Jehova dáva hojnosť pokoja a pravdy
„Ja ich uzdravím a zjavím im hojnosť pokoja a pravdy.“ — JEREMIÁŠ 33:6.
1, 2. a) Čo hovoria dejiny národov, pokiaľ ide o pokoj? b) Akú lekciu o pokoji dal v roku 607 pred n. l. Jehova Izraelu?
POKOJ! Aký žiaduci, a predsa aký vzácny v ľudskej histórii! Najmä 20. storočie nebolo storočím pokoja. Naopak, bolo svedkom dvoch najničivejších vojen v ľudských dejinách. Po prvej svetovej vojne bola založená Spoločnosť národov, ktorej cieľom bolo zachovať svetový mier. Táto organizácia zlyhala. Po druhej svetovej vojne bola za rovnakým účelom zriadená Organizácia Spojených národov. Stačí len prečítať si správy v novinách a vidíme, že aj ona úplne zlyháva.
2 Malo by nás prekvapovať, že ľudské organizácie nedokážu zabezpečiť mier? Ani najmenej. Pred vyše 2500 rokmi Boží vyvolený ľud Izrael dostal v tomto ohľade lekciu. V siedmom storočí pred n. l. bol pokoj Izraela ohrozený vládnucou svetovou mocnosťou, Babylonom. Izrael očakával, že mu pokoj zabezpečí Egypt. Avšak Egypt zlyhal. (Jeremiáš 37:5–8; Ezechiel 17:11–15) V roku 607 pred n. l. babylonské vojská zborili múry Jeruzalema a spálili Jehovov chrám. Z tejto tvrdej skúsenosti sa Izrael poučil, aké márne je spoliehať sa na ľudské organizácie. Namiesto toho, aby sa národ tešil z pokoja, bol odvlečený do vyhnanstva v Babylone. — 2. Paralipomenon 36:17–21.
3. Aké historické udalosti, ktorými sa splnili Jehovove slová vyrieknuté prostredníctvom Jeremiáša, dali Izraelu druhé životne dôležité poučenie o pokoji?
3 Pred pádom Jeruzalema však Jehova zjavil, že to bude on, nie Egypt, kto prinesie Izraelu skutočný pokoj. Prostredníctvom Jeremiáša sľúbil: „Ja ich uzdravím a zjavím im hojnosť pokoja a pravdy. A ja privediem späť judských zajatcov a izraelských zajatcov a vybudujem ich ako na začiatku.“ (Jeremiáš 33:6, 7) Jehovov sľub sa začal spĺňať v roku 539 pred n. l., keď bol Babylon dobytý a izraelským vyhnancom bola ponúknutá sloboda. (2. Paralipomenon 36:22, 23) Koncom roku 537 pred n. l. slávila skupina Izraelitov prvý raz po 70 rokoch Sviatok prístreškov na pôde Izraela! Po sviatku sa podujali znovu postaviť Jehovov chrám. Aké mali pri tom pocity? Správa hovorí: „[Ľud] kričal silným krikom a chválil Jehovu za položenie základu Jehovovho domu.“ — Ezdráš 3:11.
4. Ako Jehova vyburcoval Izraelitov k práci na stavbe chrámu a aký sľub o pokoji im dal?
4 Po takom radostnom začiatku však Izraelitov zastrašili odporcovia, takže práca na stavbe chrámu sa zastavila. O niekoľko rokov neskôr Jehova vzbudil prorokov Haggea a Zechariáša, aby vyburcovali Izraelitov k dokončeniu staviteľskej práce. Aké vzrušujúce museli byť pre nich Haggeove slová o chráme, ktorý mal byť postavený: „‚Väčšia bude sláva tohto neskoršieho domu ako sláva skoršieho,‘ povedal Jehova vojsk. ‚A na tomto mieste dám pokoj.‘“ — Haggeus 2:9.
Jehova spĺňa svoje sľuby
5. Čo je pozoruhodné na ôsmej kapitole Zechariáša?
5 V biblickej knihe Zechariáš čítame o mnohých inšpirovaných videniach a proroctvách, ktoré posilňovali Boží ľud vtedy v 6. storočí pred n. l. Tie isté proroctvá naďalej uisťujú aj nás o Jehovovej podpore. Dávajú nám všetky dôvody veriť, že aj v našich dňoch dá Jehova svojmu ľudu pokoj. Napríklad v ôsmej kapitole knihy, ktorá nesie meno proroka Zechariáša, prorok desaťkrát vyriekol slová: ,Toto povedal Jehova.‘ Toto vyjadrenie zakaždým uvádza božský výrok, ktorý súvisí s pokojom Božieho ľudu. Niektoré z týchto sľubov sa splnili vtedy v Zechariášových dňoch. Dnes sa už splnili všetky alebo sa práve spĺňajú.
„Ja budem žiarliť pre Sion“
6, 7. Ako Jehova ,žiarlil pre Sion veľkým zúrivým hnevom‘?
6 Toto vyjadrenie sa prvýkrát vyskytuje v Zechariášovi 8:2, kde čítame: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Ja budem žiarliť pre Sion veľkou žiarlivosťou, a veľkým zúrivým hnevom budem preň žiarliť.‘“ Jehovov sľub, že bude žiarlivý, že bude veľmi horliť za svoj ľud, znamenal, že bude dbať o to, aby im bol prinavrátený pokoj. Návrat Izraela do ich krajiny a znovupostavenie chrámu bolo dokladom tejto horlivosti.
7 Čo však s tými, ktorí odporovali Jehovovmu ľudu? Aká bola Jehovova horlivosť pre jeho ľud, taký mal byť aj jeho „veľký zúrivý hnev“ voči týmto nepriateľom. Keď verní Židia uctievali Boha v znovupostavenom chráme, mohli si spomenúť na osud mocného Babylona, ktorý bol vtedy už porazený. Mohli uvažovať aj o úplnom neúspechu nepriateľov, ktorí sa snažili zabrániť znovupostaveniu chrámu. (Ezdráš 4:1–6; 6:3) A mohli ďakovať Jehovovi, že splnil svoj sľub. Jeho horlivosť im priniesla víťazstvo!
„Mesto pravosti“
8. Ako sa za dní Zechariáša stal Jeruzalem mestom pravosti oproti skorším časom?
8 Po druhý raz Zechariáš píše: „Toto povedal Jehova.“ Aké boli tentoraz Jehovove slová? „Ja sa vrátim na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema; a Jeruzalem bude určite nazvaný mestom pravosti a vrchom Jehovu vojsk, svätým vrchom.“ (Zechariáš 8:3) Pred rokom 607 pred n. l. Jeruzalem rozhodne nebol mestom pravosti. Jeho kňazi a proroci boli skazení a jeho ľud bol neverný. (Jeremiáš 6:13; 7:29–34; 13:23–27) Teraz Boží ľud znovu staval chrám, čím dával najavo, že sa rozhodol pre čisté uctievanie. V duchovnom zmysle Jehova opäť prebýval v Jeruzaleme. V Jeruzaleme sa opäť hovorili pravdy čistého uctievania, takže mohol byť nazvaný „mestom pravosti“. Vzhľadom na svoju vyvýšenú polohu mohol byť nazvaný „vrchom Jehovu“.
9. Ako pozoruhodne sa zmenil stav „Božieho Izraela“ v roku 1919?
9 Tieto dva výroky mali význam pre staroveký Izrael a majú hlboký význam aj pre nás, ktorí žijeme na konci 20. storočia. Takmer pred 80 rokmi, počas prvej svetovej vojny, sa niekoľko tisíc tých, ktorí vtedy reprezentovali „Boží Izrael“, dostalo do duchovného zajatia, tak ako odišiel do zajatia v Babylone staroveký Izrael. (Galaťanom 6:16) Prorocky boli opísaní ako mŕtvoly ležiace na ceste. Stále však mali úprimnú túžbu uctievať Jehovu „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Preto ich Jehova v roku 1919 priviedol späť zo zajatia a pozdvihol ich zo stavu duchovnej smrti. (Zjavenie 11:7–13) Jehova tak dôrazným áno odpovedal na Izaiášovu prorockú otázku: „Či sa narodí krajina s pôrodnými bolesťami za jeden deň? Alebo sa zrodí národ naraz?“ (Izaiáš 66:8) V roku 1919 Jehovov ľud už opäť existoval ako duchovný národ vo svojej „krajine“ čiže v duchovnom pôsobisku tu na zemi.
10. Z akých požehnaní sa od roku 1919 tešia pomazaní kresťania vo svojej „krajine“?
10 V bezpečí tejto krajiny pomazaní kresťania slúžili v Jehovovom veľkom duchovnom chráme. Boli ustanovení za „verného a rozvážneho otroka“, lebo prijali zodpovednosť starať sa o Ježišov pozemský majetok, výsadu, z ktorej sa tešia aj teraz, keď sa 20. storočie blíži ku koncu. (Matúš 24:45–47) Dobre si vštepili poučenie, že Jehova je „sám Boh pokoja“. — 1. Tesaloničanom 5:23.
11. Ako náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva ukázali, že sú nepriateľmi Božieho ľudu?
11 Ako je to však s nepriateľmi Božieho Izraela? Sila zúrivého hnevu Jehovu proti odporcom sa vyrovná horlivosti Jehovu za jeho ľud. Počas prvej svetovej vojny náboženskí vodcovia takzvaného kresťanstva vyvinuli enormný tlak, keď sa pokúšali — no bezúspešne — rozdrviť túto malú skupinu kresťanov hovoriacich pravdu. Počas druhej svetovej vojny boli služobníci takzvaného kresťanstva zjednotení iba v jednom: na oboch stranách konfliktu naliehali na vlády, aby potláčali Jehovových svedkov. Ešte aj dnes náboženskí vodcovia v mnohých krajinách podnecujú vlády, aby obmedzili alebo zakázali kresťanské kazateľské dielo Jehovových svedkov.
12, 13. Ako sa prejavuje Jehovov zúrivý hnev proti takzvanému kresťanstvu?
12 To však neuniklo Jehovovej pozornosti. Po prvej svetovej vojne takzvané kresťanstvo i ostatná časť Veľkého Babylona zakúsili pád. (Zjavenie 14:8) Skutočnosť, že takzvané kresťanstvo padlo, sa stala verejne známou, keď boli od roku 1922 vylievané symbolické rany, ktoré verejne odhaľovali jeho duchovne mŕtvy stav a upozorňovali na jeho prichádzajúce zničenie. (Zjavenie 8:7–9:21) Ako doklad toho, že vylievanie týchto rán pokračuje, 23. apríla 1995 odznela na celom svete prednáška „Koniec falošného náboženstva je blízko“ a po nej boli rozšírené stovky miliónov výtlačkov mimoriadneho vydania Posolstva o Kráľovstve.
13 Dnes je takzvané kresťanstvo v žalostnom stave. Celé 20. storočie sa jeho členovia navzájom zabíjali v divokých vojnách, ktorým žehnali ich kňazi a služobníci. V niektorých krajinách nemá kresťanstvo takmer nijaký vplyv. Je odsúdené na zničenie spolu s ostatnou časťou Veľkého Babylona. — Zjavenie 18:21.
Pokoj pre Jehovov ľud
14. Aký slovný obraz ľudu prebývajúceho v pokoji vykresľuje proroctvo?
14 Na druhej strane, v tomto roku 1996 sa Jehovov ľud teší z hojného pokoja vo svojej obnovenej krajine, ako je to opísané v Jehovovom treťom výroku: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Na námestiach Jeruzalema ešte budú sedieť starci a stareny a každý s palicou v ruke pre hojnosť svojich dní. A námestia mesta budú plné chlapcov a dievčat, ktoré sa budú hrať na jeho námestiach.‘“ — Zechariáš 8:4, 5.
15. Z akého pokoja sa napriek vojnám národov tešia Jehovovi služobníci?
15 Tento krásny slovný obraz vykresľuje niečo, čo je v tomto svete rozvrátenom vojnami pozoruhodné — ľud, ktorý má pokoj. Od roku 1919 sa spĺňajú Izaiášove prorocké slová: „‚Bude trvalý pokoj pre toho, kto je ďaleko a pre toho, kto je blízko,‘ povedal Jehova, ,a uzdravím ho. Ale... niet žiadneho pokoja,‘ povedal môj Boh, ,pre zlých.‘“ (Izaiáš 57:19–21) Pravda, hoci Jehovov ľud nie je časťou sveta, nemôže sa vyhnúť tomu, aby sa ho nedotkol nepokoj národov. (Ján 17:15, 16) V niektorých krajinách znášajú členovia Božieho ľudu veľké ťažkosti a niektorí boli dokonca zabití. No skutoční kresťania majú pokoj v dvoch hlavných ohľadoch. Po prvé, majú ,pokoj s Bohom prostredníctvom ich Pána Ježiša Krista‘. (Rimanom 5:1) Po druhé, majú pokoj medzi sebou. Rozvíjajú si „múdrosť zhora“, ktorá je „predovšetkým cudná, potom pokojná“. (Jakub 3:17; Galaťanom 5:22–24) Okrem toho sa tešia, že zažijú pokoj v tom najplnšom zmysle, keď mierni „budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja“. — Žalm 37:11.
16, 17. a) Ako „starci a stareny“ a tiež „chlapci a dievčatá“ posilňujú Jehovovu organizáciu? b) V čom sa prejavuje pokoj Jehovovho ľudu?
16 Medzi Jehovovým ľudom sú ešte „starci a stareny“, pomazaní, ktorí si pamätajú prvé triumfy Jehovovej organizácie. Ich vernosť a vytrvalosť si veľmi ceníme. Mladší pomazaní sa ujímali vedenia počas búrlivých dní tridsiatych rokov a v druhej svetovej vojne i počas vzrušujúcich rokov vzrastu, ktoré prišli potom. V tom čase, a najmä od roku 1935, sa začal objavovať „veľký zástup“ „iných oviec“. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Ako pomazaní kresťania starli a ich počet sa zmenšoval, iné ovce sa ujímali kazateľského diela a rozširovali ho po celej zemi. V posledných rokoch iné ovce doslova prúdili do krajiny Božieho ľudu. Veď len v minulom roku ich bolo 338 491 pokrstených na znak ich oddanosti Jehovovi! Títo noví sú v duchovnom zmysle naozaj veľmi mladí. Veľmi si ceníme ich sviežosť a nadšenie, s akým posilňujú rady tých, čo naplnení vďakou spievajú chvály „svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi“. — Zjavenie 7:10.
17 Dnes sú ,námestia plné chlapcov a dievčat‘, svedkov s energiou mladých ľudí. V služobnom roku 1995 prišli správy z 232 krajín a morských ostrovov. Ale medzi pomazanými a inými ovcami niet žiadneho medzinárodného súperenia, žiadnej medzikmeňovej nenávisti ani nevhodnej žiarlivosti. Všetci spoločne duchovne rastú, zjednotení v láske. Celosvetové bratstvo Jehovových svedkov je na svetovej scéne naozaj niečím jedinečným. — Kolosanom 3:14; 1. Petra 2:17.
Príliš ťažké pre Jehovu?
18, 19. Ako Jehova od roku 1919 uskutočňoval to, čo sa z ľudského hľadiska zdalo možno príliš ťažké?
18 V roku 1918, keď pomazaný ostatok tvorilo iba niekoľko tisíc skľúčených duší v duchovnom zajatí, nikto nemohol predvídať, akým smerom sa budú udalosti uberať. No Jehova to vedel — ako to potvrdzuje jeho štvrtý prorocký výrok: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Aj keby sa to zdalo príliš ťažké v očiach ostatku z tohto ľudu v tých dňoch, malo by sa to zdať príliš ťažké aj v mojich očiach?‘ je výrok Jehovu vojsk.“ — Zechariáš 8:6.
19 V roku 1919 Jehovov duch oživil Boží ľud pre ďalšiu prácu. No i tak si to vyžadovalo vieru, aby sa niekto pevne držal tejto malej organizácie Jehovových ctiteľov. Bolo ich veľmi málo a mnohé veci ešte neboli jasné. Avšak Jehova ich krok za krokom organizačne posilňoval a vyzbrojil ich konať kresťanské dielo kázania dobrého posolstva a robenia učeníkov. (Izaiáš 60:17, 19; Matúš 24:14; 28:19, 20) Postupne im pomohol uvedomiť si také životne dôležité otázky, ako je neutralita a univerzálna zvrchovanosť. Bolo pre Jehovu príliš ťažké uskutočniť svoju vôľu prostredníctvom tejto malej skupiny svedkov? Odpoveďou je rozhodné nie! Potvrdzujú to aj strany 12 až 15 v tomto časopise, kde je uvedená tabuľka činnosti Jehovových svedkov v služobnom roku 1995.
„Ja sa stanem ich Bohom“
20. Aký rozsah malo mať podľa proroctva zhromažďovanie Božieho ľudu?
20 Piaty výrok ďalej poukazuje na šťastie Jehovových svedkov v dnešnej dobe: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Hľa, zachraňujem svoj ľud z krajiny východu slnka a z krajiny západu slnka. A určite ich privediem a budú prebývať uprostred Jeruzalema; a stanú sa mojím ľudom a ja sa stanem ich Bohom v pravosti a spravodlivosti.‘“ — Zechariáš 8:7, 8.
21. Akým spôsobom sa uchováva a rozširuje hojný pokoj Jehovovho ľudu?
21 Teraz, v roku 1996, môžeme bez váhania povedať, že dobré posolstvo sa káže po celom svete, od „krajiny východu slnka“ až po „krajinu západu slnka“. Z ľudí všetkých národov sú robení učeníci, ktorí zažívajú splnenie Jehovovho sľubu: „Všetci tvoji synovia budú vyučení Jehovom a pokoj tvojich synov bude hojný.“ (Izaiáš 54:13) Máme pokoj, lebo sme vyučovaní Jehovom. S týmto cieľom je vo viac ako 300 jazykoch vydávaná literatúra. Len v minulom roku k nim pribudlo ďalších 21 jazykov. Časopis Strážna veža teraz simultánne vychádza v 111 jazykoch a Prebuďte sa! v 54 jazykoch. Národné a medzinárodné zjazdy sú verejným prejavom pokoja Božieho ľudu. Týždenné zhromaždenia nás zjednocujú a dávajú nám povzbudenie, ktoré potrebujeme, aby sme mohli stáť pevne. (Hebrejom 10:23–25) Áno, Jehova vyučuje svoj ľud „v pravosti a spravodlivosti“. Dáva svojmu ľudu pokoj. Akí sme požehnaní, keď máme podiel na tejto hojnosti pokoja!
Vieš vysvetliť?
◻ Ako Jehova v dnešnej dobe ,veľkým zúrivým hnevom žiarlil‘ pre svoj ľud?
◻ Ako sa Jehovov ľud teší z pokoja, dokonca aj v krajinách rozvrátených vojnami?
◻ V akom zmysle sú ,námestia plné chlapcov a dievčat‘?
◻ Aké opatrenia boli urobené, aby Jehovov ľud mohol byť vyučovaný Jehovom?
[Tabuľka na stranách 12–15]
CELOSVETOVÁ SPRÁVA JEHOVOVÝCH SVEDKOV ZA SLUŽOBNÝ ROK 1995
(Pozri zviazaný ročník)
[Obrázok na stranách 8, 9]
V šiestom storočí pred n. l. sa verní Židia, ktorí znovu postavili chrám, naučili, že Jehova je jediným spoľahlivým zdrojom pokoja