Ako nachádzať radosť v dare slobodného stavu

„A BOLA svadba a žili šťastne, až kým nepomreli.“ Týmito slovami sa končí veľa rozprávok. A romantické filmy či ľúbostné romány často vyjadrujú podobnú myšlienku: ozajstné šťastie vnáša do života až manželstvo! Navyše vo väčšine kultúr sa na mladých ľudí, ktorí už dospeli, vyvíja tlak, aby vstúpili do manželstva. „Ľudia vo vás vyvolávajú pocit, že dievča má mať jediný cieľ: vydať sa,“ povedala Debby, keď mala asi 30 rokov. „Akoby hovorili, že život sa začína až vstupom do manželstva.“

Lenže duchovný človek nevidí veci tak čierno-bielo. Hoci medzi Izraelitmi sa očakávalo, že keď človek dospeje, vstúpi do manželstva, v Biblii sa píše o slobodných mužoch a ženách, ktorí žili veľmi uspokojujúcim životom. V súčasnosti sa niektorí kresťania rozhodli zostať slobodní a mnohí ďalší zostali slobodní zhodou okolností. Nech už je človek slobodný z akéhokoľvek dôvodu, stále zostáva nezodpovedaná jedna a tá istá otázka: Ako môže byť kresťan slobodný a pritom pociťovať radosť?

Ježiš nevstúpil do manželstva a je to úplne pochopiteľné vzhľadom na úlohu, ktorú dostal. Svojim učeníkom povedal, že aj niektorí jeho nasledovníci ‚prijmú‘ slobodný stav. (Mat. 19:10–12) Tým ukázal, že ak chceme byť v slobodnom stave šťastní, musíme tento spôsob života prijať, a to tak mysľou, ako aj srdcom.

Platí Ježišova rada iba na niekoho, kto sa dobrovoľne rozhodol zostať slobodný na celý život, aby sa mohol naplno sústrediť na teokratické úlohy? (1. Kor. 7:34, 35) To určite nie. Zamyslime sa nad situáciou kresťanky, ktorá by sa aj rada vydala, ale v súčasnosti nemôže nájsť vhodného partnera. „Nedávno ma istý spolupracovník, ktorý nie je svedkom, nečakane požiadal o ruku,“ povedala slobodná Ana, ktorá má vyše 30 rokov. „Polichotilo mi to, ale rýchlo som ten pocit potlačila, lebo sa chcem vydať len za niekoho, kto mi pomôže ešte viac sa priblížiť k Jehovovi.“

Túžba vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“ pomáha mnohým sestrám, ktoré sú v podobnej situácii ako Ana, aby nevstúpili do manželstva s neveriacim.a (1. Kor. 7:39; 2. Kor. 6:14) Z úcty k Božím radám aspoň nateraz prijímajú slobodný stav. Ako môžu napriek tomu nachádzať v živote uspokojenie?

Nauč sa ceniť si výhody

To, či niekto prijme situáciu, ktorá sa ani zďaleka nejaví ideálna, závisí predovšetkým od jeho postoja. „Teším sa z toho, čo mám, a nesnívam o tom, čo nemám,“ hovorí slobodná, vyše 40-ročná sestra Carmen. Je pravda, že občas sa môžeme cítiť osamelí alebo sklamaní. Ale vedomie, že podobné pocity mávajú aj mnohí iní v celom spoločenstve bratov na svete, nás môže povzbudiť odhodlane kráčať ďalej. Jehova už mnohým pomohol dosiahnuť spokojnosť napriek tomu, že sú slobodní, a pomohol im zvládať aj ďalšie náročné situácie. (1. Petra 5:9, 10)

Mnoho kresťanských bratov a sestier našlo na slobodnom stave pozitívne stránky. „Myslím si, že receptom na šťastie je vedieť sa tešiť z pozitívnych stránok každej situácie, do ktorej sa človek dostane,“ hovorí slobodná Ester, ktorá má vyše 30 rokov. „Som presvedčená, že či už sa vydám, alebo nie, keď budú pre mňa záujmy Kráľovstva prvoradé, Jehova mi neodoprie nič dobré,“ dodáva Carmen. (Žalm 84:11) „Môj život síce nešiel celkom podľa mojich predstáv, ale som šťastná a budem aj naďalej.“

Slobodní ľudia v biblických časoch

Jeftova dcéra neplánovala zostať slobodná. Ale kvôli otcovmu sľubu musela od mladosti celý život slúžiť vo svätostánku. Niet pochýb, že táto nečakaná úloha zmenila jej plány a nezodpovedala tomu, po čom prirodzene túžila. Dva mesiace smútila, keď sa dozvedela, že sa nevydá a nebude mať deti. Zmenenú situáciu však prijala a do konca svojho života ochotne slúžila vo svätostánku. A ostatné Izraelitky ju chodili každý rok chváliť za obetavosť. (Sud. 11:36–40)

Za Izaiášových čias boli niektorí v doslovnom zmysle eunuchmi a táto okolnosť ich možno skľučovala. V Biblii sa neuvádza, prečo boli eunuchmi, ale z tohto dôvodu nemohli byť plnohodnotnými členmi izraelského zboru, ani sa nemohli oženiť a splodiť deti. (5. Mojž. 23:1) Ale Jehova chápal ich pocity a chválil ich za to, že bezvýhradne poslúchajú jeho zmluvu. Povedal im, že budú mať v jeho dome „pamätník“ a „meno na neurčitý čas“. Inými slovami títo verní eunuchovia mali spoľahlivú nádej na to, že budú večne žiť pod Ježišovou mesiášskou vládou. Jehova na nich nikdy nezabudne. (Iz. 56:3–5)

Okolnosti proroka Jeremiáša boli úplne iné. Keď ho Jehova poveril prorokovať, prikázal mu, aby vzhľadom na kritické časy, v ktorých žil, a na úlohu, ktorú dostal, zostal slobodný. „Nevezmeš si manželku,“ povedal Jehova, „a nebudeš mať na tomto mieste synov a dcéry.“ ​(Jer. 16:1–4) Biblia neodhaľuje, aké pocity to v Jeremiášovi vyvolalo, ale uisťuje nás, že to bol človek, ktorý nachádzal potešenie v Jehovovom slove. (Jer. 15:16) Po rokoch, keď prežil hrozné 18-mesačné obliehanie Jeruzalema, istotne chápal, aké múdre bolo poslúchnuť Jehovov príkaz a zostať slobodný. (Plač 4:4, 10)

Ako si môžeš obohatiť život

Uvedené biblické postavy boli slobodné, ale mali Jehovovu podporu a naplno sa zamerali na službu jemu. Podobne aj my dnes si môžeme život veľmi obohatiť, keď sa budeme venovať zmysluplnej činnosti. V Biblii je predpovedané, že žien rozprávajúcich dobré posolstvo bude veľké vojsko. (Žalm 68:11) V tomto zástupe sú tisíce slobodných sestier. Ich služba prináša ovocie, a tak sú požehnané duchovnými synmi a dcérami. (Mar. 10:29, 30; 1. Tes. 2:7, 8)

„Priekopnícka služba dáva môjmu životu smer,“ hovorí Loli, ktorá slúži v tejto službe už 14 rokov. „Som síce slobodná, ale žijem aktívne a to mi pomáha necítiť sa osamelá. Každý večer pociťujem uspokojenie, lebo vidím, že svojou službou naozaj pomáham ľuďom. To ma veľmi teší.“

Mnohé sestry sa naučili cudzí jazyk a rozšírili si službu tým, že začali zvestovať ľuďom hovoriacim cudzím jazykom. „V našom meste žije tisíce cudzincov,“ hovorí Ana, spomenutá už skôr. Anu baví zvestovať francúzsky hovoriacim ľuďom. „To, že som sa naučila jazyk, ktorý môžem používať v rozhovoroch s mnohými z nich, mi otvorilo nové pole pôsobnosti a moja služba je vďaka tomu veľmi zaujímavá.“

Keďže slobodný človek má obyčajne menej povinností, niektorí využili svoje okolnosti na to, aby slúžili na mieste, kde treba viac zvestovateľov. „Som pevne presvedčená, že čím viac robí človek v službe Jehovovi, tým ľahšie si nájde blízkych priateľov a cíti sa milovaný,“ hovorí slobodná tridsiatnička Lidiana, ktorá slúži v zahraničí, na mieste, kde je potrebných viac zvestovateľov. „Našla som si mnoho blízkych priateľov, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia a sú rôznej národnosti. Tieto priateľstvá veľmi obohacujú môj život.“

Biblia sa zmieňuje o štyroch nevydatých dcérach evanjelistu Filipa, ktoré prorokovali. (Sk. 21:8, 9) Určite boli rovnako horlivé ako ich otec. Svoj dar prorokovať zrejme využívali na úžitok spolukresťanov v Cézarei. (1. Kor. 14:1, 3) Aj dnes mnoho slobodných sestier posilňuje druhých pravidelnou a aktívnou účasťou na kresťanských zhromaždeniach.

Na druhej strane o Lýdii, kresťanke, ktorá žila vo Filipi, sa Biblia pochvalne zmieňuje pre jej pohostinnosť. (Sk. 16:14, 15, 40) Bola možno slobodná alebo vdova a prejavovala štedrého ducha, vďaka čomu prežila obohacujúce chvíle s cestujúcimi dozorcami, ako bol Pavol, Sílas a Lukáš. Štedrosť prináša rovnaké požehnania aj dnes.

Ako uspokojiť túžbu po láske

Okrem toho, že potrebujeme naplniť život zmysluplnou činnosťou, všetci potrebujeme aj lásku a náklonnosť. Ako môžu túto potrebu uspokojiť slobodní ľudia? Predovšetkým musíme pamätať na to, že vždy je tu Jehova, ktorý nás miluje, posilňuje a vypočúva naše modlitby. Kráľ Dávid sa niekedy cítil „osamelý a strápený“, ale vedel, že o podporu môže kedykoľvek poprosiť Jehovu. (Žalm 25:16; 55:22) Napísal: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ ​(Žalm 27:10) Boh vyzýva všetkých svojich služobníkov, aby sa k nemu priblížili a stali sa jeho dôvernými priateľmi. (Žalm 25:14; Jak. 2:23; 4:8)

Okrem toho v celosvetovom bratstve môžeme nájsť duchovných otcov, matky, bratov a sestry, ktorých láska obohatí náš život. (Mat. 19:29; 1. Petra 2:17) Mnoho slobodných kresťaniek nachádza veľké uspokojenie v napodobňovaní Dorkas, ktorá „oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva“. (Sk. 9:36, 39) „V každom zbore, do ktorého idem, hľadám pravých priateľov, ktorí ma budú milovať a podporovať, keď mi bude smutno,“ opisuje svoj postoj Loli. „A aby som také priateľstvá utužila, snažím sa druhým prejavovať lásku a záujem. Slúžila som už v ôsmich zboroch a zakaždým som našla skutočných priateľov. Často to nie sú sestry v mojom veku; niektoré by mi mohli byť starou mamou, iné sú zas tínedžerky.“ V každom zbore sú ľudia, ktorí potrebujú lásku a spoločnosť. Keď sa o nich budeme úprimne zaujímať, veľmi im to môže pomôcť a aj my sami môžeme uspokojiť svoju túžbu milovať a byť milovaní. (Luk. 6:38)

Boh nezabúda

Z Biblie je zrejmé, že všetci kresťania musia vzhľadom na náročné časy, v ktorých žijeme, prinášať určité obete. (1. Kor. 7:29–31) Tí, ktorí zostanú slobodní, lebo sú odhodlaní poslúchať Boží príkaz vstúpiť do manželstva iba v Pánovi, si rozhodne zaslúžia mimoriadnu úctu a ohľaduplné zaobchádzanie. (Mat. 19:12) Ale táto ich chvályhodná obeť neznamená, že sa nemôžu naplno tešiť zo života.

„Moja spokojnosť v živote závisí od toho, aký mám vzťah k Jehovovi a ako mu slúžim,“ vraví Lidiana. „Poznám ľudí, ktorí sú v manželstve šťastní, a aj takých, ktorí sú v ňom nešťastní. Tento fakt ma presviedča, že moje šťastie nezávisí od toho, či sa niekedy vydám, alebo nie.“ Ako uviedol Ježiš, šťastie pramení hlavne z toho, že dávame druhým a slúžime im, a to môžu robiť všetci kresťania. (Ján 13:14–17; Sk. 20:35)

Niet pochýb o tom, že najväčším dôvodom na radosť je vedomie, že Jehova nám požehná za každú obeť, ktorú prinesieme v snahe konať jeho vôľu. Biblia nás uisťuje: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebr. 6:10)

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 25]

„Teším sa z toho, čo mám, a nesnívam o tom, čo nemám.“ ​(Carmen)

[Obrázok na strane 26]

Loli a Lidiana sa tešia z toho, že môžu slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov

[Obrázok na strane 27]

Boh pozýva všetkých svojich služobníkov, aby sa k nemu priblížili