Prejav poučný pre poslucháčov

AK CHCEŠ, aby bol tvoj prejav pre poslucháčov poučný, nestačí len rozobrať nejaký zaujímavý námet. Polož si otázky: ‚Prečo títo poslucháči potrebujú počuť tieto myšlienky? Čo také by som mohol povedať, aby poslucháči cítili, že tento prejav bol pre nich naozaj užitočný?‘

Ak máš v teokratickej škole predviesť, ako niekomu vydať svedectvo, tvojím publikom bude tvoj partner. V iných prípadoch zas budeš hovoriť k zboru ako k celku.

Čo poslucháči už vedia. Polož si otázku: ‚Čo už poslucháči o námete vedia?‘ Z toho by si mal vychádzať pri príprave prejavu. Ak hovoríš k zboru, v ktorom je mnoho zrelých kresťanov, neopakuj len základné pravdy, ktoré väčšina pozná. Stavaj na nich a rozviň ich. Samozrejme, ak je medzi poslucháčmi aj mnoho nových záujemcov, mal by si vziať do úvahy potreby oboch skupín.

Tomu, čo už poslucháči vedia, prispôsob aj tempo prednesu. Ak hovoríš o detailoch, ktoré väčšina zrejme už pozná, vrav rýchlejšie. Ale keď rozoberáš myšlienky, ktoré sú pre väčšinu poslucháčov nové, hovor pomalšie, aby ich dobre pochopili.

Čo bude poučné. Povedať niečo poučné neznamená vždy povedať niečo nové. Niektorí rečníci dokážu vyjadriť aj známe pravdy s takou jednoduchosťou, že mnohí poslucháči ich až vtedy prvýkrát úplne pochopia.

Vo zvestovateľskej službe nestačí na potvrdenie toho, že žijeme v posledných dňoch, zmieniť sa o nejakej správe z médií. Pomocou Biblie ukáž význam danej udalosti. To bude pre poslucháča naozaj poučné. Podobne keď hovoríš o nejakých detailoch z prírodných zákonov alebo zo života rastlín či živočíchov, tvojím cieľom by nemalo byť povedať poslucháčovi len nejaké zaujímavé vedecké fakty, ktoré doteraz ešte nepočul. Skôr by si sa mal snažiť spojiť dôkazy z prírody s výrokmi v Biblii, a tak ukázať, že existuje Stvoriteľ, ktorý nás miluje. To poslucháčovi pomôže, aby sa na veci pozrel z nového pohľadu.

Hovoriť k poslucháčom na námet, ktorý počuli rozoberať už mnohokrát, môže byť náročné. Ale ak chceš byť dobrým učiteľom, mal by si sa naučiť úspešne túto úlohu zvládnuť. Ako na to?

Pomôže ti výskum. Do prejavu nezačleňuj iba fakty, ktoré ti momentálne prídu na um, ale použi pomôcky na výskum uvedené na stranách 33 až 38. Pamätaj na návrhy, ktoré sú tam dané v súvislosti s tvojím cieľom. Pri výskume možno zistíš, že s tvojím námetom priamo súvisí nejaká málo známa historická udalosť. Alebo sa zo správ dozvieš nejaký aktuálny výrok, ktorý podporí myšlienku, o ktorej chceš v prejave hovoriť.

Keď skúmaš látku, podnecuj sám seba k premýšľaniu otázkami čo? prečo? kedy? kde? kto? a ako? Napríklad: Prečo je to pravdivé? Ako to môžem dokázať? Aké rozšírené názory sťažujú niektorým ľuďom pochopenie tejto biblickej pravdy? Prečo je to dôležité? Ako by to malo ovplyvniť život človeka? Aký príklad potvrdzuje užitočnosť uplatnenia týchto slov? Čo odhaľuje táto biblická pravda o Jehovovej osobnosti? Podľa toho, akú látku rozoberáš, si môžeš položiť otázky: Kedy sa to stalo? Ako by sa táto látka dala prakticky uplatniť v dnešnej dobe? Niektoré z týchto otázok môžeš položiť a zodpovedať aj v samotnom prejave, a tak oživiť svoj prednes.

Tvoj prejav si možno vyžaduje použiť biblické texty, ktoré sú poslucháčom známe. Ako použiť tieto texty tak, aby to bolo poučné? Neuspokoj sa len s ich prečítaním, ale ich aj vysvetli.

Rozbor známeho biblického textu môže byť poučnejší, ak tento text rozdelíš na časti, vyčleníš tie, ktoré súvisia s témou prejavu, a potom ich vysvetlíš. Všimnime si možnosti rozboru textu, ako je Micheáš 6:8 v Preklade nového sveta. Čo je to „právo“? Čie normy práva rozoberáš? Ako by si na príklade ukázal, čo znamená ‚uplatňovať právo‘? Alebo čo znamená ‚milovať láskavosť‘? Čo je to skromnosť? Ako by si túto látku uplatnil v prípade staršieho človeka? Látka, ktorú napokon v prejave použiješ, by, samozrejme, mala byť ovplyvnená aj takými činiteľmi, ako je téma, cieľ prejavu, typ poslucháčov a vymedzený čas.

Často sú užitočné jednoduché definície výrazov. Niektorým ľuďom otvorí oči to, keď sa dozvedia význam slova „kráľovstvo“ spomínaného v Matúšovi 6:10. Pripomenutie nejakej definície môže dokonca aj dlhoročnému kresťanovi pomôcť presnejšie pochopiť, o čom vlastne hovorí určitý text. Môže to tak byť, napríklad keď čítame 2. Petra 1:5–8 a potom definujeme jednotlivé pojmy spomenuté v týchto veršoch: viera, cnosť, poznanie, sebaovládanie, vytrvalosť, zbožná oddanosť, bratská náklonnosť a láska. Keď sú slová s podobným významom použité v rovnakom kontexte, definovaním môžeš poslucháčom pomôcť odlíšiť jedno slovo od druhého. To platí o takých slovách, ako je múdrosť, poznanie, rozlišovacia schopnosť a porozumenie, o ktorých sa píše v Prísloviach 2:1–6.

Pre tvojich poslucháčov môže byť poučné už len to, že použiješ určitý text ako argument. Mnohí ľudia sú prekvapení, keď si prvýkrát uvedomia, že v 1. Mojžišovej 2:7 je v niektorých biblických prekladoch Adam označený za živú dušu a že podľa Ezechiela 18:4 duša zomiera. Raz Ježiš prekvapil saducejov, keď sa zmienil o slovách v 2. Mojžišovej 3:6, ktoré uznávali, a potom použil tento text na vzkriesenie mŕtvych. — Luk. 20:37, 38.

Niekedy je poučné poukázať na kontext biblického textu, na okolnosti jeho napísania a na to, čie slová sú v ňom zaznamenané alebo komu boli určené. Farizeji dobre poznali 110. žalm. No Ježiš ich upozornil na jeden dôležitý detail, ktorý sa nachádza v prvom verši. Opýtal sa: „‚Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?‘ Povedali mu: ‚Dávidov.‘ On im riekol: ‚Ako to, že ho potom Dávid pod inšpiráciou nazýva „Pánom“, keď hovorí: „Jehova povedal môjmu Pánovi: ‚Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy‘“? Ak ho teda Dávid nazýva „Pánom“, ako to, že je jeho synom?‘“ ​(Mat. 22:41–45) Keď budeš argumentovať pomocou Písiem tak ako Ježiš, podnietiš ľudí pozornejšie čítať Božie Slovo.

Keď rečník uvádza, v akom čase bola napísaná určitá biblická kniha alebo kedy sa odohrala určitá udalosť, mal by opísať aj podmienky, ktoré existovali v tom čase. Tak poslucháči jasnejšie pochopia význam danej knihy alebo udalosti.

To, čo hovoríš, môže byť poučnejšie aj vtedy, keď použiješ porovnanie. Môžeš poukázať na rozdiel medzi nejakým rozšíreným názorom a tým, čo o tej istej veci hovorí Biblia. Alebo môžeš porovnať dve paralelné biblické správy. Sú medzi nimi rozdiely? Prečo? Čo sa z nich učíme? Tak pomôžeš poslucháčom, aby sa na námet pozreli z nového pohľadu.

Ak máš za úlohu pohovoriť o niektorej oblasti kresťanskej služby, môžeš svoj prejav obohatiť tým, že začneš celkovým prehľadom. Povedz, čo treba vykonať, prečo to treba vykonať a ako to súvisí s celkovými cieľmi, ktoré máme ako Jehovovi svedkovia. Potom vysvetli, kde, kedy a ako sa má vykonať táto práca.

Čo ak si tvoj prejav vyžaduje, aby si rozobral nejaké „hlboké Božie veci“? (1. Kor. 2:10) Ak začneš vyčlenením a vysvetlením kľúčových prvkov námetu, podrobnosti budú ľahšie pochopiteľné. A ak v závere látku ešte stručne zhrnieš, tvoji poslucháči budú mať pravdepodobne uspokojujúci pocit, že sa naozaj niečo naučili.

Rady týkajúce sa kresťanského spôsobu života. Tvoji poslucháči budú mať z prejavu úžitok najmä vtedy, keď im pomôžeš pochopiť, ako sa informácie z prejavu vzťahujú na ich život. Keď skúmaš biblické texty v pridelenej látke, klaď si otázku: ‚Prečo sa táto informácia zachovala v Biblii až dodnes?‘ (Rim. 15:4; 1. Kor. 10:11) Premýšľaj o tom, s akými životnými situáciami sa stretávajú tvoji poslucháči. Uvažuj nad nimi vo svetle biblických rád a zásad. V prejave zakladaj svoje úvahy na Biblii, čím ukážeš, ako táto kniha môže človeku pomôcť múdro zvládnuť dané situácie. Vyhýbaj sa všeobecným výrokom. Hovor o konkrétnych postojoch a skutkoch.

Na začiatok uplatni pri príprave prejavu jeden alebo dva z uvedených návrhov. Keď získaš skúsenosti, uplatni aj ďalšie. Po čase zistíš, že poslucháči sa na tvoje prejavy tešia, lebo vedia, že budú počuť niečo, čo im prinesie naozajstný úžitok.