Piata kapitola
Ich viera prežila skúšku ohňom
1. Ako mnohí ľudia zmýšľajú o oddanosti Bohu a domovine?
MALA by byť tvoja oddanosť upriamená na Boha, alebo na krajinu, v ktorej žiješ? Mnohí by odpovedali: ‚Vzdávam poctu obidvom. Uctievam Boha tak, ako mi to určuje moje náboženstvo, a zároveň sľubujem vernosť svojej domovine.‘
2. Prečo bol kráľ Babylona náboženským aj politickým predstaviteľom?
2 Deliaca čiara medzi náboženskou oddanosťou a vlastenectvom by sa dnes mohla zdať nejasná, ale v starovekom Babylone fakticky neexistovala. Občianske záležitosti a posvätné veci boli také poprepletané, že niekedy sa nedali rozlíšiť. „V starovekom Babylone,“ píše profesor Charles F. Pfeiffer, „kráľ slúžil aj ako veľkňaz, aj ako civilný vládca. Predkladal obete a určoval náboženský život svojich poddaných.“
3. Čo ukazuje, že Nabuchodonozor bol hlboko nábožný človek?
3 Pouvažuj o kráľovi Nabuchodonozorovi. Samotné jeho meno znamená „Ó, Nebo, chráň dediča!“ Nebo bol babylonský boh múdrosti a poľnohospodárstva. Nabuchodonozor bol hlboko nábožný človek. Ako už bolo uvedené, postavil a skrášlil chrámy mnohých babylonských bohov a predovšetkým bol oddaný Mardukovi, ktorému pripisoval svoje vojenské víťazstvá.a Zdá sa tiež, že Nabuchodonozor sa pri zostavovaní svojich bojových plánov veľmi spoliehal na veštenie. — Ezechiel 21:18–23.
4. Opíš náboženského ducha Babylona.
4 Náboženský duch skutočne prenikal celým Babylonom. Mesto sa pýšilo viac než 50 chrámami, kde bolo uctievané veľké množstvo bohov a bohýň vrátane trojice, ktorú tvorili Anu (boh neba), Enlil (boh zeme, vzduchu a búrky) a Ea (boh nad vodami). Ďalšiu trojicu tvorili Sin (mesačný boh), Šamaš (slnečný boh) a Ištar (bohyňa plodnosti). V babylonskom uctievaní zohrávala významnú úlohu mágia, čarodejníctvo a astrológia.
5. Akú náročnú situáciu vytváralo náboženské prostredie Babylona pre židovských vyhnancov?
5 Žiť medzi ľuďmi, ktorí uctievali mnohých bohov, bolo pre židovských vyhnancov nesmierne náročné. Stáročia predtým Mojžiš varoval Izraelitov, že ak sa rozhodnú vzbúriť sa proti Najvyššiemu Zákonodarcovi, bude to mať hrozné následky. Mojžiš im povedal: „Jehova nechá teba a tvojho kráľa, ktorého si nad sebou dosadíš, pochodovať k národu, ktorý si nepoznal ani ty, ani tvoji predkovia; a tam budeš musieť slúžiť iným bohom z dreva a z kameňa.“ — 5. Mojžišova 28:15, 36.
6. Prečo bol život v Babylone zvlášť náročný pre Daniela, Chananjaha, Mišaela a Azariaha?
6 A práve v takej situácii sa Židia ocitli. Zachovávať si rýdzosť pred Jehovom bolo ťažké, najmä pre Daniela, Chananjaha, Mišaela a Azariaha. Títo štyria mladí Hebreji boli špeciálne vybratí, aby dostali školenie pre službu v štátnej správe. (Daniel 1:3–5) Spomeň si, že im boli dokonca pridelené babylonské mená — Baltazár, Sadrach, Mézach a Abednego — pravdepodobne s cieľom ovplyvniť ich, aby sa prispôsobili novému prostrediu.b Vzhľadom na to, aké vysoké postavenie mali títo muži, by akékoľvek odmietnutie uctievania bohov tej krajiny bolo v ich prípade nápadnou vecou — ba dokonca velezradou.
ZLATÁ SOCHA, KTORÁ PREDSTAVUJE HROZBU
7. a) Opíš sochu, ktorú postavil Nabuchodonozor. b) Aký účel mala táto socha?
7 Nabuchodonozor, zjavne v snahe posilniť jednotu svojej ríše, postavil zlatú sochu na nížine Dúra. Socha mala výšku 60 lakťov (27 metrov) a šírku 6 lakťov (2,7 metra).c Niektorí sa domnievajú, že to bol iba stĺp alebo obelisk. Mohol mať veľmi vysoký podstavec, na ktorom bola obrovská socha v ľudskej podobe, azda predstavujúca samotného Nabuchodonozora alebo boha Neba. Nech už to bolo akokoľvek, tento týčiaci sa monument bol symbolom Babylonskej ríše. Tak sa naň malo pozerať a mal byť ctený. — Daniel 3:1.
8. a) Kto bol pozvaný na zasvätenie sochy a čo sa od všetkých prítomných vyžadovalo? b) Aký bol trest za odmietnutie pokloniť sa pred sochou?
8 Preto Nabuchodonozor zariadil obrad zasvätenia. Zhromaždil svojich satrapov, prefektov, miestodržiteľov, radcov, pokladníkov, sudcov, policajných úradníkov a všetkých správcov správnych oblastí. Hlásateľ volal: „Hovorí sa vám, národy, národnostné skupiny a jazyky, že v čase, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, trojrohej harfy, strunového nástroja, gájd a hudobných nástrojov každého druhu, padnete a budete uctievať zlatý obraz, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor. A kto nepadne a nebude uctievať, bude v tom istom okamihu hodený do horiacej ohnivej pece.“ — Daniel 3:2–6.
9. Aký význam zrejme malo klaňanie sa pred sochou, ktorú postavil Nabuchodonozor?
9 Niektorí sa nazdávajú, že Nabuchodonozor tento obrad zariadil v snahe donútiť Židov, aby urobili kompromis vo svojom uctievaní Jehovu. Ale pravdepodobne to tak nebolo, lebo je zjavné, že na túto udalosť boli zavolaní iba vládni úradníci. Teda prítomní mali byť iba tí Židia, ktorí slúžili v nejakom vládnom postavení. Preto sa zdá, že klaňanie sa pred sochou bol obrad, ktorého cieľom bolo posilniť solidaritu vládnucej triedy. Učenec John F. Walvoord poznamenáva: „Taká prehliadka úradníkov bola na jednej strane uspokojivou demonštráciou moci Nabuchodonozorovej ríše a na druhej strane bola významná ako prejav uznania božstiev, ktoré sa podľa ich názoru zaslúžili o ich víťazstvá.“
JEHOVOVI SLUŽOBNÍCI ODMIETAJÚ UROBIŤ KOMPROMIS
10. Prečo pre Nežidov nebolo problémom vyhovieť Nabuchodonozorovmu príkazu?
10 Väčšine tých, čo sa zhromaždili pred Nabuchodonozorovou sochou, nebolo napriek ich oddanosti rôznym bohom patrónom nepríjemné uctievať tú sochu. „Títo všetci boli zvyknutí uctievať modly a uctievanie jedného boha im nebránilo vzdať poctu aj inému,“ vysvetľuje jeden biblický učenec a pokračuje: „Bolo to v zhode s prevládajúcimi názormi ctiteľov modiel, že existuje mnoho bohov... a že nie je nesprávne vzdať poctu bohu ktoréhokoľvek iného národa alebo inej krajiny.“
11. Prečo Sadrach, Mézach a Abednego odmietli pokloniť sa pred sochou?
11 Pre Židov to však bolo niečo iné. Ich Boh, Jehova, im prikázal: „Neurobíš si vyrezávaný obraz ani podobu niečoho, čo je hore v nebesiach alebo čo je dolu na zemi alebo čo je vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať, ani sa nedáš zviesť, aby si im slúžil, lebo ja, Jehova, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ (2. Mojžišova 20:4, 5) Preto keď začala hrať hudba a tí, ktorí sa tam zhromaždili, sa vrhli pred sochou na zem, traja mladí Hebreji — Sadrach, Mézach a Abednego — zostali stáť. — Daniel 3:7.
12. Z čoho obžalovali troch Hebrejov istí Chaldejci a prečo?
12 Skutočnosť, že traja hebrejskí úradníci odmietli uctievať sochu, niektorých Chaldejcov rozzúrila. Ihneď išli za kráľom a „obžalovali Židov“.d Nezaujímalo ich vysvetlenie. Títo žalobcovia chceli, aby Hebreji boli potrestaní za nelojálnosť a velezradu, a preto povedali: „Sú tu istí Židia, ktorých si ustanovil nad správou babylonskej správnej oblasti, Sadrach, Mézach a Abednego; títo telesne schopní muži nedbali na teba, ó, kráľu, neslúžia tvojim bohom a neuctievajú zlatý obraz, ktorý si postavil.“ — Daniel 3:8–12.
13, 14. Ako Nabuchodonozor zareagoval na to, ako sa zachoval Sadrach, Mézach a Abednego?
13 Ako len musel byť Nabuchodonozor sklamaný, že traja Hebreji neposlúchli jeho príkaz! Bolo jasné, že sa mu nepodarilo zmeniť Sadracha, Mézacha a Abednega na lojálnych zástancov Babylonskej ríše. Či ich nevzdelával v múdrosti Chaldejcov? Veď im dokonca zmenil mená! Ak si však Nabuchodonozor myslel, že veľkolepé vzdelávanie ich naučí novému spôsobu uctievania alebo že zmenou ich mien sa zmení ich identita, veľmi sa mýlil. Sadrach, Mézach a Abednego zostali lojálnymi služobníkmi Jehovu.
14 Kráľ Nabuchodonozor bol rozzúrený. Ihneď si zavolal Sadracha, Mézacha a Abednega a spýtal sa: „Je to skutočne tak, Sadrach, Mézach a Abednego, že neslúžite mojim bohom a neuctievate zlatý obraz, ktorý som postavil?“ Nabuchodonozor sa to pýtal nepochybne šokovaný a neschopný tomu uveriť. Napokon, iste uvažoval takto: ‚Ako by mohli traja muži so zdravým rozumom nedbať na taký jasný príkaz — navyše ak za jeho neuposlúchnutie hrozil taký tvrdý trest?‘ — Daniel 3:13, 14.
15, 16. Akú príležitosť Nabuchodonozor ešte poskytol trom Hebrejom?
15 Nabuchodonozor bol ochotný dať tým trom Hebrejom ďalšiu príležitosť. „A teraz, ak ste pripravení,“ povedal, „keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, trojrohej harfy, strunového nástroja a gájd a hudobných nástrojov každého druhu, padnete a budete uctievať obraz, ktorý som urobil, bude dobre. Ale keď nebudete uctievať, v tom istom okamihu budete hodení do horiacej ohnivej pece. A kto je ten boh, ktorý vás môže oslobodiť z mojich rúk?“ — Daniel 3:15.
16 Poučenie zo sochy zo sna (zaznamenaného v 2. kapitole Daniela) zjavne nezanechalo trvalý dojem v mysli a srdci Nabuchodonozora. Asi už zabudol na výrok, ktorý povedal Danielovi: „Váš Boh je... Boh bohov a Pán kráľov.“ (Daniel 2:47) Teraz sa zdalo, že Nabuchodonozor vyslovuje výzvu Jehovovi, keď hovorí, že ani on nedokáže týchto Hebrejov zachrániť pred trestom, ktorý ich čaká.
17. Ako Sadrach, Mézach a Abednego zareagovali na kráľovu ponuku?
17 Sadrach, Mézach a Abednego nemuseli o veci znovu uvažovať. Zareagovali ihneď: „Ó, Nabuchodonozor, v tomto ohľade nie je potrebné, aby sme ti odpovedali hoci len slovom. Ak to má byť, náš Boh, ktorému slúžime, je schopný nás oslobodiť. Oslobodí nás z horiacej ohnivej pece a z tvojej ruky, ó, kráľu. Ale ak nie, nech je ti známe, ó, kráľu, že tvojim bohom neslúžime a zlatý obraz, ktorý si postavil, uctievať nebudeme.“ — Daniel 3:16–18.
DO OHNIVEJ PECE!
18, 19. Čo sa stalo, keď boli traja Hebreji hodení do ohnivej pece?
18 Rozzúrený Nabuchodonozor prikázal, aby jeho služobníci rozpálili pec tak, aby bola sedemkrát horúcejšia ako obvykle. Potom prikázal „nejakým telesne schopným mužom plným životnej energie“, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednega a aby ich hodili do „horiacej ohnivej pece“. Kráľove príkazy boli splnené; traja Hebreji boli hodení do ohňa poviazaní a úplne oblečení — asi preto, aby rýchlejšie zhoreli. No tými, ktorých plamene usmrtili, boli práve sami Nabuchodonozorovi prisluhovači. — Daniel 3:19–22.
19 A dialo sa niečo neobyčajné. Hoci Sadrach, Mézach a Abednego boli uprostred ohnivej pece, plamene ich nestrávili. Predstav si Nabuchodonozorov úžas! Tí muži boli hodení do horiaceho ohňa — bezpečne poviazaní —, ale stále boli živí. Dokonca sa v tom ohni voľne prechádzali! Nabuchodonozor si však všimol ešte niečo. „Nehodili sme doprostred ohňa troch zviazaných telesne schopných mužov?“ spýtal sa svojich vysokých kráľovských úradníkov. „Áno, ó, kráľu,“ odpovedali. „Hľa,“ zvolal Nabuchodonozor, „vidím štyroch telesne schopných mužov, ako sa voľne prechádzajú uprostred ohňa, a nič im neubližuje, a ten štvrtý sa vzhľadom podobá synovi bohov.“ — Daniel 3:23–25.
20, 21. a) Čo si Nabuchodonozor všimol na Sadrachovi, Mézachovi a Abednegovi, keď vyšli z pece? b) Čo bol Nabuchodonozor nútený uznať?
20 Nabuchodonozor sa priblížil k dverám ohnivej pece. „Sadrach, Mézach a Abednego, sluhovia Najvyššieho Boha,“ zvolal, „vykročte a poďte sem!“ Traja Hebreji vyšli sprostred ohňa. Nepochybne všetci, ktorí boli očitými svedkami tohto zázraku — vrátane satrapov, prefektov, miestodržiteľov a vysokých úradníkov —, boli ohromení. Veď to vyzeralo, akoby títo traja mladí muži nikdy nevkročili do pece! Nenapáchli pachom ohňa a ani jeden vlas na ich hlave nebol spálený. — Daniel 3:26, 27.
21 Teraz bol kráľ Nabuchodonozor nútený uznať, že Jehova je Najvyšší Boh. „Nech je požehnaný Boh Sadrachov, Mézachov a Abednegov, ktorý poslal svojho anjela a oslobodil svojich sluhov, ktorí mu dôverovali a ktorí zmenili samotné slovo kráľa a vydali svoje telá, lebo nechceli slúžiť a nechceli uctievať žiadneho iného boha okrem svojho vlastného Boha,“ vyhlásil Nabuchodonozor. Potom tento kráľ dodal prísnu výstrahu: „Vydávam nariadenie, že ktorýkoľvek národ, národnostná skupina alebo jazyk, ktorý povie niečo nesprávne proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednegovmu, má byť rozsekaný na kusy a jeho dom má byť obrátený na verejný záchod, keďže naozaj nejestvuje žiaden iný boh, ktorý je schopný oslobodzovať ako tento.“ A títo traja Hebreji mali opäť kráľovu priazeň a ‚dobre sa im darilo v babylonskej správnej oblasti‘. — Daniel 3:28–30.
VIERA A SKÚŠKA OHŇOM V SÚČASNOSTI
22. Ako sa Jehovovi služobníci v dnešnej dobe stretávajú s podobnými okolnosťami, v akých boli Sadrach, Mézach a Abednego?
22 Jehovovi ctitelia dnes sa stretávajú s podobnými okolnosťami, v akých boli Sadrach, Mézach a Abednego. Pravda, členovia Božieho ľudu nemusia byť vyhnancami v doslovnom zmysle. Ježiš však povedal, že jeho nasledovníci nebudú „časťou sveta“. (Ján 17:14) Sú „cudzincami“ v tom zmysle, že si neosvojujú nebiblické zvyky, postoje a praktiky ľudí, ktorí sú okolo nich. Ako napísal apoštol Pavol, kresťania sa majú ‚prestať utvárať podľa tohto systému vecí‘. — Rimanom 12:2.
23. Ako títo traja Hebreji prejavili pevný postoj a ako sa môžu kresťania dnes riadiť ich príkladom?
23 Traja Hebreji nepripustili, aby boli utváraní podľa babylonského systému. Nerozkolísalo ich ani dôkladné vyučovanie v chaldejskej múdrosti. Ich postoj vo veci uctievania sa nedal zmeniť žiadnym vyjednávaním a ich oddanosť patrila Jehovovi. Kresťania dnes musia byť rovnako pevní. Nemusia sa hanbiť za to, že sú iní ako ľudia vo svete. „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť.“ (1. Jána 2:17) Preto by bolo pochabé a márne prispôsobovať sa tomuto zomierajúcemu systému vecí.
24. V čom je postoj pravých kresťanov rovnaký ako postoj troch Hebrejov?
24 Kresťania musia byť na stráži pred každou formou modlárstva vrátane jeho menej nápadných foriem.e (1. Jána 5:21) Sadrach, Mézach a Abednego poslušne a úctivo stáli pred zlatou sochou, ale uvedomovali si, že pokloniť sa pred ňou je viac než iba gesto úcty. Bol to akt uctievania a účasť na ňom by vyvolala Jehovov hnev. (5. Mojžišova 5:8–10) John F. Walvoord píše: „Bolo to vlastne zdravenie zástavy, i keď vzhľadom na vzájomné prepojenie náboženskej a národnej lojálnosti to mohlo mať aj náboženský význam.“ Praví kresťania dnes zaujímajú rovnako pevný postoj voči modlárstvu.
25. Aké poučenie si si vzal zo životného príbehu Sadracha, Mézacha a Abednega?
25 Biblická správa o Sadrachovi, Mézachovi a Abednegovi poskytuje vynikajúci názorný príklad pre všetkých, ktorí sú odhodlaní prejavovať výlučnú oddanosť Jehovovi. Apoštol Pavol mal zjavne na mysli týchto troch Hebrejov, keď hovoril o mnohých, ktorí prejavovali vieru, a keď zahrnul medzi nich tých, ktorí „uhášali silu ohňa“. (Hebrejom 11:33, 34) Jehova odmení všetkých, ktorí napodobňujú takúto vieru. Traja Hebreji boli z ohnivej pece vyslobodení, ale môžeme si byť istí aj tým, že všetkých lojálnych služobníkov, ktorí si zachovávali rýdzosť a stratili život, Jehova vzkriesi a požehná ich večným životom. V každom prípade Jehova „chráni duše svojich verne oddaných; z ruky zlých ich oslobodzuje“. — Žalm 97:10.
[Poznámky pod čiarou]
a Niektorí sú presvedčení, že Marduk, ktorý bol považovaný za zakladateľa Babylonskej ríše, predstavuje Nimróda vyhláseného za boha. Nemožno to však tvrdiť s istotou.
b „Baltazár“ znamená „Chráň život kráľa“. „Sadrach“ môže znamenať „Príkaz Akua“, sumerského mesačného boha. „Mézach“ možno súvisí s jedným sumerským bohom a „Abednego“ znamená „Služobník Nega“ čiže Neba.
c Vzhľadom na obrovskú veľkosť sochy sa niektorí biblickí učenci domnievajú, že bola vyhotovená z dreva a potom pokrytá zlatom.
d Aramejský výraz preložený ako „obžalovali“ znamená ‚jesť kusy‘ človeka — akoby požuvať ho ohováraním.
e Biblia napríklad spája s modlárstvom nenásytnosť a žiadostivosť. — Filipanom 3:18, 19; Kolosanom 3:5.
ČO SI ZISTIL?
• Prečo Sadrach, Mézach a Abednego odmietli pokloniť sa pred sochou, ktorú postavil Nabuchodonozor?
• Aká bola Nabuchodonozorova reakcia na postoj, aký zaujali traja Hebreji?
• Ako Jehova odmenil týchto troch Hebrejov za ich vieru?
• Čo si sa naučil, keď si venoval pozornosť životnému príbehu Sadracha, Mézacha a Abednega?
[Celostránkový obrázok na strane 68]
[Obrázky na strane 70]
1. Chrámová veža (zikkurat) v Babylone
2. Mardukov chrám
3. Bronzová plaketa zobrazujúca bohov Marduka (vľavo) a Neba (vpravo) stojacich na drakoch
4. Medailónik Nabuchodonozora, ktorý sa preslávil svojimi stavebnými dielami
[Celostránkový obrázok na strane 76]
[Celostránkový obrázok na strane 78]