‚Hľadaj Jehovu‘ tým, že ho budeš uctievať spôsobom, ktorý schvaľuje

 1. Z akých požehnaní sa tešíš ako člen Božieho ľudu?

POZNAŤ Boha, ktorý spĺňa svoje proroctvá, je veľkou výsadou! Ty tú výsadu máš, a tak môžeš zažiť to, čo prorok Hozeáš opísal slovami: „Ja si ťa zasnúbim vo vernosti; a určite poznáš Jehovu.“ Hozeáš vykreslil bezpečie a akoby rajské podmienky, z akých sa mal Boží ľud tešiť po návrate z vyhnanstva v Babylone. Podobne dnes sa Boží ľud teší z duchovnej prosperity a bezpečia; žije akoby v rajských podmienkach. (Hozeáš 2:18–20) Ako Boží oddaný služobník — ako Jehovov svedok — nosíš Božie meno a určite chceš toto meno nosiť aj naďalej. — Izaiáš 43:10, 12; Skutky 15:14.

2, 3. a) Prečo Jehova začal nenávidieť spôsob, akým ho uctieval jeho staroveký ľud? b) Prečo by sme sa mali zamyslieť nad posolstvami týchto prorokov?

² Staroveký Izrael bol ako národ oddaný Jehovovi. Jehova mu dal súbor predpisov, ktoré nedostal žiaden iný národ. (5. Mojžišova 4:33–35) No koncom deviateho storočia pred n. l. sa situácia v Izraeli natoľko zhoršila, že Boh prostredníctvom proroka Ámosa oznámil: „Nenávidím, zavrhol som vaše sviatky... Aj keď mi budete obetovať úplné zápalné obete, nenájdem zaľúbenie ani vo vašich obetných daroch.“ ​(Ámos 5:21, 22) Dnes Boh svojmu celosvetovému zboru síce nič také nepovedal, no vieš si predstaviť, ako by si sa cítil, keby Boh takto zhodnotil tvoje uctievanie? Môžeme si z toho vziať nejaké poučenie?

³ Boží ľud v tých dňoch tvrdil, že uctieva Jehovu spôsobom, ktorý on schvaľuje. No mnohí Izraeliti slúžili pohanským bohom, napríklad kanaanskemu bohu Baalovi a sochám teliat, alebo prinášali obete na výšinách. Klaňali sa nebeskému vojsku a zároveň prisahali Jehovovi. Preto pravý Boh posielal prorokov, aby podnietili ľud vrátiť sa k nemu a uctievať ho čistým spôsobom. (2. Kráľov 17:7–17; 21:3; Ámos 5:26) Z toho je jasné, že aj oddaní Boží služobníci musia skúmať svoje konanie a postoje, aby sa uistili, či naozaj uctievajú Jehovu spôsobom, ktorý schvaľuje.

 4. Aká bola situácia za vlády kráľa Jeroboáma II.?

⁴ Pouvažujme o období, keď prví z dvanástich prorokov hovorili v Božom mene. Oznamovali Jehovov deň pre desaťkmeňové izraelské kráľovstvo. Navonok sa zdalo, že národ prosperuje. Kráľ Jeroboám II. v súlade so slovami proroka Jonáša obnovil hranicu Izraela od severu neďaleko Damasku až po Mŕtve more. (2. Kráľov 14:24–27) Hoci Jeroboám konal to, čo bolo zlé, Jehova bol trpezlivý a nechcel vytrieť Izrael z povrchu zeme. Boh poskytol Izraelitom čas, aby sa kajali, teda aby ‚ho hľadali a zostali nažive‘. — Ámos 5:6.

 5. Čo chýbalo Izraelitom, takže ich Jehova zavrhol?

⁵ Izraeliti, ktorí žili v blahobyte, mohli využiť tento čas na to, aby sa vrátili k Jehovovi — aby ho lepšie spoznali a usilovali sa konať to, čo sa mu páči. Namiesto toho si však sebavedome mysleli, že ‚nešťastie sa nepriblíži, ani nedosiahne až k nim‘. (Ámos 9:10) Dá sa povedať, že keď „sa nasýtili... a ich srdce sa začalo povyšovať“, zabudli na Jehovu. (Hozeáš 13:6) Nemali by sme si myslieť, že je to len dávna história, ktorá sa nás netýka. Všimni si, prečo mal Jehova s Izraelom právny spor: „Pretože si sám zavrhol poznanie, aj ja zavrhnem teba, aby si mi neslúžil ako kňaz.“ Hoci boli Izraeliti ako celok oddaní Jehovovi a boli obklopení oddanými rodinnými príslušníkmi, ako jednotlivcom im chýbalo pravé „poznanie Boha“. — Hozeáš 4:1, 6.

 6. V akom zmysle Izraelitom chýbalo poznanie Boha?

⁶ Izraeliti sa nemohli vyhovárať na to, že nikdy nepočuli Božie slovo, veď rodičia v Izraeli mali učiť svoje deti o Bohu. Väčšina Izraelitov zrejme počula niektoré biblické správy od svojich rodičov, pri rozhovoroch s inými alebo na verejných zhromaždeniach. (2. Mojžišova 20:4, 5; 5. Mojžišova 6:6–9; 31:11–13) Napríklad počuli, čo sa stalo, keď bol Mojžiš na vrchu Sinaj po Desať prikázaní a Áron urobil zlaté teľa. (2. Mojžišova 31:18–32:9) Teda v dňoch týchto prorokov Izraeliti do určitej miery poznali Zákon a počuli, čo sa v minulosti odohralo. Ich poznanie však bolo akoby mŕtve, pretože ich nepodnecovalo uctievať Boha spôsobom, aký si on praje.

 7. a) Ako mohli Izraeliti tak ľahko skĺznuť k neposlušnosti? b) Ako môže kresťan ‚začať zabúdať na svojho Tvorcu‘?

⁷ Možno si kladieš otázku: ‚Ako mohli Izraeliti tak ľahko skĺznuť k neposlušnosti?‘ Hozeáš opísal, ako sa to stalo: „Izrael začal zabúdať na svojho Tvorcu.“ ​(Hozeáš 8:14) Forma pôvodného hebrejského slovesa je vhodne preložená ako „začal zabúdať“. Izraeliti neutrpeli náhlu stratu pamäti. Postupne však stratili zo zreteľa, aké dôležité je uctievať Jehovu spôsobom, ktorý on schvaľuje. Myslíš, že aj kresťanovi by sa mohlo niečo také stať? Pouvažujme napríklad o mužovi, ktorý berie zodpovednosť postarať sa o svoju rodinu vážne. (1. Timotejovi 5:8) Z tohto hľadiska je správne, že považuje svetskú prácu za dôležitú. Možno sa však niečo stane a on má pocit, že musí pre prácu vynechať niektoré kresťanské zhromaždenia. Časom bude vynechávanie zhromaždení pre neho ľahšie a bude na nich chýbať stále častejšie. Postupne jeho vzťah k Bohu oslabne a on ‚začne zabúdať na svojho Tvorcu‘. Niečo podobné by sa mohlo stať aj kresťanovi, ktorého rodičia či iní príbuzní sú neveriaci a on stojí pred otázkou: Koľko času im mám venovať a kedy? (2. Mojžišova 20:12; Matúš 10:37) A rovnako je to aj s otázkou, koľko času venovať výletom, záľubám a zábave.

 8. Čo znamenala „čistota zubov“ v Ámosových dňoch?

⁸ To, čo sme sa dozvedeli z Božieho Slova, sme určite začali aj uplatňovať. Napriek tomu sa každý z nás môže zamyslieť nad výrazom, ktorý je použitý v knihe Ámos — „čistota zubov“. Boh prostredníctvom Ámosa svoj ľud varoval: „Ja som vám dal tiež čistotu zubov vo všetkých vašich mestách a nedostatok chleba na všetkých vašich miestach.“ ​(Ámos 4:6) Prečo mali Izraeliti čisté zuby? Pretože si ich čistili? Nie, bolo to preto, že nemali čo jesť a trpeli hladom. Navyše bolo to varovanie pred ‚hladom nie po chlebe a smädom nie po vode, ale po počutí Jehovových slov‘. — Ámos 8:11.

9, 10. a) Ako by sa mohol kresťan duchovne vyhladovať? b) Prečo si musíme dávať pozor na nebezpečenstvo duchovného hladovania?

⁹ To, čo opísal Ámos, sa v duchovnom ohľade splnilo na žalostnom stave takzvaného kresťanstva. Naproti tomu Boží ľud má na celom svete otvorené „nebeské stavidlá“. Je požehnaný hojnosťou duchovného pokrmu. (Malachiáš 3:10; Izaiáš 65:13, 14) Každý kresťan si však môže položiť otázku: ‚Do akej miery ja osobne využívam tento duchovný pokrm?‘ Je zaujímavé, že niektorí výskumníci zistili, že pokusné zvieratá, ktoré mali v mozgu poškodené centrum hladu, stratili chuť do jedla až do takej miery, že sa vyhladovali na smrť, hoci mali okolo seba dostatok potravy! Mohlo by byť u niektorého kresťana centrum duchovného hladu natoľko poškodené, že by napriek hojnosti duchovného pokrmu hladoval?

¹⁰ Zamysli sa nad situáciou Izraelitov a uvažuj pritom o sebe: Jehova poskytol Izraelitom hojnosť duchovného pokrmu. Mali Zákon, ktorý mohol posilňovať ich vzťah k nemu, mali program vzdelávania, v rámci ktorého mali vštepovať poznanie o Bohu svojim deťom, a mali prorokov, ktorí im pomáhali pochopiť, aká je Božia vôľa. Napriek tomu začali na Jehovu zabúdať. Biblia uvádza, že za dní Hozeáša sa v hmotnom ohľade „nasýtili... a ich srdce sa začalo povyšovať“. (Hozeáš 13:6; 5. Mojžišova 8:11; 31:20) Ak nechceme, aby sa naša finančná situácia stala pre nás dôležitejšou ako náš vzťah k Bohu, musíme stále pamätať na toto nebezpečenstvo. — Sofoniáš 2:3.

11, 12. a) Prečo proroci za vlády kráľa Uzzijaha museli povzbudzovať ľud, aby sa vrátil k Jehovovi? b) Čo zdôraznil Joel?

¹¹ Keď v Izraeli vládol Jeroboám II., v Judsku bol kráľom Uzzijah (nazývaný aj Azariah). Uzzijah rozšíril územie svojho kráľovstva a posilnil Jeruzalem. „Dával najavo silu v mimoriadnej miere“, lebo „pravý Boh mu ďalej pomáhal“. „Ďalej konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach“, a „smeroval k hľadaniu Boha“. Mnoho obyvateľov Judska však prinášalo obetný dym na výšinách. — 2. Paralipomenon 26:4–9.

¹² Z toho vidíme, že hoci obyvatelia Judska a Izraela nosili Božie meno, ich uctievanie bolo často spojené s konaním, ktoré Boh neschvaľoval. Proroci sa im snažili pomôcť odlíšiť pravé uctievanie od falošného. Prostredníctvom Joela ich Boh prosil: „Vráťte sa ku mne celým svojím srdcom a s pôstom a s plačom a s nariekaním.“ ​(Joel 2:12) Všimni si: Boh chcel, aby sa jeho ľud vrátil k nemu „celým svojím srdcom“. Áno, problém bol v ich srdci. (5. Mojžišova 6:5) Aj keď formálne Jehovu uctievali, nevkladali do toho celé svoje srdce. Boh prostredníctvom prorokov znovu a znovu zdôrazňoval dôležitosť milujúcej láskavosti, spravodlivosti a miernosti — čo sú všetko vlastnosti srdca. — Matúš 23:23.

13. Nad čím sa mali zamyslieť Židia, ktorí sa vrátili z vyhnanstva v Babylone?

¹³ Pouvažuj tiež, čo sa stalo po návrate Židov do ich domoviny. Hoci obnovili pravé uctievanie v súlade so Zákonom, nemožno povedať, že bolo všetko v poriadku. Vo výročné dni udalostí spojených so zničením Jeruzalema Židia držali pôst. Jehova sa ich opýtal: „Postili ste sa skutočne mne, áno, mne?“ Zničením Jeruzalema Jehova urobil zadosť spravodlivosti. Teda to nebolo niečo, čo mali Židia oplakávať. Nemali sa obzerať späť a so žiaľom sa postiť. Práve naopak, počas sviatočných období mali jasať a radovať sa z požehnaní spojených s pravým uctievaním. (Zechariáš 7:3–7; 8:16, 19) A mali venovať pozornosť aj iným veciam. Čomu napríklad? „Súďte naozaj podľa práva; a prejavujte si navzájom milujúcu láskavosť a milosrdenstvo... a úkladne neplánujte nič zlé proti sebe navzájom v svojich srdciach.“ ​(Zechariáš 7:9, 10) Z toho, čo proroci hovorili Božiemu ľudu o uctievaní z celého srdca, môže mať úžitok každý z nás.

14. a) Na čom mali pracovať Izraeliti po návrate z vyhnanstva, ak chceli správne uctievať Jehovu? b) Ako proroci zdôraznili dôležitejšiu stránku uctievania?

¹⁴ Čo znamená uctievať Boha celým srdcom? Zamyslime sa, čo Boh vyžadoval od svojho ľudu tak pred odchodom do vyhnanstva, ako aj po návrate z neho. Izraeliti sa mali držať Božích morálnych noriem. Zákon od nich vyžadoval aj konkrétne konanie, napríklad zhromažďovať sa s cieľom počúvať a učiť sa, aká je Božia vôľa. Okrem toho Boh prostredníctvom prorokov zdôrazňoval potrebu rozvíjať si a prejavovať také vlastnosti, ako je milujúca láskavosť, spravodlivosť, miernosť, milosrdenstvo a skromnosť. Všimni si, aký dôraz na ne Jehova kládol: „Veď som našiel potešenie v milujúcej láskavosti, a nie v obeti, a v poznaní Boha skôr ako v úplných zápalných obetiach.“ „Zasievajte si semeno v spravodlivosti; žnite v súlade s milujúcou láskavosťou.“ ​(Hozeáš 6:6; 10:12; 12:6) Micheáš vyhlásil: „Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ ​(Micheáš 6:6–8) A prorok Sofoniáš nabádal Boží ľud: „Hľadajte Jehovu, všetci mierni zeme... Hľadajte spravodlivosť, hľadajte miernosť.“ ​(Sofoniáš 2:3) Tieto vlastnosti sú nevyhnutné, ak chceme uctievať Boha spôsobom, ktorý schvaľuje.

15. Čo majú robiť kresťania podľa nabádania prorokov, ak chcú správne uctievať Boha?

¹⁵ Nakoľko sú tieto vlastnosti dôležité pri našom uctievaní Boha? Pouvažuj napríklad o kázaní dobrého posolstva o Kráľovstve. Určite vieš, že kázanie je nesmierne dôležité. (Matúš 24:14; Skutky 1:8) Ale preskúmaj sa: ‚Pozerám sa na kázanie v mojom obvode niekedy ako na nepríjemnú povinnosť a záťaž? Alebo sa naň pozerám ako na príležitosť pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú počuť dobré posolstvo zachraňujúce život? Prejavujem týmto ľuďom milosrdenstvo?‘ Áno, milosrdenstvo a milujúca láskavosť by nás mali motivovať, aby sme varovali druhých pred Jehovovým dňom. A keď sa snažíme kázať dobré posolstvo ľuďom každého druhu, prejavujeme tým tiež zmysel pre právo a spravodlivosť. — 1. Timotejovi 2:4.

16, 17. Prečo je pri uctievaní Boha nesmierne dôležitá miernosť a skromnosť?

¹⁶ Zamysli sa aj nad iným príkladom — nad našou povinnosťou zúčastňovať sa na kresťanských zhromaždeniach, ktoré sú, ako iste vieš, takisto dôležité. (Hebrejom 10:24, 25) Uvažoval si niekedy nad tým, ako účasť na zhromaždeniach súvisí s miernosťou a skromnosťou? Mierni ľudia sú dosť pokorní na to, aby prijímali poučenie a potom uplatňovali to, čo sa naučili, a tak konali podľa Jehovových sudcovských rozhodnutí. Skromný človek uznáva svoje obmedzenia a uvedomuje si, že potrebuje povzbudenie a poučenie, ktoré sa na zhromaždeniach predkladá.

¹⁷ Z týchto príkladov vidíš, aký úžitok môžeš mať z učenia dvanástich prorokov. No čo ak zisťuješ, že v jednej či vo viacerých spomínaných oblastiach potrebuješ urobiť nejaké zmeny? Alebo čo ak si sa dopustil vážnych chýb, ktoré ťa dodnes trápia, keď si na ne spomenieš? Dvanásť prorokov ti poskytuje útechu a pomoc.

18. a) Pre koho je posolstvo dvanástich prorokov zvlášť povzbudzujúce? b) Čo cítiš k Jehovovi, ktorý prosí ľudí, aby sa k nemu vrátili?

¹⁸ Ako sme už videli, proroci, o ktorých uvažujeme, neoznamovali len odsudzujúce posolstvá. Opisovali Jehovu ako Boha, ktorý vyzýva svoj ľud, aby sa k nemu vrátil. Zamysli sa, o čom svedčí Hozeášovo nabádanie: „Poďte, a vráťme sa k Jehovovi, lebo sám roztrhal na kúsky, ale uzdraví nás. Bil, ale obviaže nás... A budeme poznať, budeme sa usilovať poznať Jehovu.“ ​(Hozeáš 6:1–3) Je pravda, že Jehova Boh vykonal nad Izraelom a neskôr i nad Judskom spravodlivý rozsudok. No jeho ľud sa mal na tento zásah pozerať ako na snahu obnoviť ich duchovné zdravie. (Hebrejom 12:7–13) Keby sa Jehovov spurný ľud vrátil k svojmu Bohu, Jehova by ich ‚uzdravil‘ a ‚obviazal‘. Predstav si človeka, ako si kľaká, aby svojmu priateľovi obviazal ranu. Teraz si predstav v tejto úlohe Jehovu. Jehova je skutočne milosrdný Boh, keď obväzuje tých, ktorí sú ochotní vrátiť sa k nemu! Neroznecuje to v nás túžbu vrátiť sa k Bohu, ak sme proti nemu zhrešili? — Joel 2:13.

19. Čo znamená poznať Jehovu?

¹⁹ Čo znamená vrátiť sa k Bohu? Hozeáš nám pripomína, že by sme mali nielen „poznať“ Jehovu, ale že by sme sa mali ‚usilovať poznať‘ ho. Jedno novodobé odborné dielo v súvislosti s Hozeášom 6:3 uvádza: „Medzi poznaním o Bohu a poznaním Boha je veľký rozdiel. Dá sa to prirovnať k rozdielu medzi čítaním o láske a zaľúbením sa.“ Nestačí len získať povrchné poznanie o Jehovovi. Jehova sa pre nás musí stať skutočnou osobou, naším dôverným Priateľom, na ktorého sa môžeme kedykoľvek obrátiť. (Jeremiáš 3:4) Ak budeš mať k Jehovovi taký vzťah, potom budeš chápať, ako sa cíti, keď konáš určitým spôsobom, a to ti veľmi pomôže uctievať ho podľa jeho vôle.

20, 21. Ako kráľ Joziáš dokázal, že naozaj spoznal Boha?

²⁰ Kráľ Joziáš dal znamenitý príklad v snahe uctievať Jehovu správnym spôsobom. Zamysli sa nad jeho príkladom. V čase, keď sa Joziáš stal kráľom, národ bol skazený, lebo za vlády Manašeho a Amona sa rozmohlo modlárstvo, násilie a podvody. (2. Kráľov 21:1–6, 19–21) Sofoniášovo nabádanie „hľadajte Jehovu“ malo na Joziáša určite pozitívny vplyv, pretože tento kráľ „začal hľadať Boha svojho predka Dávida“. Joziáš začal kampaň s cieľom odstrániť z Judska modlárstvo a v tejto kampani pokračoval aj na území bývalého severného kráľovstva. — Sofoniáš 1:1, 14–18; 2:1–3; 3:1–4; 2. Paralipomenon 34:3–7.

²¹ Po takejto očiste národa Joziáš ďalej hľadal Jehovu. Nariadil, aby bol opravený chrám. Počas týchto prác našli „knihu Jehovovho zákona odovzdanú Mojžišovou rukou“, čo bol pravdepodobne pôvodný rukopis Zákona. Ako Joziáš reagoval, keď počul čítanie z tejto knihy? „Keď kráľ počul slová zákona, stalo sa, že okamžite roztrhol svoje odevy.“ Kráľ tiež ‚roztrhol svoje srdce‘ a ihneď začal konať podľa slov, ktoré počul. Nesnažil sa ospravedlňovať tým, že už vykonal dosť. Spomínaš si, k čomu viedla jeho reforma? „Po všetky jeho dni [synovia Izraela] neodbočili od nasledovania Jehovu, Boha svojich predkov.“ — 2. Paralipomenon 34:8, 14, 19, 21, 30–33; Joel 2:13.

22. V čom je pre nás Joziášov príklad užitočný?

²² Možno si kladieš otázku: ‚Ako by som reagoval ja?‘ Počúval by si tak ako Joziáš slová prorokov a urobil by si potrebné zmeny vo svojom konaní a zmýšľaní? Hoci nežijeme v dňoch Sofoniáša a Joziáša, je jasné, že aj dnes je potrebné reagovať na Božie posolstvá a rady. Preto ak kresťan cíti, že by mal zmeniť svoj spôsob života alebo spôsob uctievania, úvaha o posolstvách dvanástich prorokov môže byť pre neho podnetom, aby to urobil. — Hebrejom 2:1.

23. Čo môžeš robiť, ak cítiš, že v niektorej oblasti potrebuješ urobiť zmeny?

²³ Niekedy sa môžeš cítiť ako Jonáš, keď bol v bruchu veľkej ryby. Povedal: „Som zahnaný spred tvojich očí! Ako budem zase uprene hľadieť na tvoj svätý chrám?“ ​(Jonáš 2:4) Hoci sme nedokonalí a máme sklon robiť chyby, môžu nás povzbudzovať Jehovove slová: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ ​(Malachiáš 3:7) Ak cítiš, že by si si mal posilniť vzťah k Jehovovi, starší v tvojom zbore ti radi pomôžu. Tak ako pri jazde autom, najprv sa musíš, obrazne povedané, rozbehnúť. Keď už budeš rozbehnutý, ďalší pokrok bude ľahší. Môžeš si byť istý, že Jehova ťa prijme a pomôže ti, pretože je „milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. (Joel 2:12–14) Posolstvá prorokov sú určite povzbudením pre všetkých, ktorí sa usilujú uctievať Boha spôsobom, ktorý on schvaľuje.