Nech všetci oslavujú Jehovu!
„Budú oslavovať v kraji svetla Jehovu.“ — IZAIÁŠ 24:15.
1. Ako sa na Jehovovo meno pozerali jeho proroci a aký protichodný postoj vidíme dnes v takzvanom kresťanstve?
JEHOVA — slávne Božie meno! Ako sa verní proroci staroveku radovali, keď mohli hovoriť v tomto mene! S plesaním oslavovali svojho Zvrchovaného Pána, Jehovu, ktorého meno ho označuje za Veľkého Pôvodcu predsavzatí. (Izaiáš 40:5; Jeremiáš 10:6, 10; Ezechiel 36:23) Aj takzvaní malí proroci veľmi pôsobivo vzdávali slávu Jehovovi. Jedným z nich bol Haggeus. V knihe Haggeus, ktorú tvorí len 38 veršov, je Božie meno použité 35-krát. Takéto proroctvo vyznieva mdlo, keď je drahocenné meno Jehova nahradené titulom „Pán“, ako ho vo svojich prekladoch Biblie uvádzajú najznamenitejší apoštoli takzvaného kresťanstva. — Porovnaj 2. Korinťanom 11:5.
2, 3. a) Ako sa splnilo jedno významné proroctvo o obnove Izraela? b) Akú radosť prežíval židovský ostatok a jeho spoločníci?
2 V Izaiášovi 12:2 je použitá dvojaká podoba tohto mena.a Prorok vyhlasuje: „Hľa, Boh je moja záchrana. Budem dôverovať a nebudem sa desiť; veď Jah, Jehova je moja sila a moja moc a stal sa mi záchranou.“ (Pozri aj Izaiáša 26:4.) Asi 200 rokov pred oslobodením Izraela z babylonského zajatia dal Jah Jehova prostredníctvom svojho proroka Izaiáša uistenie, že on je ich mocným Záchrancom. Toto zajatie malo trvať od roku 607 do roku 537 pred n. l. Izaiáš tiež napísal: „Ja, Jehova, konám všetko... Ten, kto hovorí o Cýrovi: ‚Je mojím pastierom a úplne vykoná všetko, v čom mám potešenie‘; aj môj výrok o Jeruzaleme: ‚Bude znovu vystavaný‘ a o chráme: ‚Bude ti položený základ‘.“ Kto bol tento Cýrus? Je zaujímavé, že ním bol kráľ Cýrus Perzský, ktorý dobyl Babylon v roku 539 pred n. l. — Izaiáš 44:24, 28.
3 V súlade s Jehovovými slovami, ktoré zaznamenal Izaiáš, Cýrus vydal zajatému Izraelu výnos: „Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním. Nech preto ide do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a znovu postaví dom Jehovu, Boha Izraela — on je pravý Boh — dom, ktorý bol v Jeruzaleme.“ Nesmierne šťastný židovský ostatok sa spolu s neizraelskými Netinejcami a so synmi Šalamúnových sluhov vrátili do Jeruzalema. Prišli včas, aby mohli sláviť Sviatok prístreškov v roku 537 pred n. l. a obetovať Jehovovi na jeho oltári. Na druhý rok, v druhom mesiaci, za silného kriku radosti a chvály Jehovovi položili základ druhého chrámu. — Ezdráš 1:1–4; 2:1, 2, 43, 55; 3:1–6, 8, 10–13.
4. Ako sa 35. a 55. kapitola Izaiáša stala skutočnosťou?
4 V Izraeli sa malo slávne splniť Jehovovo proroctvo obnovy: „Pustatina a bezvodné územie budú jasať a púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran... Budú tam tí, ktorí uvidia Jehovovu slávu, nádheru nášho Boha.“ „Veď vyjdete s plesaním a s pokojom budete vovedení. Vrchy a pahorky sa rozveselia pred vami s radostným volaním... A stane sa to pre Jehovu niečím slávnym, znamením na neurčitý čas, ktoré nebude odrezané.“ — Izaiáš 35:1, 2; 55:12, 13.
5. Prečo radosť Izraela netrvala dlho?
5 Táto radosť však netrvala dlho. Okolité národy sa usilovali o medzináboženské spojenectvo pri výstavbe chrámu. Židia spočiatku trvali na svojom stanovisku a hovorili: „Nemáte s nami nič pri stavbe domu nášmu Bohu, lebo my sami budeme spoločne stavať Jehovovi, Bohu Izraela, ako nám prikázal perzský Kráľ Cýrus.“ Títo susedia sa teraz stali zatvrdilými odporcami. ,Stále oslabovali ruky judského ľudu a zmalomyseľňovali ich, aby nestavali.‘ Okrem toho nesprávne opísali situáciu Cýrovmu nástupcovi Artaxerxovi, ktorý vydal zákaz stavby chrámu. (Ezdráš 4:1–24) Sedemnásť rokov bola práca zastavená. Žiaľ, Židia v tom čase skĺzli k hmotárskemu spôsobu života.
Hovorí „Jehova vojsk“
6. a) Ako Jehova reagoval na situáciu v Izraeli? b) Prečo je údajný význam Haggeovho mena vhodný?
6 No Jehova i tak prejavil ,svoju silu a svoju moc‘ v prospech Izraela, keď posielal prorokov, najmä Haggea a Zechariáša, aby Židom pripomenuli ich zodpovednosti. Haggeovo meno je spojené so sviatkom, lebo, ako sa zdá, toto meno znamená „Narodený na sviatok“. Je preto vhodné, že začal prorokovať v prvý deň mesiaca Sviatku prístreškov, v čase, keď sa Židia mali „len radovať“. (5. Mojžišova 16:15) Prostredníctvom Haggea Jehova v priebehu 112 dní oznámil štyri posolstvá. — Haggeus 1:1; 2:1, 10, 20.
7. Ako by nás mali povzbudiť Haggeove úvodné slová?
7 Haggeus uviedol svoje proroctvo slovami: „Toto povedal Jehova vojsk.“ (Haggeus 1:2a) Kto by mohli byť tie ,vojská‘? Sú to zástupy Jehovových anjelov, o ktorých sa v Biblii niekedy hovorí ako o vojenských silách. (Jób 1:6; 2:1; Žalm 103:20, 21; Matúš 26:53) Nepovzbudzuje nás dnes skutočnosť, že sám Zvrchovaný Pán Jehova používa tieto nepremožiteľné nebeské vojská na to, aby riadil naše dielo obnovy pravého uctievania na zemi? — Porovnaj 2. Kráľov 6:15–17.
8. Akým pohľadom na život bol ovplyvnený Izrael a aké to malo následky?
8 Čo obsahovalo Haggeovo prvé posolstvo? Ľud povedal: „Neprišiel čas, čas Jehovovho domu, aby bol vystavaný.“ Výstavba chrámu, ktorá symbolizovala obnovu božského uctievania, už pre nich nebola prvoradá. Obrátili sa, aby stavali palácové domy pre seba. Hmotársky pohľad na život oslabil ich nadšenie pre Jehovovo uctievanie. Následkom toho im Jehova odňal svoje požehnania. Ich polia už neboli úrodné a chýbalo im oblečenie na zlé zimné počasie. Ich príjem sa stal nízkym, akoby dávali peniaze do deravého vrecka. — Haggeus 1:2b–6.
9. Aké silné, budujúce napomenutie dal Jehova?
9 Jehova im dal dvakrát toto silné napomenutie: „Zamerajte svoje srdce na svoje cesty.“ Zorobábel, miestodržiteľ v Jeruzaleme, a veľkňaz Jozuab zjavne zareagovali a statočne povzbudzovali všetok ľud, aby počúval „hlas Jehovu, svojho Boha, a slová proroka Haggea, lebo ho poslal Jehova, ich Boh; a ľud sa začal báť Jehovu“. Okrem toho, „Jehovov posol Haggeus ďalej hovoril ľudu podľa poverenia posla od Jehovu hovoriac: ‚„Som s vami,“ je Jehovov výrok.‘“ — Haggeus 1:5, 7–14.
10. Ako Jehova použil svoju silu v prospech Izraela?
10 Niektorí starší muži v Jeruzaleme sa mohli domnievať, že sláva znovupostaveného chrámu nebude „ničím“ v porovnaní so slávou predošlého chrámu. No asi o 51 dní neskôr Jehova podnietil Haggea, aby vyhlásil druhé posolstvo. Haggeus oznámil: „‚Buď teraz silný, ó, Zorobábel,‘ je Jehovov výrok, ‚a buď silný, ó, Jozua, syn Jehocádakov, veľkňaz. A buď silný všetok ľud zeme,‘ je Jehovov výrok, ‚a pracuj. Veď ja som s vami,‘ je výrok Jehovu vojsk... ‚Nebojte sa.‘“ Jehova, ktorý v patričnom čase používa svoju obrovskú moc, aby ,zatriasol nebesami a zemou‘, sa postaral o to, aby bol zlomený všetok odpor, dokonca aby bol zrušený vládny zákaz. Za päť rokov bola stavba chrámu úspešne dokončená. — Haggeus 2:3–6.
11. Ako Boh naplnil druhý chrám ,väčšou slávou‘?
11 Vtedy sa splnil jeden pozoruhodný sľub: „‚Žiadúce veci všetkých národov vojdú; a naplním tento dom slávou,‘ povedal Jehova vojsk.“ (Haggeus 2:7) Ukázalo sa, že týmito ,žiaducimi vecami‘ sú Neizraeliti, ktorí prišli uctievať do tohto chrámu, ktorý odzrkadľoval slávu Jehovovej majestátnej prítomnosti. Aký bol tento znovupostavený chrám v porovnaní s chrámom postaveným za Šalamúnových dní? Boží prorok vyhlásil: „‚Väčšia bude sláva tohto neskoršieho domu ako sláva skoršieho,‘ povedal Jehova vojsk.“ (Haggeus 2:9) V prvom splnení proroctva stál znovupostavený chrám dlhšie než ten prvý dom. Keď sa v roku 29 n. l. objavil Mesiáš, chrám ešte stál. Okrem toho, Mesiáš sám mu priniesol slávu, keď tam kázal pravdu, skôr ako ho jeho odpadlícki nepriatelia v roku 33 n. l. dali zavraždiť.
12. Akému účelu slúžili prvé dva chrámy?
12 Prvý i druhý chrám v Jeruzaleme slúžili veľmi dôležitému účelu, lebo predtieňovali významné črty Mesiášovej kňazskej služby a uchovávali Jehovovo čisté uctievanie na zemi, až kým sa neobjavil Mesiáš. — Hebrejom 10:1.
Slávny duchovný chrám
13. a) Aké udalosti súvisiace s duchovným chrámom prebiehali od roku 29 n. l. do roku 33 n. l.? b) Akú dôležitú úlohu hrala v tomto vývoji udalostí Ježišova výkupná obeť?
13 Má Haggeovo proroctvo obnovy zvláštny význam pre neskoršiu dobu? Určite áno! Znovupostavený chrám v Jeruzaleme sa stal centrom celého pravého uctievania na zemi. Ale predobrazoval ešte oveľa slávnejší duchovný chrám. Tento chrám začal svoju činnosť v roku 29 n. l., keď pri Ježišovom krste v rieke Jordán Jehova pomazal Ježiša ako Veľkňaza a svätý duch naňho zostúpil ako holubica. (Matúš 3:16) Keď Ježiš dokončil svoju pozemskú službu obetnou smrťou, bol vzkriesený do neba, ktoré znázorňovala Najsvätejšia chrámu, a tam predložil Jehovovi hodnotu svojej obete. Táto hodnota poslúžila ako výkupné, ako prikrytie hriechov jeho učeníkov, a otvorila cestu, aby na deň Letníc roku 33 n. l. boli pomazaní ako nižší kňazi v Jehovovom duchovnom chráme. Ich verná služba na chrámovom nádvorí na zemi, ktorá mala trvať až do ich smrti, mala viesť k budúcemu nebeskému vzkrieseniu a pokračovaniu ich kňazskej služby.
14. a) Aká radosť sprevádzala horlivú činnosť raného kresťanského zboru? b) Prečo táto radosť trvala len krátko?
14 Tisíce kajúcnych Židov — a neskôr pohanov — sa zhromaždili do tohto kresťanského zboru a zúčastňovali sa na hlásaní dobrého posolstva o Božej prichádzajúcej kráľovskej vláde nad zemou. Asi po 30 rokoch mohol apoštol Pavol povedať, že dobré posolstvo bolo kázané „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:23) Ale po smrti apoštolov nastalo veľké odpadnutie a svetlo pravdy začalo vyhasínať. Pravé kresťanstvo bolo zatienené sektárstvom takzvaného kresťanstva založeným na pohanských náukách a filozofiách. — Skutky 20:29, 30.
15, 16. a) Ako sa splnili proroctvá v roku 1914? b) Akým zhromažďovaním sa vyznačoval koniec 19. a začiatok 20. storočia?
15 Uplynuli stáročia. Potom, v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, začala jedna skupina úprimných kresťanov do hĺbky študovať Bibliu. Z Písma boli schopní určiť rok 1914 ako rok znamenajúci záver „ustanovených časov národov“. Práve v tom čase sa sedem symbolických „časov“ (2520 rokov ľudskej vlády so zvieracími črtami) skončilo dosadením Krista Ježiša na nebeský trón ako Toho, ktorý má „zákonné právo“ byť mesiášskym Kráľom zeme. (Lukáš 21:24; Daniel 4:25; Ezechiel 21:26, 27) Najmä od roku 1919 sa títo Bádatelia Biblie, známi dnes ako Jehovovi svedkovia, zapojili do intenzívneho celosvetového šírenia dobrého posolstva o prichádzajúcom Kráľovstve. V roku 1919 niekoľko tisíc týchto bádateľov odpovedalo na výzvu k činnosti, ktorá bola prednesená na zjazde v Cedar Point (Ohio, USA). Ich počet sa zvyšoval a v roku 1935 podávalo správu o zvestovateľskej službe 56 153 svedkov. V tom roku 52 465 osôb prijímalo na výročnej Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti symboly, chlieb a víno, a tým vyjadrilo svoju nádej stať sa kňazmi s Kristom Ježišom v nebeskej časti Jehovovho veľkého duchovného chrámu. Majú slúžiť aj ako Ježišovi spolukráli v jeho mesiášskom Kráľovstve. — Lukáš 22:29, 30; Rimanom 8:15–17.
16 Avšak Zjavenie 7:4–8 a 14:1–4 ukazuje, že celkový počet týchto pomazaných kresťanov je obmedzený na 144 000, a mnohí z tohto počtu boli zhromaždení už v prvom storočí, ešte skôr ako sa začalo veľké odpadnutie. Od konca 19. storočia a potom v 20. storočí Jehova dokončoval zhromažďovanie tejto skupiny, ktorej členovia sú očisťovaní vodou jeho Slova, vyhlásení za spravodlivých prostredníctvom viery v Ježišovu zmierujúcu obeť a nakoniec zapečatení ako pomazaní kresťania v úplnom počte 144 000 členov.
17. a) Aké zhromažďovanie sa začalo v tridsiatych rokoch? b) Prečo je v tejto súvislosti zaujímavý Ján 3:30? (Pozri aj Lukáša 7:28.)
17 Čo sa deje po tom, čo bol vybraný kompletný počet pomazaných? V roku 1935 na historickom zjazde vo Washingtone, D. C., (USA) bolo oznámené, že „veľký zástup“ zo Zjavenia 7:9–17 je skupina, ktorá má byť rozoznaná až „po“ 144 000 a ktorá má vyhliadku na večný život na rajskej zemi. Keď Ján Krstiteľ, ktorý bude vzkriesený tu na zemi ako jeden z „iných oviec“, jasne rozoznal totožnosť pomazaného Ježiša, povedal o Mesiášovi: „On musí ďalej rásť, ale ja sa musím zmenšovať.“ (Ján 1:29; 3:30; 10:16; Matúš 11:11) Práca Jána Krstiteľa na príprave učeníkov pre Mesiáša sa skončila, keď sa Ježiš potom ujal vyberania rastúceho počtu tých, ktorí mali byť medzi 144 000. V tridsiatych rokoch 20. storočia došlo k obratu. Medzi 144 000 bolo ‚povolaných a vyvolených‘ stále menej ľudí, zatiaľ čo v počte „veľkého zástupu“ „iných oviec“ nastal obrovský vzrast. Tento veľký zástup sa ďalej zväčšuje, kým zlý systém tohto sveta sa blíži k svojmu koncu v Armagedone. — Zjavenie 17:14b.
18. a) Prečo môžeme s dôverou očakávať, že „milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“? b) Prečo by sme sa mali horlivo držať Haggea 2:4?
18 Začiatkom dvadsiatych rokov publikovali Jehovovi svedkovia mimoriadnu verejnú prednášku s názvom „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“. Táto prednáška možno odzrkadľovala prílišný optimizmus v tej dobe. Ale dnes možno tento výrok vysloviť s úplnou dôverou. Pribúdajúce svetlo vzhľadom na biblické proroctvá a anarchia tohto zomierajúceho sveta jednoznačne ukazujú, že koniec Satanovho systému je veľmi, veľmi blízko! Správa o počte prítomných na Pamätnej slávnosti v roku 1996 ukazuje, že prítomných bolo 12 921 933 a z nich len 8757 (0,068 percenta) dalo najavo svoju nebeskú nádej prijímaním symbolov. Obnova pravého uctievania sa blíži k dovŕšeniu. Ale kiež nám nikdy neochabnú ruky v tomto diele. Áno, Haggeus 2:4 hovorí: „‚Buď silný všetok ľud zeme,‘ je Jehovov výrok, ‚a pracuj. Veď ja som s vami,‘ je výrok Jehovu vojsk.“ Kiež sme odhodlaní nedovoliť, aby tlak hmotárstva alebo svetskosti niekedy udusil našu horlivosť pre Jehovovo dielo! — 1. Jána 2:15–17.
19. Ako sa môžeme zúčastňovať na spĺňaní Haggea 2:6, 7?
19 Máme radostnú výsadu podieľať sa na novodobom spĺňaní Haggea 2:6, 7: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Ešte raz — je to chvíľka — a zatrasiem nebesami a zemou a morom a súšou. A ja zatrasiem všetkými národmi a žiadúce veci všetkých národov vojdú; a naplním tento dom slávou,‘ povedal Jehova vojsk.“ V tomto svete 20. storočia priam bujnie chamtivosť, korupcia a nenávisť. Svet je naozaj vo svojich posledných dňoch a Jehova ním už začal ,triasť‘, keď poslal svojich svedkov, aby ,vyhlásili jeho deň pomsty‘. (Izaiáš 61:2) Toto predbežné ,trasenie‘ vyvrcholí zničením sveta v Armagedone, ale ešte predtým Jehova zhromažďuje pre svoju službu ‚žiaduce veci všetkých národov‘ — miernych ľudí zeme podobných ovciam. (Ján 6:44) Tento „veľký zástup“ dnes ,preukazuje svätú službu‘ na pozemskom nádvorí Jehovovho domu uctievania. — Zjavenie 7:9, 15.
20. Kde možno nájsť najcennejší poklad?
20 Služba v Jehovovom duchovnom chráme prináša oveľa cennejší zisk než akýkoľvek hmotný poklad. (Príslovia 2:1–6; 3:13, 14; Matúš 6:19–21) Okrem toho, Haggeus 2:9 hovorí: „‚Väčšia bude sláva tohto neskoršieho domu ako sláva skoršieho,‘ povedal Jehova vojsk. ‚A na tomto mieste dám pokoj,‘ je výrok Jehovu vojsk.“ Čo znamenajú tieto slová pre nás dnes? To nám povie ďalší článok.
[Poznámky pod čiarou]
a Výraz ‚Jah Jehova‘ je použitý na zvláštne zdôraznenie. Pozri Insight on the Scriptures, zväzok 1, strana 1248.
b V Ezdrášovi a v iných biblických knihách sa nazýva Ješua.
Otázky na opakovanie
◻ Aký príklad prorokov by sme mali napodobňovať v súvislosti s Jehovovým menom?
◻ Aké povzbudenie čerpáme z Jehovovho mocného posolstva obnovenému Izraelu?
◻ Aký veľkolepý duchovný chrám je dnes v činnosti?
◻ Aké zhromažďovanie postupne prebiehalo v 19. a 20. storočí a s akou nádhernou vyhliadkou do budúcnosti?
[Obrázky na strane 7]
Jehovove nebeské vojská riadia a podporujú jeho svedkov na zemi