Jehova nenávidí zradné konanie
‚Nekonajte zradne jeden s druhým.‘ — MALACHIÁŠ 2:10.
1. Čo od nás Boh vyžaduje, ak chceme získať večný život?
RÁD by si žil večne? Ak veríš nádeji, ktorú sľubuje Biblia, pravdepodobne povieš: ‚Samozrejme.‘ No ak chceš, aby ťa Boh obdaril nekonečným životom v novom svete, musíš spĺňať jeho požiadavky. (Kazateľ 12:13; Ján 17:3) Je nerozumné očakávať také niečo od nedokonalých ľudí? Nie, lebo Jehova nám predkladá toto povzbudzujúce vyhlásenie: „Našiel [som] potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti, a v poznaní Boha skôr ako v úplných zápalných obetiach.“ (Hozeáš 6:6) Preto Božie požiadavky ľudia môžu spĺňať, aj keď majú sklon robiť chyby.
2. Ako mnohí Izraeliti konali zradne voči Jehovovi?
2 Ale nie všetci chcú konať Jehovovu vôľu. Hozeáš odhaľuje, že ani mnohí Izraeliti ju nechceli konať. Ako národ súhlasili s uzavretím zmluvy, teda dohody, že budú poslúchať Božie zákony. (2. Mojžišova 24:1–8) Zakrátko však „prestupovali zmluvu“ porušovaním Božích zákonov. Preto Jehova povedal, že títo Izraeliti s ním ‚zaobchádzali zradne‘. (Hozeáš 6:7) Rovnako konajú mnohí ľudia dodnes. No Jehova nenávidí zradné konanie, či ide o zradné konanie voči nemu, alebo voči tým, ktorí ho milujú a slúžia mu.
3. Čo budeme rozoberať pri tomto štúdiu?
3 Hozeáš nebol jediný prorok, ktorý zdôrazňoval Boží názor na zradné konanie — názor, ktorý musíme prijať, ak sa chceme tešiť zo šťastného života. V predchádzajúcom článku sme úvahou o prvej kapitole Malachiáša začali rozbor veľkej časti Malachiášovho prorockého posolstva. Teraz obráťme pozornosť na druhú kapitolu tejto knihy a pozrime sa, čo nám hovorí o Božom názore na zradné konanie. Hoci Malachiáš sa zaoberal situáciou, ktorá prevládala medzi Božím ľudom niekoľko desaťročí po návrate zo zajatia v Babylone, druhá kapitola jeho knihy má skutočný význam aj pre nás dnes.
Kňazi hodní odsúdenia
4. Aké varovanie predkladá Jehova kňazom?
4 Druhá kapitola sa začína Jehovovým odsúdením židovských kňazov za to, že odbočili z Božích spravodlivých ciest. V prípade, že by si kňazi nevzali jeho rady k srdcu a nenapravili svoje konanie, mali s istotou očakávať vážne následky. Všimni si prvé dva verše: „‚Toto prikázanie je pre vás, ó, kňazi. Ak nebudete počúvať a ak si nevezmete k srdcu, aby ste vzdávali slávu môjmu menu,‘ povedal Jehova vojsk, ‚aj ja na vás pošlem prekliatie a ja prekľajem vaše požehnanie.‘“ Keby boli kňazi vyučovali ľud Božím zákonom a sami tieto zákony dodržiavali, boli by požehnaní. Ale keďže nedbali na Božiu vôľu, príde na nich namiesto toho prekliatie, teda zlorečenie. Aj požehnania, ktoré vyslovili kňazi, sa ukážu ako prekliatie.
5, 6. a) Prečo boli kňazi zvlášť hodní odsúdenia? b) Ako Jehova vyjadruje, že opovrhuje týmito kňazmi?
5 Prečo boli kňazi zvlášť hodní odsúdenia? Siedmy verš jasne poukazuje na dôvod: „Pery kňaza by mali uchovávať poznanie a z jeho úst by ľudia mali hľadať zákon; lebo je poslom Jehovu vojsk.“ V Božích zákonoch, ktoré boli dané Izraelu vyše tisíc rokov predtým prostredníctvom Mojžiša, bolo uvedené, že kňazi majú povinnosť ‚vyučovať synov Izraela všetkým predpisom, ktoré im hovoril Jehova‘. (3. Mojžišova 10:11) Žiaľ, pisateľ 2. Paralipomenon 15:3 neskôr podal správu: „Bolo mnoho dní, keď bol Izrael bez pravého Boha a bez vyučujúceho kňaza a bez Zákona.“
6 Za Malachiáša, v piatom storočí pred n. l., bola situácia medzi kňazmi rovnaká. Nevyučovali ľud Božiemu Zákonu. Preto Boh oprávnene volal týchto kňazov na zodpovednosť. Všimni si silné slová, ktoré Jehova vyslovuje proti nim. Malachiáš 2:3 uvádza: „Po tvárach vám rozmetám hnoj, hnoj vašich sviatkov.“ Aké pokarhanie! Výkaly obetných zvierat sa mali vyniesť za tábor a spáliť. (3. Mojžišova 16:27) Preto keď im Jehova hovorí, že tento hnoj im bude rozmetaný po tvárach, jasne ukazuje, že opovrhuje ich obeťami i všetkými, ktorí ich predkladajú, a zavrhuje ich.
7. Prečo sa Jehova hneval na učiteľov Zákona?
7 Stáročia pred Malachiášom Jehova poveril Lévitov, aby sa starali o svätostánok a neskôr o chrám a vykonávali posvätnú službu. Boli učiteľmi v izraelskom národe. Keby si boli túto úlohu plnili, pre nich i pre národ by to bolo znamenalo život a pokoj. (4. Mojžišova 3:5–8) Ale Léviti stratili bázeň pred Bohom, ktorú spočiatku mali. Preto im Jehova povedal: „Vy ste odbočili z cesty. Spôsobili ste, že sa mnohí potkli v zákone. Skazili ste Léviho zmluvu... nedržali [ste sa] mojich ciest.“ (Malachiáš 2:8, 9) Tým, že kňazi nevyučovali pravdu a dávali zlý príklad, zviedli mnohých Izraelitov, a preto sa Jehova na nich oprávnene hneval.
Držať sa Božích noriem
8. Je prehnané očakávať od ľudí, že sa budú držať Božích noriem? Vysvetli to.
8 Nemyslime si, že títo kňazi si zaslúžili súcit a že im malo byť odpustené, lebo to boli iba nedokonalí ľudia, a teda nik od nich nemal očakávať, že budú schopní držať sa Božích noriem. Skutočnosť je taká, že ľudia môžu dodržiavať Božie prikázania, pretože Jehova od nás neočakáva to, čo nedokážeme. Niektorí vtedajší kňazi sa možno držali Božích noriem. Jeden sa ich neskôr nepochybne držal — Ježiš, veľký „veľkňaz“. (Hebrejom 3:1) O ňom možno pravdivo povedať: „V jeho ústach bol zákon pravdy a na jeho perách sa nenašla nespravodlivosť. Chodil so mnou v pokoji a v priamosti, a mnoho bolo tých, ktorých odvrátil späť od previnenia.“ — Malachiáš 2:6.
9. Kto verne predkladá pravdu v našich dňoch?
9 Podobne Kristovi pomazaní bratia, ktorí majú nebeskú nádej, už vyše storočia slúžia ako „sväté kňazstvo, aby... prinášali duchovné obete prijateľné Bohu“. (1. Petra 2:5) Ujímajú sa vedenia v predkladaní biblických právd druhým. Či si zo skúsenosti pri spoznávaní právd, ktoré vyučujú, nezistil, že v ich ústach je zákon pravdy? Mnohým pomohli odvrátiť sa od náboženských omylov, vďaka čomu dnes milióny ľudí na celom svete poznajú biblické pravdy a majú nádej na večný život. Tí majú teraz výsadu vyučovať zákon pravdy ďalšie milióny ľudí. — Ján 10:16; Zjavenie 7:9.
Dôvod na obozretnosť
10. Prečo máme dôvod byť obozretní?
10 No máme dôvod byť obozretní. Mohlo by nám uniknúť poučenie obsiahnuté v Malachiášovi 2:1–9. Dávame si my osobne pozor, aby sa na našich perách nenašla nespravodlivosť? Môžu napríklad členovia našej rodiny skutočne dôverovať tomu, čo hovoríme? Môžu nám dôverovať naši duchovní bratia a sestry v zbore? Bolo by veľmi ľahké vypestovať si zvyk formulovať slová tak, že by boli z formálnej stránky presné, ale predsa by nimi človek zavádzal. Alebo by niekto mohol zveličiť alebo zatajiť detaily pri nejakej obchodnej záležitosti. Vari by to Jehova nevidel? A keby sme tak konali, prijímal by obete chvály z našich pier?
11. Kto zvlášť musí byť obozretný?
11 Pre tých, ktorí dnes majú výsadu vyučovať Božie Slovo v zboroch, by mal byť Malachiáš 2:7 varovaním. Hovorí, že ich pery „by mali uchovávať poznanie a z [ich] úst by ľudia mali hľadať zákon“. Títo učitelia majú vážnu zodpovednosť, lebo Jakub 3:1 ukazuje, že budú „prísnejšie súdení“. Hoci by mali vyučovať energicky a nadšene, ich vyučovanie musí byť pevne založené na Božom písanom Slove a na pokynoch, ktoré prichádzajú prostredníctvom Jehovovej organizácie. Len tak budú „dostatočne spôsobilí vyučovať iných“. Preto dostávajú radu: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ — 2. Timotejovi 2:2, 15.
12. V akom ohľade musia byť opatrní tí, ktorí vyučujú?
12 Ak by sme si nedávali pozor, mohli by sme byť v pokušení zahrnúť do nášho vyučovania aj to, čomu my osobne dávame prednosť alebo čo si myslíme. V tomto ohľade je zvlášť v nebezpečí ten, kto má sklon spoliehať sa na vlastný úsudok, a to aj vtedy, keď je jeho úsudok v rozpore s tým, čo učí Jehovova organizácia. Ale 2. kapitola Malachiáša ukazuje, že od učiteľov v zbore sa očakáva, že sa budú pridŕžať poznania od Boha, a nie osobných názorov, ktoré by mohli priviesť ovce k potknutiu. Ježiš povedal: „Kto... privádza k potknutiu jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, pre toho je užitočnejšie, keď mu zavesia na krk mlynský kameň, akým otáča osol, a potopia ho do šíreho, otvoreného mora.“ — Matúš 18:6.
Manželstvo s neveriacim
13, 14. Na aký spôsob zradného konania poukázal Malachiáš?
13 Od 10. verša poukazuje 2. kapitola Malachiáša na zradné konanie ešte otvorenejšie. Malachiáš sa zameriava na dva súvisiace spôsoby konania, v spojitosti s ktorými opakovane používa slovo „zradne“. Najprv si všimni otázky, ktorými Malachiáš uvádza svoje rady: „Či nemáme všetci jedného otca? Nie je to jeden Boh, ktorý nás stvoril? Prečo konáme zradne jeden s druhým tým, že znesväcujeme zmluvu svojich predkov?“ Potom 11. verš dodáva, že zradné konanie Izraela sa rovná znesväcovaniu ‚Jehovovej svätosti‘. Čo také vážne Izraeliti robili? Tento verš konkretizuje jeden spôsob nesprávneho konania: ‚Vzali si do vlastníctva dcéru cudzozemského boha ako nevestu.‘
14 Inými slovami, niektorí Izraeliti, ktorí patrili do národa zasväteného Jehovovi, uzavreli manželstvo s niekým, kto Jehovu neuctieval. Kontext nám pomáha pochopiť, prečo to bolo také vážne. Desiaty verš hovorí, že mali jedného spoločného otca. Tým otcom sa nemyslí Jakob (ktorý dostal neskôr meno Izrael) ani Abrahám a ani Adam. Z Malachiáša 1:6 vidno, že tým „jedným otcom“ bol Jehova. Medzi Jehovom a Izraelitmi bol vzťah založený na zmluve uzavretej s ich predkami. Jeden zo zákonov tejto zmluvy znel: „Nespriazniš sa s nimi sobášom. Svoju dcéru nedáš jeho synovi a jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna.“ — 5. Mojžišova 7:3.
15. a) Ako sa niektorí azda snažia ospravedlňovať manželstvo s neveriacim? b) Ako sa Jehova vyjadruje k otázke manželstva?
15 Niektorí dnes možno argumentujú: ‚Človek, ktorý ma priťahuje, je veľmi milý. Časom zaiste prijme pravé uctievanie.‘ Také uvažovanie len potvrdzuje pravdivosť inšpirovaného upozornenia: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie.“ (Jeremiáš 17:9) Boží názor na uzavretie manželstva s neveriacim je vyjadrený v Malachiášovi 2:12: „Jehova odreže... každého, kto to robí.“ Preto sú kresťania nabádaní, aby vstupovali do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39) V kresťanskom usporiadaní nie je veriaci ‚odrezaný‘ za to, že uzavrie manželstvo s neveriacim. Ale ak neveriaci zostane neveriacim, čo sa s ním stane, keď Boh zanedlho ukončí tento systém vecí? — Žalm 37:37, 38.
Zlé zaobchádzanie s manželským partnerom
16, 17. Akého zradného konania sa niektorí dopúšťali?
16 Malachiáš ďalej rozoberá druhý spôsob nesprávneho konania: zlé zaobchádzanie s manželským partnerom, a to najmä nespravodlivým rozvodom. Druhá kapitola 14. verš uvádza: „Jehova sám svedčí medzi tebou a manželkou tvojej mladosti, s ktorou si ty zaobchádzal zradne, hoci je tvojou partnerkou a manželkou tvojej zmluvy.“ Pre zradné zaobchádzanie židovských mužov s manželkami sa Jehovov oltár ‚pokryl slzami‘. (Malachiáš 2:13) Títo muži sa rozvádzali z nezákonných dôvodov a neprávom opúšťali manželku svojej mladosti možno preto, aby sa oženili s mladšou ženou alebo s pohankou. A skazení kňazi to dovoľovali! No Malachiáš 2:16 vyhlasuje: „‚On nenávidí rozvod,‘ povedal Jehova, Boh Izraela.“ Neskôr Ježiš ukázal, že jediným dôvodom na rozvod, po ktorom nevinný partner môže znovu uzavrieť manželstvo, je nemravnosť. — Matúš 19:9.
17 Zamysli sa nad Malachiášovými slovami a všimni si, ako pôsobia na srdce a snažia sa podnietiť prirodzenú láskavosť. Malachiáš používa slová ‚tvoja partnerka a manželka tvojej zmluvy‘. Každý muž, ktorého sa to týkalo, sa predtým oženil so spoluctiteľkou, Izraelitkou, ktorú si zvolil za milovanú spoločníčku, celoživotnú partnerku. Hoci toto manželstvo uzavrel pravdepodobne v čase, keď boli obaja ešte mladí, plynutím času ani nástupom starnutia sa platnosť tejto uzavretej zmluvy, teda manželského sľubu, neskončila.
18. V akých ohľadoch platí Malachiášova rada v súvislosti so zradným konaním aj dnes?
18 Rada v tejto oblasti platí rovnako aj dnes. Je smutné, že niektorí nedbajú na Boží pokyn vstupovať do manželstva iba v Pánovi. A rovnako smutné je, že niektorí prestali pracovať na udržiavaní silného manželského puta. Namiesto toho ospravedlňujú sami seba a uchyľujú sa ku konaniu, ktoré Boh nenávidí, keď sa z nebiblického dôvodu rozvádzajú, aby mohli uzavrieť manželstvo s niekým iným. Takým konaním ‚unavujú Jehovu‘. Tí, ktorí v Malachiášových dňoch ignorovali Božie rady, si dokonca opovážlivo mysleli, že tieto Jehovove názory sú neoprávnené. V podstate hovorili: „Kde je Boh práva?“ Aké zvrátené uvažovanie! Nepadnime do rovnakej pasce. — Malachiáš 2:17.
19. Ako môžu manželia a manželky získať Božieho ducha?
19 Ako ukazuje Malachiáš, je chvályhodné, že niektorí manželia nezaobchádzali so svojimi manželkami zradne. ‚Mali, čo zostávalo z Božieho svätého ducha.‘ (15. verš) Našťastie v Božej organizácii je dnes veľa takých mužov, ktorí ‚svojim manželkám preukazujú česť‘. (1. Petra 3:7) Nezaobchádzajú s nimi hrubo, a to ani fyzicky, ani slovne, nevyžadujú od nich zvrhlé sexuálne praktiky a nezneucťujú ich flirtovaním s inými ženami či pozeraním pornografie. Jehovova organizácia je požehnaná aj tým, že je v nej množstvo verných kresťanských manželiek, ktoré sú lojálne Bohu i jeho zákonom. Všetci takíto muži a ženy vedia, čo Boh nenávidí, a svoje myslenie i konanie uvádzajú do súladu s tým. Buďme takí aj naďalej, ‚poslúchajme Boha ako vládcu‘ a získame požehnanie v podobe jeho svätého ducha. — Skutky 5:29.
20. Aký čas, ktorý sa dotkne celého ľudstva, sa blíži?
20 Čoskoro Jehova privedie celý tento svet na súd. Každý sa bude musieť pred ním zodpovedať za svoje názory a konanie. „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ (Rimanom 14:12) Preto nás v tomto ohľade zrejme zaujíma: Kto prežije Jehovov deň? Touto témou sa bude zaoberať tretí, záverečný článok tejto série.
Vieš vysvetliť?
• Z akého základného dôvodu Jehova odsúdil kňazov v Izraeli?
• Prečo Božie normy nie sú pre ľudí nedosiahnuteľné?
• Prečo by sme si dnes pri vyučovaní druhých mali dávať pozor?
• Aké dva spôsoby konania Jehova zvlášť odsúdil?
[Obrázok na strane 15]
V Malachiášových dňoch boli kňazi odsúdení za to, že sa nedržali Jehovových ciest
[Obrázok na strane 16]
Musíme si dávať pozor, aby sme vyučovali Jehovove cesty, nie presadzovali to, čomu my osobne dávame prednosť
[Obrázky na strane 18]
Jehova odsúdil Izraelitov, ktorí sa rozviedli so svojou manželkou z ľahkovážnych dôvodov a oženili sa s pohankou
[Obrázok na strane 18]
Kresťania dnes rešpektujú manželský sľub