‚Nehľadaj pre seba veľké veci‘

1., 2. a) S akým problémom bojoval Báruch v štvrtom roku vlády kráľa Jehojakima? b) Ako Jehova pomohol Báruchovi?

BÁRUCH, verný Jeremiášov pisár, mal pocit, že už ďalej nevládze. Bol štvrtý rok vlády zlého kráľa Jehojakima, zrejme rok 625 pred n. l. Báruch dostal za úlohu zapísať do zvitku všetky slová, ktoré Jehova hovoril o Jeruzaleme a Judsku prostredníctvom Jeremiáša v priebehu predchádzajúcich 23 rokov. (Jer. 25:1–3; 36:1, 2) A tento zvitok mal Židom aj prečítať. Ale to nebola príčina jeho vyčerpanosti, lebo to urobil až nasledujúci rok. (Jer. 36:9, 10) Prečo teda nevládal? Znepokojovalo ho niečo?

² „Beda mi teraz,“ stenal Báruch, „lebo k mojej bolesti pridal Jehova zármutok! Ustal som svojím vzdychaním.“ Možno aj ty si občas podobne povzdychneš, či už nahlas, alebo len v duchu. Bez ohľadu na to, či Báruch vyjadril svoje pocity nahlas, alebo nie, Jehova ho počul. Áno, Ten, ktorý skúma srdcia, vedel, čo Bárucha trápi, a prostredníctvom Jeremiáša ho láskavo usmernil. (Prečítajte Jeremiáša 45:1–5.) Pouvažujme, čo bolo príčinou Báruchovej vyčerpanosti. Vyplývali jeho pocity z úlohy, ktorú dostal, alebo z okolností, za akých ju musel spĺňať? Nie. Príčinou jeho pocitov bolo to, čo mal v srdci. Báruch totiž ‚hľadal pre seba veľké veci‘. Čo to mohlo byť? O čom ho Jehova uistil v prípade, že prijme jeho radu a usmernenie? A čo sa z toho môžeme naučiť?

AKÉ „VEĽKÉ VECI“ BÁRUCH HĽADAL?

3. Čo bolo koreňom Báruchovho duchovného problému?

³ Báruch iste vedel, čo Jehova myslí tými „veľkými vecami“. Určite si uvedomoval, že Božie „oči sú upreté na cesty človeka a vidí všetky jeho kroky“. (Jób 34:21) Príčinou toho, prečo mal Báruch pocit, že ‚nenašiel miesto odpočinku‘, keď zapisoval Jeremiášove prorocké výroky, nebola samotná jeho úloha. Tou príčinou bol jeho pohľad na to, čo je „veľké“, čiže dôležité — teda to, čo mal v srdci. Bol zameraný na hľadanie „veľkých vecí“ pre seba a stratil zo zreteľa dôležitejšie veci — tie, ktoré súviseli s konaním Božej vôle. (Fil. 1:10) V Preklade nového sveta sa píše, že Báruch ‚stále hľadal‘ veľké veci, čo presne vystihuje tvar slovesa, ktoré je použité v hebrejčine. Nešlo teda o nejakú chvíľkovú, letmú myšlienku. Báruch sa už o tieto „veľké veci“ usiloval, keď ho Jehova varoval, aby s tým prestal. Hoci tento verný Jeremiášov tajomník mal podiel na konaní Božej vôle, zároveň túžil získať pre seba „veľké veci“.

4., 5. Prečo k „veľkým veciam“, o ktoré sa Báruch usiloval, mohla patriť sláva a prestíž a prečo bolo namieste, že Jehova ho varoval?

⁴ To, o čo sa Báruch snažil, mohlo súvisieť so slávou a prestížou. Aj keď spolupracoval s Jeremiášom ako jeho pisár, nemusel byť len jeho osobným tajomníkom. V Jeremiášovi 36:32 nie je označený ako Jeremiášov tajomník, ale len ako tajomník, čo je označenie oficiálneho úradného postavenia. Archeologické nálezy naznačujú, že zastával postavenie vysokého kráľovského úradníka. Rovnaký titul je použitý, aj keď sa spomína „tajomník Elišama“, ktorého meno nachádzame medzi menami judských kniežat. Teda pravdepodobne aj Báruch ako Elišamov kolega mal prístup do „jedálne tajomníka“, ktorá bola súčasťou „kráľovho domu“. (Jer. 36:11, 12, 14) Bol teda podľa všetkého vzdelaným úradníkom, ktorý slúžil priamo v kráľovej domácnosti. Jeho brat Serajah bol ubytovacím dôstojníkom kráľa Cedekijaha a sprevádzal ho na dôležitej ceste do Babylona. (Prečítajte Jeremiáša 51:59.) Ako ubytovací dôstojník zrejme mal na starosti zabezpečovanie jedla a ubytovania pre kráľa, keď bol na cestách. Aj on mal teda veľmi významné postavenie.

⁵ Možno chápeš, že človeka z vyššej spoločnosti mohlo unavovať, keď mal proti Judsku zapisovať jedno odsudzujúce posolstvo za druhým. Tým, že Báruch podporoval Božieho proroka, mohol riskovať svoje postavenie a kariéru. Ale ako čítame v Jeremiášovi 45:4, Jehova sa chystal zboriť to, čo postavil. Zamysli sa, k čomu to malo viesť. „Veľké veci“, ktorými sa Báruch v mysli zamestnával — či už išlo o získanie väčšieho uznania na kráľovskom dvore, alebo hmotného blahobytu —, mali stratiť význam. Ak sa Báruch usiloval zabezpečiť si isté postavenie vo vtedajšom židovskom systéme odsúdenom na zánik, nie div, že ho Boh vystríhal, aby zmenil svoje zmýšľanie.

6., 7. Komu sa Báruch podobal, ak „veľké veci“, ktoré hľadal, predstavovali hmotný majetok?

⁶ Zamyslime sa teraz nad možnosťou, že k „veľkým veciam“, ktoré Báruch hľadal, patril hmotný blahobyt. Národy v okolí Judska sa vo veľkej miere spoliehali na svoj majetok a bohatstvo. Moáb dôveroval vo ‚svoje skutky a poklady‘ a podobne to bolo aj s Ammónom. A Babylon Jehova prostredníctvom Jeremiáša opísal ako krajinu, ktorá je „bohatá na poklady“. (Jer. 48:1, 7; 49:1, 4; 51:1, 13) Boh však tieto národy odsúdil.

⁷ Ak sa Báruch usiloval o majetok a bohatstvo, iste chápeš, prečo ho Jehova varoval. Boh sa chystal ‚vystrieť ruku proti‘ Židom a ich domy a polia mali byť vydané do rúk ich nepriateľov. (Jer. 6:12; 20:5) Predstav si, že by si žil v Jeruzaleme za čias Bárucha. Väčšina tvojich krajanov vrátane kniežat, kňazov i samotného kráľa by bola presvedčená, že proti útočiacim Babylončanom treba bojovať. Dozvedel by si sa však o Jeremiášovom posolstve: „Slúžte babylonskému kráľovi a zostaňte nažive.“ ​(Jer. 27:12, 17) Bolo by pre teba ľahšie poslúchnuť toto Božie usmernenie, keby si mal v meste veľký majetok? Ako by ťa ovplyvnil tvoj vzťah k hmotným veciam — pomohol by ti poslúchnuť Jeremiášovo varovanie alebo by ťa skôr viedol k tomu, aby si nasledoval príklad väčšiny? Všetky hodnotné veci Judska a Jeruzalema i tie, ktoré sa nachádzali v chráme, mali byť vydrancované a odnesené do Babylona. Nemalo teda zmysel usilovať sa o hmotný majetok. (Jer. 27:21, 22) Môžeme si z toho vziať nejaké poučenie?

„JA TI DÁM TVOJU DUŠU AKO KORISŤ“

8., 9. Prečo bolo pre Bárucha úžasnou odmenou, že získal svoju dušu ako korisť?

⁸ Teraz sa na to pozrime z inej stránky: Akú odmenu mal Báruch dostať, ak poslúchne Božie usmernenie? Svoju dušu! To mal zaručené „ako korisť“. (Prečítajte Jeremiáša 45:5.) Pri zničení Jeruzalema bolo ušetrených iba relatívne málo ľudí. Boli to len tí, ktorí poslúchli Boží pokyn, aby ‚odpadli k Chaldejcom‘, teda aby sa im vzdali. (Jer. 21:9; 38:2) Niekto si možno položí otázku: ‚To bolo všetko, čo dostali za svoju poslušnosť?‘

⁹ Skús si predstaviť situáciu v Jeruzaleme počas obliehania. V meste nastala taká tieseň, že ľudia boli v podstate odsúdení na pomalé umieranie. V porovnaní s tým bola Sodoma rozvrátená takpovediac v okamihu. V istom zmysle by sa dalo povedať, že Sodomčania mali ľahšiu smrť. (Plač 4:6) Báruch zapísal proroctvo, že obyvatelia Jeruzalema zahynú mečom, hladom alebo morom. Potom na vlastné oči videl, ako sa toto proroctvo spĺňa. Zásoby potravín v Jeruzaleme sa vyčerpali. Aké desivé bolo žiť v meste, kde matky, ktoré sú prirodzene súcitné, varili a jedli vlastné deti! (Plač 2:20; 4:10; Jer. 19:9) Ale Báruch prežil. Áno, za takýchto tiesnivých podmienok bol holý život úžasnou odmenou — niečo ako korisť pre víťazov po boji. Báruch zjavne prijal Božiu radu, aby nehľadal „veľké veci“. A získal Jehovovu priazeň, lebo vieme, že prežil. (Jer. 43:5–7)

BUDEŠ HĽADAŤ „VEĽKÉ VECI“?

10., 11. Akú súvislosť vidíš medzi správou o Báruchovi a našimi dňami a ako sa to týka teba osobne?

¹⁰ Hoci Báruch mal veľa práce, ktorá súvisela s konaním Božej vôle, predsa istý čas zápasil s túžbou po „veľkých veciach“. Jehova ho varoval, vďaka čomu sa vyhol duchovnej katastrofe a bol uchránený aj pred doslovnou smrťou. Mohlo by sa aj nám stať, že by sme boli tak ako Báruch pokúšaní alebo ovládaní túžbami, ktoré sú hlboko v našom srdci, a to aj napriek tomu, že sme aktívni v službe Jehovovi?

¹¹ Pre Bárucha mohla byť silným pokušením túžba stať sa niekým. Možno premýšľal: ‚Udržím si prácu „tajomníka“? Nemohol by som získať aj vyššie postavenie?‘ A ako je to s nami? Preskúmaj sa: ‚Nemám náhodou aj ja nejaké „ambície“, ktoré tajne skrývam vo svojom srdci, napríklad teraz alebo v blízkej budúcnosti urobiť kariéru vo svete?‘ Niektorí mladí kresťania si môžu položiť otázku: ‚Mohla by ma možnosť získať vďaka vyššiemu vzdelaniu významné postavenie a finančnú istotu zviesť k tomu, aby som hľadal pre seba „veľké veci“?‘

12. Ako jeden brat hľadal veľké veci pre Jehovu a čo si myslíš o jeho rozhodnutí?

¹² Jeden brat, ktorý teraz slúži vo svetovom ústredí, dostal ako 15-ročný ponuku štipendia na univerzite. Na sklamanie svojich učiteľov ju však odmietol a uprednostnil priekopnícku službu. No nikdy nestratil lásku k učeniu. Stal sa misionárom na jednom odľahlom ostrove, kde sa učil jazyk, ktorým hovorí len niečo vyše 10 000 ľudí. V tomto jazyku neexistoval žiaden slovník, a tak si ho sám zostavil. Keď sa jazyk naučil, dostal za úlohu preložiť niektoré z našich kresťanských publikácií. Neskôr sa jeho slovník stal podkladom pre prvý oficiálny slovník, ktorý bol v tom jazyku vydaný. Tento brat raz pred veľkým publikom na oblastnom zjazde povedal: „Keby som bol prijal ponuku získať vzdelanie na univerzite, čokoľvek, čo som dosiahol v akademickej oblasti, by prinieslo slávu mne. Ja však nemám absolútne žiadnu kvalifikáciu. Preto uznanie za to, čo som dosiahol, nepatrí mne. Všetka zásluha patrí Jehovovi.“ ​(Prísl. 25:27) Čo si myslíš o rozhodnutí, ktoré tento brat urobil ako 15-ročný? Jeho rozhodnutie mu umožnilo tešiť sa v priebehu rokov z mnohých výsad v Božom ľude. A ako chceš svoje schopnosti využiť ty? Si aj ty rozhodnutý využiť ich na chválu Jehovu, a nie na vlastnú slávu?

13. Prečo by sa niektorí rodičia mali zamyslieť nad varovaním, ktoré dostal Báruch?

¹³ Je tu aj iné nebezpečenstvo: snaha hľadať „veľké veci“ pre tých alebo prostredníctvom tých, ktorých milujeme a môžeme ovplyvniť. Zrejme si si všimol svetských rodičov, ktorí robia všetko pre to, aby ich dieťa dosiahlo v živote viac, než sa podarilo im, alebo aby sa stalo niekým, na koho môžu byť hrdí. Asi si už počul vyjadrenia typu: „Nechcem, aby moje dieťa muselo pracovať tak ťažko ako ja.“ Alebo: „Chcem, aby moje dieťa študovalo na univerzite, aby malo ľahší život.“ Rodičia, ktorí sú kresťanmi, môžu uvažovať podobne. Možno si hovoria: ‚Veď nehľadám pre seba veľké veci.‘ Ale mohli by to robiť nepriamo, teda prostredníctvom niekoho iného, napríklad syna či dcéry? Tak ako Bárucha mohla lákať možnosť získať si slávu cez svoje postavenie alebo postup na ešte významnejšie miesto, rodič môže v hĺbke srdca túžiť dosiahnuť niečo podobné cez úspechy svojich detí. Ale či to Jehova, ktorý skúma srdcia, nezistí, rovnako ako to zistil u Bárucha? (Prísl. 17:3) Nemali by sme prosiť Boha, aby preskúmal naše najvnútornejšie myšlienky, tak ako ho o to prosil Dávid? (Prečítajte Žalm 26:2; Jeremiáša 17:9, 10.) Jehova môže použiť rôzne prostriedky — aj túto úvahu o Báruchovi —, aby nás vystríhal pred nebezpečenstvom, ktoré sa skrýva za snahou o „veľké veci“.

OSÍDLO V PODOBE ‚HODNOTNÝCH VECÍ‘

14., 15. Ako by sa mohlo stať, že by sme bohatstvo začali považovať za „veľké veci“?

¹⁴ Pouvažujme ešte raz o možnosti, že „veľkými vecami“, ktoré Báruch hľadal, bolo hmotné bohatstvo. Ako už bolo uvedené, ak by Báruch lipol na majetku, ktorý mal v Judsku, zrejme by bolo preňho ťažké poslúchnuť Boží príkaz vzdať sa Chaldejcom. Bohatý človek sa často spolieha na svoje „hodnotné veci“, ale Božie Slovo upozorňuje, že takéto veci mu poskytujú ochranu len „v jeho predstavách“. (Prísl. 18:11) Všetci Jehovovi služobníci urobia dobre, keď si budú pripomínať, aký je podľa Biblie vyrovnaný pohľad na hmotné veci. (Prečítajte Príslovia 11:4.) Ale niekto možno namietne: ‚Prečo sa trochu nepotešiť z toho, čo ponúka svet?‘

¹⁵ Ak by kresťanovi záležalo na hmotnom majetku, mohlo by ho to viesť k túžbe po veciach, ktoré sú súčasťou tohto systému vecí, ktorý sa pomíňa. Jeremiáš a Báruch dokázali, že na majetku nelipnú. A čo my? Ľuďom, ktorí budú žiť v čase, „keď sa má zjaviť Syn človeka“, Ježiš adresoval varovanie: „Pamätajte na Lótovu manželku.“ Rovnako namieste by bolo kresťanov nabádať: ‚Pamätajte na príklad Jeremiáša a Bárucha.‘ (Luk. 17:30–33) Ak by sa v našom srdci rozvinul vzťah k hmotným veciam, mohlo by byť pre nás ťažké konať podľa Ježišových slov. Nezabudni, že Báruch si vzal k srdcu Božie varovanie a vďaka tomu zostal nažive.

16. Opíš nejakú situáciu, keď si Boží služobníci udržali správny pohľad na hmotné veci.

¹⁶ Pouvažuj o situácii našich bratov v Rumunsku za komunizmu. Pri domových prehliadkach im agenti vlády niekedy konfiškovali osobné veci, najmä tie, ktoré sa dali predať. (Plač 5:2) Mnohí bratia a sestry boli ochotní tieto veci oželieť. Niektorí boli presídlení a museli zanechať všetok majetok i dom. No zostali rýdzi a verní Jehovovi. Čo urobíš, ak sa ocitneš v podobnej skúške? Dovolíš, aby sa ti láska k hmotným veciam stala prekážkou v úsilí zachovať vernosť Bohu? (2. Tim. 3:11)

17. Ako mohli byť pre Jeremiáša a Bárucha pomocou niektorí ich súčasníci?

¹⁷ Je dobré všimnúť si, že Jeremiáša a Bárucha mohli podporovať v správnom postoji aj niektorí ich súčasníci. Jedným z nich bol Sofoniáš, ktorý prorokoval za čias Joziáša, za vlády ktorého začal slúžiť ako prorok aj Jeremiáš. Ako mohli na Jeremiáša pôsobiť slová, ktoré nachádzame v Sofoniášovi 1:18? (Prečítajte.) Vieš si predstaviť, ako sa delí s Báruchom o pochopenie, ktoré získal z týchto inšpirovaných slov? Ďalším ich súčasníkom bol Ezechiel, ktorý bol v roku 617 pred n. l. odvedený do Babylona. To, čo robil a ohlasoval, sa niekedy priamo týkalo Židov, ktorí zostali vo svojej domovine, a tak sa Jeremiáš zrejme o tom dozvedel. Preto môžeme predpokladať, že vedel aj o slovách, ktoré sú zapísané v Ezechielovi 7:19. (Prečítajte.) A tak ako mali z týchto inšpirovaných slov úžitok Jeremiáš a Báruch, môžeme z nich mať úžitok aj my. Keď príde Jehovov deň, ľudia budú volať k svojim bohom, aby ich zachránili. Ale ani ich bohovia, ani ich bohatstvo ich nezachráni. (Jer. 2:28)

ZÍSKAŠ SVOJU „DUŠU AKO KORISŤ“?

18. Čo by sme mali chcieť získať ako korisť a ako ju môžeme získať?

¹⁸ Mali by sme pamätať na to, že Jehova nám sľúbil ako korisť našu „dušu“. Aj keby niektorí praví kresťania prišli o život pri prenasledovaní, ktoré môže nastať počas „veľkého súženia“, keď sa politické rohy divého zvieraťa obrátia proti náboženstvu, títo verní Boží služobníci neprídu o svoju odmenu. Majú záruku, že ich „duša“ bude znovu žiť a že sa budú tešiť zo „skutočného života“ v novom svete. (Zjav. 7:14, 15; 1. Tim. 6:19) Môžeme však mať istotu, že väčšina Božích služobníkov, ktorí sa v tom čase dokážu ako verní, veľké súženie prežije. Môžeš si byť istý, že keď Jehova privedie nešťastie na národy, medzi tými, ktorí budú „pobití od Jehovu“, nebude nikto z jeho verných. (Jer. 25:32, 33)

19. Ako ťa úvaha o príklade Jeremiáša a Bárucha posilnila v odhodlaní nehľadať pre seba „veľké veci“?

¹⁹ Niektorí cítia sklamanie, že by mali vyviaznuť len so svojou „dušou“ ako korisťou — že si môžu zachrániť len holý život. No nemali by sme tým byť sklamaní. Spomeň si, že zatiaľ čo ľudia v Jeruzaleme umierali od hladu, Jehova sa postaral, aby Jeremiáš zostal nažive. Ako? Kráľ Cedekijah dal Jeremiáša do väzby na Nádvorí stráže a prikázal, aby sa mu „denne... dával okrúhly chlieb z ulice pekárov, kým sa nevyčerpal v meste všetok chlieb“. (Jer. 37:21) A Jeremiáš prežil! Jehova môže aj dnes použiť akékoľvek prostriedky, pre ktoré sa rozhodne, aby pomohol svojmu ľudu ako celku prežiť. A aj to urobí. Veď mu zaručuje vyhliadku na večný život! Aj Báruch prežil zničenie Jeruzalema, a to vďaka tomu, že prestal ‚hľadať veľké veci‘. Podobne aj my sa môžeme tešiť, že prežijeme Armagedon a budeme môcť chváliť Jehovu svojou „dušou“, ktorú získame ako korisť na neurčitý čas.