PRÍPAD CHÝBAJÚCEHO PANOVNÍKA

 7. a) Prečo Danielove zmienky o Balsazárovi robili dlho radosť kritikom Biblie? b) Ako sa to skončilo s predstavou, že Balsazár je iba fiktívna postava?

⁷ Daniel napísal, že Balsazár, „syn“ Nabuchodonozora, vládol v Babylone ako kráľ, keď bolo toto mesto dobyté. (Daniel 5:1, 11, 18, 22, 30) Kritici dlho napádali tento údaj, pretože Balsazárovo meno nebolo možné nájsť nikde inde mimo Biblie. Starovekí historici označovali za posledného z babylonských kráľov Nabonida, Nabuchodonozorovho nástupcu. A tak v roku 1850 Ferdinand Hitzig povedal, že Balsazár je očividne výplodom pisateľovej fantázie. Ale nepôsobí na teba Hitzigovo vyjadrenie ako trochu prenáhlené? Naozaj by neprítomnosť akejkoľvek zmienky o tomto kráľovi — zvlášť v období, o ktorom boli historické záznamy nepochybne skromné — dokazovala, že nikdy neexistoval? Tak či onak, v roku 1854 bolo v ruinách starovekého babylonského mesta Ur na území terajšieho južného Iraku vykopaných niekoľko malých hlinených valcov. Tieto klinopisné dokumenty kráľa Nabonida obsahovali aj modlitbu za „Bel-sar-ussura, môjho najstaršieho syna“. Aj kritici museli súhlasiť: toto bol Balsazár z knihy Daniel.

 8. Ako sa dokázalo, že Danielov opis Balsazára ako panujúceho kráľa je správny?

⁸ No kritici i tak neboli spokojní. „To nič nedokazuje,“ napísal jeden z nich, H. F. Talbot. Tvrdil, že syn z tohto nápisu mohol byť iba dieťaťom, kým Daniel ho predstavuje ako panujúceho kráľa. Ale iba rok po tom, ako boli publikované Talbotove poznámky, boli vykopané ďalšie klinopisné tabuľky, ktoré sa zmieňujú o tom, že Balsazár mal tajomníkov a služobníctvo. Teda nebol iba dieťaťom! Celú túto záležitosť nakoniec rozriešili ďalšie tabuľky, ktoré uvádzajú, že Nabonidus bol niekedy mimo Babylona celé roky. Tieto tabuľky tiež ukázali, že v takých obdobiach „zveril kraľovanie“ nad Babylonom svojmu najstaršiemu synovi (Balsazárovi). Vtedy bol Balsazár vlastne kráľom — spoluvládcom so svojím otcom.b