi prudký vzrast počtu zhromažďovaných pomazaných synov. Zdá sa, že ich konečný počet 144 000 bol naplnený niekedy v polovici 30. rokov 20. storočia. (Zjavenie 14:3) V tom čase sa kazateľské dielo prestalo zameriavať na zhromažďovanie pomazaných. No rozmach sa nezastavil.

12. Kto okrem pomazaných je od 30. rokov 20. storočia zhromažďovaný do kresťanského zboru?

¹² Sám Ježiš predpovedal, že okrem „malého stáda“ svojich pomazaných bratov bude mať aj „iné ovce“, ktoré musia byť privedené do ovčinca pravých kresťanov. (Lukáš 12:32; Ján 10:16) Hoci títo verní spoločníci pomazaných nepatria k pomazaným synom „Jeruzalema hore“, spĺňajú dôležitú a dávno predpovedanú úlohu. (Zechariáš 8:23) Od 30. rokov 20. storočia až dodnes je zhromažďovaný „veľký zástup“ týchto spoločníkov, čoho výsledkom je nebývalý rozmach kresťanského zboru. (Zjavenie 7:9, 10) Dnes tento veľký zástup dosahuje už milióny. Tento rozmach vedie k naliehavej potrebe väčšieho počtu sál Kráľovstva, zjazdových sál a komplexov odbočiek. A tak sa Izaiášove slová javia ešte výstižnejšie. Akou výsadou je mať podiel na tomto predpovedanom rozmachu!

Matka, ktorá sa stará o svoje deti

13, 14. a) Aký zdanlivý problém vzniká v súvislosti s niektorými vyjadreniami adresovanými Božej nebeskej „žene“? b) Čo môžeme pochopiť z toho, že Boh používa na znázornenie rodinné vzťahy?

¹³ Videli sme, že „žena“ z proroctva predstavuje vo väčšom splnení Jehovovu nebeskú organizáciu. No po prečítaní si Izaiáša 54:4 nám zrejme príde na myseľ otázka, ako mohla táto organizácia duchovných tvorov niekedy zažiť hanbu alebo pohanenie. Nasledujúce verše hovoria, že Božia „žena“ bude zavrhnutá, utrápená a že zažije útok. Dokonca vyvolá u Boha rozhorčenie. Ako sa také niečo môže vzťahovať na organizáciu dokonalých duchovných tvorov, ktorí nikdy nezhrešili? Odpoveď spočíva v pochopení prirodzených rodinných vzťahov.

¹⁴ Jehova používa rodinné vzťahy — medzi manželom a manželkou či matkou a deťmi — na vyjadrenie hlbokých duchovných právd, lebo zmysel takýchto symbolov je pre ľudí pochopiteľný. Bez ohľadu na rozsah alebo kvalitu našich vlastných rodinných skúseností, pravdepodobne máme predstavu, ako by mal vyzerať dobrý vzťah medzi manželmi či medzi rodičom a dieťaťom. Ako živo nás teda Jehova učí, že medzi ním a obrovskými zástupmi jeho duchovných služobníkov je vrúcny, blízky vzťah plný dôvery! A ako pôsobivo nás učí, že jeho nebeská organizácia sa stará o svojich potomkov pomazaných duchom, ktorí sú na zemi! Keď trpia títo ľudskí služobníci, trpia s nimi aj verní nebeskí služobníci, „Jeruzalem hore“. Podobne sa vyjadril aj Ježiš: „Do tej miery, ako ste to robili jednému z týchto mojich najmenších bratov [pomazaných duchom], mne ste to urobili.“ — Matúš 25:40.

15, 16. Aké prvé a aké väčšie splnenie má Izaiáš 54:5, 6?

¹⁵ Preto nie div, že veľká časť toho, čo je hovorené Jehovovej nebeskej „žene“, vyjadruje to, čo zažívajú jej deti na zemi. Zamysli sa nad týmito slovami: „‚Tvoj Vznešený Tvorca je tvojím manželským vlastníkom, Jehova vojsk je jeho meno; a Svätý Izraela je tvojím Výplatcom. Bude sa nazývať Bohom celej zeme. Veď Jehova ťa povolal, ako by si bola manželkou celkom opustenou a zranenou na duchu a akoby manželkou času mladosti, ktorá bola potom zavrhnutá,‘ povedal tvoj Boh.“ — Izaiáš 54:5, 6.

¹⁶ Kto je tou manželkou, ktorá je tu oslovená? V prvom splnení je ňou Jeruzalem zastupujúci Boží ľud. Počas 70-ročného zajatia v Babylone sa bude cítiť tak, akoby ho Jehova zavrhol a úplne opustil. Vo väčšom splnení sa tieto slová vzťahujú na „Jeruzalem hore“ a na to, ako napokon zrodí „semeno“ v splnení 1. Mojžišovej 3:15.

Chvíľkové disciplinovanie, večné požehnania

17. a) Ako zažije pozemský Jeruzalem ‚záplavu‘ božského rozhorčenia? b) Akú ‚záplavu‘ zažili synovia „Jeruzalema hore“?

¹⁷ Proroctvo pokračuje: „‚Na malú chvíľku som ťa celkom opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zoberiem. So záplavou rozhorčenia som iba na okamih skryl pred tebou svoju tvár, ale zmilujem sa nad tebou s milujúcou láskavosťou na neurčitý čas,‘ povedal tvoj Výplatca, Jehova.“ ​(Izaiáš 54:7, 8) Pri útoku babylonských vojsk v roku 607 pred n. l. zažíva pozemský Jeruzalem ‚záplavu‘ Božieho rozhorčenia. Sedemdesiat rokov v zajatí sa azda javí ako dlhé obdobie. Napriek tomu tieto skúšky trvajú ‚iba okamih‘ v porovnaní s večnými požehnaniami, ktoré sú pripravené pre tých, ktorí na toto disciplinovanie reagujú správne. Podobne aj pomazaní synovia „Jeruzalema hore“ sa cítili tak, akoby na nich prišla ‚záplava‘ božského hnevu, keď Jehova dovolil, aby na nich na podnet Veľkého Babylona zaútočili politické zložky. No aké krátke sa toto disciplinovanie neskôr zdalo v porovnaní s obdobím duchovných požehnaní, ktoré nasledovali od roku 1919!

18. Akú dôležitú zásadu týkajúcu sa Jehovovho hnevu proti jeho ľudu sa dozvedáme a ako sa to môže týkať nás osobne?

¹⁸ Tieto verše vyjadrujú ešte inú významnú pravdu — Boží hnev je krátkodobý, ale jeho milosrdenstvo trvá navždy. Jeho hnev vzplanie proti previneniu, no je vždy ovládaný a vždy účelný. A ak prijímame disciplinovanie od Jehovu, jeho hnev je „iba na okamih“, potom ustupuje. Je vystriedaný „veľkým milosrdenstvom“ — jeho odpustením a jeho milujúcou láskavosťou. Tie trvajú „na neurčitý čas“. Preto keď sa dopustíme hriechu, nikdy by sme nemali váhať s prejavením pokánia a mali by sme sa usilovať o nápravu svojho vzťahu k Bohu. Ak ide o vážny hriech, mali by sme ihneď zájsť za zborovými staršími. (Jakub 5:14) Pravda, možno bude potrebné disciplinovanie, a to môže byť ťažké prijať. (Hebrejom 12:11) No bude trvať krátko v porovnaní s večnými požehnaniami, ktoré vyplynú zo získania odpustenia od Jehovu Boha!

19, 20. a) Čo je zmluva dúhy a aký význam má pre vyhnancov v Babylone? b) Aké uistenie poskytuje „zmluva pokoja“ pomazaným kresťanom dnes?

¹⁹ Jehova teraz ponúka svojmu ľudu uistenie prinášajúce útechu: „‚Toto je pre mňa ako Noachove dni. Ako som prisahal, že Noachove vody sa už neprelejú ponad zem, tak som prisahal, že sa nerozhorčím na teba ani ťa nepokáram. Veď vrchy môžu byť odstránené, a pahorky, tie sa môžu zapotácať, ale moja milujúca láskavosť nebude odstránená od teba ani moja zmluva pokoja sa nezapotáca,‘ povedal Jehova, Ten, ktorý sa zmilováva nad tebou.“ ​(Izaiáš 54:9, 10) Po potope Boh uzavrel s Noachom a so všetkými ostatnými živými dušami zmluvu — niekedy nazývanú zmluvou dúhy. Jehova sľúbil, že už viac neprivedie na zem zničenie prostredníctvom celosvetovej potopy. (1. Mojžišova 9:8–17) Aký význam to má pre Izaiáša a jeho ľud?

²⁰ Je útechou vedieť, že trest, ktorý budú musieť zniesť — 70-ročné vyhnanstvo v Babylone — nastane len raz. Keď už bude po ňom, nikdy viac sa nezopakuje. Potom bude v platnosti Božia „zmluva pokoja“. Hebrejské slovo pre „pokoj“ nevyjadruje len myšlienku bezvojnového stavu, ale aj blaha každého druhu. Zo strany Boha je táto zmluva trvalá. Skôr sa pominú pahorky a vrchy, než by sa mala skončiť jeho milujúca láskavosť voči jeho vernému ľudu. Je smutné, že Boží pozemský národ napokon zlyhal v spĺňaní podmienok zmluvy stanovených jeho strane a zničil svoj pokoj tým, že zavrhol Mesiáša. Synovia „Jeruzalema hore“ si však počínali omnoho lepšie. Keď sa skončilo ťažké obdobie ich disciplinovania, dostali uistenie o božskej ochrane.

Duchovné bezpečie Božieho ľudu

21, 22. a) Prečo je tu uvedené, že „Jeruzalem hore“ je trápený a zmietaný búrkou? b) Čo naznačuje požehnaná situácia Božej nebeskej „ženy“ o jej „potomstve“ na zemi?

²¹ Jehova ďalej predpovedá bezpečie svojho verného ľudu: „Ó, žena utrápená, zmietaná búrkou, nepotešená, hľa, kladiem tvoje kamene s tvrdou maltou a tvoj základ vyložím zafírmi. A tvoje cimburia urobím z rubínov a tvoje brány z ohnivo žiariacich kameňov a všetky tvoje hranice z rozkošných kameňov. A všetci tvoji synovia budú vyučení Jehovom a pokoj tvojich synov bude hojný. Budeš pevne založená v spravodlivosti. Budeš ďaleko od útlaku — nikoho sa totiž nebudeš báť — a od všetkého desivého, lebo to sa nepriblíži k tebe. Ak by niekto podnikol útok, nebude to z môjho nariadenia. Ktokoľvek podniká na teba útok, ten pre teba padne.“ — Izaiáš 54:11–15.

²² Samozrejme, Jehovova „žena“ v duchovnej ríši nebola nikdy priamo trápená či zmietaná búrkou. No trpela, keď trpeli jej pomazaní ‚potomkovia‘ na zemi, zvlášť keď boli v období rokov 1918–1919 v duchovnom zajatí. A keď je nebeská „žena“ vyvýšená, opäť je to odrazom podobnej situácie jej potomkov. Zamysli sa teda nad slávnym opisom „Jeruzalema hore“. Podľa jedného výkladového diela vzácne kamene v bránach, nákladná ‚tvrdá malta‘, základy i hranice naznačujú „krásu, vznešenosť, čistotu, silu a pevnosť“. Ako pomazaní kresťania získajú takéto bezpečie a požehnanie?

23. a) K čomu viedlo u pomazaných v posledných dňoch to, že boli „vyučení Jehovom“? b) V akom zmysle bol Boží ľud požehnaný ‚hranicami z rozkošných kameňov‘?

²³ Kľúč nachádzame v 13. verši 54. kapitoly Izaiáša — všetci budú „vyučení Jehovom“. Sám Ježiš uplatnil slová tohto verša na svojich pomazaných nasledovníkov. (Ján 6:45) Prorok Daniel predpovedal, že v „čase konca“ budú pomazaní požehnaní hojnosťou pravého poznania a duchovným pochopením. (Daniel 12:3, 4) Takéto pochopenie im umožnilo začať raziť cestu najväčšej vzdelávacej kampani v dejinách a šíriť božské vyučovanie po celej zemi. (Matúš 24:14) Zároveň im takéto pochopenie pomohlo vidieť rozdiel medzi pravým náboženstvom a falošným. V Izaiášovi 54:12 sa spomínajú „hranice z rozkošných kameňov“. Po roku 1919 dal Jehova pomazaným ešte jasnejšie pochopenie hraníc duchovnej oddelenosti a oddelil ich od falošného náboženstva a bezbožných zložiek tohto sveta. (Ezechiel 44:23; Ján 17:14; Jakub 1:27) Tým sú vyčlenení ako Boží vlastný ľud. — 1. Petra 2:9.

24. Ako sa môžeme uistiť, či sme vyučovaní Jehovom?

²⁴ Preto každý z nás urobí dobre, ak si položí otázku: ‚Som vyučovaný Jehovom?‘ Takéto vyučovanie nedostávame automaticky. Musíme vynakladať úsilie. Ak budeme pravidelne čítať Božie Slovo a rozjímať o ňom a ak budeme prijímať poučovanie čítaním biblickej literatúry, ktorú vydáva „verný a rozvážny otrok“, a tiež prípravou a účasťou na kresťanských zhromaždeniach, budeme naozaj vyučovaní Jehovom. (Matúš 24:45–47) Ak budeme vynakladať úsilie, aby sme uplatňovali to, čo sa učíme, a ak zostaneme duchovne bdelí a ostražití, vďaka božskému vyučovaniu budeme odlišní od ľudí v tomto bezbožnom svete. (1. Petra 5:8, 9) A čo je ešte dôležitejšie, pomôže nám to ‚priblížiť sa k Bohu‘. — Jakub 1:22–25; 4:8.

25. Čo znamená Boží sľub pokoja pre jeho ľud v novej dobe?

²⁵ Izaiášovo proroctvo tiež ukazuje, že pomazaní sú požehnaní hojnosťou pokoja. Znamená to, že nikdy nezažívajú žiaden útok? Nie, ale Boh im dáva uistenie, že on takéto útoky nenariadi a ani nedovolí, aby boli úspešné. Čítame: „‚Hľa, sám som stvoril remeselníka, toho, kto dúcha do ohňa z dreveného uhlia a svojou zručnosťou vyrába zbraň. Ja som tiež stvoril zhubcu pre dielo skazy. Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech, a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe na súde, odsúdiš. Toto je dedičné vlastníctvo Jehovových sluhov a ich spravodlivosť je odo mňa,‘ je Jehovov výrok.“ — Izaiáš 54:16, 17.

26. Prečo je vedomie, že Jehova je Stvoriteľom celého ľudstva, pre nás uistením?

²⁶ Jehova v tejto kapitole Izaiáša už druhý raz pripomína svojim služobníkom, že je Stvoriteľom. Ešte predtým svojej symbolickej manželke povedal, že je jej „Vznešený Tvorca“. Teraz hovorí, že je Stvoriteľom celého ľudstva. Verš 16 opisuje kováča, ako dúcha do uhlia vo svojej vyhni pri výrobe ničiacich zbraní, a bojovníka, „zhubcu pre dielo skazy“. Takíto muži môžu pre ostatných ľudí predstavovať hrozivý obraz. No ako môžu dúfať, že obstoja proti svojmu Stvoriteľovi? Preto dnes ani keby najmocnejšie armády tohto sveta zaútočili na Jehovov ľud, nebudú mať nádej na konečný úspech. Ako to?

27, 28. Čím si môžeme byť istí v týchto ťažkých časoch a prečo sme presvedčení, že Satanove útoky proti nám sa ukážu ako neúčinné?

²⁷ Čas ničivého útoku proti Božiemu ľudu a proti ich uctievaniu duchom a pravdou je už za nami. (Ján 4:23, 24) Jehova dovolil Veľkému Babylonu podniknúť jeden útok, ktorý sa ukázal ako dočasne úspešný. Na krátky čas bolo potomstvo „Jeruzalema hore“ takmer umlčané, keď bolo dielo kázania na zemi v podstate zastavené. To sa už nikdy viac nestane! Teraz „Jeruzalem hore“ jasá nad svojimi synmi, pretože sú v duchovnom zmysle nepremožiteľní. (Ján 16:33; 1. Jána 5:4) Pravda, boli proti nim vytvorené rôzne útočné zbrane a budú vytvorené ešte aj ďalšie. (Zjavenie 12:17) No neboli a ani nebudú úspešné. Satan nemá žiadnu zbraň, ktorá by mohla zdolať vieru a planúcu horlivosť pomazaných a ich spoločníkov. Tento duchovný pokoj je „dedičné vlastníctvo Jehovových sluhov“, preto im ho nikto nemôže násilím vziať. — Žalm 118:6; Rimanom 8:38, 39.

²⁸ Nie, nič, čo môže urobiť Satanov svet, nezastaví dielo Božích oddaných služobníkov ani ich nepretržité čisté uctievanie Boha. Toto uistenie je veľkou útechou pre pomazaných potomkov „Jeruzalema hore“, ako aj pre členov veľkého zástupu. Čím viac spoznávame Jehovovu nebeskú organizáciu a jej zaobchádzanie s Božími ctiteľmi na zemi, tým silnejšia je naša viera. Pokiaľ je naša viera silná, Satanove zbrane sa v boji proti nám ukážu ako neúčinné!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na stranách 218, 219]

Abrahámova rodina — prorocký predobraz

Apoštol Pavol vysvetlil, že Abrahámova rodina slúži ako symbolická dráma, prorocký predobraz Jehovovho vzťahu k jeho nebeskej organizácii a k pozemskému izraelskému národu pod mojžišovskou zmluvou Zákona. — Galaťanom 4:22–31.

Abrahám ako hlava rodiny reprezentuje Jehovu Boha. Abrahámova ochota obetovať svojho drahého syna Izáka ako obeť predtieňuje Jehovovu ochotu obetovať svojho milovaného Syna ako obeť za hriechy ľudstva. — 1. Mojžišova 22:1–13; Ján 3:16.

Sára znázorňuje Božiu nebeskú „manželku“, jeho organizáciu duchovných bytostí. Táto nebeská organizácia je vhodne opísaná ako Jehovova manželka, lebo má dôverný vzťah k Jehovovi, je mu podriadená ako hlave a plne spolupracuje na spĺňaní jeho predsavzatí. Je tiež nazvaná „Jeruzalem hore“. (Galaťanom 4:26) Tá istá „žena“ sa spomína v 1. Mojžišovej 3:15 a je opísaná aj vo videní v Zjavení 12:1–6, 13–17.

Izák slúži ako predobraz duchovného Semena Božej ženy. Tým je v prvom rade Ježiš Kristus. No do semena boli zahrnutí aj Kristovi pomazaní bratia, ktorí sú prijatí za duchovných synov a ktorí sa stávajú spoludedičmi s Kristom. — Rimanom 8:15–17; Galaťanom 3:16, 29.

Hagar, Abrahámova vedľajšia manželka, čiže konkubína, bola otrokyňou. Vhodne znázorňuje pozemský Jeruzalem, v ktorom platil mojžišovský zákonník odhaľujúci všetkých, ktorí sa ho pridŕžali, ako otrokov hriechu a smrti. Pavol povedal, že „Hagar... znamená Sinaj, vrch v Arábii“, pretože tam bola uzavretá zmluva Zákona. — Galaťanom 3:10, 13; 4:25.

Izmael, Hagarin syn, znázorňuje Židov v prvom storočí, synov Jeruzalema, ktorí boli stále otrokmi mojžišovského Zákona. Tak ako Izmael prenasledoval Izáka, aj títo Židia prenasledovali kresťanov, ktorí boli pomazanými synmi obraznej Sáry, „Jeruzalema hore“. A tak ako Abrahám poslal Hagar a Izmaela preč, aj Jehova napokon zavrhol Jeruzalem a jeho spurných synov. — Matúš 23:37, 38.

[Obrázok na strane 220]

Po krste bol Ježiš pomazaný svätým duchom a tým sa začalo najvýznamnejšie splnenie Izaiáša 54:1

[Obrázok na strane 225]

Jehova skryl svoju tvár pred Jeruzalemom „len na okamih“

[Obrázky na strane 231]

Môžu bojovník a kováč obstáť proti svojmu Stvoriteľovi?