16, 17. Ako Jehova nechal v roku 1914 zažiariť svoju slávu na svoju organizáciu podobnú žene a aký príkaz jej dal?

¹⁶ Písma vzrušujúco opisujú spôsob, akým sa božské svetlo šíri k ľuďom, nech sa nachádzajú kdekoľvek. V slovách Izaiáša 60:1–3, ktoré sú adresované Jehovovej „žene“, čiže jeho nebeskej organizácii lojálnych služobníkov, sa hovorí: „Povstaň, ó, žena, a svieť, lebo prišlo tvoje svetlo, a Jehovova sláva, tá ťa ožiarila. Lebo hľa, tma pokryje zem a hustá temnota národnostné skupiny; na teba však bude žiariť Jehova a na tebe bude vidieť jeho vlastnú slávu. A národy istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojej žiary.“

²⁰ Ale aký mal Jehova zámer, keď s nimi zaobchádzal takýmto spôsobom? Ako sám hovorí v Izaiášovi 60:21, je to preto, aby bol „skrášlený“, aby bolo jeho meno ctené a aby boli k nemu, ako k jedinému pravému Bohu, priťahovaní iní — z čoho budú mať trvalý úžitok. V súlade s tým ctitelia pravého Boha prijali v roku 1931 meno Jehovovi svedkovia. Boli k svetlu, ktoré odzrkadľovali svojím svedeckým dielom, priťahovaní „králi“, ako to predpovedal Izaiáš? Rozhodne! Neboli to však politickí vládcovia zeme, ale zostávajúci z počtu tých, ktorí majú vládnuť ako králi s Kristom v jeho nebeskom Kráľovstve. (Zjavenie 1:5, 6; 21:24) A čo „národy“? Priťahovalo ich toto svetlo? Určite áno. Nebol však pritiahnutý žiaden jednotlivý politický národ, ale na stranu Božieho Kráľovstva sa postavil veľký zástup ľudí zo všetkých národov a títo ľudia dychtivo očakávajú oslobodenie do Božieho nového sveta. Bude to skutočne nový svet, v ktorom bude vládnuť spravodlivosť. — 2. Petra 3:13; Zjavenie 7:9, 10.