„Urobím z nich jeden národ“

1., 2. a) Prečo mohli byť vyhnanci znepokojení? b) Aké príjemné prekvapenie ich čakalo? c) O akých otázkach budeme uvažovať?

JEHOVA podnietil Ezechiela, aby viaceré proroctvá vyhnancom v Babylone názorne predviedol. Prvé takéto hrané proroctvo obsahovalo posolstvo súdu, druhé tiež, tretie takisto a rovnako to bolo aj so všetkými ostatnými. (Ezech. 3:24–26; 4:1–7; 5:1; 12:3–6) V podstate každé proroctvo, ktoré Ezechiel dovtedy zahral, nieslo posolstvo prísneho rozsudku nad Židmi.

² Preto nás neprekvapuje, že vyhnanci sú znepokojení, keď sa im Ezechiel chystá predviesť ďalšie proroctvo. Určite si v duchu hovoria: O akom nešťastí sa dozvieme tentoraz? Ale čaká ich príjemné prekvapenie. Proroctvo, ktoré Ezechiel začína predvádzať, je iné. Neobsahuje žiadne temné posolstvo odsúdenia, ale žiarivý prísľub nádeje. (Ezech. 37:23) Aké posolstvo im chce Ezechiel odovzdať? Aký je jeho význam? A ako sa týka Božích služobníkov dnes? To sa dozvieme ďalej.

3. a) Čo predstavovala palica s nápisom „pre Júdu“? b) Prečo môžeme povedať, že „Efraimova palica“ predstavovala desaťkmeňové kráľovstvo Izraela?

³ Jehova prikázal Ezechielovi, aby zobral dve palice a na jednu napísal „pre Júdu“ a na druhú „Efraimova palica, pre Jozefa“. (Prečítajte Ezechiela 37:15, 16.) Čo predstavovali tieto palice? Palica s nápisom „pre Júdu“ predstavovala dvojkmeňové kráľovstvo Júdu a Benjamína. Obom týmto kmeňom vládli králi z kmeňa Júda a zároveň na ich území žili kňazi, ktorí slúžili v jeruzalemskom chráme. (2. Kron. 11:13, 14; 34:30) S judským kráľovstvom sa teda spájali králi z Dávidovho rodu aj kňazi z kmeňa Lévi. „Efraimova palica“ predstavovala desaťkmeňové izraelské kráľovstvo. Prečo to môžeme povedať? Prvý kráľ desaťkmeňového kráľovstva, Jeroboám, pochádzal z kmeňa Efraim a časom sa Efraim stal najvýznamnejším kmeňom Izraela. (5. Mojž. 33:17; 1. Kráľ. 11:26) Je zaujímavé, že k desaťkmeňovému izraelskému kráľovstvu nepatrili králi z Dávidovho rodu ani kňazi z kmeňa Lévi.

4. Koho Ezechiel znázornil svojím konaním? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.)

⁴ Jehova ďalej prikázal Ezechielovi: „Prilož [palice] k sebe, aby boli v tvojej ruke jednou palicou.“ Vyhnanci, ktorí s napätím sledovali, čo Ezechiel robí, sa ho spýtali: „Nepovieš nám, čo to znamená?“ A tak im vysvetlil, že názorne predvádza to, čo urobí Jehova, ktorý o týchto paliciach povedal: „Urobím z nich jednu palicu, v mojej ruke sa spoja v jednu.“ (Ezech. 37:17–19)

5. Čo znamenalo symbolické spojenie dvoch palíc? (Pozri aj rámček „Symbolické spojenie dvoch palíc“.)

⁵ Potom Jehova vysvetlil, čo znamená symbolické spojenie dvoch palíc. (Prečítajte Ezechiela 37:21, 22.) Vyhnanci z dvojkmeňového kráľovstva Júdu a desaťkmeňového kráľovstva Izraela (Efraima) budú privedení späť do izraelskej krajiny, kde budú žiť ako „jeden národ“. (Jer. 30:1–3; 31:2–9; 33:7)

6. Ako sa dopĺňajú proroctvá zapísané v Ezechielovi 37. kapitole?

⁶ Proroctvá o obnove zapísané v Ezechielovi 37. kapitole sa pozoruhodným spôsobom dopĺňajú. Jehova je Bohom, ktorý nielen oživuje (1. – 14. verš), ale aj zjednocuje (15. – 28. verš). Tieto dve proroctvá nesú povzbudzujúce posolstvo: Život i jednotu možno obnoviť.

7. Ako záznam v 1. Kroník 9:2, 3 potvrdzuje, že „u Boha je možné všetko“?

⁷ Z ľudského hľadiska sa zdalo absolútne nemožné, aby boli židovskí vyhnanci niekedy prepustení a zjednotení.a Ale „u Boha je možné všetko“. (Mat. 19:26) Jehova splnil, čo predpovedal. Vyhnanstvo v Babylone sa skončilo v roku 537 pred n. l. a Židia pochádzajúci z oboch kráľovstiev sa vrátili do Jeruzalema, aby pomohli pri obnove pravého uctievania. Potvrdzuje to aj biblický záznam: „V Jeruzaleme sa usadili niektorí z potomkov Júdu, Benjamína, Efraima a Manaššeho.“ (1. Kron. 9:2, 3; Ezdr. 6:17) Presne ako Jehova predpovedal, obyvatelia desaťkmeňového kráľovstva Izraela sa „spojili“, čiže zjednotili, s obyvateľmi dvojkmeňového kráľovstva Júdu.

8. a) Čo predpovedal Izaiáš? b) Aké dve zaujímavé veci si môžeme všimnúť v Ezechielovi 37:21?

⁸ Zhruba 200 rokov predtým Izaiáš prorokoval, čo sa po návrate z vyhnanstva stane s Izraelitmi a Júdejcami. Predpovedal, že Jehova začne zhromažďovať „rozohnaných z Izraela“ a „rozptýlených z Júdu“ „zo štyroch rohov zeme“, teda aj „z Asýrie“. (Iz. 11:12, 13, 16) Jehova sľúbil: „Vezmem Izraelitov z národov.“ A to aj urobil. (Ezech. 37:21) Všimnime si dve zaujímavé veci: Od tejto chvíle už Jehova nehovorí o vyhnancoch ako o „Júdovi“ a „Efraimovi“, ale ako o jednej skupine – ako o „Izraelitoch“. A navyše, Izraeliti nemali vyjsť len z jednej krajiny, z Babylona, ale z rôznych krajín – v podstate „zo všetkých strán“.

9. Ako Jehova pomáhal vyhnancom, aby sa zjednotili?

⁹ Ako Jehova pomáhal vyhnancom, ktorí sa vrátili do izraelskej krajiny, aby sa zjednotili? Dal im duchovných pastierov, napríklad Zorobábela, veľkňaza Jozuu, Ezdráša a Nehemiáša. Poslal aj prorokov Aggea, Zachariáša a Malachiáša. Všetci títo verní Boží služobníci robili všetko pre to, aby národ povzbudili držať sa Božích pokynov. (Neh. 8:2, 3) Okrem toho Jehova chránil izraelský národ tak, že maril zákerné plány ich nepriateľov. (Ester 9:24, 25; Zach. 4:6)

10. Čo sa podarilo Satanovi dosiahnuť?

¹⁰ Žiaľ, napriek všetkému, čo Jehova pre Izraelitov urobil, sa väčšina z nich odvrátila od čistého uctievania. Čítame o tom v biblických knihách, ktoré boli napísané po ich návrate z vyhnanstva. (Ezdr. 9:1–3; Neh. 13:1, 2, 15) Neprešlo ani 100 rokov od ich návratu a už sa tak odklonili od čistého uctievania, že ich Jehova musel vyzývať: „Vráťte sa ku mne.“ (Mal. 3:7) V čase, keď prišiel na zem Ježiš, bolo židovské náboženstvo rozdelené na viacero siekt, ktoré viedli neverní pastieri. (Mat. 16:6; Mar. 7:5–8) Satanovi sa podarilo dosiahnuť svoje – izraelský národ bol znovu rozdelený. No Jehovovo proroctvo o zjednotení sa nakoniec splnilo. Ukážme si ako.

11. a) Čo Jehova odhalil o splnení proroctva o zjednotení? b) Na čo sa Satan znovu zameral, keď bol vyhnaný z neba?

¹¹ Prečítajte Ezechiela 37:24. Jehova odhalil, že proroctvo o zjednotení jeho ľudu sa v plnej miere splní, až keď začne vládnuť ako kráľ jeho „služobník Dávid“, čiže Ježiš. To sa stalo v roku 1914.b (2. Sam. 7:16; Luk. 1:32) V tom čase už bol izraelský národ nahradený duchovným Izraelom, ktorý tvoria pomazaní kresťania. (Jer. 31:33; Gal. 3:29) Satan sa znovu zameral na to, aby zničil jednotu Božieho ľudu. Bolo to zjavné, zvlášť odkedy bol vyhnaný z neba. (Zjav. 12:7–10) Napríklad keď v roku 1916 zomrel brat Russell, Satan v tom videl príležitosť, aby medzi pomazaných zasial nejednotu. Využil na to odpadlíkov. Netrvalo však dlho a títo odpadlíci sami opustili organizáciu. Potom boli uväznení zodpovední bratia. To, čo pôvodne vyzeralo ako Satanov úspech, však neznamenalo koniec Jehovovho ľudu. Pomazaným bratom, ktorí zostali verní Jehovovi, sa podarilo zachovať si jednotu.

12. Prečo sa Satanovi nepodarilo zničiť jednotu duchovného Izraela?

¹² Teda na rozdiel od toho, čo sa stalo starovekému izraelskému národu, duchovný Izrael odolal Satanovým pokusom zničiť jeho jednotu. Prečo Satanove pokusy zlyhali? Pretože pomazaní sa vždy nekompromisne držali Jehovových noriem. Vďaka tomu majú ochranu svojho Kráľa, Ježiša Krista, ktorý vedie víťazné ťaženie proti Satanovi. (Zjav. 6:2)

13. Čo dôležité nám hovorí proroctvo o dvoch paliciach?

¹³ Aký význam má proroctvo o dvoch paliciach pre nás dnes? Pamätajme na to, že jeho cieľom bolo ukázať, ako sa zjednotia dve skupiny ľudí. A čo je hlavné, toto proroctvo vyzdvihuje skutočnosť, že taká jednota pochádza od Jehovu. Teda názorná ukážka spojenia dvoch palíc nám o čistom uctievaní hovorí niečo veľmi dôležité: Je to sám Jehova, kto zjednotí svojich služobníkov. (Ezech. 37:19)

14. Ako sa proroctvo o spojení dvoch palíc začalo v roku 1919 spĺňať vo väčšom meradle?

¹⁴ Keď bol Boží ľud v roku 1919 duchovne očistený a vstúpil do duchovného raja, proroctvo o spojení dvoch palíc sa začalo spĺňať vo väčšom meradle. Väčšina Božích služobníkov, ktorí boli v tom čase zjednocovaní, mala nádej, že sa stanú kráľmi a kňazmi v nebi. (Zjav. 20:6) Títo pomazaní boli v obraznom zmysle ako palica „pre Júdu“, čo bol národ, ku ktorému patrili králi z Dávidovho rodu a kňazi z kmeňa Lévi. Ale časom sa k týmto duchovným Židom začalo pridávať čoraz viac ľudí, ktorí mali pozemskú nádej. Tí pripomínali „Efraimovu palicu“, lebo k Efraimovi nepatrili králi z Dávidovho rodu ani kňazi z kmeňa Lévi. Obe skupiny tvoria Jehovov ľud, ktorý zjednotene slúži pod vedením jedného Kráľa, Ježiša Krista. (Ezech. 37:24)

15. Ako sa dnes spĺňajú prorocké slová z Ezechiela 37:26, 27?

¹⁵ Ezechielovo proroctvo naznačuje, že k pomazaným sa v čistom uctievaní pripojí veľké množstvo ľudí. Jehova o svojom ľude povedal: „Upevním ich a rozmnožím“ a „môj stan bude nad nimi“. (Ezech. 37:26, 27; pozn. pod čiarou) To nám pripomína prorocké slová, ktoré počul asi 700 rokov po Ezechielovi apoštol Ján. Napísal, že „ten, ktorý sedí na tróne, rozprestrie nad nimi [nad „veľkým zástupom“] svoj stan“. (Zjav. 7:9, 15) Pomazaní kresťania a veľký zástup tvoria v súčasnosti jeden národ, Boží ľud. Spoločne „bývajú“ pod Jehovovým stanom, čiže pod jeho ochranou.

16. Aké proroctvo o zjednotení duchovných Židov a ľudí s pozemskou nádejou vyslovil Zachariáš?

¹⁶ Zjednotenie duchovných Židov a ľudí s pozemskou nádejou predpovedal aj Zachariáš, ktorý osobne zažil vyhnanstvo aj návrat do vlasti. Predpovedal, že „desať mužov zo všetkých... národov“ sa „pevne chytí odevu Žida a povedia: ‚Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ (Zach. 8:23) Výraz „Žid“ nepredstavuje jednotlivca, ale skupinu ľudí, na čo poukazuje vyjadrenie „s vami“. Dnes túto skupinu duchovných Židov tvorí pomazaný ostatok. (Rim. 2:28, 29) „Desať mužov“ predstavuje ľudí s pozemskou nádejou, ktorí sa pevne držia pomazaných a kráčajú s nimi. (Iz. 2:2, 3; Mat. 25:40) V tomto proroctve je vykreslený obraz úplného zjednotenia týchto dvoch skupín.

17. Ako Ježiš opísal jednotu, ktorú dnes zažívame?

¹⁷ Ježiš mal možno na mysli Ezechielovo proroctvo o zjednotení, keď sám seba opísal ako pastiera, pod ktorého vedením sa jeho ovce (pomazaní) a „iné ovce“ (kresťania s pozemskou nádejou) stanú „jedným stádom“. (Ján 10:16; Ezech. 34:23; 37:24, 25) Ako výstižne Ježišove slová aj slová dávnych prorokov opisujú výnimočnú duchovnú jednotu, ktorú dnes zažívame bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríme! Je to priam zázrak, keď zoberieme do úvahy, že falošné náboženstvo je rozdelené na množstvo rôznych skupín.

18. Ako z Ezechiela 37:28 vyplýva, že Boží ľud musí byť oddelený od sveta?

¹⁸ Zo záverečných slov Ezechielovho proroctva o zjednotení sa dozvedáme, čo je zárukou toho, že o našu jednotu nikdy neprídeme. (Prečítajte Ezechiela 37:28.) Jehovov ľud je jednotný vďaka tomu, že „v ich strede“ sa nachádza Jehovova svätyňa, ktorá symbolizuje čisté uctievanie. A jeho svätyňa medzi nimi zostane, ak aj oni zostanú „posvätení“, čiže oddelení od Satanovho sveta. (1. Kor. 6:11; Zjav. 7:14) Ježiš zdôraznil, aké je dôležité, aby jeho učeníci neboli časťou sveta, keď sa za nich vrúcne modlil: „Svätý Otče, bdej nad nimi... aby boli jedno... Nie sú časťou sveta... Posväť ich pravdou.“ (Ján 17:11, 16, 17) Ježiš teda ukázal, že jednota jeho učeníkov súvisí s tým, že „nie sú časťou sveta“.

19. a) Ako môžeme napodobňovať Boha? b) Aké dôležité posolstvo odovzdal Ježiš svojim učeníkom posledný večer pred svojou smrťou?

¹⁹ Toto je jediné miesto v Biblii, kde Ježiš oslovuje Boha „Svätý Otče“. Jehova je absolútne čistý a spravodlivý. Izraelitom v staroveku prikázal: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (3. Mojž. 11:45) Keď chceme napodobňovať Boha, musíme tento príkaz poslúchať vo všetkom, čo robíme. (Ef. 5:1; 1. Petra 1:14, 15) Slovo „svätý“ má v súvislosti s ľuďmi význam „oddelený“. Ježiš tak posledný večer pred svojou smrťou odovzdal svojim učeníkom dôležité posolstvo: Jednotu si zachovajú iba vtedy, ak zostanú oddelení od sveta a jeho rozdeľujúceho vplyvu.

20., 21. a) Čo posilňuje našu dôveru, že Jehova chráni svoj ľud? b) Čo si rozhodnutý robiť?

²⁰ Výnimočná jednota, ktorá dnes vládne medzi Jehovovými svedkami na celom svete, je dôkazom, že Jehova vypočul Ježišove slová: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich chránil pred tým zlým.“ (Prečítajte Jána 17:14, 15.) To, že Satanove snahy o rozloženie jednoty Božieho ľudu doteraz vždy zlyhali, posilňuje našu dôveru, že Boh chráni svoj ľud. V Ezechielovom proroctve o zjednotení Jehova vyhlásil, že dve palice sa stali jednou v jeho ruke. Z toho vyplýva, že sám Jehova zázračne zjednotil svoj ľud a drží nad ním ochrannú ruku. Preto Satan nemôže Božiemu ľudu uškodiť.

²¹ Ako by nás to malo ovplyvniť? Snažme sa robiť všetko, čo môžeme, aby sme prispeli k našej drahocennej jednote. Upevníme ju, keď sa budeme pravidelne zapájať do čistého uctievania v Jehovovom duchovnom chráme. O uctievaní v tomto chráme budeme hovoriť v nasledujúcich kapitolách.