Buďme ľuďmi, ktorí majú vieru

„Sme... takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ — HEBREJOM 10:39.

 1. Prečo môžeme povedať, že viera každého verného Jehovovho služobníka je cenná?

KEĎ budeš nabudúce v sále Kráľovstva plnej ctiteľov Jehovu, zastav sa a poobzeraj si kresťanov okolo seba. Premýšľaj o mnohých spôsoboch, akými prejavujú vieru. Možno uvidíš vekom starších, ktorí slúžia Bohu celé desaťročia, mládež, ktorá denne odoláva tlaku vrstovníkov, a rodičov, ktorí sa namáhajú, aby vychovali bohabojné deti. Budú tam zboroví starší a služobní pomocníci, ktorí nesú mnoho zodpovedností. Áno, možno uvidíš duchovných bratov a sestry všetkých vekových skupín, ktorí prekonávajú všemožné prekážky, aby slúžili Jehovovi. Aká cenná je viera každého z nich! — 1. Petra 1:7.

 2. Prečo sú Pavlove rady v liste Hebrejom 10. a 11. kapitole pre nás dnes užitočné?

² Len málo nedokonalých ľudí, ak vôbec nejakí, rozumelo dôležitosti viery lepšie ako apoštol Pavol. Napísal, že pravá viera vedie k ‚zachovaniu duše nažive‘. (Hebrejom 10:39) Pavol však vedel, že v tomto svete bez viery je viera terčom útokov a narúšania. Hlboko sa zaujímal o hebrejských kresťanov v Jeruzaleme a Judei, ktorí zápasili, aby si zachovali vieru. Pri pohľade na časť 10. a 11. kapitoly listu Hebrejom si všimnime metódy, ktoré Pavol použil na budovanie ich viery. Zároveň si všimnime, ako si môžeme budovať silnejšiu vieru my a ako v tom môžeme pomáhať iným v našom okolí.

Vyjadrujte si navzájom dôveru

 3. Ako Pavlove slová z listu Hebrejom 10:39 ukazujú, že Pavol dôveroval svojim bratom a sestrám vo viere?

³ Prvá vec, ktorú si možno všimneme, je Pavlov pozitívny postoj k čitateľom jeho listu. Napísal: „My však nie sme takí, čo sa odťahujú na zničenie, ale takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ (Hebrejom 10:39) Pavol si myslel o verných spolukresťanoch to najlepšie, nie to najhoršie. Všimni si tiež, že použil výraz „my“. Pavol bol spravodlivý muž. Predsa však nehovoril so svojimi poslucháčmi zvrchu, akoby bol na nejakej vyvýšenej rovine spravodlivosti vysoko nad nimi. (Porovnaj Kazateľa 7:16.) Skôr sa zarátal medzi nich. Vyjadril úprimnú dôveru, že on i verní kresťania, čitatelia jeho listu, budú odolávať zastrašujúcim prekážkam, pred ktorými stáli, že s odvahou odmietnu odťahovať sa na zničenie a že sa dokážu ako takí, ktorí majú vieru.

 4. Aké dôvody mal Pavol na to, aby dôveroval spoluveriacim?

⁴ Ako mohol mať Pavol takú dôveru? Zatváral oči pred chybami hebrejských kresťanov? Naopak, ponúkol im konkrétne rady, aby im pomohol prekonať ich duchovné nedostatky. (Hebrejom 3:12; 5:12–14; 6:4–6; 10:26, 27; 12:5) Aj tak mal však Pavol najmenej dva dobré dôvody na to, aby dôveroval svojim bratom. (1) Pavol sa ako napodobňovateľ Jehovu snažil pozerať na členov Božieho ľudu tak, ako sa na nich pozerá Jehova. Netýkalo sa to len ich chýb, ale aj ich dobrých vlastností a ich schopnosti zvoliť si v budúcnosti konanie dobra. (Žalm 130:3; Efezanom 5:1) (2) Pavol mal bezvýhradnú vieru v moc svätého ducha. Vedel, že žiadne prekážky, žiadne ľudské slabosti nemôžu zabrániť Jehovovi, aby dal „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, ktorémukoľvek kresťanovi, ktorý sa mu snaží verne slúžiť. (2. Korinťanom 4:7; Filipanom 4:13) Teda Pavlova dôvera k bratom a sestrám nebola neopodstatnená, nerealistická či slepo optimistická. Bola pevne založená na biblickom základe.

 5. Ako môžeme napodobňovať Pavlovu dôveru a aké výsledky to pravdepodobne prinesie?

⁵ Pavlova dôvera bola určite nákazlivá. Pavlove povzbudivé slová zborom v Jeruzaleme a Judei museli pre ne veľa znamenať. Tieto povzbudivé vyjadrenia pomohli hebrejským kresťanom, aby sa v srdci odhodlali byť takými, ktorí majú vieru, a odolávali oslabujúcemu výsmechu a povýšeneckej ľahostajnosti svojich židovských odporcov. Môžeme sa podobne navzájom povzbudzovať? Je veľmi ľahké vidieť na druhých len množstvo chýb a zvláštností ich osobností. (Matúš 7:1–5) Ale môžeme si navzájom omnoho viac pomôcť tak, že si všímame a vážime jedinečnú vieru, ktorú má každý z nás. S takým povzbudzovaním bude viera oveľa pravdepodobnejšie rásť. — Rimanom 1:11, 12.

Vhodné používanie Božieho Slova

 6. Z akého zdroja Pavol citoval, keď napísal slová zaznamenané v Hebrejom 10:38?

⁶ Pavol budoval vieru spoluveriacich aj zručným používaním Písiem. Napríklad napísal: „‚Ale môj spravodlivý bude žiť na základe viery‘ a ‚ak sa odťahuje, moja duša v ňom nemá zaľúbenie‘.“ (Hebrejom 10:38) Pavol tu citoval z knihy proroka Habakuka.a Čitatelia Pavlovho listu, hebrejskí kresťania, boli pravdepodobne oboznámení s týmito slovami, lebo dobre poznali prorocké knihy. Pavol vzhľadom na svoj cieľ — posilniť vieru kresťanov v Jeruzaleme a jeho okolí asi v roku 61 n. l. — výstižne vybral príklad Habakuka. Prečo?

 7. Kedy Habakuk zaznamenal svoje proroctvo a v akých podmienkach sa vtedy nachádzalo Judsko?

⁷ Habakuk zjavne napísal svoju knihu len niečo vyše dvadsať rokov pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Prorok videl vo videní Chaldejcov (čiže Babylončanov), „národ krutý a prchký“, ako útočí na Judsko a ničí Jeruzalem a pohlcuje ľudí i národy. (Habakuk 1:5–11) Ale takáto pohroma bola predpovedaná už za dní Izaiáša pred viac ako sto rokmi. V Habakukovej dobe Jehojakim vystriedal dobrého kráľa Joziáša a v Judsku znova začala prekvitať skazenosť. Jehojakim prenasledoval a dokonca vraždil tých, ktorí hovorili v Jehovovom mene. (2. Paralipomenon 36:5; Jeremiáš 22:17; 26:20–24) Nie div, že skľúčený prorok Habakuk volal: „Ako dlho, ó, Jehova?“ — Habakuk 1:2.

 8. Prečo mohol Habakukov príklad pomôcť kresťanom v prvom storočí a prečo môže pomôcť nám dnes?

⁸ Habakuk nevedel, ako blízko je zničenie Jeruzalema. Podobne kresťania v prvom storočí nevedeli, kedy sa skončí židovský systém vecí. Ani my dnes nepoznáme „deň ani hodinu“, keď príde Jehovov súd proti tomuto skazenému systému. (Matúš 24:36) Všimnime si preto Jehovovu dvojakú odpoveď Habakukovi. Po prvé, uistil proroka, že koniec príde presne načas. „Neoneskorí sa,“ povedal Boh, aj keby sa mohlo z ľudského hľadiska zdať, že sa oneskoruje. (Habakuk 2:3) Po druhé, Jehova Habakukovi pripomenul: „Spravodlivý, ten zostane nažive svojou vernosťou.“ (Habakuk 2:4) Aké nádherné, jednoduché pravdy! Najdôležitejšie nie je to, kedy príde koniec, ale či naďalej žijeme životom viery.

 9. Ako vernosť pomohla poslušným Jehovovým služobníkom prežiť a) v roku 607 pred n. l.? b) po roku 66 n. l.? c) Prečo je životne dôležité, aby sme si posilňovali vieru?

⁹ Keď bol Jeruzalem v roku 607 pred n. l. vyplienený, Jeremiáš, jeho tajomník Báruch, Ebed-melech a lojálni Rechabiti videli pravdivosť Jehovovho sľubu Habakukovi. „Zostali nažive“ tak, že unikli strašnému zničeniu Jeruzalema. Prečo? Jehova odmenil ich vernosť. (Jeremiáš 35:1–19; 39:15–18; 43:4–7; 45:1–5) Podobne hebrejskí kresťania v prvom storočí museli správne reagovať na Pavlovu radu, lebo keď v roku 66 n. l. rímske vojská napadli Jeruzalem a potom sa nevysvetliteľne stiahli, títo kresťania verne dbali na Ježišovo varovanie, aby utiekli. (Lukáš 21:20, 21) Zostali nažive vďaka svojej vernosti. Rovnako aj my zostaneme nažive, ak budeme nájdení verní, keď príde koniec. Aký životne dôležitý dôvod na to, aby sme teraz pracovali na posilnení našej viery!

Oživovanie príkladov viery

10. Ako Pavol opísal Mojžišovu vieru a ako by sme v tom mohli Mojžiša napodobňovať?

¹⁰ Pavol budoval vieru kresťanov aj účinným používaním príkladov. Keď čítaš Hebrejom 11. kapitolu, všimni si, ako oživuje príklady biblických postáv. Hovorí napríklad, že Mojžiš „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:27) Inými slovami, Jehova bol pre Mojžiša taký skutočný, akoby Mojžiš naozaj videl neviditeľného Boha. Je možné to isté povedať o nás? Je ľahké hovoriť o vzťahu s Jehovom, ale budovať a posilňovať tento vzťah si vyžaduje prácu. To je práca, ktorú potrebujeme konať! Je Jehova pre nás taký skutočný, že ho berieme do úvahy, keď robíme rozhodnutia vrátane tých zdanlivo nepodstatných? Viera takého druhu nám pomôže zniesť aj ten najhorší odpor.

11, 12. a) V akých podmienkach mohla byť Enochova viera skúšaná? b) Akú povzbudzujúcu odmenu Enoch dostal?

¹¹ Pouvažuj aj o Enochovej viere. Čelil odporu, ktorý si ťažko dokážeme predstaviť. Enoch mal odovzdať bodavé posolstvo súdu proti vtedy žijúcim ľuďom. (Júda 14, 15) Tohto verného muža zjavne ohrozovalo také zlomyseľné a kruté prenasledovanie, že ho Jehova „preniesol“ zo života do spánku smrti, aby sa ho nepriatelia nezmocnili. A tak Enoch nezažil splnenie proroctva, ktoré vyslovil. Dostal však dar, ktorý bol v niektorých ohľadoch dokonca ešte lepší. — Hebrejom 11:5; 1. Mojžišova 5:22–24.

¹² Pavol vysvetľuje: „Pred tým, ako bol [Enoch] prenesený, mal svedectvo, že sa páči Bohu.“ (Hebrejom 11:5) Čo to znamenalo? Predtým ako Enoch zaspal v spánku smrti, mal možno nejaké videnie, azda videnie pozemského raja, v ktorom sa jedného dňa čoskoro prebudí. V každom prípade dal Jehova Enochovi najavo, že jeho vernosť mu prinášala veľkú radosť. Enoch rozradostnil Jehovovo srdce. (Porovnaj Príslovia 27:11.) Je dojímavé premýšľať o Enochovom živote, však? Chcel by si žiť takým životom viery? Uvažuj potom o takých príkladoch viery; hľaď na ne ako na skutočných ľudí. Buď rozhodnutý žiť vierou deň čo deň. Pamätaj tiež na to, že tí, ktorí majú vieru, neslúžia Jehovovi na základe nejakého dátumu alebo konečného termínu, ku ktorému Boh splní všetky svoje sľuby. Skôr sme odhodlaní slúžiť Jehovovi naveky! Je to najlepšia životná cesta tak v tomto systéme vecí, ako aj v budúcom.

Ako silnieť vo viere

13, 14. a) Ako nám môžu Pavlove slová zaznamenané v liste Hebrejom 10:24, 25 pomôcť robiť z našich zhromaždení radostné príležitosti? b) Aký je hlavný zmysel kresťanských zhromaždení?

¹³ Pavol ukázal hebrejským kresťanom množstvo praktických spôsobov, ktorými si mohli posilniť vieru. Zamyslime sa len nad dvoma z nich. Akiste je nám známe jeho nabádanie v Hebrejom 10:24, 25, ktorým nás vyzýva, aby sme sa pravidelne stretávali na našich kresťanských zhromaždeniach. Pamätaj však, že Pavlove inšpirované slová neznamenajú, že na týchto zhromaždeniach máme byť len pasívnymi pozorovateľmi. Pavol skôr opisuje zhromaždenia ako príležitosť na to, aby sme sa vzájomne spoznávali, aby sme sa navzájom podnecovali k ešte plnšej službe Bohu a jeden druhého povzbudzovali. Sme tam, aby sme dávali, nielen prijímali. To pomáha robiť z našich zhromaždení radostné príležitosti. — Skutky 20:35.

¹⁴ V prvom rade však navštevujeme kresťanské zhromaždenia preto, aby sme uctievali Jehovu Boha. Uctievame ho tým, že sa pripájame k modlitbe a piesni, pozorne počúvame a obetujeme „ovocie pier“ — vyjadrenia chvály Jehovovi v našich komentároch a úlohách na zhromaždení. (Hebrejom 13:15) Ak pamätáme na tieto ciele a konáme podľa nich na každom zhromaždení, naša viera bude zakaždým nepochybne budovaná.

15. Prečo Pavol nabádal hebrejských kresťanov, aby sa pevne držali služby, a prečo je tá istá rada vhodná aj dnes?

¹⁵ Ďalším spôsobom budovania našej viery je kazateľská činnosť. Pavol napísal: „Držme sa pevne, bez kolísania, verejného vyhlasovania svojej nádeje, lebo je verný ten, ktorý dal sľub.“ (Hebrejom 10:23) Nabádať iných, aby sa niečoho pevne držali, môžeš vtedy, keď sa zdá, že im hrozí, že by sa mohli vzdať. Satan určite vyvíjal tlak na hebrejských kresťanov, aby sa vzdali svojej služby, a rovnako vyvíja tlak aj na dnešný Boží ľud. Čo by sme mali robiť, keď sme vystavení takému tlaku? Pouvažujme o tom, čo robil Pavol.

16, 17. a) Ako Pavol získal odvahu do služby? b) Aké kroky by sme mali urobiť, ak zistíme, že niektoré formy našej kresťanskej služby v nás vyvolávajú obavy?

¹⁶ Kresťanom v Tesalonike Pavol napísal: „Potom, keď sme najprv trpeli a vo Filipi (ako viete) hanebne s nami zaobchádzali, pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ (1. Tesaloničanom 2:2) Ako s Pavlom a jeho spoločníkmi vo Filipi „hanebne zaobchádzali“? Podľa niektorých učencov vyjadruje grécke slovo, ktoré tu Pavol použil, urážajúce, nehanebné či poburujúce zaobchádzanie. Vrchnosti vo Filipi ich nechali zbičovať, hodili ich do väzenia a dali ich do klady. (Skutky 16:16–24) Ako tento bolestný zážitok ovplyvnil Pavla? Odťahoval sa zo strachu, keď prišiel na svojej misionárskej ceste do ďalšieho mesta, Tesaloniky? Nie, ‚pozbieral odvahu‘. Zvíťazil nad strachom a odvážne pokračoval v kázaní.

¹⁷ Odkiaľ bral Pavol odvahu? Zo svojho vnútra? Nie, povedal, že pozbieral odvahu „s pomocou nášho Boha“. Jedna príručka pre prekladateľov Biblie hovorí, že toto tvrdenie možno preložiť ako „Boh vzal z našich sŕdc strach“. Preto ak necítiš v službe dostatočnú odvahu alebo ak niektoré formy služby v tebe zvlášť vyvolávajú obavy, prečo nepožiadať Jehovu, aby urobil to isté pre teba? Popros ho, aby vzal ten strach z tvojho srdca. Popros ho, aby ti pomohol pozbierať odvahu do služby. Potom urob niektoré ďalšie praktické kroky. Napríklad zariaď si, aby si spolupracoval s niekým skúseným v tej forme služby, ktorá ti robí starosti. Môže to byť obvod s obchodmi, vydávanie svedectva na ulici, neformálne kázanie či vydávanie svedectva telefónom. Spočiatku možno bude ochotný viesť rozhovory tvoj partner. Ak to tak bude, pozoruj ho a uč sa. Ale potom pozbieraj odvahu a vyskúšaj si to.

18. Aké požehnania môžeme zažiť, ak pozbierame odvahu do služby?

¹⁸ Premýšľaj, aké to môže priniesť výsledky, keď pozbieraš odvahu. Ak vytrváš a nedovolíš, aby si stratil odvahu, budeš mať pravdepodobne dobré skúsenosti pri rozširovaní pravdy, skúsenosti, o ktoré by si inak prišiel. (Pozri 25. stranu.) Uspokojí ťa vedomie, že si potešil Jehovu tým, že si robil niečo, čo je pre teba náročné. Zažiješ jeho požehnanie a pomoc pri prekonávaní strachu. Tvoja viera bude silnejšia. Veď nemôžeš pracovať na budovaní viery druhých bez toho, že by si si pritom nebudoval vlastnú vieru. — Júda 20, 21.

19. Aká cenná odmena je uchovaná pre ‚tých, ktorí majú vieru‘?

¹⁹ Kiež naďalej pokračuješ v posilňovaní vlastnej viery, ako aj viery iných vo svojom okolí. Môžeš to robiť tak, že buduješ sám seba, ako aj druhých zručným používaním Božieho Slova, štúdiom biblických príkladov viery a ich oživovaním, prípravou na kresťanské zhromaždenia a účasťou na nich a pevným zovretím vzácnej výsady verejnej služby. Keď robíš tieto veci, buď si istý, že si naozaj jedným z ‚tých, ktorí majú vieru‘. Pamätaj tiež, že takí kresťania majú vzácnu odmenu. Sú ľuďmi, „ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive“.b Kiež tvoja viera naďalej rastie a kiež ťa Jehova navždy zachová nažive!

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Ako Pavol vyjadril dôveru hebrejským kresťanom a čo sa z toho môžeme naučiť?

◻ Prečo bolo vhodné, že Pavol citoval proroka Habakuka?

◻ Aké biblické príklady viery Pavol oživil?

◻ Aké praktické prostriedky na budovanie viery Pavol odporučil?

[Obrázok na strane 23]

Pavol po svojom bolestnom zážitku vo Filipi pozbieral odvahu, aby pokračoval v kázaní

[Obrázky na strane 24]

Môžeš pozbierať odvahu a vyskúšať si rôzne formy vydávania svedectva?