²⁰ Aby Boh priviedol Jonáša k premýšľaniu, poukázal na to, že Jonáš cítil ľútosť nad obyčajnou rastlinou, ktorá vzišla za noc a ktorú ani nezasadil, ani nespôsobil, aby vyrástla. A potom vyvodil tento záver: „Nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ ​(Jon. 4:10, 11)c

21. a) V čom spočívala podstata Jehovovho názorného poučenia? b) Prečo nám môže Jonášov príbeh pomôcť poctivo sa preskúmať?

²¹ Chápeš, v čom spočívala podstata Jehovovho názorného poučenia? Jonáš ani prstom nepohol, aby sa o rastlinu postaral. Ale Jehova bol Zdrojom života všetkých Ninivčanov a zachovával ich nažive, tak ako zachováva nažive všetko tvorstvo na zemi. Ako mohla byť pre Jonáša nejaká rastlina cennejšia než život viac ako 120 000 ľudí a ich domácich zvierat? Nebolo príčinou to, že skĺzol k sebeckému uvažovaniu? Napokon, rastliny mu bolo ľúto len preto, že z nej mal osobný úžitok. Nepramenil aj jeho hnev nad Ninive zo sebeckých pohnútok — zo samoľúbej túžby zachovať si tvár a ukázať sa ako pravý prorok? Jonášov príbeh nám môže pomôcť poctivo sa preskúmať. Veď kto z nás je voči takýmto sebeckým sklonom imúnny? Mali by sme byť Jehovovi nesmierne vďační, že nás trpezlivo učí, aby sme boli obetavejší, súcitnejší a milosrdnejší — a tak sa mu snažili podobať.