Náležité miesto uctievania Jehovu v našom živote
„Celý deň ťa budem žehnať a budem chváliť tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — ŽALM 145:2.
1. Čo Jehova vyžaduje, pokiaľ ide o uctievanie?
„JA, JEHOVA, tvoj Boh, som Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť.“ (2. Mojžišova 20:5) Mojžiš počul toto vyhlásenie od Jehovu a neskôr, keď oslovil izraelský národ, ho sám zopakoval. (5. Mojžišova 5:9) V Mojžišovej mysli neboli žiadne pochybnosti o tom, že Jehova Boh od svojich služobníkov očakáva, že budú uctievať iba jeho.
2, 3. a) Čo presvedčilo Izraelitov o tom, že to, čo sa dialo pri vrchu Sinaj, bolo neobyčajné? b) Aké otázky súvisiace s uctievaním Izraelitov i dnešných Božích služobníkov budeme ďalej skúmať?
2 Keď boli Izraeliti a „veľká zmiešaná spoločnosť“, ktorá spolu s nimi opustila Egypt, utáborení pri vrchu Sinaj, zažili niečo nezvyčajné. (2. Mojžišova 12:38) Vôbec sa to nepodobalo uctievaniu bohov Egypta, ktorí boli pokorení desiatimi ranami či pohromami. Keď Jehova dával Mojžišovi najavo svoju prítomnosť, sprevádzali to javy vzbudzujúce bázeň: hrmenie, blýskanie a ohlušujúci zvuk rohu, takže sa celý tábor chvel. Ďalej nasledoval oheň a dym, pričom sa triasol celý vrch. (2. Mojžišova 19:16–20; Hebrejom 12:18–21) Ak niektorý Izraelita potreboval ešte ďalší dôkaz, že to, čo sa dialo, bolo neobyčajné, nemusel dlho čakať. Krátko nato Mojžiš zostúpil z vrchu s druhým vyhotovením Božích zákonov, ktoré tam dostal. Podľa inšpirovanej správy pokožka Mojžišovej tváre „vyžarovala lúče a [ľudí] zachvátil strach priblížiť sa k nemu“. Bol to skutočne nezabudnuteľný, nadprirodzený zážitok! — 2. Mojžišova 34:30.
3 Tento predobrazný Boží národ nemal pochybnosti o tom, aké miesto patrí uctievaniu Jehovu. Veď Jehova bol ich Osloboditeľom. Vďačili mu za svoje životy. A bol aj ich Zákonodarcom. Ale zostalo pre nich uctievanie Jehovu na prvom mieste? A ako je to v prípade novodobých Božích služobníkov? Aké miesto má uctievanie Jehovu v ich živote? — Rimanom 15:4.
Uctievanie Jehovu v Izraeli
4. Aké bolo usporiadanie izraelského tábora počas pobytu Izraelitov v pustatine a čo bolo v strede tábora?
4 Keby si sa mohol pozrieť z vtáčej perspektívy na Izrael utáborený v pustatine, čo by si bol videl? Obrovské, no usporiadané zoskupenie stanov, v ktorých bývali možno tri milióny alebo viac ľudí, v skupinách po troch kmeňoch na severe, na juhu, na východe a na západe. Keby si sa zahľadel pozornejšie, všimol by si si aj ďalšie zoskupenie, ktoré bolo bližšie k stredu tábora. V týchto štyroch menších skupinách stanov bývali rodiny kmeňa Lévi. A celkom v strede tábora, na ploche oddelenej plátenným plotom, bola jedinečná stavba. Tou stavbou bol „stan stretnutia“ čiže svätostánok, ktorý postavili Izraeliti „múdreho srdca“ podľa Jehovovho plánu. — 4. Mojžišova 1:52, 53; 2:3, 10, 17, 18, 25; 2. Mojžišova 35:10.
5. Akému účelu slúžil v Izraeli svätostánok?
5 V každom z asi 40 táborísk na ceste pustatinou postavil Izrael svätostánok, ktorý sa stal centrom tábora. (4. Mojžišova, 33. kapitola) Biblia vhodne opisuje Jehovu, ako býva uprostred svojho ľudu v samom strede ich tábora. Jeho sláva naplnila svätostánok. (2. Mojžišova 29:43–46; 40:34; 4. Mojžišova 5:3; 11:20; 16:3) Kniha Our Living Bible (Naša živá Biblia) to komentuje: „Táto prenosná svätyňa bola maximálne dôležitá, pretože tvorila náboženské zjednocovacie centrum týchto kmeňov. Tak ich počas dlhých rokov putovania v púšti udržiavala zjednotených a umožňovala im spoločný postup.“ No nielen to; svätostánok slúžil aj ako stála pripomienka, že pre Izraelitov je uctievanie ich Stvoriteľa najdôležitejšou vecou v živote.
6, 7. Aká stavba určená na uctievanie nahradila svätostánok a ako slúžila izraelskému národu?
6 Keď Izraeliti prišli do Zasľúbenej krajiny, svätostánok bol naďalej centrom izraelského uctievania. (Jozua 18:1; 1. Samuelova 1:3) Po čase kráľ Dávid navrhol postaviť pevnú stavbu. Ako sa ukázalo, mal to byť chrám, ktorý neskôr postavil jeho syn Šalamún. (2. Samuelova 7:1–10) Pri jeho slávnostnom otvorení zostúpil oblak, čo bolo znakom, že Jehova túto budovu prijíma. „Úspešne som postavil pre teba dom vznešeného príbytku,“ modlil sa Šalamún, „stanovené miesto, aby si tam býval na neurčitý čas.“ (1. Kráľov 8:12, 13; 2. Paralipomenon 6:2) Novopostavený chrám sa vtedy stal národným centrom náboženského diania.
7 Trikrát za rok chodili všetci Izraeliti mužského pohlavia hore do Jeruzalema, aby sa zúčastnili radostných osláv v chráme, čím dávali najavo svoje ocenenie pre Jehovovo požehnanie. Tieto stretnutia boli vhodne označené ako „Jehovove obdobia sviatkov“, zameriavajúce pozornosť na uctievanie Boha. (3. Mojžišova 23:2, 4) Pobožné ženy sa ich zúčastňovali spolu s ďalšími členmi rodiny. — 1. Samuelova 1:3–7; Lukáš 2:41–44.
8. Ako svedčí Žalm 84:1–12 o dôležitosti uctievania Jehovu?
8 Inšpirovaní žalmisti výrečne dávali najavo, aký veľký význam má uctievanie v ich živote. „Aké ľúbezné je tvoje vznešené bydlisko, ó, Jehova vojsk!“ spievali Kórachovi synovia. Určite nechválili iba stavbu. Skôr pozdvihli hlasy na chválu Jehovu Boha, keď vyhlasovali: „Moje srdce a to moje telo radostne volajú k živému Bohu.“ Lévitská služba im prinášala veľké šťastie. Vyhlasovali: „Šťastní sú tí, ktorí bývajú v tvojom dome! Stále ťa chvália.“ V skutočnosti celý Izrael mohol spievať: „Šťastní sú ľudia, ktorých sila je v tebe, v srdciach ktorých sú urovnané cesty... Pôjdu ďalej od životnej sily k životnej sile; každý sa objavuje pred Bohom na Sione.“ Hoci cesta Izraelitu do Jeruzalema bola možno dlhá a únavná, jeho sila sa obnovila, keď sa do hlavného mesta dostal. Srdce sa mu naplnilo radosťou, keď velebil svoju výsadu uctievať Jehovu: „Veď deň na tvojich nádvoriach je lepší ako tisíc inde. Vyvolil som si stáť pri prahu v dome svojho Boha radšej, ako sa pohybovať v stanoch skazenosti... Ó, Jehova vojsk, šťastný je človek, ktorý ti dôveruje.“ Takéto vyjadrenia odhaľujú, že pre týchto Izraelitov bolo uctievanie Jehovu prvoradé. — Žalm 84:1–12.
9. Čo sa stalo izraelskému národu, keď prestal dávať uctievanie Jehovu na popredné miesto?
9 Je smutné, že pravé uctievanie nezostalo v Izraeli v popredí. Pripustili, aby oddanosť falošným bohom podkopala ich horlivosť pre Jehovu. Preto ich Jehova zanechal ich nepriateľom a dovolil, aby boli vzatí do vyhnanstva v Babylone. Keď boli po 70 rokoch prinavrátení do svojej domoviny, Jehova ich burcoval prostredníctvom verných prorokov Haggea, Zechariáša a Malachiáša. Kňaz Ezdráš a miestodržiteľ Nehemiáš podnecovali Boží ľud, aby znovu postavili chrám a obnovili tam pravé uctievanie. No ako storočia plynuli, pravé uctievanie v tomto národe opäť strácalo na dôležitosti.
Horlivosť pre pravé uctievanie v prvom storočí
10, 11. Aké miesto malo uctievanie Jehovu v živote verných v čase, keď bol Ježiš na zemi?
10 V Jehovovom ustanovenom čase sa objavil Mesiáš. Verní jednotlivci vzhliadali k Jehovovi, dúfajúc v záchranu. (Lukáš 2:25; 3:15) Správa Lukášovho evanjelia jasne opisuje 84-ročnú Annu ako vdovu, „ktorá nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami“. — Lukáš 2:37.
11 „Mojím pokrmom,“ povedal Ježiš, „je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) Spomeň si, ako Ježiš zareagoval, keď stretol zmenárnikov v chráme. Poprevracal im stoly a poprevracal aj lavice tých, čo predávali holubice. Marek hovorí: „[Ježiš] nikomu nedovolil nosiť cez chrám nádobu, ale vyučoval a hovoril: ‚Či nie je napísané: „Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy“? Ale vy ste z neho urobili jaskyňu lupičov.‘“ (Marek 11:15–17) Áno, Ježiš nikomu nedovolil dokonca ani to, aby išiel skratkou cez chrámové nádvorie, keď niesol nejaké veci do inej časti mesta. Ježišove skutky dodávali dôraz jeho rade, ktorú dal predtým: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť.“ (Matúš 6:33) Ježiš nám zanechal úžasný príklad v tom, že prejavoval Jehovovi výlučnú oddanosť. Skutočne konal podľa toho, čo kázal. — 1. Petra 2:21.
12. Ako dali Ježišovi učeníci najavo, že uctievanie Jehovu je pre nich prvoradé?
12 Ježiš dal svojim učeníkom vzor, ktorý majú nasledovať, aj v tom, ako si spĺňal svoje poverenie oslobodzovať utláčaných, ale pritom verných Židov spod bremien falošných náboženských zvykov. (Lukáš 4:18) Raní kresťania poslúchali Ježišov príkaz robiť učeníkov a krstiť ich, a preto odvážne hlásali Jehovovu vôľu v spojitosti s ich vzkrieseným Pánom. Jehova mal radosť z toho, aký veľký význam prikladajú jeho uctievaniu. Preto Boží anjel zázračne oslobodil apoštolov Petra a Jána z väzby a dal im pokyn: „Choďte a postavte sa v chráme a ďalej hovorte ľudu všetky slová o tom živote.“ Boli posilnení a poslúchli. Každý deň, v jeruzalemskom chráme i z domu do domu, „bez prestania ďalej vyučovali... a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. — Skutky 1:8; 4:29, 30; 5:20, 42; Matúš 28:19, 20.
13, 14. a) Čo sa od raných kresťanských čias pokúšal Satan urobiť Božím služobníkom? b) Čo naďalej robili Boží verní služobníci?
13 Keď narastal odpor proti ich kázaniu, Boh svojim verným služobníkom nariadil, aby napísali aktuálne rady. „Uvrhnite [na Jehovu] všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará,“ napísal Peter krátko po roku 60 n. l. „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil. Postavte sa však proti nemu pevní vo viere, lebo viete, že tie isté utrpenia znáša celé spoločenstvo vašich bratov na svete.“ Raní kresťania nepochybne nachádzali v týchto slovách útechu. Vedeli, že po tom, čo chvíľu trpeli, Boh dokončí ich školenie. (1. Petra 5:7–10) Počas záverečných dní židovského systému vecí praví kresťania vyzdvihli uctievanie Jehovu vyznačujúce sa láskou do nových výšok. — Kolosanom 1:23.
14 Ako apoštol Pavol predpovedal, došlo k odpadnutiu — odvráteniu od pravého uctievania. (Skutky 20:29, 30; 2. Tesaloničanom 2:3) Svedectvo zo záverečných desaťročí prvého storočia poskytuje o tom hojné doklady. (1. Jána 2:18, 19) Medzi pravých kresťanov Satan úspešne zasial napodobeninu kresťanov, v dôsledku čoho bolo ťažké rozlíšiť túto „burinu“ od kresťanov podobných pšenici. Napriek tomu počas uplynulých storočí bolo pre niektorých jednotlivcov uctievanie Boha prvoradou vecou, ba dokonca preň riskovali aj svoj život. No až do záverečných desaťročí „ustanovených časov národov“ Boh ešte svojich služobníkov nezhromaždil znovu, aby bolo vyvýšené pravé uctievanie. — Matúš 13:24–30, 36–43; Lukáš 21:24.
Jehovovo uctievanie vyvýšené v súčasnosti
15. Ako sa od roku 1919 spĺňajú proroctvá Izaiáša 2:2–4 a Micheáša 4:1–4?
15 V roku 1919 Jehova zmocnil pomazaný ostatok na to, aby sa podujal na odvážne celosvetové svedecké ťaženie, ktoré vysoko vyzdvihlo uctievanie pravého Boha. S prílivom symbolických „iných oviec“ od roku 1935 sa prúd ľudí, ktorí v duchovnom zmysle vystupujú na „vrch domu Jehovovho“, neustále zväčšuje. Počas služobného roku 1993 chválilo Jehovu 4 709 889 Jehovových svedkov tak, že pozývali ďalších, aby sa pripojili k jeho vyvýšenému uctievaniu. Aký je to kontrast oproti duchovne skazenému stavu sektárskych „pahorkov“ svetovej ríše falošného náboženstva, najmä takzvaného kresťanstva! — Ján 10:16; Izaiáš 2:2–4; Micheáš 4:1–4.
16. Čo musia robiť všetci Boží služobníci vzhľadom na to, čo je predpovedané v Izaiášovi 2:10–22?
16 Prívrženci falošného náboženstva považujú svoje kostoly a katedrály, ba aj svoje duchovenstvo za „vyvýšené“ a dávajú im impozantné tituly a pocty. Ale všimni si, čo predpovedal Izaiáš: „Povýšenecké oči pozemského človeka budú ponížené a povýšenosť mužov sa skloní; a jediný Jehova bude vyvýšený v ten deň.“ Kedy to bude? Počas rýchlo sa približujúceho veľkého súženia, keď „bezcenní bohovia celkom pominú“. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť tohto času vzbudzujúceho bázeň je potrebné, aby všetci Boží služobníci vážne preskúmali, aké miesto má uctievanie Jehovu v ich živote. — Izaiáš 2:10–22.
17. Ako dnes Jehovovi služobníci dávajú najavo, že uctievanie Jehovu je pre nich prvoradé?
17 Jehovovi svedkovia sú ako medzinárodné bratstvo dobre známi svojou horlivosťou v kázaní o Kráľovstve. Ich uctievanie nie je iba symbolickým náboženstvom, ktorému by vyhradili hodinu týždenne. Nie, je to ich celý spôsob života. (Žalm 145:2) Veď v minulom roku si viac ako 620 000 svedkov zariadilo svoje záležitosti tak, aby sa mohli podieľať na kresťanskej službe celým časom. Ani ostatní svedkovia uctievanie Jehovu iste nezanedbávajú. Zaujíma popredné miesto v ich každodenných rozhovoroch aj v ich verejnom kázaní, a to i vtedy, keď si ich rodinné záväzky vyžadujú, aby tvrdo pracovali vo svetskom zamestnaní.
18, 19. Uveď príklady povzbudenia, ktoré si mohol načerpať z čítania životných príbehov svedkov.
18 Životné príbehy svedkov publikované v Strážnej veži ukazujú, akými spôsobmi rôzni bratia a sestry dokázali udržať uctievanie Jehovu na prvom mieste vo svojom živote. Jedna mladá sestra, ktorá oddala svoj život Jehovovi ako šesťročná, si dala za cieľ misionársku službu. Aký cieľ si môžete zvoliť vy, mladí bratia a sestry, aby bolo vo vašom živote uctievanie Jehovu stále na prvom mieste? — Pozri článok „Nasledovala som svoj cieľ od šiestich rokov“ v Strážnej veži z 1. marca 1992, strany 26–30.
19 Ďalší pekný príklad toho, ako dávať uctievaniu Jehovu náležité miesto, poskytuje jedna ovdovená staršia sestra. Veľké povzbudenie k vytrvalosti dostala od tých, ktorým pomohla spoznať pravdu. Boli jej „rodinou“. (Marek 3:31–35) Ak si v podobnej situácii, prijmeš podporu a pomoc od mladších v zbore? (Všimni si, prosím, ako sa vyjadrila sestra Winifred Remmieová v článku „Odpovedala som v čase žatvy“, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 1. júla 1992 na stranách 21–23.) Vy, služobníci celým časom, dokazujte, že uctievanie Jehovu je naozaj na prvom mieste vo vašom živote, tým, že budete pokorne slúžiť na mieste, kde ste pridelení, a že sa budete ochotne podriaďovať teokratickému vedeniu. (Všimni si, prosím, príklad brata Roya Ryana, o ktorom hovorí článok „Pevne sa držať Božej organizácie“ v Strážnej veži z 1. decembra 1991, strany 24–27.) Pamätaj, že keď dávame uctievanie Jehovu na prvé miesto, máme uistenie, že sa o nás postará. Nemusíme byť úzkostliví, pokiaľ ide o to, odkiaľ získame veci nutné pre život. Názorným príkladom toho sú aj skúsenosti sestier Olive a Sonie Springateových. — Pozri článok „Hľadali sme najprv Kráľovstvo“ v Strážnej veži z 1. februára 1994, strany 20–25.
20. Aké osobné otázky by sme si mali teraz položiť?
20 Nemali by sme si teda, každý osobne, otvorene položiť niekoľko otázok? Aké miesto má uctievanie Jehovu v mojom živote? Správam sa v súlade so svojou oddanosťou a konám Božiu vôľu čo najlepšie podľa svojich schopností? V ktorých oblastiach života sa môžem zlepšiť? Dôkladné uvažovanie o nasledujúcom článku nám poskytne príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako využívame svoje prostriedky v súlade s tým, čo sme si zvolili za prvoradú vec v živote — s uctievaním Zvrchovaného Pána Jehovu, nášho milujúceho Otca. — Kazateľ 12:13; 2. Korinťanom 13:5.
Na zopakovanie
◻ Čo Jehova vyžaduje, pokiaľ ide o uctievanie?
◻ Čoho pripomienkou bol svätostánok?
◻ Ktorí ľudia boli v prvom storočí vynikajúcim príkladom horlivosti pre pravé uctievanie a ako?
◻ Ako je od roku 1919 vyvýšené uctievanie Jehovu?