Takýmto biblickým proroctvom sa zaoberala napríklad Strážna veža z 15. decembra 1928 (angl.), ktorá rozoberala Micheáša 5:2–15. Micheášova kniha hovorí o spustošení Samárie Asýrčanmi a o návrate Židov z vyhnanstva v Babylone. (Micheáš 1:1, 5–7; 4:10) Ale poukazuje aj na neskoršie udalosti, napríklad na to, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. (Micheáš 5:2) Micheáš prorokoval, že po ich oslobodení od „Asýrčana“ sa „pozostalí z Jakoba“ stanú „podobnými rose od Jehovu“ a „podobnými mladému levovi s hrivou v stáde oviec“. (Micheáš 5:6–8) Strážna veža to komentovala: „To je možné považovať za náznak, že aj po vybojovaní Armagedonu budú na zemi niektorí z ostatku a že budú musieť konať prácu v Pánovom mene na jeho chválu a slávu.“ Všimnime si, že táto možnosť je vyjadrená skromným a nezaujatým výrazom: „To je možné považovať za náznak.“

Komentáre o možnosti, že by niektorí pomazaní mohli prežiť do nového sveta, sa podávajú s dobrými úmyslami a vo svetle biblických precedenčných príkladov, v snahe porozumieť proroctvá a predobrazy, ktoré by mohli mať neskoršiu obdobu. Ak sa ukáže, že na zemi žiaden pomazaný nezostane, nebude vôbec dôvod na nespokojnosť. Už sme zistili, že proroctvám rozumieme lepšie s postupujúcim časom. Napríklad Strážna veža z 15. júla 1981 (slovenské vydanie číslo 1, 1982) opäť rozoberala Micheáša 5:6–9 a vysvetlila, že „ostatok duchovného Izraela nemusel čakať až do doby po... Armagedone, aby bol osviežujúcou ‚rosou‘ pre ľudí“. Tento článok znova predložil možnosť, že ostatok by mohol prežiť veľký Boží boj a „ďalej byť pre ‚veľký zástup‘ ‚iných oviec‘ osviežujúcou ‚rosou‘“. Vidíme, že časom s rastom duchovného svetla sa môže naše porozumenie proroctva alebo biblickej drámy rozšíriť alebo aj zmeniť. — Príslovia 4:18.