„Našli sme Mesiáša“!
„[Andrej] našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: ,Našli sme Mesiáša‘ (čo preložené znamená Kristus).“ — JÁN 1:41.
1. Čo o Ježišovi z Nazaretu svedčil Ján Krstiteľ a čo o ňom usúdil Andrej?
ANDREJ sa dlhým, skúmavým pohľadom zadíval na židovského muža zvaného Ježiš Nazaretský. Nevyzeral ako kráľ či mudrc alebo rabbi. Nemal kráľovské rúcho ani šedivé vlasy ani jemné ruky a bledú pleť. Ježiš bol mladý — asi tridsaťročný — s mozoľnatými rukami a bronzovou pleťou telesne pracujúceho človeka. A tak Andrej asi nebol prekvapený, keď sa o ňom dozvedel, že je tesár. A predsa Ján Krstiteľ o tomto mužovi povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Deň predtým povedal Ján niečo ešte ohromujúcejšie: „To je ten Boží Syn.“ Mohla to byť pravda? Andrej toho dňa strávil nejaký čas tým, že počúval Ježiša. Nevieme, čo Ježiš povedal, vieme však, že jeho slová zmenili Andrejov život. Ponáhľal sa, aby našiel svojho brata Šimona, a zvolal: „Našli sme Mesiáša“! — Ján 1:34–41.
2. Prečo je dôležité zamyslieť sa nad podkladmi o tom, či bol Ježiš sľúbeným Mesiášom?
2 Andrej a Šimon (ktorému dal Ježiš meno Peter) sa neskôr stali Ježišovými apoštolmi. Peter potom, čo bol vyše dva roky Ježišovým učeníkom, Ježišovi povedal: „Ty si Kristus [Mesiáš], Syn živého Boha.“ (Matúš 16:16) Verní apoštoli a učeníci nakoniec dokázali, že sú ochotní za túto vieru položiť i život. Dnes jestvujú milióny úprimných ľudí, ktorí sú rovnako oddaní. Ale na základe akých podkladov? Podklady, koniec koncov, robia rozdiel medzi vierou a iba ľahkovernosťou. (Pozri Hebrejom 11:1.) Zamyslime sa preto nad troma hlavnými líniami podkladov, ktoré dokazujú, že Ježiš bol naozaj Mesiáš.
Ježišova rodová línia
3. Čo podrobne uvádzajú o Ježišovom rodokmeni evanjeliá Matúša a Lukáša?
3 Ježišov rodokmeň je prvým podkladom, ktorý poskytujú Kresťanské grécke písma na podporu jeho mesiášstva. Biblia predpovedala, že Mesiáš príde z rodovej línie kráľa Dávida. (Žalm 132:11, 12; Izaiáš 11:1, 10) Matúšovo evanjelium začína slovami: „Kniha pôvodu Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.“ Matúš podopiera toto odvážne vyhlásenie tým, že sleduje Ježišov pôvod cez líniu jeho adoptívneho otca Jozefa. (Matúš 1:1–16) Lukášovo evanjelium sleduje Ježišov rodokmeň cez jeho vlastnú matku Máriu spätne cez Dávida a Abraháma k Adamovi. (Lukáš 3:23–38)a Takto pisatelia evanjelií dôsledne dokumentujú svoje tvrdenie, že Ježiš bol dedičom Dávida, a to v právnom a v pokrvnom zmysle.
4, 5. a) Spochybňovali Ježišovi súčasníci jeho pôvod od Dávida? Prečo je to dôležité? b) Ako podporujú Ježišov rodokmeň zmienky z nebiblických zdrojov?
4 Ani tí najskeptickejší odporcovia Ježišovho mesiášstva nemôžu vyvrátiť Ježišovo tvrdenie, že je Dávidov syn. Prečo? Sú na to dva dôvody. Jedným dôvodom je, že toto tvrdenie bolo v Jeruzaleme mnohokrát opakované, kým bolo mesto v roku 70 n. l. zničené. (Porovnaj Matúša 21:9; Skutky 4:27; 5:27, 28.) Keby bolo toto tvrdenie falošné, ktorýkoľvek z Ježišových odporcov — a tých bolo veľa — by bol mohol dokázať Ježišovi podvod jednoducho tak, že by si overil jeho rodovú líniu v rodokmeňoch vo verejných archívoch.b Neexistuje však žiaden historický záznam o tom, že by niekto spochybňoval, že Ježiš je potomkom kráľa Dávida. Toto tvrdenie bolo zjavne nenapadnuteľné. Matúš a Lukáš odpísali mená potrebné na dokázanie Ježišovho pôvodu do svojej správy nepochybne priamo z verejných záznamov.
5 Druhým dôvodom sú nebiblické zdroje, ktoré potvrdzujú, že Ježišov rodokmeň bol všeobecne uznávaný. Napríklad Talmud zaznamenáva, ako istý rabín vo štvrtom storočí hrubo napáda Máriu, Ježišovu matku, že bola ,neviestkou tesárov‘; tá istá pasáž však pripúšťa, že „bola potomkom kniežat a panovníkov“. Skorším príkladom je Hegesipos, historik druhého storočia, ktorý povedal, že keď rímsky cisár Domicián chcel vyhladiť všetkých potomkov Dávida, niektorí nepriatelia raných kresťanov udali vnukov Júdu, Ježišovho nevlastného brata, „ako rodinu Dávida“. Ak bol Júda známym potomkom Dávida, nebol ním aj Ježiš? Nesporne bol! — Galaťanom 1:19; Júda 1.
Mesiášske proroctvá
6. Ako často sa vyskytujú mesiášske proroctvá v Hebrejských písmach?
6 Ďalším radom podkladov, že Ježiš bol Mesiáš, sú splnené proroctvá. Proroctvá, vzťahujúce sa na Mesiáša, sa v Hebrejských písmach vyskytujú hojne. V diele The Life and Times of Jesus the Messiah (Život a doba Ježiša Mesiáša) Alfred Edersheim napočítal v Hebrejských písmach 456 pasáží, ktoré starovekí rabíni pokladali za mesiášske. Títo rabíni však mali mnoho nesprávnych predstáv o Mesiášovi; mnohé pasáže, na ktoré poukazovali, vôbec nie sú mesiášske. No v každom prípade jestvuje mnoho proroctiev, ktoré označujú Ježiša za Mesiáša. — Porovnaj Zjavenie 19:10.
7. Napríklad ktoré proroctvá Ježiš naplnil počas svojho pobytu na zemi?
7 K nim patria: miesto jeho narodenia (Micheáš 5:2; Lukáš 2:4–11); tragédia masového vraždenia detí, ku ktorej došlo po jeho narodení (Jeremiáš 31:15; Matúš 2:16–18); povolanie z Egypta (Hozeáš 11:1; Matúš 2:15); vládcovia národov sa mali spojiť, aby ho zničili (Žalm 2:1, 2; Skutky 4:25–28); zrada za 30 kúskov striebra (Zechariáš 11:12; Matúš 26:15); dokonca spôsob jeho smrti. — Žalm 22:16, poznámka pod čiarou v Biblii s odkazmi, angl.; Ján 19:18, 23; 20:25, 27.c
Jeho príchod predpovedaný
8. a) Ktoré proroctvo presne určuje, kedy mal prísť Mesiáš? b) Ktoré dva činitele musíme poznať, aby sme mohli porozumieť tomuto proroctvu?
8 Zamerajme sa len na jedno proroctvo. V Danielovi 9:25 bolo Židom povedané, kedy Mesiáš príde. Proroctvo znie: „A máš vedieť a mať pochopenie, že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov.“ Na prvý pohľad sa môže toto proroctvo zdať záhadné. Ale v podstate sa od nás žiada, aby sme zistili len dva údaje: východisko a dĺžku času. Napríklad, ak by ste mali mapu, ktorá by poukazovala na poklad zakopaný „50 prútov na východ od studne v mestskom parku“, mohli by sa vám takéto údaje zdať nejasné — najmä ak by ste nevedeli, kde tá studňa je alebo aký dlhý je ,prút‘. Nezistili by ste si tieto dve skutočnosti, aby ste mohli určiť miesto pokladu? Danielovo proroctvo je veľmi podobné, ibaže určujeme počiatočný čas a meriame obdobie, ktoré nasleduje.
9, 10. a) Čo je východiskovým bodom, od ktorého sa počíta 69 týždňov? b) Ako dlho trvalo 69 týždňov a ako to vieme?
9 Najprv potrebujeme východiskový bod, dátum, keď ,vyšlo slovo obnoviť a znovu postaviť Jeruzalem‘. Ďalej potrebujeme poznať vzdialenosť od tohto bodu, teda dĺžku tých 69 (7 plus 62) týždňov. Ani jeden z týchto údajov nie je ťažké získať. Nehemiáš nám celkom jasne hovorí, že slovo o znovupostavení múru okolo Jeruzalema, aby sa z neho napokon stalo obnovené mesto, vyšlo „v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa“. (Nehemiáš 2:1, 5, 7, 8) To umiestňuje náš východiskový bod do roku 455 pred n. l.d
10 Čo sa týka tých 69 týždňov, mohli to byť doslovné týždne so siedmimi dňami? Nie, pretože Mesiáš sa neobjavil po období niečo vyše jedného roka po roku 455 pred n. l. Preto väčšina biblických učencov a mnoho prekladov (vrátane židovského Tanachu v poznámke pod čiarou k tomuto veršu) sa zhoduje v tom, že sú to týždne „rokov“. Pojem ,týždeň rokov‘ čiže sedemročný cyklus bol starovekým Židom známy. Práve tak ako zachovávali sabatný deň každý siedmy deň, každý siedmy rok zachovávali sabatný rok. (2. Mojžišova 20:8–11; 23:10, 11) Takže 69 týždňov rokov bude znamenať 69 krát 7 rokov čiže 483 rokov. A teraz to potrebujeme už len vypočítať. Keď počítame 483 rokov od roku 455 pred n. l., privedie nás to k roku 29 n. l. — práve k tomu roku, keď bol Ježiš pokrstený a stal sa z neho mašiach čiže Mesiáš! — Pozri „Sedemdesiat týždňov“, Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 899, angl.
11. Ako by sme mohli odpovedať tým, ktorí hovoria, že to je iba moderný spôsob interpretácie Danielovho proroctva?
11 Niekto by mohol namietnuť, že to je iba moderný spôsob interpretácie proroctva, aby zodpovedalo dejinám. Ak by to bolo tak, prečo potom ľudia v Ježišových dňoch očakávali, že sa Mesiáš objaví v tom čase? Kresťanský historik Lukáš, rímski historici Tacitus a Suetonius, židovský historik Josephus a židovský filozof Filo žili približne v tom čase a svedčili o tomto stave očakávania. (Lukáš 3:15) Niektorí dnešní učenci tvrdia, že to bol rímsky útlak, ktorý spôsobil, že Židia v tých dňoch túžili po Mesiášovi a očakávali ho. Prečo však Židia očakávali Mesiáša vtedy, a nie počas brutálneho gréckeho prenasledovania v storočiach predtým? Prečo Tacitus povedal, že to boli „tajomné proroctvá“, ktoré viedli Židov k očakávaniu, že z Judska vzídu mocní vládcovia a „nadobudnú univerzálnu moc“? Abba Hillel Silver v knihe A History of Messianic Speculation in Israel (Dejiny mesiášskych dohadov v Izraeli) uznáva, že „Mesiáša očakávali asi v druhej štvrtine prvého storočia n. l.“ nie pre rímsky útlak, ale pre „populárnu chronológiu tých dní“ odvodenú čiastočne z Danielovej knihy.
Určenie totožnosti zhora
12. Ako Jehova potvrdil totožnosť Ježiša ako Mesiáša?
12 Tretím radom podkladov o Ježišovom mesiášstve je svedectvo samotného Boha. Podľa Lukáša 3:21, 22 bol Ježiš po svojom krste pomazaný najsvätejšou a najmocnejšou silou vo vesmíre, svätým duchom Jehovu Boha. A svojím vlastným hlasom Jehova potvrdil, že schválil svojho Syna Ježiša. Pri ďalších dvoch príležitostiach Jehova hovoril z nebies priamo k Ježišovi, a tak dal najavo, že ho schvaľuje: raz pred tromi z Ježišových apoštolov a druhý raz pred zástupom prizerajúcich sa. (Matúš 17:1–5; Ján 12:28, 29) Okrem toho boli zhora poslaní anjeli, aby potvrdili Ježišove postavenie Krista čiže Mesiáša. — Lukáš 2:10, 11.
13, 14. Ako Jehova ukázal, že schvaľuje Ježiša ako Mesiáša?
13 Jehova dal najavo schválenie svojho pomazaného tým, že mu dal moc konať veľké skutky. Ježiš napríklad vyriekol proroctvá, ktoré vopred podrobne opisovali dejiny — niektoré až po naše dni.e Okrem toho Ježiš konal zázraky, napríklad nasýtil hladné zástupy a uzdravoval chorých. Ba aj kriesil mŕtvych. Vymýšľali si vari jeho nasledovníci príbehy o týchto mocných skutkoch? Nuž, Ježiš vykonal mnohé zo svojich zázrakov pred očami svedkov, niekedy pred tisícami ľudí. Ani Ježišovi nepriatelia nemohli poprieť, že tieto veci skutočne urobil. (Marek 6:2; Ján 11:47) Okrem toho, ak by mali Ježišovi nasledovníci sklon vymýšľať si takéto správy, prečo by potom boli takí úprimní, keď išlo o ich vlastné nedostatky? Boli by skutočne ochotní zomrieť za vieru založenú iba na mýtoch, ktoré sami vymysleli? Nie. Ježišove zázraky sú historickou skutočnosťou.
14 Božie svedectvo o Ježišovi ako o Mesiášovi išlo ešte ďalej. Prostredníctvom svätého ducha Boh zaistil, aby boli doklady Ježišovho mesiášstva zapísané a stali sa časťou najprekladanejšej a najrozšírenejšej knihy v celých dejinách.
Prečo Židia neprijali Ježiša?
15. a) Aké hojné sú Ježišove doklady, určujúce jeho totožnosť ako Mesiáša? b) Aké očakávania Židov viedli mnohých z nich k tomu, že odmietli Ježiša ako Mesiáša?
15 Tieto tri kategórie dokladov celkove zahŕňajú doslova stovky faktov, ktoré určujú totožnosť Ježiša ako Mesiáša. Nestačí to? Predstav si, že sa uchádzaš o vodičský preukaz alebo kreditnú kartu a je ti povedané, že tri doklady totožnosti nestačia — musíš ich priniesť stovky. Aké nerozumné! Biblia teda rozhodne viac než dostatočne určuje totožnosť Ježiša. Prečo však mnohí z Ježišovho vlastného národa popierali všetky tieto doklady o tom, že je Mesiášom? Pretože podklady — hoci sú pre pravú vieru dôležité — vieru nezaručujú. Je smutné, že mnoho ľudí verí tomu, čomu chce veriť, dokonca aj napriek množstvu podkladov. Keď išlo o Mesiáša, väčšina Židov mala veľmi konkrétne predstavy o tom, čo chcú. Chceli politického mesiáša, takého, ktorý ukončí rímsky útlak a navráti Izraelu slávu podobnú tej, akú mal v hmotnom ohľade za dní Šalamúna. Ako by teda mohli prijať tohto pokorného syna tesára, tohto Nazaretčana, ktorý neprejavoval záujem o politiku ani o bohatstvo? A najmä, ako mohol byť Mesiášom potom, čo trpel a potupne zomrel na mučeníckom kole?
16. Prečo museli Ježišovi nasledovníci upraviť svoje očakávania vzhľadom na Mesiáša?
16 Ježišova smrť otriasla jeho vlastnými učeníkmi. Po jeho slávnom vzkriesení očividne dúfali, že Ježiš ihneď ,obnoví kráľovstvo Izraelu‘. (Skutky 1:6) Neodmietli však Ježiša ako Mesiáša preto, že ich osobná nádej sa neuskutočnila. Prejavovali v neho vieru založenú na hojných podkladoch, ktoré mali, a ich porozumenie postupne rástlo; tajomstvá sa vyjasňovali. Pochopili, že za ten krátky čas, keď bol ako človek na zemi, Mesiáš nemohol naplniť všetky proroctvá, ktoré sa naňho vzťahovali. Veď jedno proroctvo hovorilo, ako pokorne prichádza na osliatku, zatiaľ čo iné hovorilo, ako prichádza v sláve na oblakoch! Ako mohli byť obidve pravdivé? Zrejme bude musieť prísť druhý raz. — Daniel 7:13; Zechariáš 9:9.
Prečo musel Mesiáš zomrieť
17. Ako objasnilo Danielovo proroctvo, že Mesiáš bude musieť zomrieť, a prečo mal zomrieť?
17 Okrem toho, mesiášske proroctvá objasnili, že Mesiáš musí zomrieť. Napríklad práve proroctvo, ktoré predpovedalo, kedy Mesiáš príde, predpovedalo v nasledujúcom verši: „Po tých šesťdesiatich dvoch týždňoch [ktoré nasledovali po siedmich týždňoch] bude Mesiáš odrezaný.“ (Daniel 9:26) Hebrejské slovo karath, použité tu pre výraz „odrezaný“, je používané aj pre rozsudok smrti pod mojžišovským Zákonom. Niet pochybností, že Mesiáš musel zomrieť. Prečo? Odpoveď nám dáva 24. verš: „aby [sa] skoncovalo s hriechom a aby sa vykonalo zmierenie za previnenie a aby bola uvedená spravodlivosť na neurčité časy“. Židia dobre vedeli, že len obeť, nejaká smrť, mohla vykonať zmierenie za previnenie. — 3. Mojžišova 17:11; porovnaj Hebrejom 9:22.
18. a) Ako ukazuje 53. kapitola Izaiáša, že Mesiáš musí trpieť a zomrieť? b) Aký zdanlivý paradox vyplynul z tohto proroctva?
18 V 53. kapitole Izaiáša sa hovorí o Mesiášovi ako o zvláštnom Služobníkovi Jehovu, ktorý bude musieť trpieť a zomrieť, aby prikryl hriechy iných. Piaty verš hovorí: „Bol však prebodávaný za náš priestupok, bol drvený za naše previnenia.“ To isté proroctvo nám potom hovorí, že tento Mesiáš musí zomrieť ako „obeť za vinu“, a odhaľuje, že Ten istý „predĺži svoje dni, a to, čo je Jehovovým potešením, sa v jeho ruke podarí“. (Verš 10) Nie je to paradox? Ako mohol Mesiáš zomrieť a potom „predĺžiť svoje dni“? Ako mohol byť obetovaný ako obeť a potom robiť „to, čo je Jehovovým potešením“? Naozaj, ako mohol zomrieť a zostať mŕtvy bez toho, že by naplnil tie najdôležitejšie proroctvá, ktoré sa na neho vzťahovali, najmä to, že bude vládnuť navždy ako Kráľ a prinesie pokoj a šťastie celému svetu? — Izaiáš 9:6, 7.
19. Ako Ježišovo vzkriesenie uviedlo do súladu zdanlivo odporujúce si proroctvá o Mesiášovi?
19 Tento zdanlivý paradox bol vyriešený jediným veľkolepým zázrakom. Ježiš bol vzkriesený. Stovky Židov s úprimným srdcom sa stali očitými svedkami tejto slávnej skutočnosti. (1. Korinťanom 15:6) Apoštol Pavol neskôr napísal: „Tento [Ježiš Kristus] natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy a posadil sa po Božej pravici a odvtedy čaká, dokiaľ mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnož pod nohy.” (Hebrejom 10:10, 12, 13) Áno, bolo to po Ježišovom vzkriesení k nebeskému životu a po období „čakania“, keď mal byť napokon dosadený na trón ako Kráľ a konať proti nepriateľom svojho Otca, Jehovu. V úlohe nebeského Kráľa Mesiáš Ježiš ovplyvňuje život každého teraz žijúceho človeka. Ako? Tým sa bude zaoberať náš nasledujúci článok.
[Poznámky pod čiarou]
a Keď Lukáš 3:23 hovorí: „Jozef, syn Héliho“, očividne to znamená „syn“ v zmysle „zať“, keďže Héli bol vlastným otcom Márie. — Hlbší pohľad na Písma, zväzok 1, strany 913–917, angl.
b Židovský historik Josephus pri uvádzaní vlastnej rodovej línie objasňuje, že takéto záznamy boli dostupné pred rokom 70 n. l. Tieto záznamy boli zrejme zničené spolu s mestom Jeruzalemom, čím sa stali všetky neskoršie nároky na mesiášstvo nedokázateľné.
c Pozri Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 387, angl.
d Jestvujú spoľahlivé podklady zo starovekých gréckych, babylonských a perzských zdrojov, ktoré ukazujú, že prvým vládnym rokom Artaxerxa bol rok 474 pred n. l. Pozri Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strany 614–616, 900, angl.
e V jednom takom proroctve predpovedal, že po ňom povstanú falošní mesiáši. (Matúš 24:23–26) Pozri predchádzajúci článok.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo treba skúmať podklady o tom, či je Ježiš sľúbeným Mesiášom?
◻ Ako podporuje Ježišov rodokmeň jeho mesiášstvo?
◻ Ako pomáhajú biblické proroctvá dokázať, že Ježiš bol Mesiášom?
◻ Akými spôsobmi Jehova osobne potvrdil Ježišovu totožnosť ako Mesiáša?
◻ Prečo tak veľa Židov odmietlo Ježiša ako Mesiáša a prečo boli tieto dôvody nesprávne?
[Obrázok na strane 12]
Každý z množstva Ježišových zázrakov poskytol ďalší dôkaz jeho mesiášstva