Hľadaj Jehovu, ktorý skúma srdce

„Hľadajte ma, a zostaňte nažive.“ — ÁMOS 5:4.

1, 2. Čo to znamená, keď v Písmach čítame, že Jehova „vidí, aké je srdce“?

JEHOVA BOH prorokovi Samuelovi povedal: „Človek vidí, iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ ​(1. Samuelova 16:7) Čo to znamená, že Jehova „vidí, aké je srdce“?

² V Písmach sa slovo srdce často používa v symbolickom význame. Symbolizuje, aký je človek vo svojom vnútri — aké má túžby, aké sú jeho myšlienky a city a v čom nachádza zaľúbenie. Preto keď Biblia hovorí, že Boh vidí srdce, znamená to, že sa nepozerá na vonkajší vzhľad, ale sa zameriava na to, akým je niekto človekom.

Boh skúma Izrael

3, 4. Aká bola situácia v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve podľa Ámosa 6:4–6?

³ Čo Jehova videl, keď za dní Ámosa skúmal ľudí v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve? Ámos 6:4–6 hovorí, že ľudia ‚ležali na slonovinových ležadlách a rozvaľovali sa na svojich pohovkách a jedli barany zo stáda a mladé býky z vykŕmených teliat‘. Okrem toho ‚si vymysleli nástroje pre pieseň‘ a ‚popíjali z misiek víno‘.

⁴ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že všetko bolo v poriadku. Bohatí Izraeliti sa v pohodlí svojich luxusných domov tešili z tých najvyberanejších jedál a nápojov a zabávali sa hrou na najlepších hudobných nástrojoch. Mali tiež „slonovinové ležadlá“. Archeológovia našli v Samárii, hlavnom meste izraelského kráľovstva, nádherné ozdoby zo slonoviny. (1. Kráľov 10:22) Je veľmi pravdepodobné, že mnohými z nich bol ozdobený nábytok alebo nimi boli vykladané steny.

 5. Prečo bol Boh nespokojný s Izraelitmi v Ámosových dňoch?

⁵ Bolo v očiach Jehovu Boha zlé, že Izraeliti žili v pohodlí, tešili sa z chutných jedál, pili kvalitné víno a počúvali krásnu hudbu? Samozrejme, že to nebolo zlé. Veď on sám bohato zaobstaráva ľuďom tieto veci na ich potešenie. (1. Timotejovi 6:17) To, čo sa Jehovovi nepáčilo, boli zlé túžby ľudí, zlý stav ich srdca, ich neúctivý postoj k nemu samému a ich nedostatok lásky k iným Izraelitom.

 6. Aký bol duchovný stav Izraela v Ámosových dňoch?

⁶ Tých, ktorí sa ‚rozvaľovali na svojich pohovkách a jedli barany zo stáda, pili víno a vymysleli si nástroje pre pieseň‘, čakalo prekvapenie. Dostali otázku: „Vypúšťate z mysle deň nešťastia?“ Situácia v Izraeli ich mala veľmi trápiť, ale oni „neochoreli kvôli Jozefovej pohrome“. (Ámos 6:3–6) Hoci národ z ekonomického hľadiska prosperoval, Boh videl, že z duchovnej stránky bol Jozef, čiže Izrael, v katastrofálnom stave. Izraelitov to však neznepokojovalo. Dnes majú mnohí podobný postoj. Možno uznávajú, že žijeme v ťažkých časoch, ale pokiaľ sa nejaké nešťastie nedotýka ich osobne, neznepokojuje ich a neprejavujú žiaden záujem o duchovné veci.

Úpadok izraelského národa

 7. Čo sa stalo, keďže izraelský národ nedbal na Božie výstrahy?

⁷ Napriek zdanlivej prosperite Izraelitov Ámosova kniha vykresľuje úpadok tohto národa. Pretože nedbal na Božie výstrahy a nezmenil svoj postoj, Jehova ho prestal chrániť pred jeho nepriateľmi. Asýrčania nakoniec zhodili Izraelitov z ich nádherných slonovinových ležadiel a odviedli ich do zajatia. Ich pohodlný život sa skončil.

 8. Ako sa Izrael dostal do zlého duchovného stavu?

⁸ Ako sa Izraeliti dostali do takého zlého duchovného stavu? Všetko sa to začalo v roku 997 pred n. l., keď po kráľovi Šalamúnovi nastúpil na trón jeho syn Rechoboám a desať izraelských kmeňov sa oddelilo od kmeňov Júdu a Benjamina. Prvým kráľom desaťkmeňového izraelského kráľovstva sa stal Jeroboám I., „syn Nebatov“. (1. Kráľov 11:26) Jeroboám presvedčil ľud, ktorý býval na jeho území, že je príliš ťažké chodiť uctievať Jehovu do Jeruzalema. V skutočnosti sa však nezaujímal o blaho ľudu, ale chránil vlastné záujmy. (1. Kráľov 12:26) Jeroboám sa bál, že keby Izraeliti ďalej chodili uctievať Jehovu na výročné sviatky do chrámu v Jeruzaleme, napokon by sa opäť pripojili k judskému kráľovstvu. Aby tomu predišiel, vyrobil dve zlaté teľatá. Jedno umiestnil v Dáne a druhé v Bételi. Tak sa štátnym náboženstvom izraelského kráľovstva stalo uctievanie teľaťa. — 2. Paralipomenon 11:13–15.

9, 10. a) Aké náboženské sviatky zaviedol kráľ Jeroboám I.? b) Ako sa Boh pozeral na tieto sviatky v Izraeli za dní kráľa Jeroboáma II.?

⁹ Jeroboám sa snažil dodať tomuto novému náboženstvu vážnosť. Zaviedol sviatky, ktoré boli v určitom ohľade podobné sviatkom v Jeruzaleme. V 1. Kráľov 12:32 čítame: „Jeroboám urobil ďalej sviatok v ôsmom mesiaci, pätnásteho dňa mesiaca, ako sviatok, ktorý bol v Judsku, aby prinášal obete na oltári, ktorý urobil v Bételi.“

¹⁰ Jehova tieto sviatky falošného náboženstva nikdy neschválil. Jednoznačne to dal najavo prostredníctvom Ámosa o viac ako storočie neskôr počas vlády Jeroboáma II., ktorý sa stal kráľom desaťkmeňového izraelského kráľovstva okolo roku 844 pred n. l. (Ámos 1:1) Podľa Ámosa 5:21–24 Boh povedal: „Nenávidím, zavrhol som vaše sviatky a nebudem sa tešiť z vône vašich slávnostných zhromaždení. Aj keď mi budete obetovať úplné zápalné obete, nenájdem zaľúbenie ani vo vašich obetných daroch a na vaše obete spoločenstva z vykŕmených zvierat nepohliadnem. Odstráň odo mňa hluk svojich piesní a nech nepočujem zvuk melódií tvojich strunových nástrojov. A nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako ustavične prúdiaca bystrina.“

Novodobé paralely

11, 12. Aké paralely môžeme vidieť medzi uctievaním v starovekom Izraeli a uctievaním v takzvanom kresťanstve?

¹¹ Jehova zjavne preskúmal srdce tých, ktorí sa zúčastňovali na izraelských sviatkoch, a zavrhol ich oslavy i obete. Podobne dnes Boh zavrhuje pohanské sviatky takzvaného kresťanstva, ako sú Vianoce a Veľká noc. Jehovovi ctitelia nemôžu miešať spravodlivosť s nezákonnosťou, ani svetlo s tmou. — 2. Korinťanom 6:14–16.

¹² Medzi uctievaním Izraelitov, ktorí si vyrobili teľatá, a uctievaním v takzvanom kresťanstve nájdeme aj ďalšie paralely. Hoci niektorí z tých, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, prijímajú pravdu Božieho Slova, uctievanie v takzvanom kresťanstve vo všeobecnosti nie je podnecované pravou láskou k Bohu. Keby bolo, jeho členovia by uctievali Jehovu „duchom a pravdou“, lebo také uctievanie sa Bohu páči. (Ján 4:24) Navyše v takzvanom kresťanstve sa ‚právo nevalí ako vody a spravodlivosť ako ustavične prúdiaca bystrina‘. Naopak, takzvaní kresťania stále zľahčujú Božie mravné normy. Tolerujú smilstvo aj iné vážne hriechy a dokonca zachádzajú až tak ďaleko, že požehnávajú homosexuálne zväzky!

„Milujte to, čo je dobré“

13. Prečo sa musíme držať toho, k čomu nás nabáda Ámos 5:15?

¹³ Jehova všetkým, ktorí ho chcú uctievať prijateľným spôsobom, hovorí: „Majte v nenávisti to, čo je zlé, a milujte to, čo je dobré.“ ​(Ámos 5:15) Láska a nenávisť sú silné city, ktoré vychádzajú z obrazného srdca. Keďže srdce je zradné, musíme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si ho chránili. (Príslovia 4:23; Jeremiáš 17:9) Ak dovolíme, aby nám v srdci silneli nesprávne túžby, začneme milovať to, čo je zlé, a nenávidieť dobré. A ak začneme konať podľa týchto túžob a dopúšťame sa hriechu, ani keby sme prejavovali všetku horlivosť sveta, nezískame Božiu priazeň. Preto sa modlime k Bohu o pomoc ‚nenávidieť to, čo je zlé, a milovať to, čo je dobré‘.

14, 15. a) Kto patril k ľuďom, ktorí v Izraeli konali to, čo bolo dobré, ale ako s niektorými z nich druhí zaobchádzali? b) Ako môžeme povzbudzovať tých, ktorí dnes slúžia celým časom?

¹⁴ Nie všetci Izraeliti konali to, čo bolo zlé v Jehovových očiach. Napríklad Hozeáš a Ámos ‚milovali to, čo je dobré‘, a verne slúžili Bohu ako proroci. Iní dali Bohu slávnostný sľub, že budú žiť ako nazarejci. Po všetky dni svojho nazarejstva nejedli plody viniča a zdržiavali sa aj všetkého, čo bolo vyrobené z hrozna, a to najmä vína. (4. Mojžišova 6:1–4) Ako sa ostatní Izraeliti pozerali na obetavý spôsob života tých, ktorí konali to, čo bolo dobré? Šokujúca odpoveď na túto otázku odhaľuje mieru duchovného úpadku národa. V Ámosovi 2:12 sa píše: „Vy ste... dávali Nazarejom piť víno a prorokom ste dávali príkaz hovoriac: ‚Nebudete prorokovať.‘“

¹⁵ Príkladná vernosť nazarejcov a prorokov mala Izraelitov zahanbiť a podnietiť ich k zmene. Oni však prejavovali nedostatok lásky a snažili sa odradiť verných od toho, aby vzdávali slávu Bohu. Nikdy neodrádzajme spolukresťanov, ktorí sú priekopníkmi, misionármi, cestujúcimi dozorcami či členmi rodiny Bétel, od ich služby celým časom a nenabádajme ich, aby jednoducho začali žiť takzvaným normálnym životom. Skôr ich povzbudzujme, aby ďalej pokračovali vo svojej znamenitej práci!

16. Prečo boli Izraeliti v Mojžišových dňoch na tom lepšie než v dňoch Ámosa?

¹⁶ Hoci mnohí Izraeliti v Ámosových dňoch žili v hmotnom ohľade uspokojujúcim spôsobom života, neboli ‚bohatí voči Bohu‘. (Lukáš 12:13–21) Ich predkovia v pustatine jedli celých 40 rokov len mannu. Nehodovali pri stoloch s vykŕmenými býkmi ani sa nerozvaľovali na slonovinových ležadlách. No Mojžiš im správne povedal: „Jehova, tvoj Boh, ťa požehnal v každom skutku tvojej ruky... Jehova, tvoj Boh, bol s tebou týchto štyridsať rokov. Nič ti nechýbalo.“ ​(5. Mojžišova 2:7) Áno, Izraeliti v pustatine vždy mali to, čo naozaj potrebovali. A čo je najdôležitejšie, tešili sa z Jehovovej lásky, ochrany a požehnania!

17. Prečo Jehova voviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny?

¹⁷ Jehova Ámosovým súčasníkom pripomenul, že to bol on, kto voviedol ich predkov do Zasľúbenej krajiny a pomohol im poraziť všetkých ich nepriateľov. (Ámos 2:9, 10) Ale prečo Boh vyviedol Izraelitov z Egypta a voviedol ich do krajiny, ktorú im sľúbil? Bolo to preto, aby nič nemuseli robiť, mali pohodlný život a zavrhli svojho Stvoriteľa? Nie. Urobil to preto, aby ho mohli ako slobodný a duchovne čistý národ uctievať. Ale obyvatelia desaťkmeňového izraelského kráľovstva nemali nenávisť k tomu, čo je zlé, a nemilovali to, čo je dobré. Vzdávali slávu rytinám, nie Jehovovi Bohu. Také konanie je naozaj hanebné!

Jehova bude účtovať

18. Prečo nás Jehova duchovne oslobodil?

¹⁸ Boh nemienil prehliadnuť hanebné konanie Izraelitov. Svoj postoj dal jasne najavo slovami: „Preto s vami budem účtovať za všetky vaše previnenia.“ ​(Ámos 3:2) Tieto slová by mali aj nás podnietiť, aby sme sa zamysleli nad naším oslobodením z novodobého Egypta — zo súčasného zlého systému vecí. Jehova nás duchovne oslobodil nie preto, aby sme sledovali sebecké ciele. Urobil to preto, aby sme ho mohli ako slobodný ľud zo srdca chváliť a podieľať sa na čistom uctievaní. Všetci budeme skladať účty za to, ako využívame slobodu, ktorú nám Boh dal. — Rimanom 14:12.

19. Čo začala väčšina Izraelitov milovať podľa Ámosa 4:4, 5?

¹⁹ Žiaľ, väčšina obyvateľov Izraela nedbala na mocné posolstvo, ktoré im Ámos oznamoval. Prorok odhalil duchovne chorý stav ich srdca slovami zaznamenanými v Ámosovi 4:4, 5: „Poďte do Bételu a spáchajte priestupok. Často sa dopúšťajte priestupku v Gilgale... veď tak ste to milovali, synovia Izraela.“ Izraeliti si nerozvíjali správne túžby. Nechránili si svoje srdce. Následkom toho väčšina z nich začala milovať to, čo je zlé, a nenávidieť dobré. Títo zarytí ctitelia teľaťa sa nezmenili. Jehova s nimi napokon zúčtoval a oni zomreli vo svojich hriechoch!

20. Ako môžeme konať v súlade s Ámosom 5:4?

²⁰ V tých dňoch v Izraeli určite nebolo ľahké zostať verným Jehovovi. Je ťažké takpovediac plávať proti prúdu, čo dnes kresťania, mladí i vekom starší, veľmi dobre poznajú. No láska k Bohu a túžba páčiť sa mu podnecovala niektorých Izraelitov, aby sa držali pravého uctievania. Jehova týmto jednotlivcom predložil vrelé pozvanie zaznamenané v Ámosovi 5:4: „Hľadajte ma, a zostaňte nažive.“ Dnes Boh podobne prejavuje milosrdenstvo ľuďom, ktorí sa kajajú a hľadajú ho tým, že prijímajú presné poznanie z jeho Slova a konajú jeho vôľu. Nie je ľahké tak konať, ale vedie to k večnému životu. — Ján 17:3.

Prosperita uprostred duchovného hladu

21. Akým druhom hladu trpia tí, ktorí neuctievajú Boha správnym spôsobom?

²¹ Čo čakalo tých, ktorí nepodporovali pravé uctievanie? Najhorší druh hladu — duchovný hlad! „Hľa, prichádzajú dni,“ povedal Zvrchovaný Pán Jehova, „a ja pošlem hlad do krajiny, hlad nie po chlebe a smäd nie po vode, ale po počutí Jehovových slov.“ ​(Ámos 8:11) Takzvané kresťanstvo trpí takýmto duchovným hladom. No tí v jeho strede, ktorí sú úprimní, vidia duchovnú prosperitu Božieho ľudu a prúdia do Jehovovej organizácie. Jehovove slová vystihujú kontrast medzi stavom takzvaného kresťanstva a podmienkami, ktoré vládnu medzi pravými kresťanmi: „Hľa, moji sluhovia budú jesť, ale vy budete hladovať. Hľa, moji sluhovia budú piť, ale vy budete žízniť. Hľa, moji sluhovia budú plesať, ale vy utrpíte hanbu.“ — Izaiáš 65:13.

22. Aký máme dôvod tešiť sa?

²² Ceníme si my osobne duchovné opatrenia a požehnania, ktoré máme ako Jehovovi služobníci? Keď študujeme Bibliu a kresťanské publikácie a keď sa zúčastňujeme na našich zhromaždeniach a zjazdoch, túžime radostne kričať pre dobrý stav srdca. Tešíme sa z jasného porozumenia Božieho Slova vrátane božsky inšpirovaného Ámosovho proroctva.

23. Z čoho sa tešia tí, ktorí vzdávajú slávu Bohu?

²³ Pre všetkých, ktorí milujú Boha a chcú mu vzdávať slávu, Ámosovo proroctvo obsahuje posolstvo nádeje. Bez ohľadu na to, v akej sme ekonomickej situácii alebo aké skúšky zažívame v tomto svete plnom problémov, my, ktorí milujeme Boha, tešíme sa z jeho požehnaní a z toho najlepšieho duchovného pokrmu. (Príslovia 10:22; Matúš 24:45–47) Všetka sláva za to patrí Bohu, ktorý nám bohato poskytuje všetko na náš úžitok. Preto buďme rozhodnutí zo srdca mu vzdávať chvály navždy. Túto radostnú výsadu získajú všetci, ktorí hľadajú Jehovu — toho, ktorý skúma srdce.

Ako by si odpovedal?

• Aké podmienky boli v Izraeli za dní Ámosa?

• Aké novodobé paralely má situácia v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve?

• Aký predpovedaný hlad dnes existuje, ale koho tento hlad nepostihuje?

[Obrázky na strane 21]

Mnohí Izraeliti žili pohodlným spôsobom života, ale netešili sa z duchovnej prosperity

[Obrázok na strane 23]

Povzbudzuj služobníkov celým časom, aby pokračovali vo svojej dobrej práci

[Obrázky na stranách 24, 25]

Jehovov šťastný ľud netrpí duchovným hladom