Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z kníh Joel a Ámos
JEDINÉ, čo tento prorok o sebe hovorí, je, že je ‚Joel, syn Petuela‘. (Joel 1:1) V knihe, ktorá nesie jeho meno, hovorí tak málo o iných veciach než o svojom posolstve, že dokonca aj čas jeho prorokovania možno iba odhadovať — okolo roku 820 pred n. l., deväť rokov po tom, čo sa Uzzijah stal kráľom nad Judskom. Prečo Joel hovorí o sebe tak málo? Dôvodom je pravdepodobne to, že chce zdôrazniť posolstvo, nie posla.
V dňoch Uzzijaha je za proroka poverený aj Ámos z Judska, ktorý bol „pastierom a narezávačom fíg sykomôr“. (Ámos 7:14) Na rozdiel od Joela, ktorý prorokuje v Judsku, Ámos je poslaný do severného desaťkmeňového izraelského kráľovstva. Ámosova kniha, ktorá bola dokončená okolo roku 804 pred n. l., po návrate tohto proroka do Judska, je napísaná jednoduchým, no farbistým jazykom.
„BEDA TOMU DŇU“ — PREČO?
Invázia húseníc, kobyliek a švábov — to je to, čo Joel vidí vo videní. Títo útočníci sú opísaní ako „ľud početný a mocný“ a ako „silní muži“. (Joel 1:4; 2:2–7) „Beda tomu dňu,“ vzdychá Joel, „lebo Jehovov deň je blízko, a príde ako plienenie od Všemohúceho!“ (Joel 1:15) Obyvateľom Siona Jehova radí: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom.“ Ak to urobia, Jehova „prejaví svojmu ľudu súcit“ a vzdiali „severana“ — čiže útok tohto hmyzu. No ešte pred príchodom svojho veľkého dňa Jehova ‚vyleje svojho ducha na telo každého druhu‘ a ‚dá predzvesti na nebesiach a na zemi‘. — Joel 2:12, 18–20, 28–31.
Národy sú vyzvané: „Prekujte pluhy na meče a záhradnícke nožnice na kopije“ a pripravte sa na vojnu. Dostávajú príkaz, nech „prídu do Jehošafatovej nížiny“, kde bude nad nimi vykonaný súd a budú zničené. „Ale Júda, ten bude obývaný na neurčitý čas.“ — Joel 3:10, 12, 20.
Odpovede na biblické otázky:
1:15; 2:1, 11, 31; 3:14 — Čo je „Jehovov deň“? Jehovov deň je čas vykonania Jehovovho rozsudku nad jeho nepriateľmi, čo povedie k ich zničeniu, no zároveň k záchrane Jehovových pravých ctiteľov. Taký deň prišiel napríklad na staroveký Babylon v roku 539 pred n. l., keď ho dobyli Médi a Peržania. (Izaiáš 13:1, 6) Teraz sa blíži ďalší „Jehovov deň“, keď Jehova vykoná svoj božský rozsudok nad „Veľkým Babylonom“ — celosvetovou ríšou falošného náboženstva. — Zjavenie 18:1–4, 21.
2:1–10, 28 — Ako sa splnilo proroctvo o tejto invázii hmyzu? V Biblii nenachádzame žiadny záznam o invázii hmyzu do krajiny Kanaan v takom rozsahu, ako je to opísané v knihe Joel. Útok, ktorý opisuje Joel, je preto zjavne obrazný a prorocky poukazuje na rok 33 n. l., keď Jehova začal vylievať svojho ducha na raných nasledovníkov Krista a oni začali zvestovať posolstvo, ktoré dráždilo falošných náboženských vodcov. (Skutky 2:1, 14–21; 5:27–33) My dnes máme výsadu zúčastňovať sa na podobnom diele.
2:32 — Čo znamená ‚vzývať Jehovovo meno‘? Vzývať Božie meno znamená poznať toto meno, hlboko si ho vážiť a tiež spoliehať sa na nositeľa tohto mena a dôverovať mu. — Rimanom 10:13, 14.
3:14 — Čo je ‚nížina rozhodnutia‘? Je to symbolické miesto vykonania Božieho rozsudku. V dňoch judského kráľa Jehošafata, ktorého meno znamená „Jehova je sudca“, Boh vyslobodil Júdu z rúk okolitých národov, keď uvrhol do zmätku ich vojská. Preto je toto miesto označené aj ako ‚Jehošafatova nížina‘. (Joel 3:2, 12) V dnešných dňoch predstavuje symbolické miesto, na ktorom budú národy rozdrvené ako hrozno vo vínnom lise. — Zjavenie 19:15.
Poučenie pre nás:
1:13, 14 Na záchranu je nevyhnutné pravé pokánie a uznanie toho, že Jehova je pravý Boh.
2:12, 13 Pravé pokánie vychádza zo srdca. Patrí k nemu ‚roztrhnúť svoje srdce‘, niečo, čo sa deje vnútri, a nie navonok ‚roztrhnúť svoje odevy‘.
2:28–32 Iba ten, „kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne“, keď príde ‚veľký a bázeň vzbudzujúci Jehovov deň‘. Akí vďační môžeme byť, že Jehova vylieva svojho ducha na telo každého druhu a že tak mladí, ako aj starí, muži, ako aj ženy sa zúčastňujú na diele prorokovania, čiže ohlasovania ‚vznešených Božích vecí‘! (Skutky 2:11) Nemali by sme byť bohatí v „svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti“, keď vidíme, ako sa približuje Jehovov deň? — 2. Petra 3:10–12.
3:4–8, 19 Joel prorokoval, že národy obklopujúce Judsko budú skladať účty za to, že zle zaobchádzali s Božím vyvoleným ľudom. Tieto prorocké slová sa naplnili, keď pevninskú časť mesta Týrus zničil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Neskôr, keď ostrovná časť mesta padla rukou Alexandra Veľkého, tisíce vojakov a významných ľudí tohto mesta bolo zabitých a 30 000 jeho obyvateľov bolo predaných do otroctva. Filištínci zakúsili podobné zaobchádzanie z rúk Alexandra a jeho nástupcov. V štvrtom storočí pred n. l. bol Edom už opustený. (Malachiáš 1:3) Tieto splnené proroctvá posilňujú našu vieru v Jehovu ako Toho, ktorý spĺňa svoje sľuby. Ukazujú tiež, ako bude Jehova zaobchádzať s národmi, ktoré prenasledujú jeho ctiteľov dnes.
3:16–21 „Nebo a zem sa budú kymácať“ a na národoch budú vykonané Jehovove nepriaznivé rozsudky. „Ale Jehova bude útočišťom pre svoj ľud“ a obdarí ho životom v rajských podmienkach. Nemali by sme byť pevne rozhodnutí zostať blízko pri Jehovovi, keď sa približuje deň vykonania rozsudku nad týmto zlým svetom?
„PRIPRAV SA, ABY SI SA STRETOL SO SVOJÍM BOHOM“
Ámos má posolstvo pre nepriateľské národy obklopujúce Izrael i pre Júdu a Izrael. Sýriu, Filištiu, Týrus, Edom a Moáb čaká zničenie pre ich kruté zaobchádzanie s Božím ľudom. Ale zničeniu neuniknú ani obyvatelia Judska, „pretože zavrhli Jehovov zákon“. (Ámos 2:4) A čo desaťkmeňové kráľovstvo Izraela? K jeho hriechom patrí chamtivé utláčanie chudobných, nemravnosť a neúctivé zaobchádzanie s Božími prorokmi. Ámos varuje, že Jehova bude „účtovať aj s oltármi v Bételi“ a že ‚zrazí zimný dom spolu s letným domom‘. — Ámos 3:14, 15.
Modlárski Izraeliti napriek rôznym trestom, ktoré už dostali, zostávajú tvrdošijní. Ámos Izraelu hovorí: „Priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom.“ (Ámos 4:12) Pre Izraelitov bude Jehovov deň znamenať, že pôjdu „do vyhnanstva až za Damašek“, teda do Asýrie. (Ámos 5:27) Ámos čelí odporu istého kňaza z Bételu, no nedá sa tým zastrašiť. „Prišiel koniec môjho ľudu Izraela,“ hovorí Jehova Ámosovi. „Už ich ďalej nebudem ospravedlňovať.“ (Ámos 8:2) Ani šeol, ani vysoké vrchy ich nedokážu ochrániť pred Božími rozsudkami. (Ámos 9:2, 3) Napriek tomu je tu aj sľub o obnove. „Ja zhromaždím zajatcov zo svojho izraelského ľudu,“ hovorí Jehova, „a vybudujú opustené mestá a budú ich obývať, a vysadia vinice a budú z nich piť víno, a založia záhrady a budú z nich jesť ovocie.‘“ — Ámos 9:14.
Odpovede na biblické otázky:
4:1 — Koho znázorňujú „bázanské kravy“? Náhorná plošina v Bázane, oblasť východne od Galilejského mora, bola známa vynikajúcim chovom zvierat vrátane kráv. Prispievali k tomu bohaté pastviny v tejto oblasti. Ámos pripodobňuje samárske ženy, ktoré milovali luxus, k bázanským kravám. Tieto ženy nepochybne robili nátlak na ‚svojich pánov‘, čiže manželov, aby podvádzali ponížených, a tak uspokojovali ich záľubu v bohatstve.
4:6 — Čo sa myslí výrazom ‚čistota zubov‘? Keďže toto slovné spojenie je použité paralelne so spojením „nedostatok chleba“, môže sa vzťahovať na čas hladu, keď zuby zostávajú čisté preto, že niet jedla.
5:5 — V akom zmysle Izrael ‚nemal hľadať Bétel‘? Jeroboám zaviedol v Bételi uctievanie teľaťa. Odvtedy bolo toto mesto strediskom falošného uctievania. Aj Gilgal a Bér-šeba zjavne boli miestami odpadlíckeho uctievania. Ak Izraeliti chceli uniknúť predpovedanej pohrome, bolo potrebné, aby prestali podnikať náboženské púte na tieto miesta a aby začali hľadať Jehovu.
7:1 — Na čo sa vzťahuje ‚pokosenie kráľovej trávy‘? Pravdepodobne sa to vzťahuje na daň, ktorú uvalil kráľ, aby sa mohol postarať o svojich jazdcov a zvieratá. Táto daň sa musela zaplatiť, „keď začínala klíčiť neskoršia sejba“. Potom ľud mohol zberať svoju úrodu. No skôr než to mohol urobiť, vytvoril sa roj kobyliek a spustošil úrodu, ako aj ostatnú zeleň.
8:1, 2 — Čo symbolizoval „kôš letného ovocia“? Tento kôš symbolizoval, že Jehovov deň bol blízko. Letné ovocie sa zberá ku koncu obdobia zberu úrody, to znamená koncom poľnohospodárskeho roka. Keď Jehova dal Ámosovi vidieť „kôš letného ovocia“, znamenalo to, že sa blížil koniec Izraela. Preto Boh Ámosovi povedal: „Prišiel koniec môjho ľudu Izraela. Už ich ďalej nebudem ospravedlňovať.“
Poučenie pre nás:
1:3, 6, 9, 11, 13; 2:1, 4, 6 Jehova v súvislosti so svojím hnevom voči Izraelu, Júdovi a šiestim okolitým národom hovorí: ‚Neodvrátim to.‘ Jehovovým rozsudkom nemožno uniknúť. — Ámos 9:2–5.
2:12 Usilovných priekopníkov, cestujúcich dozorcov, misionárov či členov rodiny Bétel by sme nemali odrádzať od ich služby tým, že by sme ich povzbudzovali, aby sa vzdali služby celým časom a začali žiť takzvaným normálnym spôsobom života. Naopak, mali by sme ich povzbudzovať, aby vytrvávali vo svojej znamenitej práci.
3:8 Podobne ako človek cíti strach, keď počuje rev leva, Ámos sa cítil podnecovaný hlásať, keď počul, ako mu Jehova hovorí: „Choď, prorokuj môjmu izraelskému ľudu.“ (Ámos 7:15) Zbožná bázeň by nás mala podnecovať byť horlivými zvestovateľmi posolstva o Kráľovstve.
3:13–15; 5:11 S Jehovovou pomocou bol Ámos, obyčajný pastier, schopný ‚vydať svedectvo‘ ľuďom, ktorí boli bohatí, a preto spokojní sami so sebou. Jehova môže podobne vyzbrojiť aj nás, aby sme dokázali hlásať posolstvo o Kráľovstve bez ohľadu na to, aký náročný obvod azda máme.
4:6–11; 5:4, 6, 14 Napriek tomu, že Izraeliti opakovane nepočúvali a „nevrátili“ sa k Jehovovi, boli nabádaní, aby ‚hľadali Jehovu a zostali nažive‘. Kým Jehova trpezlivo dovoľuje, aby tento zlý systém ďalej existoval, aj my by sme mali nabádať ľudí, ktorí v ňom žijú, aby sa obrátili k Bohu.
5:18, 19 ‚Túžiť po Jehovovom dni‘ bez toho, aby naň bol človek naozaj pripravený, je pochabé. Situácia takého človeka je podobná, ako keď niekto uteká pred levom, ale stretne medveďa a potom uteká pred medveďom, ale uštipne ho had. Je múdre, aby sme ‚zostali duchovne bdelí‘ a vždy boli v stave pripravenosti. — Lukáš 21:36.
7:12–17 Mali by sme byť nebojácni a smelí, keď ohlasujeme Božie posolstvo.
9:7–10 Skutočnosť, že neverní Izraeliti boli potomkami verných patriarchov a tých, ktorí boli vyslobodení z Egypta ako Boží vyvolený ľud, ich neochránila pred tým, aby sa nedostali do nepriaznivého postavenia pred Bohom podobne ako Kúšiti. Získanie schváleného postavenia pred nestranným Bohom nezávisí od toho, či človek pochádza z určitej rodovej línie, ale od toho, či sa ho „bojí a koná spravodlivosť“. — Skutky 10:34, 35.
Čo by sme mali robiť
Deň, keď bude vykonaný rozsudok nad Satanovým svetom, je blízko. Boh vylial svojho ducha na svojich ctiteľov, čím ich vyzbrojuje, aby varovali ľudstvo v súvislosti s príchodom jeho dňa. Nemali by sme sa teda naplno zapájať do tohto diela, ktorým pomáhame druhým, aby spoznali Jehovu a ‚vzývali jeho meno‘? — Joel 2:31, 32.
„Majte v nenávisti to, čo je zlé,“ nabáda Ámos, „a milujte to, čo je dobré, a dajte miesto pre právo v bráne.“ (Ámos 5:15) Ako sa blíži Jehovov deň, je múdre približovať sa k Bohu a zostať oddelený od sveta a od jeho skazenej spoločnosti. Aké aktuálne poučenie nachádzame v tomto ohľade v biblických knihách Joel a Ámos! — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na strane 12]
Joel prorokoval: „Jehovov deň je blízko!“
[Obrázky na strane 15]
Tak ako Ámos, aj my by sme mali byť nebojácnymi a smelými hlásateľmi Božieho posolstva