Ježiš zjavuje „Božiu múdrosť“

1. – 3. Ako Ježišovi bývalí susedia reagovali na jeho vyučovanie a čo odmietli uznať?

POSLUCHÁČI boli ohromení. Mladý muž Ježiš stál pred nimi v synagóge a vyučoval. Nebol to nikto neznámy – vyrastal v ich meste a roky pracoval medzi nimi ako tesár. Niektorí z nich možno žili v domoch, ktoré Ježiš pomohol postaviť, alebo pracovali na poliach s pluhmi a jarmami, ktoré vyrobil vlastnými rukami.a Ako teraz zareagujú na vyučovanie tohto bývalého tesára?

² Väčšina tých, ktorí ho počúvali, žasla a pýtala sa: „Odkiaľ má takú múdrosť?“ Ale hovorili aj: „Nie je to ten tesár, syn Márie?“ (Matúš 13:54–58; Marek 6:1–3) Žiaľ, Ježišovi niekdajší susedia uvažovali: Tento tesár je iba obyčajný tunajší človek ako my. Napriek jeho múdrym slovám ho odmietli. Neuvedomovali si, že múdrosť, ktorú im odovzdáva, nie je jeho vlastná.

³ Odkiaľ teda Ježiš získal túto múdrosť? „Čo učím, nepochádza odo mňa,“ povedal, „ale od toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 7:16) Apoštol Pavol vysvetlil, že Ježiš „nám zjavil Božiu múdrosť“. (1. Korinťanom 1:30) Jehovova vlastná múdrosť bola zjavená prostredníctvom jeho Syna Ježiša. To platilo až do tej miery, že Ježiš mohol povedať: „Ja a Otec sme jedno.“ (Ján 10:30) Preskúmajme tri oblasti, v ktorých Ježiš prejavoval Božiu múdrosť.

 4. a) Čo bolo témou Ježišovho posolstva a prečo to bolo také dôležité? b) Prečo boli Ježišove rady vždy praktické a v najlepšom záujme jeho poslucháčov?

⁴ Najprv sa zamyslime nad tým, čo Ježiš vyučoval. Témou jeho posolstva bola „dobrá správa o Božom Kráľovstve“. (Lukáš 4:43) To bolo veľmi dôležité vzhľadom na úlohu, ktorú toto Kráľovstvo malo zohrať. Malo posvätiť Jehovovo meno – k čomu patrí obhájenie jeho povesti spravodlivého vládcu – a priniesť trvalé požehnanie ľudstvu. Ježiš vo svojom vyučovaní ponúkal aj múdre rady pre každodenný život. Dokázal, že je predpovedaným „Obdivuhodným radcom“. (Izaiáš 9:6) To, že jeho rady boli obdivuhodné, vôbec neprekvapuje. Ježiš do hĺbky poznal Božie Slovo a Božiu vôľu, veľmi dobre rozumel ľudskej povahe a úprimne ľudí miloval. Preto boli jeho rady vždy praktické a v najlepšom záujme jeho poslucháčov. Ježiš hovoril „slová večného života“. Uplatňovanie jeho rád vedie k záchrane. (Ján 6:68)

 5. Aké témy Ježiš rozobral v Kázni na vrchu?

⁵ Vynikajúcim príkladom neporovnateľnej múdrosti Ježišovho učenia je Kázeň na vrchu. Predniesť túto kázeň, tak ako je zaznamenaná v Matúšovi 5:3–7:27, by trvalo iba asi 20 minút. Rady v nej sú však nadčasové – sú dnes praktické rovnako ako v čase, keď bola prvýkrát prednesená. Ježiš sa v nej venoval mnohým témam vrátane toho, ako si zlepšiť vzťahy s druhými (5:23–26, 38–42; 7:1–5, 12), ako si udržať mravnú čistotu (5:27–32) a ako žiť plnohodnotným životom (6:19–24; 7:24–27). Ale Ježiš nielenže povedal svojim poslucháčom, aké konanie je múdre. On im to aj doložil vysvetľovaním, argumentáciou a podpornými dôkazmi.

6. – 8. a) Aké presvedčivé dôvody, prečo sa vyhýbať úzkostlivosti, uvádza Ježiš? b) Čo ukazuje, že Ježišove rady odzrkadľujú múdrosť zhora?

⁶ Zamyslime sa napríklad nad Ježišovou múdrou radou, ako sa vyrovnať so starosťami o hmotné veci. Táto rada je zapísaná v Matúšovi 6. kapitole. „Nerobte si prílišné starosti o svoj život, teda o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, teda o to, čo si oblečiete,“ radí Ježiš. (verš 25) Jedlo a oblečenie sú základné veci potrebné pre život a je len prirodzené, že ľudia si robia starosti s ich získavaním. Ale Ježiš hovorí, aby sme si o ne nerobili prílišné starosti.b Prečo?

⁷ Počúvaj, ako Ježiš presvedčivo vysvetľuje dôvody. Keďže Jehova nám dal život a telo, nemôže nám zabezpečiť aj jedlo na udržanie tohto života a odev na oblečenie tohto tela? (verš 25) Ak Boh živí vtáky a krásne „oblieka“ kvety, o čo skôr sa postará o svojich ľudských ctiteľov! (verše 26, 28–30) Neprimeraná úzkostlivosť je tak či tak zbytočná. Nemôžeme si ňou ani o malú chvíľu predĺžiť život.c (verš 27) Ako sa môžeme vyhnúť takej úzkostlivosti? Ježiš nám radí: Vždy vyhradzujte uctievaniu Boha prvoradé miesto v živote. Tí, ktorí to robia, si môžu byť istí, že ich nebeský Otec im dá všetko, čo potrebujú pre každodenný život. (verš 33) Nakoniec dáva Ježiš veľmi praktický návrh – sústreďte sa vždy iba na jeden deň. Prečo pridávať starosti zajtrajška k starostiam dneška? (verš 34) Navyše, prečo sa zbytočne obávať toho, čo sa možno nikdy ani nestane? Uplatňovaním takýchto múdrych rád si v tomto svete plnom stresov môžeme ušetriť mnoho bolesti.

⁸ Je zrejmé, že rady, ktoré dal Ježiš, sú dnes praktické rovnako ako takmer pred 2 000 rokmi, keď boli vyslovené. Nie je to dôkaz múdrosti zhora? Aj tie najlepšie rady od ľudských radcov zastarávajú a po krátkom čase musia byť upravené alebo nahradené. Ježišovo učenie však obstálo v skúške času. Ale to by nás nemalo prekvapovať, lebo tento Obdivuhodný radca hovoril „Božie slová“. (Ján 3:34)

 9. Čo povedali niektorí vojaci o Ježišovom učení a prečo to nebolo zveličovanie?

⁹ Druhá oblasť, v ktorej Ježiš odzrkadľoval Božiu múdrosť, bol jeho spôsob vyučovania. Raz sa niekoľko vojakov, ktorí boli poslaní zatknúť ho, vrátilo s prázdnymi rukami so slovami: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ (Ján 7:45, 46) To nebolo zveličovanie. Zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, mal práve Ježiš, ktorý pochádzal „zhora“, najväčšiu zásobu poznania a skúseností. (Ján 8:23) Vyučoval tak, ako nemôže učiť žiaden človek. Všimnime si iba dve z metód, ktoré používal tento múdry Učiteľ.

10., 11. a) Prečo musíme jednoducho žasnúť nad tým, ako Ježiš používal prirovnania? b) Čo sú podobenstvá a aký príklad ukazuje, že Ježišove podobenstvá sú veľmi účinnou pomôckou na vyučovanie?

¹⁰ Účinné používanie prirovnaní a podobenstiev. Dozvedáme sa, že Ježiš hovoril „zástupom v podobenstvách. Inak ako v podobenstvách k nim nehovoril.“ (Matúš 13:34) Môžeme len žasnúť nad jeho neporovnateľnou schopnosťou vyučovať hlboké pravdy pomocou bežných vecí. Roľníci sejúci semená, ženy pripravujúce cesto na chlieb, deti hrajúce sa na trhovisku, rybári loviaci vlečnými sieťami, pastieri hľadajúci stratené ovce – to všetko jeho poslucháči už veľakrát videli. Keď sú dôležité pravdy prepojené so známymi vecami, vryjú sa rýchlo a hlboko do mysle i do srdca. (Matúš 11:16–19; 13:3–8, 33, 47–50; 18:12–14)

¹¹ Ježiš často používal podobenstvá, krátke príbehy, z ktorých bolo možné vyvodiť mravné alebo duchovné poučenie. Keďže ľudia ľahšie pochopia a ľahšie si zapamätajú príbehy ako abstraktné myšlienky, podobenstvá im pomáhali uchovať si Ježišovo učenie. Ježiš v mnohých podobenstvách opisoval svojho Otca živými slovnými obrazmi, ktoré sa nedajú len tak ľahko zabudnúť. Napríklad kto by nepochopil zmysel podobenstva o márnotratnom synovi – o tom, že keď človek, ktorý sa dostane na scestie, prejaví úprimné pokánie, Jehova sa nad ním zľutuje a nežne ho prijme späť? (Lukáš 15:11–32)

12. a) S akým cieľom Ježiš používal vo svojom vyučovaní otázky? b) Ako Ježiš umlčal tých, ktorí spochybňovali jeho autoritu?

¹² Obratné používanie otázok. Ježiš používal otázky na to, aby jeho poslucháči sami dospeli k určitým záverom, aby preskúmali svoje pohnútky alebo urobili nejaké rozhodnutie. (Matúš 12:24–30; 17:24–27; 22:41–46) Keď náboženskí vodcovia vyjadrili pochybnosti o tom, že Ježiš má autoritu od Boha, odpovedal: „Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí?“ Zarazení jeho otázkou si medzi sebou hovorili: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ poštveme proti sebe zástup, lebo všetci považujú Jána za proroka.“ Nakoniec odpovedali: „Nevieme.“ (Marek 11:27–33; Matúš 21:23–27) Ježiš jednoduchou otázkou spôsobil, že títo ľudia stratili reč, a odhalil faloš v ich srdci.

13. – 15. Ako podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi odzrkadľuje Ježišovu múdrosť?

¹³ Ježiš niekedy tieto metódy kombinoval tak, že do znázornení vkladal podnetné otázky. Keď sa jeden židovský právnik pýtal Ježiša, čo je potrebné na získanie večného života, Ježiš upriamil jeho pozornosť na mojžišovský Zákon, ktorý prikazuje milovať Boha a blížneho. Ten muž však chcel pôsobiť dojmom spravodlivého človeka, a preto sa opýtal: „Kto je môj blížny?“ Ježiš odpovedal tak, že mu porozprával príbeh. Istého Žida, ktorý cestoval sám, prepadli lupiči a nechali ho ležať polomŕtveho. O niečo neskôr tadiaľ prechádzali dvaja Židia, najprv kňaz a potom Lévita. Obaja ho ignorovali. Ale potom sa tam objavil nejaký Samaritán. Zľutoval sa nad zraneným mužom, opatrne ho ošetril a láskavo ho dopravil do bezpečia hostinca, kde sa mohol zotaviť. Po vyrozprávaní tohto príbehu sa Ježiš právnika opýtal: „Čo by si povedal, ktorý z tých troch sa k olúpenému mužovi zachoval ako blížny?“ Právnik bol nútený odpovedať: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný.“ (Lukáš 10:25–37)

¹⁴ Ako toto podobenstvo odzrkadľuje Ježišovu múdrosť? V Ježišových dňoch Židia používali pojem „blížny“ iba na tých, ktorí dodržiavali ich tradície – určite nie na Samaritánov. (Ján 4:9) Ježiš mohol porozprávať príbeh tak, že obeťou by bol Samaritán a pomocníkom Žid. Ale zboril by tým predsudky? Ježiš múdro zostavil príbeh tak, že práve Samaritán sa láskavo postaral o Žida. Všimni si aj otázku, ktorú Ježiš položil na konci príbehu. V nej tomu židovskému právnikovi pomohol pozrieť sa na slovo „blížny“ z druhej strany. Ten muž sa vlastne pýtal: Koho by som mal milovať ako svojho blížneho? Ale Ježiš mu položil otázku: „Ktorý z tých troch sa... zachoval ako blížny?“ Ježiš nesmeroval otázku na toho, kto prijímal láskavosť, na obeť, ale na toho, kto láskavosť prejavil, na Samaritána. Skutočný blížny iniciatívne prejavuje lásku iným bez ohľadu na ich etnický pôvod. Ťažko by sa dal nájsť lepší spôsob, ako vyjadriť toto poučenie.

¹⁵ Môžeme sa teda čudovať, že ľudia „žasli nad tým, ako [Ježiš] vyučuje“ a boli k nemu priťahovaní? (Matúš 7:28, 29) Raz sa pri ňom tri dni zdržiaval „veľký zástup ľudí“, hoci nemali so sebou jedlo. (Marek 8:1, 2)

16. Ako Ježiš dokázal, že sa riadi Božou múdrosťou?

¹⁶ Tretia oblasť, v ktorej Ježiš odzrkadľoval Jehovovu múdrosť, bol jeho spôsob života. Múdrosť prináša v živote dobré výsledky. „Kto je medzi vami múdry?“ opýtal sa učeník Jakub. Potom si na svoju otázku odpovedal: „Nech to dokáže svojím dobrým správaním.“ (Jakub 3:13) Ježiš svojím dobrým správaním dokázal, že sa riadi Božou múdrosťou. Všimnime si, ako prejavoval zdravý úsudok vo svojom živote i v zaobchádzaní s druhými.

17. Čo ukazuje, že Ježiš bol v živote dokonale vyrovnaný?

¹⁷ Všimol si si, že ľudia, ktorým chýba zdravý úsudok, často zachádzajú do extrémov? Byť vyrovnaný si vyžaduje múdrosť. Ježiš odzrkadľoval Božiu múdrosť v tom, že bol dokonale vyrovnaný. Predovšetkým kládol duchovné veci na prvé miesto vo svojom živote. Intenzívne sa venoval oznamovaniu dobrej správy. „Nato som prišiel,“ povedal. (Marek 1:38) Hmotné veci preňho, prirodzene, neboli najdôležitejšie. Zdá sa, že mal v hmotnom ohľade veľmi málo. (Matúš 8:20) Nebol však askétom. Tak ako jeho Otec je „šťastným Bohom“, Ježiš bol šťastným človekom a prispieval k šťastiu iných. (1. Timotejovi 1:11; 6:15) Keď navštívil jednu svadobnú hostinu – udalosť, ktorá sa zvyčajne vyznačuje hudbou, spevom a dobrou náladou –, neprišiel tam pokaziť zábavu. Keď sa minulo víno, premenil vodu na vynikajúce víno – nápoj, ktorý „rozveseľuje... srdce“. (Žalm 104:15; Ján 2:1–11) Ježiš prijímal mnoho pozvaní na jedlo a často využíval tieto príležitosti na vyučovanie. (Lukáš 10:38–42; 14:1–6)

18. Ako Ježiš prejavoval bezchybný úsudok v zaobchádzaní s učeníkmi?

¹⁸ Ježiš prejavoval bezchybný úsudok aj v zaobchádzaní s druhými. Dôkladné poznanie ľudskej povahy mu umožňovalo chápať učeníkov. Dobre vedel, že nie sú dokonalí. No videl aj ich dobré vlastnosti. Videl, na čo majú títo muži, ktorých Jehova k sebe pritiahol, predpoklady. (Ján 6:44) Ježiš im bol napriek ich nedostatkom ochotný dôverovať. Túto dôveru dal najavo tak, že im zveril vážnu zodpovednosť. Poveril ich zvestovaním dobrej správy a dôveroval, že sú schopní splniť toto poverenie. (Matúš 28:19, 20) Kniha Skutky svedčí o tom, že títo muži naozaj verne konali prácu, ktorá im bola zverená. (Skutky 2:41, 42; 4:33; 5:27–32) Ježiš zjavne konal múdro, keď im dôveroval.

19. Ako Ježiš ukázal, že je „mierny a pokorný“?

¹⁹ Ako sme si všimli v 20. kapitole, Biblia spája múdrosť s pokorou a miernosťou. Najlepší príklad v tomto ohľade dáva, samozrejme, Jehova. Ale čo Ježiš? Je príjemné pozorovať, s akou pokorou pristupoval k svojim učeníkom. Ako dokonalý človek im bol nadradený. A predsa sa na nich nepozeral zvrchu. Nikdy sa v nich nesnažil vyvolať pocit menejcennosti či neschopnosti. Naopak, bral ohľad na ich obmedzenia a bol k nim trpezlivý, keď robili chyby. (Marek 14:34–38; Ján 16:12) Nie je zaujímavé, že aj deti sa cítili pri Ježišovi dobre? Určite boli k nemu priťahované preto, lebo cítili, že je „mierny a pokorný“. (Matúš 11:29; Marek 10:13–16)

20. Ako Ježiš prejavil pokoru v prípade pohanskej ženy, ktorej dcéra bola posadnutá démonmi?

²⁰ Ježiš napodobňoval Božiu pokoru aj iným dôležitým spôsobom. Bol ochotný prejaviť milosrdenstvo a zmeniť svoje rozhodnutie, keď na to videl dôvod. Spomeň si napríklad na situáciu, keď ho jedna pohanská žena prosila, aby uzdravil jej dcéru ťažko posadnutú démonmi. Ježiš jej spočiatku troma rôznymi spôsobmi naznačil, že jej nepomôže. Najprv jej neodpovedal, potom jej priamo povedal, že bol vyslaný k Židom, nie k pohanom, a nakoniec jej povedal prirovnanie, ktorým jej láskavo naznačil to isté. Táto žena však neprestala prosiť, čím dala najavo výnimočnú vieru. Ako Ježiš v tejto mimoriadnej situácii zareagoval? Urobil presne to, čo predtým naznačil, že neurobí. Jej dcéru uzdravil. (Matúš 15:21–28) Nie je to pozoruhodná pokora? Pamätajme, že pokora je základom pravej múdrosti.

21. Prečo by sme sa mali snažiť napodobňovať Ježišovu osobnosť, reč a správanie?

²¹ Môžeme byť nesmierne vďační, že evanjeliá nám zjavujú slová a skutky najmúdrejšieho človeka, aký kedy žil. Pamätajme, že Ježiš bol dokonalým obrazom svojho Otca. Napodobňovaním Ježišovej osobnosti, jeho reči a správania budeme nadobúdať múdrosť zhora. V nasledujúcej kapitole uvidíme, ako môžeme Božiu múdrosť uplatniť vo svojom živote.