„Prišiel tvoj koniec“

1., 2. a) Akým správaním Ezechiel udivoval židovských vyhnancov? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Znamením čoho bolo jeho konanie?

MEDZI židovskými vyhnancami v Babylone sa rýchlo šíria správy o čudnom správaní proroka Ezechiela. Týždeň sedel medzi nimi ako omráčený a neprehovoril ani slovo. Potom zrazu vstal a zavrel sa vo svojom dome. Teraz vychádza von, berie do rúk tehlu, položí ju pred seba a niečo na ňu vyrýva. Potom, stále mlčky, začína okolo tehly stavať malý múr. Okolostojaci nevedia, čo si o tom všetkom majú myslieť. (Ezech. 3:10, 11, 15, 24–26; 4:1, 2)

² Okolo Ezechiela sa nepochybne zhromažďuje stále viac ľudí. Určite si kladú otázku, čo to len môže znamenať. Až neskôr títo židovskí vyhnanci plne pochopia, že záhadné správanie proroka Ezechiela bolo prorockým znamením blížiacej sa desivej udalosti, v ktorej sa prejavil spravodlivý hnev Boha Jehovu. O akú udalosť išlo? Ako zasiahla staroveký izraelský národ? A aký význam má pre tých, ktorí sa zastávajú čistého uctievania dnes?

3., 4. a) Ktoré tri časti Božieho rozsudku Ezechiel názorne predviedol? b) Ako Ezechiel znázornil obliehanie Jeruzalema?

³ Niekedy okolo roku 613 pred n. l. Jehova prikázal Ezechielovi, aby názorne predviedol tri časti rozsudku, ktorý sa chystal vykonať nad Jeruzalemom: obliehanie mesta, utrpenie jeho obyvateľov a zničenie mesta a jeho obyvateľov.a Pozrime sa teraz na každú z nich podrobnejšie.

⁴ Obliehanie Jeruzalema. Jehova povedal Ezechielovi: „Vezmi si tehlu, polož ju pred seba a vyry na ňu mesto... Potom ho začni obliehať.“ (Prečítajte Ezechiela 4:1–3.) Tehla znázorňovala Jeruzalem a Ezechiel predstavoval babylonské vojsko, ktoré sa malo stať nástrojom v Jehovových rukách. Ezechiel mal okolo tehly postaviť malý obliehací múr a násyp a rozostaviť okolo nej baranidlá. To znázorňovalo, aké prostriedky použijú nepriatelia pri obliehaní a dobýjaní Jeruzalema. Okrem toho mal Ezechiel postaviť medzi seba a mesto „železný plech na pečenie“, aby ukázal, že babylonskí vojaci budú silní a nezlomní, akoby boli zo železa. Potom mal „uprieť svoj pohľad na mesto“. To všetko malo byť „znamením pre Izrael“, že sa stane niečo nečakané: Jeruzalem, najvýznamnejšie mesto Božieho ľudu, v ktorom stál Boží chrám, obľahne nepriateľské vojsko! A stane sa to na pokyn samotného Jehovu.

5. Opíš, ako Ezechiel znázornil, čo čaká obyvateľov Jeruzalema.

⁵ Utrpenie obyvateľov Jeruzalema. Jehova dal Ezechielovi takýto príkaz: „Vezmi pšenicu, jačmeň, bôb, šošovicu, proso a špaldu... a budeš si z toho pripravovať chlieb.“ Mal si odvážiť „po 20 šekelov [asi 230 g] chleba na deň“. Prečo? Jehova mu to vysvetlil: „Preruším prísun potravín.“ (Ezech. 4:9–16) Teraz už Ezechiel nepredstavoval babylonské vojsko, ale obyvateľov Jeruzalema. Tým, čo robil, predpovedal, že zásoby potravín v meste sa budú v čase obliehania neúprosne zmenšovať. Chlieb sa bude piecť zo zvláštnej zmesi surovín, čo znamená, že ľudia budú nútení jesť to, čo nájdu. Aký krutý bude hlad, ktorý nastane? Ezechiel odpovedá, akoby sa obracal na Jeruzalem: „Rodičia budú uprostred teba jesť svoje deti a deti budú jesť svojich rodičov.“ Mnohí nakoniec padnú za obeť „smrtonosným šípom hladu“ a ľud bude „hynúť“. (Ezech. 4:17; 5:10, 16)

6. a) Aké dve úlohy mal Ezechiel zahrať? b) Čo znamenal Boží príkaz odvážiť a rozdeliť vlasy a chlpy?

⁶ Zničenie Jeruzalema a jeho obyvateľov. Ezechiel mal teraz zahrať dve úlohy naraz. V prvej úlohe znázornil, čo urobí Jehova. Jehova mu povedal: „Vezmi si ostrý meč. Použi ho ako holičskú britvu.“ (Prečítajte Ezechiela 5:1, 2.) Ezechielova ruka, ktorá zvierala meč, predstavovala Jehovovu ruku – jeho rozsudok, ktorý vykoná prostredníctvom babylonského vojska. V druhej úlohe Ezechiel zahral, čo čaká Židov. Jehova mu prikázal: „Ohoľ si hlavu i bradu.“ Oholenie hlavy symbolizovalo útok na Židov a ich vyhladenie. A príkaz „vezmi si váhy a rozdeľ vlasy a chlpy na diely“ znamenal, že Jehova vykoná rozsudok nad Jeruzalemom premyslene a dôkladne. Nič nebude ponechané na náhodu.

7. Prečo dal Jehova Ezechielovi príkaz, aby rozdelil vlasy na tri diely a s každým dielom urobil niečo iné?

⁷ Prečo dal Jehova Ezechielovi príkaz rozdeliť oholené vlasy na tri diely a s každým dielom urobiť niečo iné? (Prečítajte Ezechiela 5:7–12.) Prvý diel Ezechiel spálil „uprostred mesta“. Tak mohli ľudia vidieť, že niektorí obyvatelia Jeruzalema zomrú priamo v meste. Druhý diel rozsekal mečom „okolo mesta“. Tým ukázal, že ďalší budú zabití mimo mesta. Tretí diel rozptýlil do vetra a to znamenalo, že ešte ďalší budú rozptýlení medzi národy. Síce prežijú, ale Jehova sa za nimi poženie „s vytaseným mečom“. Nech by sa ocitli kdekoľvek, pokojný život ich nečaká.

8. a) Aký prísľub nádeje obsahovala Ezechielova prorocká úloha? b) Ako sa splnilo proroctvo o „niekoľkých pramienkoch“?

⁸ No táto Ezechielova prorocká úloha obsahovala aj prísľub nádeje. Jehova mu povedal: „Vezmi niekoľko pramienkov a schovaj ich do záhybu svojho odevu.“ (Ezech. 5:3) Z tohto príkazu bolo zjavné, že hŕstka Židov, ktorí budú rozptýlení medzi národy, predsa len prežije. K tým „niekoľkým pramienkom“ budú patriť vyhnanci, ktorí sa po 70-ročnom zajatí v Babylone vrátia do Jeruzalema. (Ezech. 6:8, 9; 11:17) Splnilo sa toto proroctvo? Áno. Zo slov proroka Aggea, ktoré zapísal istý čas po skončení zajatia v Babylone, vyplýva, že niektorí z rozptýlených Židov sa naozaj vrátili do Jeruzalema. Boli to „starci, ktorí kedysi videli pôvodný chrám“, čiže chrám, ktorý postavil Šalamún. (Ezdr. 3:12; Ag. 2:1–3) Jehova sa postaral o to, aby sa čisté uctievanie zachovalo, tak ako sľúbil. O tom sa viac dozvieme v 9. kapitole tejto knihy. (Ezech. 11:17–20)

9., 10. Čo majú spoločné udalosti, ktoré predviedol Ezechiel, s udalosťami, ktoré sa odohrajú v blízkej budúcnosti?

⁹ Udalosti, ktoré Ezechiel predviedol, majú veľa spoločného s významnými udalosťami, ktoré sa podľa Božieho Slova odohrajú v blízkej budúcnosti. Čo k nim patrí? Jehova podobne ako v starovekom Jeruzaleme použije politické sily, aby urobili niečo nečakané: aby zaútočili na všetky falošné náboženské organizácie na zemi. (Zjav. 17:16–18) Tak ako zničenie Jeruzalema bolo „nebývalým nešťastím“, aj „veľké súženie“, ktoré vyvrcholí armagedonskou vojnou, bude udalosťou, aká ešte nikdy nebola. (Ezech. 5:9; 7:5; Mat. 24:21)

¹⁰ Z toho, čo sa píše v Biblii, môžeme vyvodiť, že jednotlivci, ktorí podporujú falošné náboženstvá, prežijú blížiace sa zničenie náboženských inštitúcií. Zo strachu sa pripoja k iným jednotlivcom zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí sa budú zúfalo snažiť nájsť nejaký úkryt. (Zach. 13:4–6; Zjav. 6:15–17) Ich situácia bude podobná tomu, čo sa stalo obyvateľom starovekého Jeruzalema, ktorí prežili zničenie mesta a boli rozptýlení „do vetra“. Ako bolo spomenuté v 7. odseku, ich život bol v tej chvíli ušetrený, ale Jehova sa za nimi hnal „s vytaseným mečom“. (Ezech. 5:2) Podobne to bude s ľuďmi, ktorí prežijú útok na náboženstvo. Nech by sa pokúšali ukryť kdekoľvek, pred Jehovovým mečom sa neskryjú. Zahynú v Armagedone spolu so všetkými, ktorí budú posúdení ako capi. (Ezech. 7:4; Mat. 25:33, 41, 46; Zjav. 19:15, 18)

11., 12. a) Ako by malo pochopenie Ezechielovho proroctva o obliehaní Jeruzalema ovplyvniť náš postoj k službe? b) Čo sa pravdepodobne zmení na našej zvestovateľskej činnosti?

¹¹ Ako by malo pochopenie tohto proroctva ovplyvniť náš postoj k službe? Ak mu naozaj rozumieme, budeme robiť všetko, čo môžeme, aby sme ľuďom pomohli stať sa Jehovovými služobníkmi. Prečo? Lebo čas určený na to, aby sme robili „učeníkov z ľudí všetkých národov“, je obmedzený. (Mat. 28:19, 20; Ezech. 33:14–16) Keď politické sily – „trestajúca palica“ – zaútočia na náboženstvá, už nebudeme oznamovať posolstvo záchrany. (Ezech. 7:10) Tak ako Ezechiel v istom období svojej prorockej služby „onemel“, čiže prestal oznamovať posolstvá od Boha, aj my „onemieme“ a nebudeme hlásať dobrú správu. (Ezech. 3:26, 27; 33:21, 22) Je pravda, že po zničení falošných náboženstiev budú ľudia naliehavo „žiadať od proroka videnie“, ale žiadnych pokynov na záchranu života sa nedočkajú. (Ezech. 7:26) Už bude príliš neskoro na to, aby dostali také pokyny a stali sa Kristovými učeníkmi.

¹² My však neprestaneme zvestovať. Vo veľkom súžení budeme pravdepodobne oznamovať posolstvo súdu, ktoré ľudí zasiahne ako krupobitie. To posolstvo bude jasným signálom, že prišiel koniec tohto zlého sveta. (Zjav. 16:21)

13. Prečo Jehova povedal Ezechielovi, aby ležal na ľavom a potom na pravom boku?

¹³ Ezechiel nepredpovedal iba to, ako bude Jeruzalem zničený, ale názorne ukázal aj to, kedy sa to stane. Jehova mu povedal, aby 390 dní ležal na ľavom boku a 40 dní na pravom boku. Každý deň predstavoval jeden rok. (Prečítajte Ezechiela 4:4–6; 4. Mojž. 14:34) Ezechiel takto určite neležal celý deň, iba nejakú časť dňa, ale jeho konanie poukazovalo na presný rok zničenia Jeruzalema. Je zjavné, že 390 rokov viny Izraela sa začalo v roku 997 pred n. l., keď sa 12-kmeňové kráľovstvo rozdelilo na dve časti. (1. Kráľ. 12:12–20) A 40 rokov viny Judska sa začalo pravdepodobne v roku 647 pred n. l., keď bol Jeremiáš ustanovený za proroka a mal jasne a dôrazne vystríhať judské kráľovstvo, že sa blíži jeho zničenie. (Jer. 1:1, 2, 17–19; 19:3, 4) Teda obidve časové obdobia sa mali skončiť v roku 607 pred n. l. a presne v tom roku Jeruzalem padol a bol zničený. Jehovovo proroctvo sa spoľahlivo splnilo.b

14. a) Ako dal Ezechiel najavo dôveru, že Jehova presne dodrží svoj časový plán? b) Čo sa malo diať pred zničením Jeruzalema?

¹⁴ Keď Ezechiel dostal proroctvo o 390 dňoch a 40 dňoch, možno hneď nevedel, v ktorom roku príde koniec Jeruzalema. Ale ako sa zničenie mesta približovalo, opakovane varoval Židov pred Jehovovým rozsudkom. „Blíži sa koniec... už prichádza,“ oznamoval. (Prečítajte Ezechiela 7:3, 5–10.) Ezechiel nemal ani najmenšie pochybnosti, že Jehova presne dodrží svoj časový plán. (Iz. 46:10) Prorok oznámil aj to, čo sa bude diať pred zničením Jeruzalema: „Príde nešťastie za nešťastím.“ Všetko to povedie k tomu, že sa zrúti celý náboženský, vládny a sociálny systém. (Ezech. 7:11–13, 25–27)

15. Ktoré detaily Ezechielovho proroctva sa začali plniť v roku 609 pred n. l.?

¹⁵ Proroctvo o páde Jeruzalema sa začalo plniť niekoľko rokov po tom, ako ho Ezechiel oznámil. V roku 609 pred n. l. sa Ezechiel dozvedel, že útok na Jeruzalem sa začal. V tom čase boli trúbením na trúbke zvolávaní obyvatelia na obranu mesta, ale ako Ezechiel predpovedal, „nikto nešiel do boja“. (Ezech. 7:14) Obyvatelia Jeruzalema nespojili sily, aby bránili mesto pred Babylončanmi. Niektorí Židia sa možno spoliehali na to, že ich zachráni Jehova. Veď to už v minulosti urobil. Keď Jeruzalem ohrozovali Asýrčania, Jehovov anjel zničil väčšinu ich vojska. (2. Kráľ. 19:32) Ale tentoraz Jehova neposlal žiadneho anjela. Zakrátko obkľúčené mesto pripomínalo „hrniec“ postavený „na oheň“ a jeho obyvatelia v ňom boli uväznení ako „kusy mäsa“ v hrnci. (Ezech. 24:1–10) Po 18 hrôzostrašných mesiacoch obliehania bol Jeruzalem zničený.

16. Ako môžeme dať najavo dôveru, že Jehova presne dodrží svoj časový plán?

¹⁶ Čo sa učíme z tejto časti Ezechielovho proroctva? Súvisí nejako s posolstvom, ktoré zvestujeme, a s reakciou ľudí, ktorých oslovujeme? Jehova určil, kedy nastane zničenie falošných náboženstiev, a je isté, že opäť presne dodrží svoj časový plán. (2. Petra 3:9, 10; Zjav. 7:1–3) My ten čas nepoznáme, ale podobne ako Ezechiel poslúchame Jehovov príkaz a opakovane varujeme ľudí: „Blíži sa koniec!“ Prečo je potrebné, aby sme varovali ľudí opakovane? Máme na to rovnaký dôvod ako Ezechiel.c Väčšina ľudí, ktorým oznamoval Božie proroctvo o páde Jeruzalema, tomu neverila. (Ezech. 12:27, 28) Ale neskôr niektorí židovskí vyhnanci žijúci v Babylone prejavili správny postoj a vrátili sa do svojej vlasti. (Iz. 49:8) Ani dnes mnohí nechcú veriť tomu, že príde koniec. (2. Petra 3:3, 4) No kým ešte ľudia majú príležitosť prijať Božie posolstvo, chceme pomáhať úprimným jednotlivcom nájsť cestu, ktorá vedie do života. (Mat. 7:13, 14; 2. Kor. 6:2)

17. Čoho svedkami budeme vo veľkom súžení?

¹⁷ Z Ezechielovho proroctva sa učíme i to, že keď nastane útok na náboženstvo, členovia cirkví nepôjdu „do boja“, aby ho bránili. Práve naopak. Keď uvidia, že na ich volanie „Pane, Pane“ nikto neodpovedá, ich ruky „bezvládne ovisnú“ a „zachváti ich triaška“. (Ezech. 7:3, 14, 17, 18; Mat. 7:21–23) Čo ešte urobia? (Prečítajte Ezechiela 7:19–21.) Jehova hovorí: „Svoje striebro vyhádžu na ulice.“ Hoci sa tieto slová týkali obyvateľov starovekého Jeruzalema, živo opisujú aj to, čo sa bude diať vo veľkom súžení. V tom čase si ľudia uvedomia, že peniaze ich nezachránia pred blížiacim sa nešťastím.

18. Čo sa z Ezechielovho proroctva učíme o správnych prioritách?

¹⁸ Môžeme si z tejto časti Ezechielovho proroctva vziať poučenie aj my? Určite áno. Učíme sa, že je dôležité určiť si správne priority. Zamysli sa: Obyvatelia Jeruzalema zásadne zmenili svoje priority až vtedy, keď pochopili, že zánik ich mesta je neodvratný, prichádza ich koniec a majetok ich nezachráni. Až potom vyhádzali svoje cennosti a začali „žiadať od proroka videnie“, ale na takú zmenu už bolo neskoro. (Ezech. 7:26) Na rozdiel od nich my sme úplne presvedčení, že prichádza koniec tohto zlého sveta. Dôverujeme Božím sľubom, a preto sme si určili správne priority. Preto je v našom živote na prvom mieste zhromažďovanie duchovných pokladov, ktoré nikdy nestratia svoju hodnotu a nebudú „vyhádzané na ulice“. (Prečítajte Matúša 6:19–21, 24.)

19. Ako by nás mali ovplyvniť Ezechielove prorocké výroky?

¹⁹ Ako by nás teda mali ovplyvniť Ezechielove prorocké výroky o páde Jeruzalema? Pripomínajú nám, že čas určený na to, aby sme pomohli ľuďom stať sa Božími služobníkmi, je obmedzený. Preto by sme sa mali tým viac snažiť zapájať do tejto práce. Veľmi sa tešíme, keď úprimní ľudia začínajú uctievať nášho Otca, Jehovu. A tých, ktorí sa tak nerozhodli, chceme ďalej varovať, tak ako Ezechiel varoval svojich súčasníkov, že sa blíži koniec. (Ezech. 3:19, 21; 7:3) Zároveň sme rozhodnutí, že sa budeme spoliehať na Jehovu a že čisté uctievanie budeme stále dávať na prvé miesto v našom živote. (Žalm 52:7, 8; Prísl. 11:28; Mat. 6:33)