Pýtaš sa denne: „Kde je Jehova?“

1., 2. a) V akom duchovnom stave boli Židia v Jeremiášových dňoch? b) Čo mali obyvatelia Judska robiť vzhľadom na svoj stav?

JEREMIÁŠOVE oči sa zaliali slzami, keď videl, v akom stave je jeho ľud, a keď uvažoval o tom, čo mu Boh prikázal predpovedať o jeho budúcnosti. Želal si, aby jeho hlava bola plná vôd, ktoré by sa rinuli z jeho očí, takže by mohol plakať bez prestania. Jeremiáš naozaj mal dôvod byť zarmútený tým, v akom stave bol jeho národ. (Jer. 9:1–3; prečítajte Jeremiáša 8:20, 21.) Židia neustále zavrhovali Boží zákon a neposlúchali Jehovov hlas. Preto malo na nich prísť nešťastie. (Jer. 6:19; 9:13)

² Obyvateľov Judska v skutočnosti ani nezaujímalo, ako sa na ich konanie pozerá Jehova. Radi počúvali dookola opakovanú pesničku náboženských vodcov, že je všetko v poriadku. (Jer. 5:31; 6:14) Boli ako pacienti, ktorí hľadajú lekára, ktorý by im povedal upokojujúce slová, no prehliadal by príznaky vážnej choroby. Ale keby si bol vážne chorý, nechcel by si poznať presnú diagnózu, aby si sa mohol začať včas liečiť? Židia v Jeremiášových dňoch mali túžiť po poctivom zhodnotení svojho duchovného stavu. Mali sa pýtať: „Kde je Jehova?“ ​(Jer. 2:6, 8)

 3. a) V akom zmysle sa mali Židia pýtať: „Kde je Jehova?“ b) Napríklad ako mohli Židia hľadať Jehovu?

³ Židia sa mali pýtať, „kde je Jehova?“, v tom zmysle, že pri svojich rozhodnutiach, či už závažných, alebo menej závažných, mali hľadať Božie vedenie. V tých dňoch to však nerobili. No bolo predpovedané, že po zničení Jeruzalema a po návrate z Babylona budú ‚hľadať Jehovu‘. Vďaka tomu ho mali nájsť a spoznať, ako sa na veci pozerá. (Prečítajte Jeremiáša 29:13, 14.) Ako mohli Jehovu hľadať? Jedným spôsobom bolo obrátiť sa na neho v úprimnej modlitbe s prosbou o vedenie, tak ako to kedysi robil kráľ Dávid, ktorý ho prosil: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom.“ ​(Žalm 25:4) Všimni si, aké pozvanie Jehova predložil svojmu ľudu prostredníctvom Jeremiáša v desiatom roku vlády kráľa Cedekijaha: „Volaj ku mne a odpoviem ti a pohotovo ti poviem veľké a nepochopiteľné veci, ktoré si nepoznal.“ ​(Jer. 33:3) Keby kráľ i odpadlícky židovský národ volali k Jehovovi, ktorý vypočúva modlitby, dostali by odpoveď. Boh im mohol odhaliť pre nich „nepochopiteľné“ veci — že Jeruzalem bude zničený a po 70 rokoch znovu obnovený.

4., 5. Akými ďalšími spôsobmi mohli Židia hľadať Jehovu?

⁴ Ďalší spôsob, akým mohli Židia hľadať Jehovu, bolo skúmať históriu a uvažovať o tom, ako Jehova zaobchádzal so svojím ľudom. Tak si mohli pripomínať, aké konanie viedlo k Božiemu schváleniu a čo, naopak, vyvolávalo Boží hnev. Mali k dispozícii Mojžišove spisy a viacero inšpirovaných historických záznamov, ako aj kroniky izraelských a judských kráľov. Keby Židia v Jeremiášových dňoch rozjímali o týchto spisoch a počúvali pravých Božích prorokov, mohli nájsť odpoveď na otázku: „Kde je Jehova?“

⁵ Tretí spôsob, ako mohli Židia hľadať Jehovu, bolo učiť sa z vlastných skúseností, ako aj zo skúseností iných. To neznamená, že sa mali všetko učiť metódou pokusu a omylu. Mohli však mať úžitok z uvažovania o tom, ako konali v minulosti a ako to Jehova hodnotil. Áno, keby boli vnímaví, mohli pochopiť, ako sa Boh pozerá na ich konanie. (Prísl. 17:10)

 6. Aké povzbudenie čerpáš z toho, čo zažil Jób?

⁶ Aké poučenie z toho vyplýva pre nás dnes? Pýtaš sa, „kde je Jehova?“, vždy, keď stojíš pred nejakým rozhodnutím a uvažuješ, ako konať? Niektorí možno cítia, že to nerobia tak svedomito, ako by mali. Ak to v nejakej oblasti platí aj o tebe, nezúfaj. Aj verný patriarcha Jób mal s tým problém. Keď bol pod tlakom, začal sa príliš zaoberať sám sebou a Elíhu mu musel pripomenúť, aký sklon sa často prejavuje u ľudí: „Nikto nepovedal: ‚Kde je Boh, môj Vznešený Tvorca?‘“ ​(Jób 35:10) Potom ho nabádal: „Venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.“ ​(Jób 37:14) Bolo potrebné, aby si Jób začal pozorne všímať Jehovove mocné skutky — tak v stvorení, ako aj v zaobchádzaní s ľuďmi. Jóbovi jeho skúsenosť pomohla porozumieť Jehovovým cestám. Po tom, čo vytrval vo svojej ťažkej skúške a vďaka Jehovovej pomoci upravil svoje zmýšľanie, povedal: „Rozprával [som], ale nemal som porozumenie vecí príliš obdivuhodných pre mňa, ktoré nepoznám. Z počutia som o tebe slýchal, ale teraz ťa uzrelo moje oko.“ ​(Jób 42:3, 5)

 7. O čom budeme ďalej uvažovať, ako ukazuje obrázok na 116. strane?

⁷ A čo Jeremiáš? Tento prorok stále hľadal Jehovu a Jehova sa mu dal nájsť. Na rozdiel od svojich krajanov sa v priebehu desaťročí svojej vernej služby neustále pýtal: „Kde je Jehova?“ Ďalej v tejto kapitole si na Jeremiášovom príklade ukážeme, ako môžeme aj my hľadať Jehovu a nájsť ho prostredníctvom modlitby a štúdia i na základe vlastných skúseností, ako aj skúseností iných. (1. Par. 28:9)

 8. Za akých okolností sa Jeremiáš obracal na Boha v modlitbe?

⁸ Jeremiáš v priebehu rokov, keď slúžil ako Boží hovorca pre judský národ, hľadal Jehovu tak, že sa k nemu vrúcne modlil. Obracal sa na Boha s prosbou o pomoc, keď mal oznámiť nejaké nepopulárne posolstvo, keď mal pocit, že už ďalej nevládze, i keď mu v mysli vznikli otázky, prečo sa dejú určité veci. Boh ho zakaždým vypočul a poskytol mu vedenie. Zamysli sa nad niekoľkými príkladmi.

 9. a) Ako v Jeremiášovi 15:15, 16 Jeremiáš vyjadril svoje pocity a ako ho Jehova vypočul? b) Prečo považuješ za dôležité vyjadrovať Jehovovi v modlitbe svoje pocity?

⁹ Raz, keď mal Jeremiáš oznamovať odsudzujúce posolstvo, mal pocit, že všetci naokolo naňho zvolávajú zlo. A tak prosil Boha, aby si naňho spomenul. Pouvažuj o jeho modlitbe zaznamenanej v Jeremiášovi 15:15, 16, v ktorej sa zmieňuje aj o tom, ako pocítil, že ho Boh vypočul. (Prečítajte.) V tejto modlitbe Jeremiáš vyjadril svoje pocity skľúčenosti. Ale keď ‚našiel‘ Božie slová a takpovediac si ich vložil do úst, opäť pocítil radosť! Jehova mu pomohol oceniť si výsadu, že môže nosiť jeho meno a ohlasovať jeho posolstvo. Jeremiáš tak mohol jasne vidieť, kde je Jehova, pokiaľ išlo o túto záležitosť. Čo sa z toho učíme?

10. Ako Boh zareagoval, keď Jeremiáš povedal, že už nebude hovoriť v jeho mene?

¹⁰ Pri inej príležitosti, keď kňaz Pašchur, Immerov syn, udrel Jeremiáša, tento prorok povedal, že už viac nebude hovoriť v Jehovovom mene. Ako Boh reagoval na tieto slová, ktorými Jeremiáš v modlitbe vyjadril svoje pocity? (Prečítajte Jeremiáša 20:8, 9.) V Biblii sa nepíše, že by Boh k nemu prehovoril z neba. Božie slovo sa však pre Jeremiáša stalo podobným horiacemu ohňu uzavretému v jeho kostiach a on si ho jednoducho nemohol nechať pre seba a musel ho ohlasovať. Áno, keď Jeremiáš pred Bohom úprimne vyjadril svoje pocity a keď sa v mysli zaoberal Božou vôľou a dovolil, aby to zapôsobilo na jeho vnútro, bol podnietený ďalej konať to, čo od neho Boh chcel.

11., 12. Ako Jeremiáš dostal odpoveď na svoju otázku, prečo sa zlým zdanlivo darí?

¹¹ Keď Jeremiáš videl, ako sa zlým darí, trápila ho otázka, prečo je to tak. (Prečítajte Jeremiáša 12:1, 3.) V žiadnom prípade nespochybňoval Jehovovu spravodlivosť, iba nemohol pochopiť, prečo sa mnohým Židom tak darí napriek tomu, že sú zlí. Chcel, aby Jehova reagoval na jeho sťažnosť alebo „žalobu“. Jeho otvorenosť svedčí o tom, že mal k Bohu blízky vzťah, podobne ako dieťa k milovanému otcovi. Dostal na svoju otázku uspokojivú odpoveď? Jehova ho uistil, že zničí zlých. (Jer. 12:14) Keď Jeremiáš neskôr videl, ako sa vyvíjajú záležitosti, o ktorých hovoril Bohu v modlitbe, istotne to posilnilo jeho dôveru v Božiu spravodlivosť. To určite viedlo k tomu, že sa potom ešte častejšie obracal na svojho Otca v modlitbe a hovoril mu o svojich pocitoch.

¹² Ku koncu Cedekijahovej vlády, keď Babylončania obliehali Jeruzalem, Jeremiáš opísal Jehovu ako Boha, „ktorého oči sú otvorené nad všetkými cestami ľudských synov, aby... dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho počínania“. (Jer. 32:19) Jeremiáš mohol vidieť, kde stojí Jehova, pokiaľ ide o vykonanie spravodlivosti — že skutočne pozoruje, čo každý človek robí, a že vypočúva úprimné modlitby svojich služobníkov, takže môžu vidieť stále viac dôkazov o tom, že dáva „každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho počínania“.

13. Prečo si si istý, že Božia vôľa sa uskutoční?

¹³ Možno si hovoríme, že nepochybujeme o Božej spravodlivosti a o múdrosti, ktorú Boh prejavuje v tom, ako uskutočňuje svoju vôľu. Napriek tomu môžeme mať úžitok z rozjímania o tom, čo prežíval Jeremiáš. Bude dobré, keď aj my budeme v modlitbách hovoriť Bohu, čo cítime v hĺbke srdca. To môže posilniť našu dôveru v Jehovu. Môžeme dôverovať, že svoju vôľu určite uskutoční. Aj keď možno v súčasnosti plne nechápeme, prečo sa veci vyvíjajú tak, ako sa vyvíjajú, alebo prečo spĺňanie Božej vôle postupuje takou rýchlosťou, akou postupuje, a nie rýchlejšie, môžeme v modlitbe Jehovovi vyjadrovať svoju dôveru, že má veci pevne v rukách. Jeho vôľa sa uskutočňuje a bude uskutočňovať takým spôsobom a v takom čase, aký on považuje za najlepší. To je isté. Nemáme žiaden dôvod o tom pochybovať. Ďalej sa pýtajme, „kde je Jehova?“, tak, že sa na modlitbách budeme snažiť pochopiť jeho vôľu a vidieť dôkazy, že sa spĺňa. (Jób 36:5–7, 26)

14. Na základe čoho vieme, že Jeremiáš skúmal históriu Božieho ľudu?

¹⁴ Jeremiáš si veľmi dobre uvedomoval, aké potrebné je ‚poznať Jehovu‘, ak chce človek nájsť odpoveď na otázku: „Kde je Jehova?“ ​(Jer. 9:24) Keď zostavoval knihy, ktoré dnes poznáme ako 1. a 2. Kráľov, nepochybne dôkladne študoval históriu Božieho ľudu. Konkrétne sa zmienil napríklad o „Šalamúnovej kronike“, „kronike dní izraelských kráľov“ a „kronike dní judských kráľov“. (1. Kráľ. 11:41; 14:19; 15:7) Vďaka tomu pochopil Jehovov pohľad na jednotlivé situácie. Mohol vidieť, čo sa Jehovovi páčilo a ako sa pozeral na rôzne rozhodnutia členov svojho ľudu. Jeremiáš mohol tiež študovať inšpirované spisy, ktoré v tom čase už boli k dispozícii, napríklad tie, ktoré napísal Mojžiš, Jozua, Samuel, Dávid a Šalamún. Nepochybne vedel o prorokoch, ktorí žili pred ním, ako aj o tých, ktorí boli jeho súčasníkmi. Aký úžitok prinieslo Jeremiášovi jeho osobné štúdium?

15. Aký úžitok mohol Jeremiáš načerpať zo skúmania Eliášovho proroctva?

¹⁵ Jeremiáš napríklad zapísal správu o Jezábel, zlej manželke Achaba, kráľa Samárie. Zaznamenal tiež Eliášovo vyhlásenie, že psy budú žrať Jezábel na kuse jezreelskej zeme. (1. Kráľ. 21:23) A vďaka jeho správe dnes vieš, že 18 rokov po tomto vyhlásení Jezábel zhodili z okna, pošliapali ju Jehuove kone a zožrali ju psy. (2. Kráľ. 9:31–37) Keď Jeremiáš skúmal Eliášovo proroctvo a to, ako sa do detailov splnilo, určite to posilnilo jeho vieru v Božie slovo. Áno, za jeho vytrvalosťou v prorockej službe bola viera, ktorú si vybudoval vďaka štúdiu toho, ako Jehova konal v minulosti.

16., 17. Čo mohlo Jeremiášovi pomôcť vytrvalo oznamovať varovné posolstvá zlým kráľom?

¹⁶ Pouvažujme aj o inom príklade. Čo myslíš, vďaka čomu bol Jeremiáš schopný napriek prenasledovaniu vytrvalo varovať takých zlých kráľov, ako bol Jehojakim či Cedekijah? Predovšetkým vďaka tomu, že Jehova ho urobil „opevneným mestom a železným stĺpom a medenými múrmi“ voči judským kráľom. (Jer. 1:18, 19) No neprehliadajme ani skutočnosť, že Jeremiáš urobil rozsiahly výskum, čo sa týka vlády predošlých kráľov Judska a Izraela. Napríklad práve on zapísal, že Manaše vystaval „oltáre celému nebeskému vojsku v dvoch nádvoriach Jehovovho domu“, že obetoval vlastného syna ako obeť ohňom a že prelial nevinnú krv vo veľmi veľkom množstve. (2. Kráľ. 21:1–7, 16; prečítajte Jeremiáša 15:4.) A určite vedel aj to, že keď sa Manaše pokoril a neustále sa modlil k Jehovovi, Jehova ho vypočul a dokonca mu vrátil kráľovské postavenie. (Prečítajte 2. Paralipomenon 33:12, 13.)

¹⁷ Jeremiáš sa vo svojich spisoch nezmieňuje o Jehovovom milosrdenstve voči Manašemu. Ale Manaše zomrel iba asi 15 rokov pred začiatkom Jeremiášovej prorockej služby. Preto Jeremiáš istotne počul o tom, čo sa stalo, keď sa tento kráľ kajal zo svojich predošlých zlých skutkov. Skúmanie toho, akých hrozných vecí sa Manaše dopúšťal a ako sa nakoniec zmenil, bolo pre Jeremiáša určite užitočné. Keď aj taký kráľ ako Manaše, povestný modlárstvom a krviprelievaním, sa mohol kajať a získať odpustenie, iste malo cenu nabádať aj takých kráľov, ako bol Cedekijah, aby sa usilovali konať tak, aby im Jehova prejavil milosrdenstvo a milujúcu láskavosť. Predstav si seba na Jeremiášovom mieste. Boli by ťa udalosti súvisiace s Manašem povzbudili a pomohli by ti vidieť, že má cenu vytrvávať aj za vlády zlých kráľov?

18. Aké poučenie si Jeremiáš zrejme vzal z toho, čo sa stalo s Urijášom, a prečo to môžeme povedať?

¹⁸ Jeremiáš počas svojej prorockej služby určite čerpal poučenie z toho, ako v rôznych situáciách reagovali jeho súčasníci. Jedným z nich bol prorok Urijáš, ktorý prorokoval proti Jeruzalemu a Judsku za vlády Jehojakima, ale zo strachu pred týmto kráľom utiekol do Egypta. Kráľ za ním poslal mužov, aby ho priviedli späť, a nato ho dal zabiť. (Jer. 26:20–23) Myslíš, že Jeremiáš si vzal poučenie z toho, čo sa stalo s Urijášom? Skutočnosť, že ďalej varoval Židov pred blížiacim sa súdom a oznamoval výstrahy dokonca aj v areáli chrámu, dokazuje, že sa z toho rozhodne poučil. Jeremiáš nestratil odvahu a Jehova ho neopustil — podnietil Šafanovho syna Achikáma, aby odvážneho Jeremiáša zachránil pred hroziacou smrťou. (Jer. 26:24)

19. Čo mohol Jeremiáš pochopiť z toho, že Jehova vytrvalo posielal prorokov k svojmu ľudu?

¹⁹ Jeremiáš sa mohol niečo naučiť aj z vlastnej skúsenosti — z toho, ako ho Jehova používal, aby varoval jeho ľud. V štvrtom roku Jehojakimovej vlády mu Jehova povedal, aby zapísal všetky slová, ktoré mu hovoril odo dní Joziáša až do toho dňa. Prečo mu dal takýto pokyn? Chcel podnietiť jednotlivcov, aby sa odvrátili od zlého konania a získali odpustenie. (Prečítajte Jeremiáša 36:1–3.) Jeremiáš vstával zavčas rána, aby hlásal varovné posolstvá od Boha, a dokonca prosil ľud, aby skoncoval s odpornými vecami, ktorých sa dopúšťal. (Jer. 44:4) Nie je z toho jasné, že Jeremiáš si musel uvedomovať, prečo Boh posiela svojich prorokov — že je to preto, lebo pociťuje súcit so svojím ľudom? A nie je prirodzené dospieť k záveru, že to vyvolalo súcit i v Jeremiášovom srdci? (2. Par. 36:15) Je teda pochopiteľné, že keď Jeremiáš prežil zničenie Jeruzalema, povedal: „Sú to skutky Jehovovej milujúcej láskavosti, že s nami nie je koniec, lebo jeho prejavy milosrdenstva istotne nedospejú ku koncu. Sú nové každého rána.“ ​(Plač 3:22, 23)

20. Ako môžeš napodobniť Jeremiáša v tom, ako hľadal Jehovu?

²⁰ Máš pri každodenných rozhodnutiach vo zvyku skúmať, aká je Božia vôľa, pýtať sa: „Kde je Jehova?“ ​(Jer. 2:6–8) Jeremiáš sa na rozdiel od svojich súčasníkov vždy obracal na Všemohúceho, aby mu pomohol rozpoznať, ako má konať. Nepochybne každý z nás urobí múdro, keď bude denne pri rozhodnutiach napodobňovať Jeremiáša a snažiť sa zistiť Jehovov pohľad na veci.

21. Aká modlitba ti môže pomôcť pred službou alebo priamo v službe, napríklad keď niekto reaguje nepríjemne?

²¹ Nemusí ísť o rozhodnutia v nejakých závažných veciach ani o nejaký rozhodujúci okamih v živote. Môže sa to týkať napríklad zvestovateľskej služby. Povedzme, že máš v nejaký deň naplánované ísť do služby. Možno ráno vstaneš a vidíš, že obloha je zatiahnutá, takže vonku to nevyzerá práve lákavo. Obvod, do ktorého máte v ten deň ísť, je možno prepracúvaný často. Možno si spomenieš, že niektorí ľudia ťa odmietli, či už navonok zdvorilo, alebo vyslovene hrubo. Môžeš sa hneď na začiatku takéhoto dňa v modlitbe pýtať, „kde je Jehova“? Ak to urobíš, môže ti to pomôcť zamyslieť sa nad nádherou posolstva, ktoré budeš ohlasovať, a ešte silnejšie vnímať, že je Božou vôľou, aby si ho oznamoval. Potom môžeš pocítiť, že Jehovovo slovo sa ti stáva zdrojom radosti a jasania, tak ako to cítil Jeremiáš. (Jer. 15:16, 20) Ak neskôr v službe stretneš niekoho, kto je hrubý alebo sa ti vyhráža, znova môžeš vyjadriť svoje pocity Bohu v modlitbe. Urobíš to? Nezabudni, že Boh ti môže dať svojho svätého ducha, aby si dokázal správne reagovať, a tvoja túžba hovoriť o Božom posolstve preváži akékoľvek negatívne pocity. (Luk. 12:11, 12)

22. Prečo sa niektoré modlitby nedostanú k Bohu?

²² Je dobré uvedomiť si, že niekedy môžu modlitby naraziť na prekážku v podobe uzavretého prístupu k Bohu. (Prečítajte Plač Jeremiáša 3:44.) Jehova nepočúval modlitby spurných Židov, lebo ‚odvracali ucho, aby ho nepočuli‘, a ďalej sa dopúšťali nezákonnosti. (Prísl. 28:9) Poučenie z toho bolo Jeremiášovi určite jasné a malo by byť jasné aj nám: Ak človek nekoná v súlade so svojimi modlitbami, Boh je z toho sklamaný a môže prestať vypočúvať jeho modlitby. Niečomu takému sa určite chceme za každú cenu vyhnúť.

23., 24. a) Čo je nevyhnutné, ak chceme zistiť, aká je Jehovova vôľa? b) Ako môžeš zo svojho osobného štúdia načerpať viac úžitku?

²³ Okrem predkladania úprimných modlitieb o Jehovovo vedenie je potrebné, aby sme sa naďalej venovali osobnému štúdiu. To je jeden z dôležitých spôsobov, ako spoznať, aká je Jehovova vôľa. V tejto veci máme v porovnaní s Jeremiášom výhodu. Máme úplnú Bibliu. No tak ako Jeremiáš robil dôkladný výskum, keď zostavoval inšpirovanú historickú správu, aj ty môžeš skúmať Božie Slovo a hľadať Božie vedenie, a tak sa pýtať: „Kde je Jehova?“ Keď sa budeš snažiť spoznať, aká je Božia vôľa, dáš najavo, že Bohu dôveruješ, a „istotne sa [staneš] podobný stromu zasadenému pri vodách, ktorý vysiela korene priamo pri vodnom toku“. (Prečítajte Jeremiáša 17:5–8.)

²⁴ Keď čítaš Sväté Písma a rozjímaš o nich, snaž sa pochopiť, čo od teba Jehova v rôznych situáciách očakáva. Môžeš sa zamerať na zásady, ktoré si chceš zapamätať a uplatňovať vo svojom živote. Keď čítaš v Božom Slove historické správy, Božie príkazy a zásady, ako aj múdre príslovia, uvažuj, ako by tieto pasáže mali ovplyvniť tvoje každodenné rozhodnutia. Keď sa budeš pýtať: „Kde je Jehova?“, on ti môže prostredníctvom svojho písaného Slova ukázať, ako zvládať aj náročné situácie, s ktorými možno bojuješ. Môže ti v Biblii dokonca odhaliť „nepochopiteľné veci, ktoré si nepoznal“ alebo ktoré si doteraz v určitom svetle nevidel alebo nechápal. (Jer. 33:3)

25., 26. Prečo je užitočné premýšľať o vlastných skúsenostiach i o skúsenostiach iných?

²⁵ Môžeš tiež premýšľať o vlastných skúsenostiach i o skúsenostiach iných. Napríklad možno vidíš, že niektorí sa podobne ako Urijáš prestávajú spoliehať na Jehovu. (2. Tim. 4:10) Pouč sa z ich konania a vyhni sa katastrofálnemu koncu, ku ktorému také konanie vedie. Často sa zamýšľaj nad tým, ako tebe osobne Jehova prejavuje milujúcu láskavosť, a buď ako Jeremiáš, ktorý si cenil prejavy Jehovovej milujúcej láskavosti a milosrdenstva. Bez ohľadu na to, v akej zúfalej situácii sa azda nachádzaš, nemysli si, že Najvyšší sa o teba nezaujíma. Stará sa o teba, tak ako sa staral aj o Jeremiáša.

²⁶ Keď budeš rozjímať o tom, ako Jehova pomáha jednotlivcom v dnešnej dobe, uvedomíš si, že nám denne rôznymi spôsobmi poskytuje vedenie. Aki, mladá sestra, ktorá žila v Japonsku, mala pocit, že nie je hodná byť kresťankou. Raz, keď bola vo zvestovateľskej službe s manželkou krajského dozorcu, zverila sa jej so svojimi pocitmi, narážajúc pritom na Ježišove slová z knihy Zjavenie: „Mám pocit, že Jehova sa ma chystá vypľuť zo svojich úst, ale ja sa držím jeho pier a prosím ho, aby mi dal ešte trochu času.“ Manželka krajského dozorcu sa jej pozrela priamo do očí a povedala: „Nikdy som nemala z teba pocit, že si vlažnou kresťankou!“ Aki neskôr premýšľala o týchto uisťujúcich slovách. V skutočnosti nič nenaznačovalo, že by ju Jehova niekedy bol považoval za vlažnú. Potom sa Aki modlila k Jehovovi: „Pošli ma, kamkoľvek si praješ. Budem robiť čokoľvek, čo budeš chcieť.“ V tom čase Aki navštívila jednu krajinu, kde bola malá japonská skupinka, ktorá potrebovala niekoho, kto by hovoril po japonsky a kto by tam mohol zostať a slúžiť s nimi. Zhodou okolností sa Aki v tej krajine narodila, vďaka čomu bolo pre ňu ľahšie presťahovať sa tam a pomôcť tejto skupinke. Ale čo s bývaním? Jedna sestra, ktorej dcéra sa práve odsťahovala, jej ponúkla izbu. „Bolo to, ako keď do seba presne zapadnú jednotlivé časti skladačky. Jehova mi ukázal cestu,“ uzatvára Aki.

27. Prečo by si sa mal pri všetkom, čo robíš, pýtať: „Kde je Jehova?“

²⁷ Mnohí bratia a sestry môžu rozprávať o tom, ako osobne pocítili Božie vedenie, napríklad keď si čítali Bibliu alebo sa venovali osobnému štúdiu. Možno máš podobné skúsenosti aj ty. Ak je to tak, malo by to posilňovať tvoj vzťah k Jehovovi a podnecovať ťa, aby si sa k nemu ešte častejšie a vrúcnejšie modlil. Môžeš dôverovať, že ak sa denne pýtaš: „Kde je Jehova?“, on ti vždy ukáže cestu. (Iz. 30:21)