Aj kráľa sa zmocnila bázeň. Vstal z trónu, vyzliekol si honosné kráľovské rúcho, obliekol sa do vrecoviny ako jeho ľud a „sadol si do popola“. Spolu so svojimi ‚veľkými‘, čiže urodzenými, vydal výnos o pôste, a tým sa z tejto spontánnej reakcie ľudu stala oficiálna štátna záležitosť. Nariadil, aby si všetci dali na seba vrecovinu, dokonca aj na domáce zvieratá.c Pokorne uznal, že jeho ľud sa previnil zlom a násilím. Vyjadril tiež nádej, že pravý Boh prejaví milosrdenstvo, keď uvidí ich kajúcny postoj. Povedal: „Kto vie, či sa azda pravý Boh... neodvráti... od svojho horiaceho hnevu, takže nezahynieme?“ ​(Jonáš 3:6–9)