Národy „spoznajú, že som Jehova“

1., 2. a) V akom zmysle bol Izrael ako osamelá ovca obklopená svorkou vlkov? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Akému vplyvu sa často poddávali Izraeliti a ich králi?

PO STÁROČIA bol Izrael ako osamelá ovca obklopená svorkou vlkov. Z východu ho ohrozovali Ammónci, Moábci a Edomci. Zo západu mu strpčovali život Filištínci, odvekí nepriatelia Izraela. Na severe ležal bohatý a mocný Týros, metropola obrovského obchodného impéria. A na juhu sa rozprestieralo územie Egypta, dávnej civilizácie, na čele ktorej stál faraón, vládca považovaný za boha.

² Keď sa Izraeliti spoliehali na Jehovu, nemuseli sa svojich nepriateľov báť, lebo Jehova ich chránil. Žiaľ, Izrael a jeho králi sa znovu a znovu poddávali vplyvu okolitých národov a tie ich kazili. Jedným z takých kráľov bol Achab, súčasník judského kráľa Jehošafata. Achab bol kráľom desaťkmeňového izraelského kráľovstva. Jeho manželkou bola Jezábel, dcéra sidónskeho kráľa, ktorý vládol prosperujúcemu mestu Týros. Táto žena fanaticky presadzovala v Izraeli kult Baala a ovplyvnila svojho slabošského manžela, aby v nebývalom rozsahu znečistil čisté uctievanie. (1. Kráľ. 16:30–33; 18:4, 19)

3., 4. a) Na koho Ezechiel obrátil pozornosť v čase obliehania Jeruzalema? b) O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Jehova svojmu ľudu vopred hovoril, aké následky to bude mať, ak mu budú neverní. Ale teraz už pohár jeho trpezlivosti pretiekol. (Jer. 21:7, 10; Ezech. 5:7–9) V roku 609 pred n. l. vtiahli babylonské vojská do Zasľúbenej krajiny po tretí raz. Od ich poslednej invázie ubehlo už takmer desať rokov. Ale tentoraz to bude iné. Babylončania strhnú hradby Jeruzalema a kruto potrestajú všetkých, ktorí sa vzbúrili proti Nabuchodonozorovi. Uprostred obliehania, keď sa Ezechielove proroctvá začínajú plniť do najstrašnejších detailov, prorok obracia pozornosť na národy v okolí Zasľúbenej krajiny.

⁴ Jehova Ezechielovi odhalil, že nepriatelia Judska nielenže budú mať zo zničenia Jeruzalema radosť, ale budú aj škodiť tým, ktorí zničenie prežijú. Národy, ktoré znevažovali Jehovovo meno a prenasledovali alebo kazili jeho ľud, však neuniknú následkom svojho konania. Ako sa môžeme poučiť zo vzťahov, ktoré mal Izrael s týmito národmi? A akú nádej nám dávajú Ezechielove prorocké vyhlásenia proti týmto národom?

5., 6. Aké vzťahy mali Ammónci a Izraeliti?

⁵ Ammónci, Moábci a Edomci boli v podstate pokrvnými príbuznými Izraelitov. Ale rodinné putá ani spoločná história pre nich neznamenali nič. V priebehu dejín sa k Božiemu ľudu správali nepriateľsky a „s hlbokým opovrhnutím“. (Ezech. 25:6)

⁶ Začnime Ammóncami. Boli potomkami Abrahámovho synovca Lóta a jeho mladšej dcéry. (1. Mojž. 19:38) Ich jazyk bol natoľko podobný hebrejčine, že im Boží ľud zrejme dobre rozumel. Práve pre tieto príbuzenské putá Jehova zakázal Izraelitom, aby proti Ammóncom bojovali. (5. Mojž. 2:19) Za čias sudcov sa však Ammónci pripojili k moábskemu kráľovi Eglonovi v boji proti Izraelitom. (Sud. 3:12–15, 27–30) Neskôr, keď sa Saul stal kráľom, Ammónci sami napadli Izrael. (1. Sam. 11:1–4) A za dní kráľa Jehošafata sa opäť spojili s Moábcami a vpadli do Zasľúbenej krajiny. (2. Kron. 20:1, 2)

7. Ako sa Moábci správali k Izraelitom, hoci boli ich príbuznými?

⁷ Aj Moábci boli potomkami Lóta, ale pochádzali od jeho staršej dcéry. (1. Mojž. 19:36, 37) Ani proti nim nemali Izraeliti bojovať. (5. Mojž. 2:9) Moábci však túto snahu o dobré vzťahy neopätovali. Keď Izraeliti unikli z egyptského otroctva, Moábci nepodali svojim príbuzným pomocnú ruku. Práve naopak, snažili sa im zabrániť, aby vošli do Zasľúbenej krajiny. Moábsky kráľ Balak zaplatil Balaamovi, aby preklial Izraelitov, a ten mu poradil, ako ich naviesť na nemravnosť a modlárstvo. (4. Mojž. 22:1–8; 25:1–9; Zjav. 2:14) Nepriateľský postoj Moábcov trval celé stáročia až do Ezechielových dní. (2. Kráľ. 24:1, 2)

8. Prečo Jehova povedal, že Edomci sú bratmi Izraelitov, ale ako sa k nim Edomci správali?

⁸ Edomci boli potomkami Jakobovho dvojčaťa Ezaua. S Izraelitmi ich teda spájali také blízke putá, že Jehova o nich hovoril ako o ich bratoch. (5. Mojž. 2:1–5; 23:7, 8) Napriek tomu sa k Izraelitom stavali nepriateľsky od vyjdenia z Egypta až po zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l. (4. Mojž. 20:14, 18; Ezech. 25:12) V tom čase sa škodoradostne tešili z utrpenia Izraelitov a podnecovali Babylončanov, aby zničili Jeruzalem. Ale to nebolo všetko. Dokonca chytali Izraelitov, ktorí sa snažili utiecť, a vydávali ich do rúk nepriateľa. (Žalm 137:7; Abd. 11, 14)

9., 10. a) Čo sa nakoniec stalo s Ammóncami, Moábcami a Edomcami? b) Prečo môžeme povedať, že nie všetci príslušníci týchto národov sa správali k Izraelitom nepriateľsky?

⁹ Jehova tieto spríbuznené národy bral na zodpovednosť za to, ako sa správali k jeho ľudu. Povedal: „Vydám [Ammóncov] do vlastníctva ľuďom z Východu a na Ammóncov sa medzi národmi zabudne.“ A dodal: „Vykonám nad Moábom rozsudok a spoznajú, že som Jehova.“ (Ezech. 25:10, 11) Tieto proroctvá sa začali plniť asi päť rokov po páde Jeruzalema, keď Babylončania porazili Ammóncov i Moábcov. O Edome Jehova povedal: „Vyhladím z neho ľudí i dobytok a spustoším ho.“ (Ezech. 25:13) Ammónci, Moábci a Edomci nakoniec ako národy zanikli, presne ako bolo predpovedané. (Jer. 9:25, 26; 48:42; 49:17, 18)

¹⁰ To však neznamená, že všetci príslušníci týchto národov sa správali k Božiemu ľudu nepriateľsky. Napríklad Ammónec Celek a Moábec Jitma patrili medzi Dávidových udatných bojovníkov. (1. Kron. 11:26, 39, 46; 12:1) A Moábka Rút sa stala vernou Jehovovou služobníčkou. (Rút 1:4, 16, 17)

11. Aké poučenie si môžeme vziať zo vzťahu Izraela s Ammóncami, Moábcami a Edomcami?

¹¹ Aké poučenie si môžeme vziať zo vzťahu Izraela so spomínanými národmi? Keď Izraeliti stratili ostražitosť, prebrali od týchto spríbuznených národov nečisté náboženské zvyky, napríklad uctievanie moábskeho Baala z Peoru a ammónskeho boha Molocha. (4. Mojž. 25:1–3; 1. Kráľ. 11:7) Niečo podobné sa môže stať aj nám. Možno máme príbuzných, ktorí nie sú Jehovovými svedkami a tlačia na nás, aby sme až tak netrvali na svojom postoji. Možno nechápu, prečo neslávime Veľkú noc, prečo si na Vianoce nedávame darčeky a vyhýbame sa aj ďalším obľúbeným zvykom, ktoré sú spojené s falošnými náboženskými názormi. Možno sa nás snažia presvedčiť, aby sme sa aspoň na chvíľu vzdali svojich zásad a urobili kompromis. Nemusia to myslieť zle, ale je veľmi dôležité, aby sme takému tlaku nikdy nepodľahli! Z histórie Izraela sa učíme, že aj jediný ústupok môže byť krokom do priepasti.

12., 13. S akým odporom sa môžeme stretnúť, ale k čomu to môže viesť, ak zostaneme verní Jehovovi?

¹² Zo vzťahu Izraela s Ammóncami, Moábcami a Edomcami vyplýva aj ďalšie poučenie. Možno zažívame silný odpor zo strany členov rodiny, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. Ježiš upozorňoval, že sa môže občas stať, že posolstvo, ktoré zvestujeme, postaví „syna proti otcovi a dcéru proti matke“. (Mat. 10:35, 36) Jehova prikázal Izraelitom, aby sa vyhýbali konfliktu so spríbuznenými národmi, a ani my nevyhľadávame konflikty s rodinou. Napriek tomu by nás odpor rodiny nemal prekvapiť. (2. Tim. 3:12)

¹³ Aj keď nám naši príbuzní priamo nebránia v uctievaní Jehovu, nikdy by sme nemali dovoliť, aby mali na nás väčší vplyv ako Jehova. To jemu by malo patriť prvé miesto v našom živote. (Prečítajte Matúša 10:37.) Navyše, ak zostaneme verní Jehovovi, niektorí z našich príbuzných sa k nám môžu časom pripojiť v čistom uctievaní, ako to kedysi urobili Celek, Jitma a Rút. (1. Tim. 4:16) Potom aj oni zažijú radosť zo služby jedinému pravému Bohu a pocítia jeho lásku a ochranu.

14., 15. Ako sa Filištínci správali k Izraelitom?

¹⁴ Filištínci pochádzali z ostrova Kréta. Časom sa usadili v kanaánskej krajine, ktorú Jehova neskôr sľúbil Abrahámovi a jeho potomkom. Do kontaktu s nimi prišli Abrahám aj Izák. (1. Mojž. 21:29–32; 26:1) V čase, keď Izraeliti prišli do Zasľúbenej krajiny, boli Filištínci už mocným národom so silnou armádou. Uctievali falošných bohov, napríklad Baal-Zebúba a Dágona. (1. Sam. 5:1–4; 2. Kráľ. 1:2, 3) K uctievaniu týchto bohov sa občas nechali strhnúť aj Izraeliti. (Sud. 10:6)

¹⁵ Keď boli Izraeliti Jehovovi neverní, dovolil Filištíncom, aby nad nimi dlhé roky vládli. (Sud. 10:7, 8; Ezech. 25:15) Filištínci zaviedli v Izraeli prísne obmedzeniaa a mnohých pripravili o život. (1. Sam. 4:10) Keď sa však Izraeliti kajali a vrátili sa k Jehovovi, posielal im na pomoc takých mužov, ako bol Samson, Saul alebo Dávid, a tí ich vyslobodzovali. (Sud. 13:5, 24; 1. Sam. 9:15–17; 18:6, 7) A tak ako predpovedal Ezechiel, Filištínci boli „zúrivo potrestaní“, keď do ich krajiny vtrhli Babylončania a neskôr Gréci. (Ezech. 25:15–17)

16., 17. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, ako sa Filištínci správali k Izraelitom?

¹⁶ Aké poučenie si môžeme vziať z toho, ako sa Filištínci správali k Izraelitom? V novej dobe sa proti Jehovovmu ľudu postavili niektoré z najmocnejších národov všetkých čias. No na rozdiel od Izraelitov sme zostali Jehovovi verní. Niekedy sa však mohlo zdať, že sa nepriateľom podarilo čisté uctievanie potlačiť. Napríklad začiatkom 20. storočia sa vláda Spojených štátov snažila zastaviť činnosť Jehovovho ľudu, keď bratov, ktorí sa v organizácii ujímali vedenia, odsúdila až na 20 rokov väzenia. V Nemecku sa za druhej svetovej vojny nacisti snažili vyhladiť Boží ľud. Tisíce našich bratov bolo uväznených a stovky zabitých. Po vojne Sovietsky zväz systematicky potláčal Jehovových svedkov. Naši bratia boli posielaní do pracovných táborov alebo do vyhnanstva na Sibír.

¹⁷ Môžeme počítať s tým, že vlády sa budú aj naďalej snažiť zakázať našu zvestovateľskú činnosť a budú nás posielať do väzenia alebo aj na smrť. Malo by nás to zastrašiť alebo zničiť našu vieru? Nie, veď Jehova ochráni svoj verný ľud. (Prečítajte Matúša 10:28–31.) Už sme boli svedkami toho, ako mocné vlády, ktoré prenasledovali Božích služobníkov, zmizli zo scény, zatiaľ čo Jehovov ľud tu stále je a darí sa mu. Zakrátko všetky ľudské vlády zažijú to, čo zažili Filištínci – budú nútené „spoznať Jehovu“. A tak ako Filištínci, aj ony zaniknú.

18. Na čele akého impéria stál Týros?

¹⁸ Týrosb bol metropolou jedného z najväčších obchodných impérií starovekého sveta. Jeho loďstvo sa plavilo naprieč celým Stredomorím, vďaka čomu si na západe vybudoval rozsiahlu sieť obchodných ciest. Obchodné cesty vybudované na súši ho spájali so vzdialenými ríšami na východe. Po stáročia prúdilo bohatstvo z týchto odľahlých miest do pokladnice Týru a jeho kupci a obchodníci sa topili v takom prepychu, že sami seba považovali za kniežatá. (Iz. 23:8)

19., 20. V čom sa postoj Týrčanov líšil od postoja Gibeončanov?

¹⁹ Za vlády kráľa Dávida a Šalamúna mal Izrael s obyvateľmi Týru veľmi blízke vzťahy. Práve z Týru mali Izraeliti materiál a remeselníkov na stavbu Dávidovho paláca a neskôr Šalamúnovho chrámu. (2. Kron. 2:1, 3, 7–16) Týros bol svedkom najväčšieho rozkvetu izraelského národa. (1. Kráľ. 3:10–12; 10:4–9) Pre tisíce Týrčanov to bola jedinečná príležitosť dozvedieť sa o čistom uctievaní a spoznať Jehovu. Na vlastné oči mohli vidieť, aké dobré je slúžiť pravému Bohu!

²⁰ Žiaľ, obyvatelia Týru túto príležitosť nevyužili. Hmotné veci zostali pre nich aj naďalej tým najdôležitejším v živote. Nezobrali si príklad z mocného kanaánskeho mesta Gibeon, ktorého obyvatelia sa rozhodli stať Jehovovými služobníkmi, už keď počuli o Jehovových úžasných skutkoch. (Joz. 9:2, 3, 22–10:2) Z Týrčanov sa nakoniec stali nepriatelia Božieho ľudu, dokonca niektorých Izraelitov predali do otroctva. (Žalm 83:2, 7; Joel 3:4, 6; Amos 1:9)

21., 22. Čo sa stalo s Týrom a prečo?

²¹ Jehova prostredníctvom Ezechiela nepriateľským Týrčanom povedal: „Som proti tebe, Týros. Privediem proti tebe mnoho národov, ako keď more privaľuje svoje vlny. Zničia hradby Týru a strhnú jeho veže. Zoškrabem z neho zeminu a zostane len holá skala.“ (Ezech. 26:1–5) Obyvatelia Týru sa cítili v bezpečí. Veď ostrovnú časť ich mesta chránili hradby vysoké takmer 50 metrov. A rovnaký pocit bezpečia v nich vyvolávalo aj ich bohatstvo. Škoda, že neposlúchli Šalamúnovo varovanie: „Majetok je pre boháča opevneným mestom, v jeho predstavách je ako vysoká hradba.“ (Prísl. 18:11)

²² Keď Babylončania a neskôr Gréci naplnili Ezechielovo proroctvo, Týrčania pocítili na vlastnej koži, že bohatstvo a hradby ich mesta boli pre nich ochranou iba v ich predstavách. Po zničení Jeruzalema Babylončania pritiahli proti Týru a po 13-ročnom obliehaní dobyli pevninskú časť mesta. (Ezech. 29:17, 18) V roku 332 pred n. l. naplnil Alexander Veľký pozoruhodný detail Ezechielovho proroctva.c Jeho vojaci zozbierali kamene, trámy a trosky, ktoré zostali z pevninskej časti Týru. Nahádzali ich do mora a postavili násyp, po ktorom sa dostali k ostrovnej časti mesta. (Ezech. 26:4, 12) Alexandrovo vojsko prelomilo hradby, vyplienilo mesto a pozabíjalo tisíce vojakov a civilných obyvateľov. Ďalšie tisíce predali do otroctva. Obyvatelia Týru boli nútení „spoznať Jehovu“, keď z vlastnej trpkej skúsenosti zistili, že „nesmierne bohatstvo“ neposkytuje trvalú ochranu. (Ezech. 27:33, 34)

23. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa stalo s obyvateľmi Týru?

²³ Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa stalo s obyvateľmi Týru? Nikdy nedovoľme, aby nás zaslepila „podvodná moc bohatstva“. Nemyslime si, že hmotné veci nás ochránia ako vysoká hradba. (Mat. 13:22) Nemôžeme „slúžiť Bohu aj bohatstvu“. (Prečítajte Matúša 6:24.) Iba ten, kto slúži Jehovovi celým srdcom, je naozaj v bezpečí. (Mat. 6:31–33; Ján 10:27–29) Proroctvá o konci súčasného usporiadania sveta sa splnia do posledného detailu, tak ako sa splnili proroctvá o Týre. Keď Boh zničí chamtivý a bezohľadný obchodný systém tohto sveta, všetci, ktorí sa spoliehajú na bohatstvo, budú nútení „spoznať Jehovu“.

24. – 26. a) Prečo Jehova nazval Egypt „steblom slamy“? b) Ako kráľ Sedekiáš ignoroval pokyn od Jehovu a ako to dopadlo?

²⁴ Egypt mal v oblasti Zasľúbenej krajiny značný politický vplyv ešte v časoch pred Jozefom a udržal si ho, až kým proti Jeruzalemu nepritiahli Babylončania. Vďaka svojej dávnej histórii sa mohol javiť stabilný ako dobre zakorenený strom. Ale v porovnaní s Jehovom bol slabý „ako steblo slamy“. (Ezech. 29:6)

²⁵ Odpadlícky kráľ Sedekiáš však odmietal uznať túto skutočnosť. Jehova naňho prostredníctvom proroka Jeremiáša naliehal, aby sa podriadil babylonskému kráľovi. (Jer. 27:12) Sedekiáš dokonca prisahal v mene Jehovu, že sa nevzbúri proti Nabuchodonozorovi. No neskôr ignoroval pokyn od Jehovu, porušil sľub, ktorý dal babylonskému kráľovi, a obrátil sa na Egypt s prosbou o pomoc v boji proti Babylončanom. (2. Kron. 36:13; Ezech. 17:12–20) Lenže Izraeliti, ktorí sa spoliehali na politickú moc Egypta, sa veľmi popálili. (Ezech. 29:7) Egypt na nich mohol pôsobiť rovnako neohrozene ako „veľký morský netvor“. Ale Jehova povedal, že sa s ním poráta tak ako lovci nílskych krokodílov – dá mu „do čeľustí háky“, vytiahne ho a zničí. To sa stalo, keď poslal Babylončanov, aby túto starobylú ríšu pokorili. (Ezech. 29:3, 4, 9–12, 19)

²⁶ A ako to dopadlo s neverným Sedekiášom? Keďže sa vzbúril proti Jehovovi, Ezechiel predpovedal, že toto „skazené knieža“ príde o svoju korunu a jeho vláda sa skončí katastrofálne. Ale Ezechielovo proroctvo obsahovalo aj slová nádeje. (Ezech. 21:25–27) Jehova prostredníctvom neho predpovedal, že v rodovej línii kráľa Dávida sa objaví dedič, ktorý bude mať „zákonné právo“ na trón. O tom, ako sa toto proroctvo splnilo, si povieme viac v ďalšej kapitole.

27. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, aký postoj mal Izrael k Egyptu?

²⁷ Aké poučenie si môžeme vziať z toho, aký postoj mal Izrael k Egyptu? Jehovov ľud by sa nemal spoliehať na politikov a vlády, nemal by očakávať, že sa im podarí dosiahnuť trvalé bezpečie. Ani v mysli by sme nemali byť „časťou sveta“. (Ján 15:19; Jak. 4:4) Tak ako staroveký Egypt, aj dnešný politický systém sa môže zdať silný, ale v skutočnosti je slabý ako steblo slamy. Bolo by veľmi krátkozraké spoliehať sa na obyčajných smrteľníkov, a nie na všemohúceho Vládcu celého vesmíru! (Prečítajte Žalm 146:3–6.)

28. – 30. Aký je rozdiel v tom, ako spoznajú Jehovu národy a ako ho poznáme my?

²⁸ V knihe Ezechiel sa opakovane objavujú Jehovove slová, že národy „spoznajú, že som Jehova“. (Ezech. 25:17) V staroveku sa tieto slová splnili, keď Jehova vykonal rozsudok nad nepriateľmi svojho ľudu. V našich dňoch sa však splnia v ešte väčšom rozsahu.

²⁹ Tak ako Boží ľud v staroveku, aj my sme obklopení národmi, ktoré v nás vidia bezbrannú, osamelú ovcu. (Ezech. 38:10–13) Ako si rozoberieme v 17. a 18. kapitole tejto knihy, národy zakrátko podniknú neľútostný totálny útok na Boží ľud. Až potom si uvedomia, kto tu má skutočnú moc. Keď nad nimi Jehova vykoná rozsudok v Armagedone, budú nútení spoznať ho – uznať, že on je Zvrchovaným Vládcom. (Zjav. 16:16; 19:17–21)

³⁰ Ale nás Jehova ochráni a odmení. Urobí to preto, lebo sme využili príležitosť spoznať ho. A čím dokazujeme, že Jehovu poznáme? Tým, že mu dôverujeme, poslúchame ho a uctievame ho čistým spôsobom, tak ako si to zaslúži. (Prečítajte Ezechiela 28:26.)