14, 15. a) Čo Jehova sľúbil, že dá svojmu ľudu, keď predpovedal navrátenie Izraela zo zajatia v Babylone? b) Čo Jehova urobil pre to, aby do sŕdc svojho ľudu vštepil bázeň pred Bohom? c) Prečo sa Izrael odvrátil od Jehovových ciest?

¹⁴ Jehova sľúbil, že svojmu ľudu dá takéto bohabojné srdce. Predpovedal obnovenie Izraela a povedal to, čo čítame v Jeremiášovi 32:37–39: „Ja ich privediem späť na toto miesto a nechám ich bývať v bezpečí. A istotne sa stanú mojím ľudom a ja sám sa stanem ich Bohom. A ja im dám jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma vždy báli pre vlastné dobro i svojich synov po sebe.“ V 40. verši je Boží sľub posilnený: „Vložím im do srdca bázeň predo mnou, aby neodbočili odo mňa.“ V roku 537 pred n. l. ich Jehova skutočne priviedol späť do Jeruzalema, tak ako sľúbil. Ale ako je to so zvyškom tohto sľubu — že im dá ‚jedno srdce, aby sa ho vždy báli‘? Prečo sa staroveký izraelský národ po tom, ako ich Jehova priviedol späť z Babylona, od Jehovu odvrátil, a preto bol ich chrám v roku 70 n. l. zničený a už nikdy nemal byť znovu postavený?

16. Do čích sŕdc vštepil Jehova zbožnú bázeň?

¹⁶ Napriek tomu Jehovov sľub, že vloží zbožnú bázeň do sŕdc svojho ľudu, nezlyhal. Urobil novú zmluvu s duchovným Izraelom — s tými kresťanmi, ktorým predložil nebeskú nádej. (Jeremiáš 31:33; Galaťanom 6:16) V roku 1919 ich Boh vyviedol zo zajatia vo Veľkom Babylone, svetovej ríši falošného náboženstva. Do sŕdc im pevne vštepil bázeň pred ním. To prinieslo bohatý úžitok im a tiež „veľkému zástupu“ ľudí, ktorí majú nádej, že budú žiť ako pozemskí poddaní Kráľovstva. (Jeremiáš 32:39; Zjavenie 7:9) Aj do ich sŕdc sa dostala bázeň pred Jehovom.