Otázky čitateľov
Keďže Jehovovi svedkovia sa snažia byť čestní a navzájom si dôverujú, prečo považujú za dôležité uzatvárať pri vzájomných obchodných transakciách písomné zmluvy?
Také konanie je biblické, praktické a láskyplné. Prečo? Nuž, pouvažujme o týchto stránkach obchodných zmlúv.
Biblia podáva písomný záznam o tom, ako Boh zaobchádzal so svojím zmluvným ľudom — s Izraelitmi. Sú v nej zahrnuté aj obchodné transakcie týkajúce sa pravých Božích ctiteľov. Prvá kniha Mojžišova 23. kapitola obsahuje záznam o jednej takejto transakcii, o ktorej by sme mohli pouvažovať. Keď Abrahámovi zomrela jeho milovaná Sára, chcel získať pohrebisko. Začal rokovať s Kanaančanmi, ktorí bývali pri Hebrone. Verše 7 až 9 ukazujú, že ponúkol konkrétnu sumu za kus zeme, o ktorý mal záujem. Desiaty verš ukazuje, že túto ponuku dal verejne a počuli ju aj ostatní, ktorí boli pri mestskej bráne. Trinásty verš ukazuje, že vlastník Abrahámovi ponúkol, že mu tú zem dá, ale Abrahám na to povedal, že si ju vezme iba tak, že si ju kúpi. A verše 17, 18 a 20 ukazujú, že tak sa aj stalo a že to bolo potvrdené „pred očami synov Cheta medzi všetkými, ktorí vstupovali do brány jeho mesta“.
Ale bolo by to azda inak, keby obaja účastníci takej obchodnej transakcie boli pravými Božími ctiteľmi? Odpoveď dáva 32. kapitola Jeremiáša. Zo šiesteho verša i z nasledujúcich veršov vidíme, že Jeremiáš išiel kúpiť pôdu od svojho bratranca. Deviaty verš ukazuje, že sa dohodli na čestnej cene. Teraz si prečítaj verše 10 až 12: „Potom som to [ja, Jeremiáš] napísal na listinu a priložil pečať a vzal som si svedkov, keď som vážil peniaze na váhach. Potom som vzal listinu o kúpe, tú zapečatenú podľa prikázaní a predpisov, a tú, čo zostala otvorená; a dal som potom listinu o kúpe Báruchovi, synovi Nerijaha, syna Machsejaha, pred očami Chanamela, syna môjho strýka z otcovej strany, a pred očami svedkov, tých, čo písali na listinu o kúpe, pred očami všetkých Židov, ktorí sedeli na Nádvorí stráže.“
I keď Jeremiáš uzatváral obchod so spoluveriacim, dokonca s príbuzným, vykonal určitú rozumnú právnu procedúru. Urobili sa dva písomné záznamy — jeden zostal otvorený, aby sa doň dalo ľahko nahliadnuť, a druhý bol zapečatený a slúžil ako rezervný doklad pre prípad, že by niekedy boli nejaké pochybnosti o presnosti otvoreného záznamu. Všetko sa to robilo „pred ich očami“, ako hovorí 13. verš. Bola to verejná, legálna obchodná transakcia za prítomnosti svedkov. Je teda jasné, že keď praví Boží ctitelia riešia veci takto — s potvrdením a písomným dokladom — je to v súlade s biblickým príkladom.
A je to aj praktické. Vieme, aké pravdivé sú slová, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. (Kazateľ 9:11) To sa týka i oddaných a verných kresťanov. Jakub 4:13, 14 to vyjadruje takto: „A čo vy, ktorí hovoríte: ‚Dnes alebo zajtra pocestujeme do toho mesta a strávime tam rok a budeme sa zaoberať obchodom a zarobíme,‘ zatiaľ čo neviete, aký bude váš život zajtra.“ Môžeme začať niečo robiť, napríklad nakupovať, robiť nejakú dohodnutú prácu či službu alebo pre niekoho niečo vyrábať. Ale čo bude zajtra alebo budúci mesiac, či budúci rok? Čo ak by nás alebo druhú stranu postihla nehoda? Mohlo by sa to potom javiť tak, že dodržať dohodu nebude možné. Čo keby sme dohodnutú prácu či službu nemohli vykonať alebo čo keby azda pre toho druhého bolo takmer nemožné zaplatiť alebo dodržať záväzok podľa dohody? Ak nemáme žiadnu písomnú dohodu, mohli by vzniknúť skutočné problémy, problémy, ktoré by sa dali vyriešiť alebo ktorým by sme sa mohli vyhnúť, keby sme mali jednoduchú písomnú zmluvu.
Okrem toho by sme nemali zabúdať ani na to, že už sám neistý charakter mnohých stránok života by mohol spôsobiť, že by niekto iný musel prevziať zodpovednosť za nás (alebo za druhú stranu) alebo doriešiť naše obchodné záležitosti (alebo záležitosti druhej strany). Jakub v 14. verši dodal: „Lebo ste para, ktorá sa na chvíľku zjavuje a potom mizne.“ Je realistické, že môžeme nečakane zomrieť. Písomná dohoda, zmluva, by mohla umožniť iným pokračovať v riešení záležitosti, ak by sa jednej či druhej strane prihodilo niečo neočakávané.
V určitom zmysle to súvisí aj s treťou stránkou veci — s tým, že robiť písomné zmluvy je láskyplné. Ak by niektorá strana zomrela alebo mala nehodu, ktorá by jej spôsobila invaliditu, bolo by to láskyplné, keby kresťan mal písomný záznam o svojich záväzkoch alebo finančných vyhliadkach. Keď urobíme s bratom písomnú zmluvu, ktorá jasne a presne uvádza, čo je povinný urobiť alebo čo má dostať, odzrkadľuje to lásku k nemu, nie nedôveru. Tento láskyplný krok vo veľkej miere prispeje k tomu, že nevznikne žiaden dôvod na namrzenosť, ak by jedna z nedokonalých strán azda zabudla na niektoré detaily alebo záväzky. A kto z nás nie je nedokonalý a nezabúda, alebo komu sa nestane, že občas neporozumie detailom alebo úmyslom? — Matúš 16:5.
Uzatváranie písomných obchodných dohôd odzrkadľuje aj v ďalších ohľadoch lásku k nášmu bratovi, k našej rodine a k zboru všeobecne. Ale malo by byť jasné, že robiť takéto písomné záznamy s uvedením primeraných podrobností je nielen láskyplné, ale aj praktické a biblické.